Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201016
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a

členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: SMOKI.SK, s.r.o., so
sídlom P.O. Hviezdoslava 42, 960 01 Zvolen, IČO: 46 938 800, zastúpeného JUDr. Michalom Trúsikom,
advokátom so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 187 818, proti žalovanému: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,
Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0036/99/2014 zo dňa
05.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote dňa 08. augusta 2014 domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. SK/0036/99/2014 zo dňa 05. júna 2014, ktorým žalovaný zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu SOI pre
Banskobystrický kraj číslo F/04443/06/13 zo dňa 11. decembra 2013, ktorým bola žalobcovi uložená
pokuta vo výške 331,-Eur podľa § 10 ods.2 Zákona č.377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len zákon č.377/2004 Z.z.“ alebo „Zákon o

ochrane nefajčiarov“) za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods.1 písm.e) zákona č. 377/2004
Z.z.. Žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie, alternatívne aby súd tieto rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. nahradil svojím rozsudkom
tak, že konanie o správnom delikte voči žalobcovi zastaví.

Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že rozhodnutiami žalovaného

a správneho orgánu prvého stupňa bol ukrátený na svojich právach. Mal za to, že okrem samotnej
uloženej sankcie, je nepriamym dôsledkom rozhodnutia žalovaného záväzok žalobcu držať sa výkladu
zákona č. 377/2004 Z.z., ktorý uvádza žalovaný, pričom podľa názoru žalobcu chybný výklad zákona
môže žalobcovi spôsobiť vážnu ujmu na ďalšom podnikaní. Žalobca mal za to, že výklad zákona č.
377/2004 Z.z. zo strany žalovaného je v rozpore s účelom zákona, ktorým je ochrana verejného zdravia.
Vyslovil názor, že žalovaný postupoval svojvoľne, v rozpore so znením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, dovolával
sa zásady eurokonformného výkladu práva - ustanovení zákona č. 377/2004

Z.z. v zmysle Smernice 2014/40/EÚ zverejnenej v úradnom Vestníku EÚ. Pre prípad, že by sa súd
stotožnil s výkladom zákona č. 377/2004 Z.z. prezentovaným zo strany žalovanej, namietal a dovolával
sa v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora nevymožiteľnosti/zamietnutia uplatnenia ustanovenia
§ 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 377/2004 Z.z.. Toto ustanovenie je podľažalobcu v zmysle čl. 1 ods. 2 a 11 a čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/
ES, technickým predpisom, podliehajúcim oznamovacej a konzultačnej povinnosti, ktorú si Slovenská
republika nesplnila. Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že skutkový stav a skutkovú podstatu zistenú

počas správneho konania nepovažuje za spornú; za chybné považoval právne posúdenie skutkov ako
porušenie ustanovení zákona č. 337/2004 Z.z. Je toho názoru, že zákon č. 377/2004 Z.z. neporušil.
Žalobca nepovažoval za sporné skutkové zistenia žalovaného, že dňa 12. augusta 2013 zrealizoval
diaľkový predaj na meno T. P., pričom nákup obsahoval jeden kus elektronická cigareta Innokin LeoPro
DUO 2 x 1000 mAh a 1ks 10 ml náplň FA Cigar passion, 18 mg, v celkovej hodnote 41,80 Eur. Tento tovar

bol žalobcovi v zákonnej 7-dňovej lehote vrátený spolu s oznámením o odstúpení od kúpnopredajnej
zmluvy. Žalobca bezprostredne po doručení tovaru a oznámenia celú nákupnú cenu vrátil na účet
kupujúcej. Žalobca mal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, či žalovaný považuje pri kontrole zakúpené
výrobky za výrobky určené na fajčenie na základe výkladu pojmu „fajčiť“, alebo či výrobky žalovaný
extenzívne zaradil do kategórie výrobkov určených na fajčenie napriek tomu, že ich za výrobky určené

na fajčenie nepovažuje, prihliadnuc na účel zákona a účel a účinok ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e)
zákona 377/2004 Z.z. Zdôraznil, že podľa jeho názoru v oblasti verejného zdravia je do značnej miery
obmedzená možnosť iného, ako doslovného výkladu ustanovení, nakoľko detailné posúdenie vplyvu
na zdravie, vyhodnotenie rizík a dopadov právnej normy, stanovenie cieľa právnej normy, môže byť
výlučne v kompetencii zákonodarného orgánu. Aj drobná chyba v úvahe, opomenutie akéhokoľvek

aspektu, nevhodná aplikácia opatrenia, môže mať na verejné zdravie negatívny účinok, až tragické
následky. Ak správny orgán pristúpil k inému ako doslovnému výkladu práva v oblasti verejného zdravia,
musí tento výklad detailne zdôvodniť prostredníctvom právnych argumentov, odkazujúc na platné
právne normy a nemôže svoj výklad zdôvodňovať svojím názorom a svojím vlastným predpokladom
- vplyvom daného opatrenia na zdravie. Mal za to, že žalovaný postupoval svojvoľne, v rozpore

so znením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tým, že svojvoľne vyhodnotil riziká a dopady predaja výrobkov
žalobcu, riziká a dopady používania výrobkov zakúpených pri kontrolnom nákupe stotožnil s rizikami
a dopadmi fajčenia, pričom žiadny zákon žalovaného k takejto činnosti neoprávňoval. Žalobca v
žalobe namietal nesprávnosť napádaného rozhodnutia s ohľadom na komunitárne právo a zároveň
rozpory vo výklade pojmov podľa zákona č. 377/2004 Z.z., ako aj účelu tohto zákona. Vo vzťahu ku

komunitárnemu právu zdôraznil, že oznamovaciu a konzultačnú činnosť členských krajín Európskej únie
stanovuje čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom túto povinnosť detailne upravuje Smernica
98/34/ES. Ustanovenie vnútroštátneho zákona stanovujúce zákaz predaja výrobku prostredníctvom
diaľkového predaja, a teda zákaz služby, je technickým predpisom. Technický predpis navrhnutý z
dôvodu ochrany zdravia má za cieľ predovšetkým obmedzenie predaja chemických látok a výrobkov,

podlieha oznamovacej a konzultačnej povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 Smernice 98/34/ES. Žalobca však
v databáze TRIS evidujúcej všetky oznamy podľa Smernice 98/34/ES oznam týkajúci sa zákazu
diaľkového predaja elektronických cigariet zo strany príslušných orgánov Slovenskej republiky nezistil.
Dovolával sa nevymožiteľnosti (zamietnutia uplatnenia) ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e) zákona č.
377/2004 Z.z. na diaľkový predaj elektronických cigariet ako služby informačnej spoločnosti. Tvrdenie

žalovaného v odôvodnení napádaného rozhodnutia o tom, že Smernice 2001/34/EÚ a 2012/9/EÚ sú
zamerané na tabakové výrobky, v konečnom dôsledku nebráni Slovenskej republike, aby do národného
právneho poriadku zaviedla aj úpravu iných výrobkov ako tabakových, s cieľom ochrany nefajčiarov,
žalobca považuje za nesúladné s komunitárnym právom. Za nesprávne považuje tvrdenie žalovaného,
že elektronické cigarety by mali byť podľa smernice považované za tabakové výrobky. Toto tvrdenie

nie je len nepravdivé, ale aj v priamom konflikte s deklarovanými cieľmi a znením Smernice 2014/40/
EÚ. Žalovaný naopak svojím konaním prispieva k tomu, že elektronické cigarety môžu byť spotrebiteľmi
vnímané ako tabakové výrobky a činnosť žalovaného môže ovplyvniť a aj ovplyvňuje úvahy spotrebiteľa.
Žalovanýsvojimitvrdeniaminavádzaspotrebiteľovktomu,abyelektronickécigaretyzpohľaduvplyvuna
zdravie vnímali rovnako ako tabakové výrobky, čo môže viesť k uprednostňovaniu tabakových výrobkov.

Poukázal na vymedzenie pojmu „fajčiť“ v komunitárnom práve, pričom pojem „fajčiť“ je striktne spájaný s
procesom horenia. Je zrejmé, že proces horenia je podmienkou „fajčenia“ a teda za fajčenie je v zmysle
smernice možné považovať len vdychovanie a vydychovanie dymu. Smernica 2014/40/EÚ obsahuje aj
definíciu elektronickej cigarety, pričom jej používanie nenazýva fajčením a nijako s fajčením nespája.
Žalobca vyslovil názor, že v komunitárnom práve sa pojem „fajčiť“ striktne obmedzuje na vdychovanie

a vydychovanie dymu a je podmienený prítomnosťou procesu horenia počas spotreby tabaku alebo
iného rastlinného materiálu. Mal za to, že pri výrobkoch zakúpených pri kontrolnom nákupe ide o
elektronické cigarety, ktoré sa však v zmysle Smernice 2014/40/EÚ nepoužívajú na fajčenie, ale na
konzumáciu výparov. Žalobca mal za to, že vyššie uvádzaná smernica žiadnym svojím ustanovenímneprisudzuje elektronickým cigaretám významnú mieru toxicity, a teda mieru, v akej môže mať látka v
ľudskom organizme škodlivé účinky, vrátane účinkov prejavujúcich sa po čase, zvyčajne po opakovanej
alebo nepretržitej spotrebe alebo expozícii. Citovaná smernica mieru škodlivých účinkov elektronickej

cigarety na ľudský organizmus nepovažuje za dostatočnú, aby prostredníctvom varovných nápisov
na výrobkoch na ňu upozorňovala spotrebiteľa. Žalovaný viackrát poukázal na prítomnosť nikotínu vo
výparoch z elektronickej cigarety a túto skutočnosť označil ako charakteristickú, ba až určujúcu vlastnosť
fajčenia. Tento názor žalovaného Smernica 2014/40/EÚ vyvracia a nepotvrdzovala ho ani Smernica
2001/37/EÚ platná v čase kontrolného nákupu. V tejto smernici prijatej hlavne za účelom prevencie

chorôb z fajčenia nebol nikotín ani v jednom ustanovení označený za škodlivý, regulácia jeho obsahu v
emisiách tabakových výrobkov bola odôvodnená výlučne jeho návykovosťou a potrebou tieto hodnoty
harmonizovať. Žalobca zároveň poukázal na rozpory vo výklade pojmov žalovaným, najmä vo vzťahu k
obvyklému významu pojmu „fajčiť“ a významu pojmu „fajčiť“ pre účely zákona č. 377/2004 Z.z.. Poukázal
na účel zákazu diaľkového predaja výrobku a spornú škodlivosť nikotínu. Vo vzťahu k obvyklému
významu pojmu „fajčiť“ poukázal na definíciu pojmu „fajčiť“ v Slovníku súčasného slovenského jazyka

vydaného v roku 2004 Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, ktorý pojem „fajčiť“
definuje ako „vdychovať a vydychovať dym, obyčajne z tlejúceho tabaku“. Argumentáciu žalovaného
s odvolaním sa na text vo wikipédii a slovenský preklad textu patentovej prihlášky E 6006 žalobca
nepovažoval za dostatočnú. V tomto smere zdôraznil znenie Smernice 2014/40/EÚ, v ktorej je pojem
„fajčiť“ použitý len v súvislosti s vdychovaním dymu, zatiaľ čo vdychovanie pár pri používaní elektronickej

cigarety je v nej označené ako konzumácia výparov. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že
podľa jeho názoru znenie odôvodnenia dôvodovej správy k návrhu novely č. 87/2009, ktorou bolo do
zákona č377/2004 Z.z. doplnené ustanovenie § 6 ods. 1 písm. e), nemožno chápať ako definíciu pojmu
„fajčiť“. V zmysle tejto definície elektronická cigareta je výrobkom určeným na fajčenie len v prípade, ak
produkuje dym, a teda je možné ho fajčiť. Žalobca má za to, že vývoj, tak ako naň poukázal žalovaný,

priniesol úplne nový výrobok s úplne iným určením, a teda elektronickú cigaretu, ktorá produkuje paru
a nedochádza v nej k procesu horenia. Vedecky nebola potvrdená škodlivosť pár propylénglykolu a
glycerolu pri vdychovaní, nebola vedecky potvrdená domnelá významná škodlivosť konzumovania pár
obsahujúcich nikotín, a preto ani nemohol vzniknúť dôvod subsumovať konzumáciu pár propylénglykolu
a glycerolu obsahujúci nikotín pod pôsobnosť zákona č. 377/2004 Z.z. z dôvodu účelu ochrany zdravia a

ochrany nefajčiarov pred splodinami z fajčenia. Nie je možné na základe zhodného označenia výrobku
nejaký výrobok pod tento zákon subsumovať, musí byť vždy zohľadnený účel a spôsob použitia. Taktiež
nie je možné len na základe slovného označenia výrobku rozšíriť význam tak dôležitého pojmu ako je
pojem„fajčiť“preúčelzákona,ktorýtentopoužívaakozákladnýpojemprekomunikáciusobyvateľstvom.
Mal za to, že zákonodarca znením doplneného ustanovenia § 2 ods. 4 zavedeného novelou č.

142/2013 Z.z. jasne vymedzil pôsobnosť zákona na výrobky s obsahom sušených rastlín, ktoré sa
užívajú fajčením, a teda elektronické cigarety, ktoré sú plnené sušenými bylinami a teda produkujú
dym, čím znova ponechal pôvodný význam pojmu „fajčiť“. Žalobca má za to, že zákonodarca nemal
úmysel extenzívne rozšíriť pojem „fajčiť“ aj na konzumáciu pár obsahujúcich nikotín. Definíciu výrobku
určeného na fajčenie neobsahujúceho tabak naformuloval tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o taký typ

elektronickej cigarety, ktorá je plnená sušenými bylinami a teda v nej prebieha proces horenia. Takto
bol zo strany zákonodarcu prejavený záujem pojem „fajčenie“ aj právne definovať ako „vdychovanie a
vydychovanie dymu“ a ponechať mu tak jeho pôvodný obvyklý význam. Žalovaný takúto argumentáciu
žalobcu ponechal nepovšimnutú, v napádanom rozhodnutí sa s ňou vôbec nevysporiadal a obmedzil sa
len na zopakovanie argumentácie správneho orgánu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vo vzťahu k nemožnosti overenia veku prostredníctvom
diaľkového predaja, žalobca zdôraznil, že sám odmieta predaj takéhoto tovaru osobám mladším ako
18 rokov z dôvodu jeho morálneho postoja k predaju elektronických cigariet a z dôvodu právnej
nespôsobilosti maloletých osôb k nákupu výrobkov tohto druhu. Poukázal na opatrenia, ktoré pri

internetovom predaji takýchto výrobkov používa vo vzťahu k označeniu adresáta na poštovej zásielke,
pričom má za to, že zásielku takto ním označenú, pošta nemôže odovzdať osobe mladšej ako 18 rokov.
K argumentácii žalovaného ohľadne dokázaného škodlivého vplyvu nikotínu na ľudský organizmus
žalobca uvádza, že dokázaná bola len návykovosť nikotínu, pričom významný negatívny vplyv na ľudské
zdravie pri dlhodobom užívaní dokázaný nebol a ani sa do dnešnej doby táto domnelá škodlivosť

neprejavila. Nikotín je spomenutý ako škodlivá látka v § 1 zákona č. 377/2004 Z.z. len v prípade, ak
je obsiahnutý v tabaku; v ďalších ustanoveniach zákona je regulovaný jeho obsah len v spalinách
v tabaku. Samotný nikotín už pre ľudské zdravie nepredstavuje okrem rizika získania návyku žiadne
ďalšie významné riziko. Za absolútne nezmyselné považoval žalobca tvrdenie žalovaného v tom, žeelektronické cigarety na rozdiel od bežných cigariet len neobsahujú decht. Žalobca práve decht a oxid
uhoľnatý považuje za látku spôsobujúcu smrť približne 700 000 ľudí ročne v Európskej únii. Poukázal
na stanovisko vedcov z oblasti výskumu vplyvu nikotínu na zdravie a z oblasti verejného zdravia, podľa

ktorého „už roky vieme, že ľudia fajčia pre nikotín, ale umierajú z dymu“. Žalobca v žalobe vyslovil názor,
že u výrobkov určených na fajčenie neobsahujúcich tabak zákonodarca nepredpokladal obsah nikotínu,
a teda ani nemal v úmysle doplniť reguláciu beztabakových výrobkov obsahujúcich nikotín, a teda ani
nemal úmysel režimu zákona podriadiť výrobky, ktoré neobsahujú tabak, ale obsahujú nikotín. Naopak
predpokladal škodlivosť emisií z týchto výrobkov, teda dechtu a oxidu uhoľnatého, teda dymu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe túto žiadal zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu
trov konania. Vo svojom vyjadrení mal za to, že napádané rozhodnutie bolo vydané v súlade s
platnou právnou úpravou na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a správne orgány
v danom prípade postupovali v súlade so zásadami správneho konania. S námietkami a podkladmi
predloženými žalobcom sa správne orgány podrobne zaoberali, svoje skutkové, ako aj právne závery

v odôvodnení prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia náležite odôvodnili. S tvrdením
žalobcu,ževprípadeustanovenia§6ods.1písm.e)zákonač377/2004Z.z.sajednáotechnickýpredpis
podliehajúci oznamovacej a konzultačnej povinnosti SR podľa Smernice Európskeho parlamentu Rady
98/34/ES sa žalovaný nestotožnil, nakoľko v zmysle citovanej smernice sa jedná o úpravu zameranú
na reguláciu prijatých a prijímaných vnútroštátnych technických zariadení so záujmom zabezpečiť čo

možno najvyššiu mieru prehľadnosti pri vnútroštátnych zámeroch, prijať technické normy a predpisy,
týkajúce sa normalizačného systému toho ktorého členského štátu. V zmysle čl. 1 bod 2 predmetnej
smernice, „služba“ je každá služba poskytovaná informačnou spoločnosťou, t.j. každá služba, ktorá
sa bežne poskytuje za odmenu na diaľku elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti
príjemcu. Citovaná smernica bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 22/2004

Z.z. o elektronickom obchode, podľa ktorého službou informačnej spoločnosti sa rozumie služba
poskytovaná na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou
spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia,
spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem
osobnej elektronickej pošty. Technickým predpisom je potom podľa § 4 zákona č. 264/1999 Z.z. o

technickýchpožiadavkáchnavýrobkyaoposudzovanízhodyaozmeneadoplneníniektorýchzákonoch
všeobecne záväzný predpis, ktorý obsahuje technické požiadavky na výrobky, ktorých dodržiavanie je
povinné pri uvádzaní výrobku na trh, pri jeho používaní, alebo ktorý zakazuje alebo obmedzuje výrobu,
dovoz, predaj alebo používanie určitého výrobku. Technickou normou je podľa § 5 citovaného zákona
1) medzinárodná norma, ktorú prijala medzinárodná organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne

dostupná,
2) európska norma, ktorú prijala Európska organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne prístupná,
3) slovenská technická norma, ktorá je verejne prístupná
4) zahraničná norma, ktorú prijala zahraničná národná normalizačná organizácia a ktorá je verejne
prístupná.

Žalobca pritom nie je informačnou spoločnosťou, ktorá poskytuje napríklad platený prístup do databáz či
webhostingapod.;žalobcavykonávapredajnadiaľkuatentojerealizovanýzásielkovo,prostredníctvom
elektronického zariadenia je zabezpečovaná iba komunikácia medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorá je
bezodplatná. Do 12.06.2014 predaje na diaľku upravoval zákon č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pripodomovompredajiazásielkovompredaji.Elektronickákomunikáciaprostredníctvomelektronického

zariadenia žalobcovi ako taká zakázaná nebola. Zákaz sa týka len samotného predaja uvedeného druhu
výrobku podomovým a zásielkovým spôsobom, teda možnosti nadobudnutia predmetných výrobkov
uvedeným špecifickým spôsobom. Vo vzťahu k oznamovacej a konzultačnej povinnosti namietanej
žalobcom a ktorej sa žalobca dovoláva žalovaný poukazoval na skutočnosť, že v prípade elektronickej
cigarety sa nejedná o chemickú látku, chemický prípravok alebo chemický výrobok tak, ako ho má

na mysli nariadenie Rady EHS č. 793/93, s ktorým je spájaná oznamovacia činnosť Komisie, a
ktoré bolo mimochodom zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006 o
registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej
agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č.793/93
a nariadenia Komisie (ES) č.1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS,

93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES. Nariadenie REACH určuje registračné hodnotiace povinnosti pre
výrobcov a dovozcov chemických látok. Žalovaný mal za to, že predaj výrobkov určených na fajčenie
neobsahujúcich tabak na diaľku nie je službou informačnej spoločnosti v zmysle žalobcom namietanej
smernice a jeho úprava v zmysle zákona č.377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov nie je ani žiadnymtechnickým predpisom, ktorým by bol zamedzený predaj chemickej látky, prípravku alebo výrobku,
ktorý by podliehal oznamovacej a konzultačnej činnosti SR. Zákonom o ochrane nefajčiarov pritom
nedošlo ku všeobecnému zákazu predaja výrobkov určených na fajčenie neobsahujúcich tabak, zákon

sa vzťahuje len na predaj týchto výrobkov formou podomového a zásielkového predaja. Predávajúcim
nič nebráni v tom, aby tieto výrobky predávali iným, ako zásielkovým a podomovým spôsobom.
Dovolávanie sa nevymožiteľnosti/zamietnutia uplatnenia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e) zákona
č.377/2004 Z.z. žalovaný považoval za absolútne nedôvodné, účelové, s cieľom obísť povinnosť, resp.
zákaz stanovený v citovanom zákone. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa odvoláva na Smernicu 2001/37/

ES žalobca upozornil, že táto je už zrušená, smernica sa vzťahovala len na tabakové výrobky. Žalovaný
zotrval na argumentácii, že skutočnosť, že uvádzaná smernica je zameraná na tabakové výrobky v
konečnom dôsledku nebránilo SR, aby do národného právneho poriadku zaviedla aj úpravu iných
výrobkov ako tabakových s cieľom ochrany nefajčiarov. Uvedená smernica v tomto smere národné
právne úpravy ani neobmedzovala. Skutočnosť, že slovenská právna úprava klasifikovala a zatriedila
elektronické cigarety medzi „výrobky určené na fajčenie neobsahujúce tabak“ v čase ešte pred prijatím

a definovaním elektronických cigariet na úrovni spoločenstva Smernicou 2014/40/EÚ neznamená to, že
slovenskáprávnaúpravaniejesúladná.AniSmernica2014/40/EÚpojem„fajčenie“akotakýsamostatne
nedefinuje. Je z nej zrejmý cieľ, ktorý sleduje - ochranu ľudského zdravia a bezpečnosti. Tým že zákon
č.377/2004 Z.z. pamätal aj na elektronické cigarety či bylinné cigarety, účelom a cieľom sa v žiadnom
prípade neprieči neskoršej úprave komunitárneho práva, aj keď ich vo svojej úprave zatriedil na účely

zákonamedzi„výrobkyurčenénafajčenieneobsahujúcetabak“.Vtomtosmerežalobcapoukázalnabod
42, 43, 44 Smernice 2014/40/EÚ. Považoval za nepochybné, že aj na úrovni Európskej únie je nikotín
vnímaný ako toxická látka, ktorá má potenciálne zdravotné a bezpečnostné riziko pre jej užívateľa,
z elektronických cigariet sa môže stať prostriedok vedúci k vzniku závislosti od nikotínu a napokon
k tradičnej spotrebe tabaku, keďže napodobňujú a normalizujú akt fajčenia. Uvedenou smernicou sa

neharmonizujú všetky aspekty týkajúce sa napríklad vnútroštátnych mechanizmov predaja, nezavádza
saňouvekovýlimitvprípadepoužívateľa,vtomtosmereponechávasmernicačlenskýmštátommožnosť
regulácie v rámci vlastnej právomoci. Žalovaný preto zotrval na záveroch prvostupňového správneho
orgánu, ako aj záveroch uvedených v napádanom rozhodnutí, že v prípade zásielkového predaja
elektronických cigariet došlo k porušeniu zákazu v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) zákona č.377/2004

Z.z., nakoľko sa jednalo o zásielkový predaj výrobkov určených na fajčenie, ktoré neobsahujú tabak.
Elektronická cigareta ponúkaná na predaj žalobcom obsahuje rovnako ako bežný tabakový výrobok
návykovú látku nikotín, pričom účelom Zákona o ochrane nefajčiarov je nielen ich ochrana pred
vystavením tabakovému dymu, ale aj ochrana ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu. Poukazoval na
dôvodovú správu k novele zákona č.377/2004 Z.z. účinnej od 01. apríla 2009 (č. 87/2009 Z.z.), z ktorej

vyvodil vôľu zákonodarcu aplikovať pojem „výrobok, ktorý je určený na fajčenie a neobsahuje tabak“
aj na elektronickú cigaretu, ktorá sa užíva fajčením. Obsahom náplní je, resp. môže byť tabak, a teda
používanie predmetného zariadenia (elektronickej cigarety) môže viesť ku vzniku závislosti na nikotíne.
Je pravdou, že pojem „fajčenie“ už v Zákone o ochrane nefajčiarov nie je konkrétne definovaný; žalovaný
má naďalej za to, že fajčenie je možné považovať za proces, počas ktorého dochádza k aktívnemu

vdychovaniu a vydychovaniu nikotínu, čo je jedným z charakteristických znakov akéhokoľvek bežného
fajčenia. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ďalej zaoberal obsahom a výkladom pojmu „fajčenie“, pričom
poukázal na vývoj samotného jazyka a vyjadril nesúhlas s tvrdením, že pod pojmom „fajčenie“ je možné
rozumieť len „vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúceho tabaku“. Gramatický (reštriktívny) výklad
pojmu aký ponúkol žalobca nereflektuje všetky možnosti fajčenia. Za účelom posúdenia skutkového

stavu nie je nevyhnutné, aby bol v zákone vymedzený každý pojem, ktorý zákon používa, pričom pojem
„fajčenie“ považuje žalovaný za pojem všeobecne známy a zaužívaný aj v súvislosti s elektronickými
cigaretami. Zdôraznil, že pojem fajčenie je nutné vykladať v intenciách zamýšľaných cieľov Zákona o
ochrane nefajčiarov, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/83/2013 zo dňa
11. marca 2014, a teda, že pojem „fajčenie“ je nutné vykladať v intenciách zamýšľaných cieľov Zákona

o ochrane nefajčiarov. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 05. júla 2012 vo veci
C-49/11, Content Services Ltd. v Bundersarbeitskammer; podľa ktorého v prípade, ak právna úprava
neposkytuje vysvetlenie presného rozsahu pojmov „určenie významu týchto pojmov sa preto musí zistiť
podľaichobvykléhovýznamu,pričomsazároveňzohľadniasúvislosti,vktorýchsapoužívajú,akoajúčel
sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú“. Žalovaný ďalej poukázal na principiálnu podobnosť

procesov, ktoré sa dejú pri funkcii elektronickej cigarety typu, ktorý predáva žalobca a horením tabaku,
nakoľko pri oboch sa v dôsledku pôsobenia teploty vyvíja aj para a odparujú sa plyny, ktoré sú následne
konzumentom vdychované - inhalované za účelom vstupu chemických látok, okrem iného aj nikotínu,
obsiahnutýchbuďvtabaku,alebovtzv.liquidedoľudskéhoorganizmu.Vovzťahuknegatívnymúčinkomfajčenia elektronických cigariet poukázal na nikotín obsiahnutý v náplni, ktorý je drogou a spôsobuje
silnú závislosť. Pokiaľ žalobca uvádzal, že vykonal opatrenia za účelom, aby jeho tovar nemohol byť
doručený osobe mladšej ako 18 rokov žalovaný zdôraznil, že predaj výrobkov určených na fajčenie

neobsahujúcich tabak, a teda aj elektronických cigariet, či inhalátorov, ako ich nazýva žalobca formou
zásielkového predaj, je v zmysle zákona č.377/2004 Z.z. zakázaný, a to bez ohľadu na vek kupujúceho.
Žalovaný v písomnom vyjadrení polemizoval vo vzťahu k spochybňovaniu škodlivosti nikotínu zo strany
žalobcu. Smernica 2014/40/EÚ nikotín chápe ako toxickú látku; rovnako Zákon o ochrane nefajčiarov
nikotín charakterizuje ako návykovú a škodlivú zložku nachádzajúcu sa v tabaku a je len logické a

zrejmé, že nikotín nachádzajúci sa v tekutej náplni elektronickej cigarety sa bude chápať rovnako.
Nemožno prijať záver, že nikotín je návyková a škodlivá látka len vtedy, pokiaľ sa ako zložka nachádza v
tabaku. Za absurdné považuje tvrdenie, že nakoľko Zákon o ochrane nefajčiarov nikotín ako návykovú a
škodlivú látku spája iba s tabakom, potom škodlivosť nikotínu v spojitosti s elektronickou cigaretou nie je
možné tvrdiť, resp. možno ju prehliadať a bagatelizovať. Poukázal na stanovisko Svetovej zdravotníckej
organizácie, ktorá sa vo vzťahu k elektronickým cigaretám dištancuje od vyhlásení popisujúcich tento

produkt ako pomôcku na odvykanie od fajčenia. Žalovaný zdôraznil, že platná právna úprava (aj v oblasti
ochrany nefajčiarov) nemôže vždy a za každých okolností v sebe obsahovať úpravu všetkých situácií,
ktoré sa v praxi reálne vyskytujú, preto je možné (dovolené) uplatňovať správnu úpravu pri aplikácii toho
ktorého ustanovenia v intenciách platného práva. Správnemu orgánu je umožnené podľa § 40 zákona
č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) urobiť si

úsudok o určitej otázke, ktorá sa v konaní vyskytne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd v preskúmavanej veci nariadil pojednávanie na deň 26. marca 2015, na ktorom žalobca zotrval
na podanej žalobe. Zdôraznil, že žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí postupoval v rozpore
so zákonom, keď v rozpore s čl. 2 Ústavy SR nesprávne vychádzal z vlastného výkladu pojmov, resp.

pojmu „fajčenie“, ktorý nemá oporu v znení zákona č. 377/2004 Z.z.. Ak už žalovaný pristúpil k výkladu
pojmu „fajčiť“, tak vychádzal z výkladu prostredníctvom alebo s poukazom na dôvodovú správu k tomuto
zákonu. Bol to žalobca, ktorý poukázal na výklad tak, ako mal byť podľa neho vykonaný v súlade
so smernicami Európskeho parlamentu upravujúcimi danú problematiku, ako aj na judikatúru, podľa
ktorej výklad vnútroštátneho práva má vychádzať z eurokonformného výkladu práva. Zdôraznil, že s

pojmom „fajčiť“ sa nespája elektronická cigareta, resp. takýto výklad nevyplýva ani z nášho zákona, ani
z pojmu, ktorý je použitý v európskych smerniciach. Podľa výkladu pojmu „fajčenie“, ktorý je uvedený
v Smernici č. 40/2014 pojem „fajčenie“ sa spája vyslovene s procesom horenia, alebo za fajčenie
sa považuje taký proces, u ktorého dochádza k spotrebovávaniu tabaku alebo iných látok, napríklad
bylín, v procese horenia. V tomto prípade však išlo o iný typ elektronickej cigarety, nešlo o elektronickú

cigaretu, ktorá by obsahovala sušené byliny, resp. by bola plnená sušenými bylinami. Vo vzťahu k
Smernici č. 98/34/ES žalobca poukázal na definíciu použitú v Zákone o elektronickom obchode, ako aj
na definíciu uvedenú v smernici, kde sú definované služby informačnej spoločnosti, a kde je definovaný
zákaz služby informačnej spoločnosti. Poukázal tiež na upravený režim elektronických cigariet, ktorý
je zásadne odlišný od režimu predaja klasických tabakových výrobkov, pričom nemožno dať na roveň

predaj elektronických cigariet takého charakteru, ako bol predmetom predaja. Poukázal na to, že nebola
preukázaná škodlivosť nikotínu a to vo vzťahu k argumentácii žalovaného, ktorý pojem „fajčenie“ vykladá
v súvislosti s vdychovaním pár nikotínu. Tento záver zo Zákona o ochrane nefajčiarov ani zo smernice
nevyplýva; škodlivosť nikotínu nebola preukázaná. Vo vzťahu k pojmu „fajčenie“ zdôraznil skutočnosť,
že pri predaji tabakových výrobkov sú uvedené príkazy alebo zákazy, resp. je uložená povinnosť uviesť

varovanie na takýchto produktoch o tom, že fajčenie škodí zdraviu; vo vzťahu k predaju elektronických
cigariet takáto povinnosť uviesť takéto varovanie nebola stanovená. Zdôraznil, že určitý zákaz, pokiaľ
ho upravuje právna norma, musí byť dostatočne jasný a presne určený a nemôže byť teda závislý od
výkladu. Pokiaľ žalovaný pri uložení pokuty vychádzal z výkladu pojmu, mal tak urobiť eurokonformným
výkladom.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zdôraznil potrebu rozlíšiť pojem „fajčiť“ a pojem „užívať
výrobok fajčením“. Vo vzťahu k pojmu „fajčenie“ uviedol, že tento je potrebné vykladať v širšom zmysle
ako„spôsobužívaniavýrobkov,atonielenužívaniatabakovýchvýrobkovaleajinýchvýrobkov,napríkladneobsahujúcich tabak, ako napríklad marihuana, drogy a syntetické látky“. Takýto pojem považuje
za „techniku, ktorou sa výrobok neobsahujúci tabak užíva“. Takéto výrobky definuje ustanovenie § 2
ods. 4 písm. d) zákona č. 377/2004 Z.z. Pokiaľ ide o elektronické cigarety, tieto obsahujú vyhrievacie

teleso, po zvýšení teploty sa odparuje liquid, ktorý sa dostáva do pľúc; v podstate k zhodnému procesu
dochádza aj pri fajčení tabakových výrobkov, kedy následkom tepla dochádza k odparovaniu látok a
vdychovaniu takýchto látok do pľúc. Úmysel zákonodarcu regulovať nielen požívanie alebo používanie
tabakových výrobkov, ale aj výrobkov netabakových, vrátane elektronických cigariet, jednoznačne
vyplýva z dôvodovej správy k novele tohto zákona. Účelom zákona definovaného v § 1 bola ochrana

pred užívaním nikotínu, ako aj zámer chrániť obyvateľstvo pred výrobkami určenými na fajčenie, ale aj
takými, ktoré neobsahujú tabak. Nemožno hovoriť o zasahovaní do podnikania žalobcu; zásah sa netýka
celkového zákazu predaja, ale len formy internetového predaja. Žiadal žalobu zamietnuť.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorým
zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o doplnenie miesta konania kontroly, inak

výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ponechal nezmenenú. Napadnutým
rozhodnutím bola žalobcovi za porušenie povinnosti ustanovenej v § 6 ods.1 písm.e) zákona č. 377/2004
Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa
§ 10 ods.2 citovaného zákona uložená pokuta vo výške 331 Eur (slovom tristotridsaťjeden Eur). Uloženú
pokutu bol žalobca povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Zobsahuadministratívnehospisubolozistené,žedňa23.9.2013bolainšpektormiSlovenskejobchodnej
inšpekcie pre Banskobystrický kraj vykonaná kontrola prevádzkovateľa internetového obchodu na
webovej stránke www.smoki.sk, ktorým je spoločnosť SMOKI.SK s.r.o. so sídlom P.O.Hviezdoslava
42, Zvolen. Za účelom prešetrenia spotrebiteľského podnetu, ako aj kontroly dodržiavania ustanovení

zákonov bol vykonaný kontrolný nákup prostredníctvom e-shopu www.smoki.sk
v hodnote 41,80 Eur. Z ponuky elektronického obchodu www.smoki.sk boli dňa
12.8.2013 vybraté do nákupného košíka nasledovné výrobky:
- elektronická cigareta Innokin LeoPro DUO 2x 1000 mAh (matná oceľ 2x) v cene 39 Eur,
- 1 ks 10 ml náplň FA CIgar passion, 18 mg v cene 5 Eur.

Na meno T. S. bola dňa 12. augusta 2013 realizovaná objednávka č.1308732 v celkovej hodnote 44
Eur. Objednaný tovar bol zaslaný objednávateľovi prostredníctvom Slovenskej pošty na dobierku a dňa
14. augusta 2013 ho T. S. prevzala za úhradu v zmysle objednávky. Zásielka bola otvorená dňa 15.
augusta 2013 na Inšpektoráte SOI pre Banskobystrický kraj v prítomnosti T. S. a inšpektorov SOI. Okrem
objednaného tovaru sa v doručenej zásielke nachádzal aj

- DC Cartomizér 510 vatičkový,
- Innokin puzdro (tovar poskytnutý grátis),
- Faktúra č.2013030538
Po zdokumentovaní zásielky boli dňa 19. augusta 2013 všetky dodané výrobky nepoškodené v
pôvodnom balení zabalené a odoslané na adresu predávajúceho spolu s písomným odstúpením od

zmluvy. Kontrolovaný subjekt odstúpenie akceptoval a dňa 21. augusta 2013 zaslal T. S. dobropis
č.2013990004.
Kontrolou bolo zistené, že spoločnosť SMOKI.SK s.r.o. ponúka na predaj formou zásielkového predaja
prostredníctvom elektronického obchodu na stránke www.smoki.sk výrobky,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak - elektronické cigarety a náplne do elektronických

cigariet s rozličným obsahom nikotínu. Predaj uvedených výrobkov je podľa zákona č.377/2004 o
ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zakázaný.
Zodpovedným subjektom je SMOKI.SK. Kontrolovanému subjektu boli uložené nasledovné záväzné
pokyny:
1/ zabezpečiť preklad informácii uvádzaných na etiketách výrobkov v cudzojazyčnej mutácii do štátneho

jazyka v súlade s platnými právnymi predpismi,
2/ zabezpečiť, aby nedochádzalo k predaju výrobkov určených na fajčenie formou zásielkového predaja
v zmysle právnych predpisov.
Za kontrolovaný subjekt sa kontroly zúčastnil a inšpekčný záznam podpísal konateľ spoločnosti P.. A.
C. s tým, že sa k záverom vyjadrí do 4. októbra 2013.

K vykonanej kontrole a inšpekčnému záznamu sa žalobca vyjadril písomne. V písomnom vyjadrení
namietal formuláciu záväzného pokynu č.2. Zdôraznil, že ani jeden žalobcom ponúkaný výrobok nie
je určený na fajčenie, záväzné opatrenie sa mu javí ako zbytočné, nevie podniknúť kroky na nápravu,keďže výrobky určené na fajčenie nikdy nepredával. Mal zato, že na trhu sa nachádzajú elektronické
cigarety a náplne do elektronických cigariet, ktoré sú určené na tvorbu a vdychovanie dymu; žalovaný
ale takéto výrobky nepredáva, zo zápisu nie je zrejmé, či nedošlo k zámene s takýmito výrobkami. V

rámci kontroly neboli bližšie určené kritériá, podľa ktorých sa výrobok posudzuje ako určený na fajčenie.
Žalovaným ponúkané výrobky nie sú určené na vdychovanie a vydychovanie dymu a takúto ich funkciu
žalobca nedeklaruje.

Správny orgán v nadväznosti na podané námietky žalobcovi oznámil, že jeho námietky neakceptuje.

Uviedol, že Slovenská obchodná inšpekcia neurčuje kritériá, podľa ktorých sa výrobok posudzuje ako
výrobok určený na fajčenie alebo nie; tieto (kritériá) je potrebné hľadať v zákone č.377/2004 Z.z. s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na to, že za výrobky, ktoré sú určené na
fajčenie a neobsahujú tabak, je možné považovať všetky výrobky neobsahujúce tabak, ktorých spôsob
užívania je fajčením. S pojmom „fajčenie“ sa však zákonodarca nevysporiadal a je právne neurčitým
pojmom. Pri jeho výklade však nie je možné postupovať podľa ľubovôle, a preto sa správny orgán

zaoberal účelom a cieľom zákona č.87/2009 Z.z., ktorého cieľom bolo okrem iného ustanoviť rovnaké
podmienky pre tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak s cieľom
regulácie fajčenia na verejných miestach. Bola potrebná regulácia výrobkov, ktoré sa ocitli na trhu,
a teda elektronickej cigarety, či bylinných cigariet, ktoré neobsahujú tabak a sú určené na fajčenie.
Správny orgán považoval za nespochybniteľné, že zákonodarca novelou (zákon č. 87/2009 Z.z.) mienil

regulovať okrem iného aj predaj elektronických cigariet ako novej formy fajčenia. Pri určovaní možnosti
či nemožnosti predaja elektronických cigariet a liquidov formou zásielkového predaja a ich zaradenia do
skupiny výrobkov určených na fajčenie nie je možné rozlišovať medzi výrobkami určenými primárne pre
fajčiarov, ktorých predávajúcim deklarované fajčenie je tvorba a vdychovanie dymu a medzi výrobkami
určenými primárne pre fajčiarov, ktorých deklarované určenie je iné a označujú sa napríklad ako

inhalátoryapodobne,pričomvichaplikácii,účelepoužitiaaspravidlaajfunkciáchnieježiadny,prípadne
len minimálny rozdiel.

Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení zo dňa 17. októbra 2013 v prebiehajúcom správnom
konaní naďalej zotrval na svojom stanovisku, považoval porušenie Zákona o ochrane nefajčiarov za

nepreukázané. Mal zato, že z argumentácie žalovaného možno vyvodiť, že tento považuje elektronické
cigarety za výrobky určené na fajčenie za predpokladu, že sú určené na tvorbu a vdychovanie
dymu. On ale takéto výrobky v ponuke nemá, záväzný pokyn je pre neho bezpredmetný a nijakým
spôsobom neobmedzuje jeho podnikateľské aktivity. Zdôraznil, že podľa jeho zistení je pre účely zákona
fajčenie chápané ako úmyselné vdychovanie a vydychovanie dymu ako produktu horenia rastlinného

biologického materiálu; devastujúce účinky dymu na ľudské zdravie boli vierohodne preskúmané a
dokázané. Nie je mu známe, že by zákonodarca sa čo len minimálne venoval skúmaniu účinkov
vdychovania iných látok ako dymu, že by takéto účinky a prípadné riziká boli pomenované. Elektronické
cigarety, ktoré žalobca predáva, pracujú na princípe premeny skupenstva kvapalnej látky na plynnú
ohrevom látky tesne nad bod varu, pričom tieto plyny sú následne vdychované používateľom. V

elektronickej cigarete nedochádza k horeniu, ani k inému chemickému či biologickému procesu,
pri ktorom by sa menila chemická charakteristika náplne. Žalobcovi nie je známy žiaden výsledok
testov alebo výskumu, ktorý by toto tvrdenie vyvracal. Látky tvoriace náplň elektronických cigariet sú
považované za bezpečné vo vzťahu ich účinkov na ľudský organizmus. Náplne pritom môžu a nemusia
byť obohatené o aromatické látky a nikotín; náplne s obsahom nikotínu sú žiadané výhradne medzi

fajčiarmi, ktorí elektronickú cigaretu používajú ako prostriedok náhradného príjmu nikotínu.

V nadväznosti na vykonanú kontrolu správny orgán začal správne konanie o uloženie pokuty podľa
§ 10 ods.2 zákona č.377/2004 Z.z., a to pre porušenie § 6 ods.1 písm.e) zákona č. 377/2004 Z.z..
Začatie správneho konania oznámil žalobcovi, ktorý oznámenie prevzal dňa 11. novembra 2013. Podľa

oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 7. novembra 2013 žalobca ako kontrolovaný subjekt
predal formou zásielkového predaja elektronickú cigaretu a náplň do nej, ktoré sú bez ohľadu na
ich pomenovanie výrobkom určeným na fajčenie neobsahujúcim tabak, čím naplnil skutkovú podstatu
správneho deliktu, konkrétne zákazu predaja výrobkov, ktoré „sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak“
formou zásielkového predaja, čím došlo k porušeniu § 6 ods.1 písm. e) zákona č. 377/2004 Z.z..

Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici, svojím
rozhodnutím číslo F/0443/06/13 zo dňa 11. decembra 2013 rozhodla tak, že účastníkovi konania
SMOKI.SK, IČO: 46 938 800 so sídlom P.O.Hviezdoslava 42 Zvolen, na základe kontroly vykonanej dňa23. septembra 2013, na základe kontroly prevádzkovateľa elektronického obchodu na webovej stránke
www.smoki.sk , pre porušenie predaja výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a
neobsahujú tabak formou podomového predaja a zásielkového predaja, keď za účelom prešetrenia

písomného spotrebiteľského podnetu č.872/2012, ako aj kontroly dodržiavania zákona č.377/2004 Z.z.
o ochrane nefajčiarov, bol na meno spotrebiteľa Z.P. dňa 12. augusta 2013 vykonaný kontrolný nákup
Elektronickej cigarety Innokin LeoPro DUO 2x 1000mAh (matná oceľ 2x) za cenu 39 Eur a 1 ks
10 ml náplne FA Cigar passion 18 mg za cenu 5 Eur, prostredníctvom elektronického obchodu na
stránke www.smoki.sk , po odpočítaní poštovného v celkovej hodnote 41,80 Eur,

objednávka č.1308732, na základe ktorej bol dňa 14. augusta 2013 prevzatý objednaný tovar, pričom
zásielka obsahovala mimo iného 1x balenie objednanej elektronickej cigarety Innokin LeoPro DUO 2x
1000mAh (matná oceľ 2x), 10 ml objednanej náplne FA Cigar passion 18 mg, DC Cartomizér 510
vatičkový poskytnutý grátis, t.j. výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Za porušenie
povinností ustanovených v § 6 ods.1 písm.e) zákona č.377/2004 Z.z. správny orgán uložil žalobcovi
pokutu vo výške 331,-Eur s povinnosťou zaplatiť pokutu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Na odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania odvolací orgán, Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, svojím rozhodnutím číslo
SK/0036/99/2014 zo dňa 5. júna 2014 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že
vo výroku znenie:

„kontrola vykonaná dňa 23.9.2013“
nahrádza znením:
„kontrolavykonanádňa:23.9.2013vpriestorochInšpektorátuSlovenskejobchodnejinšpekcievBanskej
Bystrici pre Banskobystrický kraj, Dolná 46, Banská Bystrica“ a
za porušenie povinnosti ustanovenej v § 6 ods.1 písm.e) zákona č.3772004 Z.z. o ochrane nefajčiarov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa účastníkovi konania
SMOKI.SK, s.r.o. P.O. Hviezdoslava 42, 960 01 Zvolen., IČO: 46 938 800, podľa § 10 ods.2
vyššie citovaného zákona o ochrane nefajčiarov, ukladá peňažná pokuta vo výške 331,-Eur, slovom:
tristotridsaťjeden Eur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia
tohto rozhodnutia, priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 1 zákona č.377/2004 Z.z., tento zákon upravuje

a) podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky
nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred
inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov
bezprostredne vystavených účinkom fajčenia,
b) podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,

c) podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu.

Podľa § 2 ods.4 písm.a) zákona č.377/2004 Z.z., na účely tohto zákona tabakové výrobky sú výrobky
vyrobené z tabakovej suroviny alebo z technologicky upraveného tabaku, určené na fajčenie, žuvanie,
šnupanie a cmúľanie, ak sú, hoci len čiastočne, vyrobené z tabaku.

Podľa § 2 ods.4 písm.e) zákona č.377/2004 Z.z., na účely tohto zákona škodlivé látky sú látky so
škodlivým účinkom na ľudský organizmus nachádzajúce sa v tabakových výrobkoch alebo v ich dyme
a dechte alebo vo výrobkoch, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak.

Podľa § 2 ods.4 písm.k) zákona č.377/2004 Z.z., na účely tohto zákona výrobky, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak, sú všetky výrobky neobsahujúce tabak, ktorých spôsob užívania je
fajčením.

Podľa § 6 ods.1 zákona č.377/2004 Z.z., zakazuje sa predaj tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú

určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
a) v predajniach potravín okrem predajní, ktoré majú na predaj tabakových výrobkov vyčlenený
samostatný priestor alebo stojan,
b) v predajniach s tovarom určeným pre deti,c) v predškolských zariadeniach a na detských ihriskách, v základných školách, v stredných školách a
v školských zariadeniach, na vysokých školách, v študentských domovoch,
d) v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb vrátane stánkov, bufetov a iných

predajných miest, ktoré sa nachádzajú v týchto zariadeniach,
e) formou podomového predaja a zásielkového predaja,
f) v spotrebiteľskom balení cigariet s obsahom iným ako devätnásť kusov alebo dvadsať kusov.

Podľa § 10 ods.2 zákona č.377/2004 Z.z., Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur

do 6 638 eur fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo
obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
podľa § 6.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutímsprávnehoorgánu,ktorýmbolažalobcoviuloženápeňažnápokutavovýške331,-Eurpodľa

§ 10 ods.2 vyššie citovaného zákona o ochrane nefajčiarov, za porušenie povinnosti ustanovenej v §
6 ods.1 písm.e) zákona č.3772004 Z.z. o ochrane nefajčiarov - zákazu predaja tabakových výrobkov a
výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak formou podomového predaja a zásielkového
predaja. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného výlučne z dôvodov uvedených v žalobe
súd dospel k záveru, že dôvody uvedené žalobcom v žalobe nie sú spôsobilé napadnúť zákonnosť

rozhodnutia žalovaného.

Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že rozhodnutiami žalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa bol ukrátený na svojich právach. Mal za to, že okrem samotnej
uloženej sankcie, je nepriamym dôsledkom rozhodnutia žalovaného záväzok žalobcu držať sa výkladu

zákona č. 377/2004 Z.z., ktorý uvádza žalovaný, pričom podľa názoru žalobcu chybný výklad zákona
môže žalobcovi spôsobiť vážnu ujmu na ďalšom podnikaní. Žalobca mal za to, že výklad zákona
č. 377/2004 Z.z. zo strany žalovaného je v rozpore s účelom zákona, ktorým je ochrana verejného
zdravia. Vyslovil názor, že žalovaný postupoval svojvoľne, v rozpore so znením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,
dovolával sa zásady eurokonformného výkladu práva - ustanovení zákona č.

377/2004 Z.z. v zmysle Smernice 2014/40/EÚ zverejnenej v úradnom Vestníku EÚ. Zároveň sa v žalobe
domáhal nevymožiteľnosti/zamietnutia uplatnenia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e) zákona č.377/2004
Z.z. Toto ustanovenie žalobca považoval za technický predpis v zmysle čl. 1 ods. 2 a 11 a čl. 8
ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES, podliehajúci oznamovacej a konzultačnej
povinnosti, ktorú si Slovenská republika nesplnila. Žalobca v žalobe pritom výslovne uviedol, že skutkový

stav, skutkovú podstatu zistenú počas správneho konania nepovažuje za spornú; za chybné považoval
právne posúdenie skutkov ako porušenie ustanovení zákona č. 337/2004 Z.z. Je toho názoru, že zákon
č. 377/2004 Z.z. neporušil.

Takto koncipované dôvody žaloby sú námietkou nesprávneho právneho posúdenia, iné žalobné

námietky žalobca nemal.

Pokiaľ ide o žalobcom namietaný chybný výklad zákona súd mal zato, že podstatou žalobcovej námietky
je skutočnosť, že podľa jeho názoru elektronická cigareta, ktorej predaj a kúpa sa uskutočnila v rámci
zásielkovéhopredajavsprávnomkonaní(kontrolnýnákupElektronickejcigaretyInnokinLeoProDUO2x

1000mAh a1ks10mlnáplneFACigarpassion18mg)nepodlieharežimuZákonaoochranenefajčiarov,
nakoľko nejde ani o tabakový výrobok a ani o výrobok, ktorý je určený na fajčenie a neobsahuje tabak.
Súd v rámci preskúmavacieho konania tento názor žalobcu a jeho žalobnú námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú, nakoľko žalovaný svoje rozhodnutie založil na aplikácii ustanovenia § 6 ods.1 Zákona o
ochrane nefajčiarov v znení, v akom bol v legislatívnom konaní prijatý a zároveň žalovaný správny orgán

vychádzal pri svojej argumentácii správne z účelu Zákona o ochrane nefajčiarov tak ako je uvedený v
§ 1 citovaného zákona. Naopak, súd mal zato, že to bol žalobca, ktorý svoju argumentáciu a žalobný
dôvod založil na výklade ustanovenia § 2 ods.4 písm.k) zákona č.377/2004 Z.z., pričom jeho výklad súd
považoval za účelový a to s prihliadnutím na účel Zákona o ochrane nefajčiarov a na definíciu uvedenú v
citovanom ustanovení § 2 ods.4 písm.k). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že zákonodarca za

výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, považoval všetky výrobky neobsahujúce tabak
aktorýchspôsobužívaniajefajčením.ÚčelomZákonaoochranenefajčiarovjepritompodľaustanovenia
§ 1 ochrana ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa
v tabaku a v tabakových výrobkoch, a zároveň ochrana ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčeniea neobsahujú tabak. V súlade s vyššie uvedeným účelom zákona súd v zhode so závermi správneho
orgánu považoval tovar predaný žalobcom pri kontrolnom nákupe za tovar, ktorý spĺňa zákonnú definíciu
výrobku, ktorého „spôsobom užívania je fajčenie a neobsahujúceho tabak“, ktorého spôsob, resp. formu

predaja zákonodarca obmedzil ustanovením § 6 ods.1 Zákona o ochrane nefajčiarov. Pokiaľ žalovaný
interpretoval ustanovenie § 6 ods.1 písm.e) Zákona o ochrane nefajčiarov v kontexte s § 2 ods.4 písm.k)
v intenciách Zákona o ochrane nefajčiarov, súd žalobný dôvod nemohol uznať za taký, na základe
ktorého by mohol konštatovať, že rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné. Aj s postupnej časovej
úpravy Zákona o ochrane nefajčiarov, jednotlivých jeho novelizácií a zámeru zákonodarcu tak, ako sa

premietol do dôvodových správ k novelám citovaného zákona, je zrejmé, že zákonodarca priebežne
reaguje na vývoj na trhu tabakových výrobkov a výrobkov neobsahujúcich tabak a ktoré sú určené na
fajčenie,výslovnevdôvodovejspráveuvádzapojem„elektronickácigareta“,ktorejužívanienaverejných
miestach a možnosť zásielkového predaja reguluje v súlade s cieľmi a účelom zákona. Nie je dôvod
domnievať sa, že výrobok predávaný žalobcom (elektronická cigareta fungujúca na princípe zohrievania
liquidu) pod zákonnú reguláciu nepatrí, resp. že by bol zákonodarcom spod zákonnej regulácie vyňatý.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na dôvodovú správu k zákonu č.87/2009 Z.z., ktorým sa menil
Zákon o ochrane nefajčiarov vo vzťahu k § 1, ktorým pod úpravu zákona podriadil podmienky ochrany
ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak v nadväznosti na skutočnosť,
že na trhu sa vyskytli výrobky ako elektronická cigareta či bylinné cigarety, ktoré neobsahujú tabak
a sú určené na fajčenie. S cieľom ochrany nefajčiarov zákonodarca tak zaviedol potrebu regulácie

aj takýchto výrobkov; podľa dôvodovej správy sa týmto ustanovením uložili rovnaké podmienky pre
tabakové výrobky a výrobky, ktorú sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak s cieľom regulácie fajčenia
na verejných miestach. Na vývoj zákonodarca reaguje aj zákonom č.142/2013 Z.z., ktorým sa menil
Zákon o ochrane nefajčiarov aj vo vzťahu k § 2 ods.4 písm.e), pričom v porovnaní s dovtedajšou
právnou úpravou rozšíril okruh látok, ktoré sú podľa Zákona o ochrane nefajčiarov škodlivými látkami.

Za škodlivé látky sa tak považujú aj látky so škodlivým účinkom na ľudský organizmus nachádzajúce sa
vo výrobkoch, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. V § 4 ods.2 sa doplnili definície nových
pojmov; spresnila sa definícia výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak z dôvodu, že
aj tieto výrobky sa nesmú fajčiť na verejných miestach uvedených v § 7 Zákona o ochrane nefajčiarov.
Podľa dôvodovej správy sa takýto zákaz týka napríklad elektronických cigariet alebo iných výrobkov s

obsahom sušených rastlín, ktoré tvarovo pripomínajú vzhľad cigarety a užívajú sa fajčením.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že napriek tomu, že
pojem „fajčenie“ legislatívne definovaný nie je, možno ho charakterizovať ako proces, v rámci ktorého
dochádza dochádza vplyvom tepla k odparovaniu látok a ich následnému vdychovaniu do pľúc, pričom u

elektronickej cigarety typu, ktorej predaj bol zistený v rámci kontrolného nákupu, nejde o proces horenia,
ale o proces zohrievania kvapalnej náplne, v danom prípade obsahujúcej nikotín. Účastníci konania vo
vzťahu k užívaniu nikotínu zhodne konštatovali, že ide o látku vyvolávajúcu silnú závislosť. Vyvolávanie
alebo udržiavanie závislosti je však v rozpore s účelom citovaného zákona, ktorým je ochrana ľudí
pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v

tabakových výrobkoch, resp. ochrana ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú
tabak. Správne orgány v preskúmavanom prípade postupovali v súlade so zákonnom, keď pojem
„fajčenie“ vykladali v intenciách zamýšľaných cieľov Zákona o ochrane nefajčiarov. Obvyklý význam
pojmu v prípade, keď právna úprava neposkytuje definíciu tohto pojmu, určili podľa obvyklého významu
slova „fajčenie“ so zohľadnením súvislostí, v ktorých sa používa, ako aj účelu sledovaného právnou

úpravou, v ktorej sa tento pojem používa. Naopak, je to práve žalovaný, ktorý podáva reštriktívny
výklad Zákona o ochrane nefajčiarov a európskej legislatívy v tom, že fajčenie spája len a výlučne
s procesom horenia, resp. tento proces definuje ako hraničný pre odlíšenie elektronických cigariet
podliehajúcich režimu zákona (horenie, resp. tlenie náplne) a elektronických cigariet, ktoré režimu
zákona nepodliehajú (zohrievanie liquidu). Elektronickú cigaretu typu zisteného v rámci kontrolného

nákupu je preto nevyhnutné považovať za výrobok určený na fajčenie a podliehajúci režimu Zákona o
ochrane nefajčiarov bez ohľadu na to, či je v nej použitá kvapalná náplň obsahujúca nikotín alebo bez
takéhoto obsahu, nakoľko postačuje čo len možnosť takúto náplň pre daný typ elektronickej cigarety
použiť.

Podľa § 2 písm.a) Zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. (ďalej len „Zákon o elektronickomobchode“), na účely tohto zákona sa rozumie službou informačnej spoločnosti služba poskytovaná
na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou spravidla za
úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie,

prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej
elektronickej pošty; službou informačnej spoločnosti nie sú rozhlasové a televízne vysielanie vrátane
teletextu,hlasovételefonickéslužby,telefaxovéslužbyaslužby,ktorýchobsahvylučujeichposkytovanie
na diaľku.

Žalobca vo svojej žalobe tiež poukazoval na skutočnosť, že ustanovenie § 6 ods.1 písm.e) Zákona o
ochrane nefajčiarov je technickým predpisom v zmysle čl.1 ods.2 a 11 a čl.8 ods.1 Smernice 98/34/ES a
v tomto zmysle sa dovolával nevymožiteľnosti/zamietnutia uplatnenia citovaného ustanovenia o ochrane
nefajčiarov. Žalovaný dovolávanie sa žalobcu nevymožiteľnosti/zamietnutia uplatnenia ustanovenia §
6 ods.1 písm.e) Zákona o ochrane nefajčiarov považoval za nedôvodné, účelové, s cieľom obísť
povinnosť, resp. zákaz ustanovený zákonom.

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je právnym základom pre harmonizačné opatrenia
zamerané na vytvorenie vnútorného trhu. Zdôrazňuje sa v ňom cieľ zabezpečenia vysokej úrovne
ochrany, zohľadňuje sa najmä vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov. Smernica 98/34/ES
potom slúži ako nástroj na predchádzanie vytvárania nových technických prekážok v rámci voľného

pohybu tovaru, a teda výrobkov a služieb informačnej spoločnosti. Požaduje, aby členské štáty
oznamovali Komisii návrhy technických predpisov za účelom vnútrokomunitárneho pripomienkového
konania. Pripomienky môžu vzniesť ostatné členské štáty a Komisia. Technický predpis, ktorý neprešiel
pripomienkovým konaním v zmysle Smernice 98/34/ES, je právne nevymožiteľný. Termín technický
predpis špecifikuje citovaná smernica v čl.1 ods.11, technickým predpisom sú tak technické špecifikácie,

iné požiadavky, pravidlá týkajúce sa služieb a nariadenia zakazujúce výrobu, dovoz, predaj alebo
používanie výrobku alebo zakazujúce poskytovanie či používanie služby, alebo založenie poskytovateľa
služieb. Článok 8 citovanej smernice odkazuje na postup pri oznamovaní technického predpisu Komisii;
Komisii má byť oznamovaný návrh technického predpisu v stave, kedy je možné v ňom vykonať
podstatné zmeny vrátane znenia zákonných ustanovení, ktoré sa veci priamym a zásadným spôsobom

týkajú. Zároveň musí byť pripojené posúdenie rizík, ktoré umožní Komisii, prípadne členským štátom
určiť proporcionalitu zamýšľaného opatrenia v navrhovanom technickom predpise s ohľadom na
očakávané dopady na verejné zdravie, ochranu spotrebiteľa a životného prostredia.

Citovaná smernica bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 22/2004 Z.z. o

elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002
Z. z.; zákon definuje, že pokiaľ ide o službu informačnej spoločnosti táto je službou poskytovanou na
diaľku, elektronicky a za úhradu na individuálnu žiadosť príjemcu služby. Charakteristickou črtou služby
poskytovanej na diaľku je skutočnosť, že služba je poskytovaná prostredníctvom techniky pre diaľkovú

komunikáciu a teda, že poskytovateľ služby a jej príjemca nie sú súčasne fyzicky prítomní, pričom pôjde
napr. o služby on-line (elektronické noviny, vyhľadávanie informácií, dopravné informácie, interaktívne
kurzy, vzdelávacie kurzy, diaľkové zdravotné prehliadky a pod.). Elektronicky je služba poskytovaná v
prípade, že služba alebo jej jednotlivé zložky sú prenášané prostredníctvom elektronickej siete (ako
napríklad internetové pripojenie, elektronická pošta, legalizačné a telekomunikačné služby on-line).

Službyposkytovanéakoodpoveďnaindividuálnupožiadavkupríjemcucharakterizujepráveindividuálna
požiadavka prijímateľa služby a možno sem zahrnúť napríklad rezervačné, agentúrne a finančné služby
(elektronické platby).

Z posúdenia činnosti žalobcu, ktorý prevádzkuje elektronický (internetový) obchod, tak súd v zmysle

vyššie citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca predajom výrobkov určených na fajčenie
a neobsahujúcich tabak zásielkovým spôsobom neposkytuje službu informačnej spoločnosti, diaľkový
predajtovaru(tuelektronickýchcigariet)niejeslužbouinformačnejspoločnosti,nakoľkoprostredníctvom
elektronického zariadenia je zabezpečovaná len komunikácia medzi ním ako predávajúcim a kupujúcim,
táto komunikácia je bezodplatná a zákaz ustanovený Zákonom o ochrane nefajčiarov sa tejto

komunikácie medzi predávajúcim a kupujúcim netýka. Zákaz sa týka sa len zásielkového a podomového
spôsobu predaja. Ustanovenie vnútroštátneho zákona, § 6 ods.1 písm.e) Zákona o ochrane nefajčiarov,
nie je technickým predpisom tak ako ho definuje smernica 98/34/ES a v tomto zmysle dovolanie sa
žalobcu nevymožiteľnosti/zamietnutia uplatnenia citovaného ustanovenia zákona nie je dôvodné.Pre úplnosť súd dodáva, že žalobcovi bola rozhodnutím správneho orgánu uložená pokuta vo výške
331,-Eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 6 ods.1 písm.e) Zákona o ochrane nefajčiarov, pričom

uložená peňažná pokuta je na samej dolnej hranici sadzby ustanovenej zákonom, keď zákon umožňoval
uložiť pokutu v rozpätí od 331,-Eur do 6.638,-Eur. Keďže žalobné námietky žalobcu nesmerovali voči
výške uloženej pokuty, súd sa touto otázkou v preskúmavacom konaní nezaoberal.

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodov uvedených

v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol
v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo
na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľdomáha.Odvolanieprotirozhodnutiu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť

len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.