Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/645/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225060
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114225060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., reg. č.: 572
79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX B. B., o zaplatenie sumy 888,66
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.
04. 2015 číslo konania 9C/36/2015 - 35, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 369,04
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 740,66 Eur od 15. 03. 2014 do 28. 03.
2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 509,20 Eur od 29. 03. 2014 do 23.
04. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 369,04 Eur od 24. 04. 2014 až do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že žaloba žalobcu bola len čiastočne dôvodná po sumu 369,04 Eur s
príslušenstvom z dôvodu, že predmetný úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a
preto žalovaný dlhuje žalobcovi len vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, keďže ich pomer úspechu bol približne rovnaký.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca do výroku, ktorým v prevyšujúcej časti

súd jeho žalobu zamietol, ako aj do výroku o trovách konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch nepovažoval za správne, a to z dôvodu, že záver súdu prvej inštancie o tom, že
predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nemožno považovať za správny,
pretoževzmluvebolariadnymspôsobomdohodnutáajročnápercentuálnamieranákladov,atovsúlade
so zákonom, pričom bolo postupované podľa vzorca a údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.
Okolnosť, že RPMN bola určená rozpätím od 34 do 36 % nemožno považovať za takú vadu, že by RPMN
nebola v danej zmluve dohodnutá. Okrem toho, táto bola počítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2

zákonač.129/2010Z.z.Taktiežúdajvzmluveovýške,počteatermínesplátokbolpodľanázoružalobcu
uvedený riadne, pretože z obsahu zmluvy sa dá vyvodiť, aká bola mesačná splátka, koľko bol počet
týchtosplátok,akoajto,kedymalodôjsťksplatnostijednotlivýchsplátok.Anitátookolnosťpretonemôže
byť dôvodom k tomu, že zmluva neobsahovala náležitosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2zákona č. 129/2010 Z. z. Tiež poukazoval na to, že súd nesprávne vyvodil zo zisteného skutkového stavu
sankcie podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., pretože k tomu neboli splnené podmienky
tak, ako sú tieto naformulované v uvedenom zákonnom ustanovení. Zo zákonného ustanovenia totiž

vyplýva, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/
a y/ a § 10 ods. 1. Podľa tohto zákonného ustanovenia by teda neboli splnené predpoklady pre udelenie
sankcie, pretože zmluva bola uzatvorená písomne, pričom táto okolnosť nebola ničím spochybnená,
a teda neboli kumulatívne splnené obidve podmienky tak, ako sú uvedené v predmetnom zákonnom

ustanovení. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v rozsahu danom
ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a tento v napadnutých výrokoch v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný

sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný
predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a

to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal i na situácie,
kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470
ods. 2 vete druhej CSP.

7. Keďže krajský súd pristúpil k prejednaniu veci už za účinnosti nového procesného predpisu - zákona

č. 160/2015 (CSP), tak sa musel vyporiadať s tým, či aj nový procesný predpis má obdobné úpravy, ako
boli obsiahnuté v zákone č. 99/1963 Zb. (OSP). Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo totiž
podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (OSP). V tom čase platilo ustanovenie § 212 ods. 1 CSP, z
ktorého vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Porovnaním úpravy zákona
č. 99/1963 Zb. a zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP) krajský súd zistil, že takáto úprava je obsiahnutá aj v

novom procesnom predpise, a to v ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení
totiž je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Teda, aj keď odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (OSP), tak krajský súd mohol preskúmať
rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania do 30. 06. 2016.

8. Následne sa však krajský súd musel vysporiadať aj s otázkou, či v danom prípade je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže tento postupoval so stranami sporu,
vykonával dokazovanie a vo veci rozhodol za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (OSP). Podľa ustanovenia
§ 213 ods. 1 OSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s
výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. Podmienky, za ktorých

by odvolací súd mohol zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a doplniť dokazovanie,
boli uvedené v ustanovení § 213 ods. 3 až 5. Aj v novej procesnej úprave ustanovení § 383 CSP je
uvedené, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podmienky preto sú uvedené v § 384 CSP. Ide však
o podmienky, ktoré sú už naviazané na spôsob dokazovania, ktorý je nanovo upravený v zákone č.

160/2015 Z. z. Keďže však súd prvej inštancie konal so stranami sporu ešte za účinnosti zákona č.
99/1963 Z. z., za účinnosti tohto predpisu vykonával dokazovanie a vo veci aj rozhodol a proti jeho
rozhodnutiu bol podaný aj opravný prostriedok, tak krajský súd pri rozhodovaní musel prihliadnuť na
tento procesný stav už aj s ohľadom na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov zákonač. 160/2015 Z. z. (CSP), teda stav právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo.

9. Keďže ani krajský súd nezistil dôvod na zopakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie
alebo doplnenie dokazovania, tak vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

10. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v rámci odvolacieho konania zanikla obchodná
spoločnosť označená ako strana žalobcu, teda spoločnosť AB 1 B. V., reg. č.: 560 07 043, so sídlom

Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2
B. V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo. Keďže
táto obchodná spoločnosť sa stala právnym nástupcom zaniknutého subjektu, tak krajský súd v zmysle
ustanovenia § 64 CSP musel na túto okolnosť prihliadnuť, a preto uznesením rozhodol o pokračovaní v
konaní s právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti a konal ďalej so spoločnosťou AB 2 B.
V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo.

11. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že podaným odvolaním namietol len výrok rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. Výrok,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 369,04 Eur s príslušenstvom do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, podaným odvolaním napadnutý nebol. V uvedenom výroku

preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ani nepreskúmaval, pretože nadobudol právoplatnosť.

12. Na základe podaného odvolania preto preskúmaval len dôvodnosť napadnutých výrokov, ktorými
bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania.

13. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
jevovýrokuvecnesprávne.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch dospel krajský súd k záveru,
že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, lebo vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 OSP
a svoje rozhodnutie aj odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozsudku
súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

15. V podanom odvolaní žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne vyvodil záver, že predmetný
úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov.

16. Pokiaľ ide o uvedenú otázku, tak z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že sa touto súd

prvej inštancie náležitým spôsobom zaoberal. V dôvodoch rozsudku poukázal na to, že výška RPMN je
vyjadrená rozsahom od 34 do 36 % s poznámkou, že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu
oznámi spoločnosť po poskytnutí úveru, čo nepovažoval za súladné so zákonom.

17. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho istého záveru, že miera RPMN vyjadrená
rozsahom od 34 do 36 % s poznámkou, že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu oznámi
spoločnosť po poskytnutí úveru, nezodpovedá ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.
z. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že žalobca nedodržal ani postup podľa ustanovenia § 4 ods. 1
písm.g/,pretožeúdajeoRPMNmalpodľauvedenéhozákonnéhoustanoveniapovinnosťvdostatočnom

časovom predstihu oznámiť spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Postup
uvedený v úverovej zmluve nie je v súlade s uvedeným postupom. Zo strany veriteľa, ktorý poskytoval
žalovanému spotrebiteľský úver. Uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.
z. teda naplnená nebola.19. Pokiaľ ide o námietky, týkajúce sa nedostatkov podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č.
129/2010 Z. z., tak je potrebné poukázať na neskoršiu výkladovú prax, ktorá sa odklonila od zavedeného

príslušného formalizmu uvedeného v daných zákonných ustanoveniach za predpokladu, že spotrebiteľ
mohol vedieť, ako má svoj dlh zaplatiť.

20. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na úverovú zmluvu, z ktorej vyplýva, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola dohodnutá výška úveru v sume 1 200,- Eur, pričom bola

dohodnutá celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 2 084,64 Eur. Bola vypočítaná mesačná
splátka46,72Eurspočtom48splátok,pričombolpoukaznalehotusplatnosti48mesiacovpoposkytnutí
úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Taktiež bol určený počiatok 1. splátky tak, že prvá splátka
je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Bol teda v zmluve jednoznačne určený tak počiatok,
ako aj koniec splátok. V dôsledku týchto okolností by nebolo možné vyvodiť, že by zmluva o úvere
neobsahovala údaj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ zákona č. 129/2010 Z. z.

21. Je však potrebné poukázať, že pokiaľ len aj jedna z náležitostí v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. chýba, tak je možné, aby z toho boli vyvodené zákonné dôsledky.

22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto dôsledky porušenia povinnosti nastali, a preto

postupoval podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ a považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

23. Tento postup súdu prvej inštancie v podanom odvolaní namietal žalobca a poukazoval na to, že tento

postup súd prvej inštancie zvoliť nemohol, lebo neboli kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.

24. S takýmto záverom žalobcu sa krajský súd nestotožňuje, keďže v ustanovení § 9 ods. 1 je uvedené,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Ako vyplýva z obsahu spisu, tak táto

náležitosť bola riadnym spôsobom naplnená. V tejto súvislosti je však podstatné ustanovenie § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorého jednoznačne vyplýva, čo zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať. Ak neobsahuje tieto náležitosti
tak je potrebné použiť sankciu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.
Splnená písomná forma, aj keď len jej nesplnenie je uvedené ako kumulatívna podmienka v § 11 ods.

1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., nemôže byť takým dôvodom pre neuplatnenie sankcie, ak zákon
vyžaduje nesporne, že povinnosť písomnej formy zmluvy musí byť dodržaná. Práve to, že ide o písomnú
formu pre spotrebiteľské zmluvy ako aj to, že je potrebné, aby zmluva obsahovala podstatné náležitostí
uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., je práve tou okolnosťou, aby účastníci zmluvy mohli
jednoznačne preukázať, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky náležitosti tak, ako ich má obsahovať

a v prípade, že ich neobsahuje, tak zákon vyvodzuje proti poskytovateľovi úveru sankcie v tom, že úver
treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. V tejto súvislosti je treba poukázať na to, že aj zákonodarca došiel na nesprávnosť takejto úpravy
uvedenej v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., pretože následne už bolo znenie § 11 ods.

1 upravené odlišne s tým, že následná úprava vylúčila akúkoľvek kumulatívnu podmienku, tak ako táto
bola uvedená v pôvodnom zákonnom ustanovení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

26. Uvedený formulačný nedostatok v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. nemení
nič na správnosti záveru súdu prvej inštancie, že za daných okolností predmetný spotrebiteľský úver

bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

27. Pokiaľ preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, tak rozhodol správne,
a preto aj krajský súd v tejto časti považoval vzhľadom na obsah ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Za správny považoval v danom prípade aj výrok o

trovách konania, keďže súd pri rozhodovaní vychádzal z použitia v tom čase ustanovenia § 142 ods. 2
OSP a vzhľadom na pomer úspechu žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.28. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaný v odvolacom konaní mal úspech. Trovy
odvolacieho konania mu však nevznikli. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP by žalovanému, ako
úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní, patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže

však bolo preukázané, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, tak krajský súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

29. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).