Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/172/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201016
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014201016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého

a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
SMOKI.SK, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 42, 960 01 Zvolen, IČO: 46 938 800, právne zastúpeného
JUDr. Michalom Trúsikom, advokátom, Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,
Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
SK/0036/99/2014 zo dňa 05.06.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 24S/99/2014-94 zo dňa 26.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/99/2014-94 zo dňa 26.03.2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. SK/0036/99/2014 zo dňa
05.06.2014 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spolu vo výške 580,52 € na účet právneho
zástupcu JUDr. Michala Trúsika, advokáta, Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, na č. ú. XXXXXXXXXX/
XXXX, vedený vo N., do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred prvostupňovým súdom

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého
stupňa“) žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. SK/0036/99/2014 zo dňa 05.06.2014, ktorým žalovaná zmenila rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre

Banskobystrický kraj (ďalej aj „SOI“) č. F/04443/06/13 zo dňa 11.12.2013, ktorým bola žalobcovi uložená
pokuta vo výške 331,- € podľa § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane nefajčiarov“ alebo „zákon
č. 377/2004 Z. z.“) za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 377/2004 Z. z.

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že námietky uvádzané žalobcom v žalobe nie sú
dôvodné, nakoľko žalovaná svoje rozhodnutie založila na aplikácii ust. § 6 ods. 1 zákona o ochrane

nefajčiarov a zároveň žalovaný správny orgán vychádzal pri svojej argumentácii z účelu zákona o
ochrane nefajčiarov tak, ako je uvedený v § 1 citovaného zákona. Uviedol, že to bol žalobca, ktorý svoju
argumentáciuažalobnýdôvodzaložilnavýkladeust.§2ods.4písm.k/zákonač.377/2004Z.z.,pričom
jeho výklad súd považoval za účelový, a to s prihliadnutím na účel zákona o ochrane nefajčiarov a nadefiníciu uvedenú v ust. § 2 ods. 4 písm. k/. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že zákonodarca
za výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, považoval všetky výrobky neobsahujúce
tabak a ktorých spôsob užívania je fajčením.

Účelom zákona o ochrane nefajčiarov je pritom podľa ust. § 1 ochrana ľudí pred vznikom závislosti
od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky, nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch a
zároveň ochrana ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak.

V súlade s vyššie uvedeným účelom zákona súd v zhode so závermi správneho orgánu považoval
tovar predaný žalobcom pri kontrolnom nákupe za tovar, ktorý spĺňa zákonnú definíciu výrobku,
ktorého spôsobom užívania je fajčenie a neobsahujúceho tabak, ktorého spôsob, resp. formu predaja
zákonodarca obmedzil ust. § 6 ods. 1 zákona o ochrane nefajčiarov.

Pokiaľ žalovaná interpretovala ust. § 6 ods. 1 písm. e/ zákona o ochrane nefajčiarov v kontexte s § 2 ods.

4 písm. k/ v intenciách zákona o ochrane nefajčiarov, prvostupňový súd takýto žalobný dôvod neuznal
za taký, na základe ktorého by mohol konštatovať, že rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné.

Ďalej prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že nie je dôvod domnievať sa,
že výrobok predávaný žalobcom (elektronická cigareta fungujúca na princípe zohrievania liguidu) pod

zákonnú reguláciu nepatrí, resp. že by bol zákonodarcom spod zákonnej regulácie vyňatý. V tomto
smere prvostupňový súd poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 87/2009 Z. z., ktorým sa menil
zákonoochranenefajčiarovvovzťahukust.§1,ktorýmpodúpravuzákonapodriadilpodmienkyochrany
ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak v nadväznosti na skutočnosť, že
na trhu sa vyskytli výrobky ako elektronická cigareta, či bylinné cigarety, ktoré neobsahujú tabak a sú

určené na fajčenie.

Ďalej prvostupňový súd uviedol, že za škodlivé látky možné považovať aj látky so škodlivým účinkom na
ľudský organizmus, nachádzajúce sa vo výrobkoch, ktoré sú určenie na fajčenie a neobsahujú tabak.

V nadväznosti na vyššie uvedené prvostupňový súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalovanej,
že napriek tomu, že pojem „fajčenie“ legislatívne definovaný nie je, možno ho charakterizovať ako
proces, v rámci ktorého dochádza vplyvom tepla k odparovaniu látok a ich následnému vdychovaniu do
pľúc, pričom u elektronickej cigarety typu ktorej predaj bol zistený v rámci kontrolného nákupu, nejde o
proces horenia, ale o proces zohrievania kvapalnej náplne, v danom prípade obsahujúcej nikotín.

Ďalej prvostupňový súd uviedol, že správne orgány v preskúmavanom prípade postupovali v súlade so
zákonom, keď pojem „fajčenie“ vykladali v intenciách zamýšľaných cieľov zákona o ochrane nefajčiarov.
Obvyklý význam pojmu, v prípade, keď právna úprava neposkytuje definíciu tohto pojmu, určili podľa
obvyklého významu slova fajčenie so zohľadnením závislostí, v ktorých sa používa, ako aj účelu

sledovaného právnou úpravou, v ktorej sa tento pojem používa. Ďalej dôvodil, že elektronickú cigaretu
typuzistenéhovrámcikontrolnéhonákupujepretonevyhnutnépovažovaťzavýrobokurčenýnafajčenie
a podliehajúci režimu zákona o ochrane nefajčiarov, a to bez ohľadu na to, či je v nej použitá kvapalná
náplň obsahujúca nikotín, alebo bez takéhoto obsahu, nakoľko postačuje čo len možnosť takúto náplň
pre daný typ elektronickej cigarety použiť.

Z posúdenia činnosti žalobcu, ktorý prevádzkuje elektronicky (internetový) obchod tak prvostupňový
súd v zmysle vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že žalobca predajom výrobkov
určených na fajčenie a neobsahujúcich tabak zásielkovým spôsobom neposkytuje službu informačnej
spoločnosti, diaľkový predaj tovaru (u elektronických cigariet) nie je službou informačnej spoločnosti,

nakoľko prostredníctvom elektronického zariadenia je zabezpečovaná len komunikácia medzi ním ako
predávajúcim a kupujúcim. Táto komunikácia bezodplatná a zákaz ustanovený zákonom o ochrane
nefajčiarovsatejtokomunikáciemedzipredávajúcimakupujúcimnetýka.Zákazsatýkalenzásielkového
a podomového spôsobu predaja. Ustanovenie vnútroštátneho zákona § 6 ods. 1 písm. e/ zákona
o ochrane nefajčiarov nie je technickým predpisom tak, ako ho definuje smernica č. 98/34/ES a v

tomto zmysle dovolanie sa žalobcu nevymožiteľnosti uplatnenia citovaného ustanovenia podľa názoru
prvostupňového súdu nie je dôvodné.Ďalej prvostupňový súd dôvodil, že žalobcovi bola rozhodnutím správneho orgánu uložená pokuta vo
výške 331,- € za porušenie povinnosti ust. v § 6 ods. 1 písm. e/ zákona o ochrane nefajčiarov, pričom
uložená peňažná pokuta je na dolnej hranici sadzby ustanovenej zákonom, keď zákon umožňoval uložiť

pokutu v rozpätí od 331,- € do 6 638,- €. Keďže žalobné námietky žalobcu nesmerovali voči výške
uloženej pokuty, súd sa touto otázkou v preskúmavanom konaní nezaoberal.

II.
Odvolanie žalobcu

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného
právneho zástupcu a uviedol, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje za nesprávny,

nezákonný a arbitrárny a v tomto dôsledku nepreskúmateľný. Prvostupňový súd podľa § 205 ods. 2
písm. a/, d/, f/ O. s. p. na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, pričom v konaní došlo aj k vade
konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, čím bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobca v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení
rozhodnutia na str. 14 ods. 3 uviedol „...žalovaný svoje rozhodnutie založil na aplikácii ust. § 6 ods. 1
zákona o ochrane nefajčiarov v znení v akom bol v legislatívnom konaní prijatý...“, teda z uvedeného
vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici tvrdí, že žalovaná uplatnila a aplikovala presný a doslovný
výklad predmetného ustanovenia zákona. Toto tvrdenie je podľa žalobcu v rozpore s argumentáciou

žalovanej, ktorú počas celého konania namietal proti uprednostneniu gramatického výkladu daného
ustanovenia a svoj názor podporoval argumentmi s použitím analógie a extenzívneho výkladu a s
odkazom na účel zákona. Žalovaná ani raz nespochybnila fakt, že podľa gramatického výkladu pojmu
„fajčiť“ je fajčenie vdychovanie a vydychovanie dymu. Ide teda o tvrdenie v rozpore s argumentáciou
žalovanej. Krajský súd v Banskej Bystrici sa tiež nijako nevysporiadal s poukazom žalobcu na potrebu

doslovného a neextenzívneho výkladu ustanovení týkajúcich sa verejného zdravia a zároveň správneho
trestania. Následne žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považuje výklad predmetných ustanovení
žalovanou za súladný s gramatickým znením. Rovnako bol žalobca v tejto súvislosti presvedčený, že
prvostupňový súd mal jednoznačne ustáliť a s riadnym odôvodnením poukázať na správny výklad ust. §
6 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 4 písm. k/ zákona o ochrane nefajčiarov pri zohľadnení princípov v správnom

trestaní, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca ďalej uviedol, že zo situácie, keď ním predávaný výrobok je subsumovaný pod účinnosť zákona,
prostredníctvom analógie, resp. extenzívneho výkladu je treba hľadať a preukázať dôvody, pre ktoré by
sa tak malo stať. Konštatoval, že v časti odôvodnenia prvostupňový súd žiadny dôvod pre zaradenie

žalobcom predávaných výrobkov pod pôsobnosť zákona na ochranu nefajčiarov neuviedol. Tiež sa
prvostupňový súd nedostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou, ktorú uviedol vo svojej
žalobe a túto skutočnosť považuje za vadu konania, spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom.
Celé rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici považoval žalobca za arbitrárne. Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovanej a ani rozhodnutia súdu, v nadväznosti na odôvodnenie rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa, nebolo podľa žalobcu zrejmé, či žalovaná a súd považuje pri kontrole zakúpené
výrobky za výrobky určené na fajčenie na základe výkladu pojmu „fajčiť“, alebo či výrobky žalovaná
analógiou zaradila do kategórie výrobkov určených na fajčenie napriek tomu, že ich za výrobky určené
na fajčenie nepovažuje, prihliadnuc na účel zákona a účel a účinok ust. v § 6 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 377/2004 Z. z.

Žalobca upozornil na rozpor čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a rozhodnutia súdu, z ktorého za použitia analógie
a extenzívneho výkladu v neprospech žalobcu, pri výklade zákona zo strany žalovaného, ako aj
súdu, boli porušené zásady správneho trestania, na ktorú bol súd povinný prihliadať ex offo, pričom v
predchádzajúcom správnom konaní v žalobe a na súdnom pojednávaní žalobca

namietal rozpor takéhoto výkladu zákona s čl. 49 Ústavy SR a s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a jasne požadoval doslovný výklad zákona. Z bohatej judikatúry Najvyššieho súdu
SR vyplýva ustálená aplikačná prax najvyššieho súdu, keď pri správnom trestaní sú aplikované rovnaké
zásady ako v trestnom konaní.Žalobca uviedol, že úpravu elektronických cigariet v zákone o ochrane nefajčiarov je možné považovať
za nejasnú a neurčitú. Upozornil na čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý stanovuje v

ods. 3 povinnosť zákonodarných orgánov Európskej únie zohľadňovať vedecký vývoj a poznatky pri
návrhoch v oblasti zdravia a ostatné ust. čl. 114 Zmluvy stanovujú oznamovaciu a konzultačnú povinnosť
členských krajín. Túto oznamovaciu a konzultačnú povinnosť detailne upravuje smernica č. 98/34/
ES. Zásielkový predaj prostredníctvom internetu ako služba informačnej spoločnosti je v zmysle čl. 1
ods. 2 smernice č. 98/34/ES „službou“. Ustanovenie vnútroštátneho zákona stanovujúce zákaz predaja

výrobku prostredníctvom diaľkového predaja, teda zákaz „služby“ je v zmysle definície čl. 1 ods. 1
citovanej smernice technickým predpisom. Technický predpis navrhnutý z dôvodu ochrany zdravia,
majúci za cieľ predovšetkým obmedzenie predaja chemických látok a výrobkov, podlieha oznamovacej
a konzultačnej povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 tejto smernice.

Žalobca ďalej uviedol, že v databáze TRIS, evidujúcej všetky oznamy podľa smernice č. 98/34/ES

takýto oznam, týkajúci sa zákazu diaľkového predaja elektronických cigariet zo strany príslušných
orgánov Slovenskej republiky, nenašiel. Týmto žalobca odôvodnil dovolanie o nevymožiteľnosti ust. §
6 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona na diaľkový predaj elektronických cigariet, ako služby informačnej
spoločnosti v zmysle čl. 1 ods. 2 smernice č. 98/34/ES tak, ako uviedol v petite žaloby. Tvrdil, že ust.
§ 6 ods. 1 zákona č. 377/2004 Z. z. na ochranu nefajčiarov považuje za ustanovenie podliehajúce

konzultačnému postupu v zmysle čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Bol názoru, že zákaz
zásielkového predaja akéhokoľvek výrobku alebo služby je aj zákazom služby informačnej. Žalobca
nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že neposkytuje služby informačnej spoločnosti. Zásielkový
predaj je definovaný v § 9 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji
a zásielkovom predaji a v ňom je zásielkový predaj už s názvom diaľkový predaj definovaný prakticky

totožne.

Podľa názoru žalobcu nie je možné vykladať ust. § 6 ods. 1 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane
nefajčiarov tak, že zakazuje len samotné zaslanie tovaru poštou alebo kuriérom. Tvrdil, že v žalobe
vytýkal aj ďalšie nesprávne tvrdenia žalovaného, avšak ani s týmito sa prvostupňový súd nevysporiadal.

Ide o to, že žalovaná v odôvodnení napádaného rozhodnutia tvrdila: „....Európska únia na uvedenej
problematike intenzívne pracuje a dňa 14.03.2014 Rada ministrov EÚ už schválila revidované znenie
smernice 2001/37/ES, kde okrem iného reagovala aj na potrebu regulácie elektronických cigariet
na úrovni spoločenstva, kedy by elektronické cigarety mali byť považované za tabakové výrobky s
maximálnou koncentráciou nikotínu 20 mg/ml.“.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že táto časť rozhodnutia žalovanej svedčí o jej zaujatosti voči
žalobcovi. Žalovaná smernicu síce označila ako revidované znenie smernice č. 2001/37/ES, táto však
v čase vydania rozhodnutia, teda 05.06.2014, už viac ako dva mesiace bola zverejnená v Úradnom
vestníku EÚ a mala pridelené vlastné číslo 2014/40/EÚ. Tvrdenie žalovanej, že elektronické cigarety

by mali byť podľa smernice považované za tabakové výrobky, je pravdepodobne len zjavným odrazom
vnútorného presvedčenia žalovanej, lebo toto tvrdenie nie je len nepravdivé, ale je v priamom konflikte
s deklarovanými cieľmi a znením smernice č. 2014/40/EÚ.

V tejto súvislosti žalobca upozornil na znenie dôvodových častí č. 47 a 48 smernice č. 2014/40/EÚ.

Uviedol, že argumentácia žalovanej je v rozpore s deklarovaným cieľom smernice č. 2014/40/EÚ a že
žalovaná naopak svojím konaním prispieva k tomu, že elektronické cigarety môžu byť spotrebiteľmi
vnímané ako tabakové výrobky, pretože podľa žalobcu potom žalovaná svojimi tvrdeniami navádza
spotrebiteľov k tomu, aby elektronické cigarety z pohľadu vplyvu na zdravie vnímali rovnako ako
tabakové výrobky, čo môže viesť vzhľadom na podstatne jednoduchšie použitie tabakových výrobkov k

uprednostňovaniu tabakových výrobkov. V ďalšej časti svojho odvolania poukázal na znenie smernice
č. 2014/40/EÚ, ohľadom definície elektronickej cigarety a vysvetlil význam pojmu fajčiť pre účely zákona
č. 377/2004 Z. z.

Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami prvostupňového, ani druhostupňového

orgánu ohľadom skutočnosti, že v prípade internetového predaja nie je možné overiť plnoletosť
nakupujúceho. Pri internetovom predaji je nielen možné spoľahlivo overiť plnoletosť adresáta, ale
internetový predaj na rozdiel od kamenného predaja je plne adresný a sú pri ňom zaevidované údaje,
ktoré umožňujú identifikovať kupujúceho, a to aj dlhú dobu po uskutočnení samotného predaja.Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca bol názoru, že rozhodnutie prvostupňového súdu v
súvislosti s predloženou argumentáciou je nesprávne, nezákonné, arbitrárne, a preto nepreskúmateľné.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu
a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd zrušil rozhodnutie
prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu ako bezdôvodné a konanie ukončí. Súčasne
požadoval náhradu trov odvolacieho konania.

III.
Vyjadrenie žalovanej

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici uviedla, že sa
nestotožňuje a zásadne odmieta tvrdenia žalobcu, že v prípade ust. § 6 ods. 1 písm. e/ zákona o ochrane
nefajčiarov sa jedná o technický predpis podliehajúci oznamovacej a konzultačnej povinnosti Slovenskej
republiky podľa smernice č. 98/34/ES, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti
technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej povinnosti. Podľa

žalovanéhočl.1bod9 smerniceč.98/34/ESpojemtechnickýpredpiszahŕňatechnickéšpecifikácieainé
požiadavky, vrátane príslušných správnych predpisov, ktorých dodržiavanie je v súvislosti so zavedením
výrobku na trh alebo jeho používaním v členskom štáte alebo jeho väčšej časti de iure alebo de facto
povinné; okrem prípadov umožnených na základe článku 10 sem patria aj právne a správne predpisy,
ktoré zakazujú výrobu, dovoz, zavedenie na trh alebo používanie výrobkov.

Podľa žalovanej, zákaz predaja výrobkov určených na fajčenie neobsahujúcich tabak na diaľku
(zásielkový spôsob) v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov nie je žiadnym technickým predpisom v
zmysle žalobcom namietanej smernice č. 98/34/ES, ktorým by bol zamedzený predaj chemickej látky
pri prvku alebo výroku, ktorý by podliehal oznamovacej a konzultačnej činnosti Slovenskej republiky.

Žalovaná považovala za významné, vzhľadom na odvolávanie sa žalobcu na smernicu č. 2001/37/ES,
upozorniť na skutočnosť, že táto (už zrušená) sa vzťahovala len na tabakové výrobky, preto sa zákaz
obmedzenia predaja tabakových výrobkov vyhovujúcich smernici nemôže vzťahovať aj na netabakové
výrobky, ktorých sa jej úprava nedotýka - elektronických cigariet. Trvala na argumentácii, že na to, že
vyššie uvedená smernica je zameraná na tabakové výrobky v konečnom dôsledku nebránilo Slovenskej

republike, aby do národného právneho poriadku zaviedla aj úpravu iných výrobkov ako tabakových s
cieľom ochrany nefajčiarov. Skutočnosť, že naša právna úprava klasifikovala a zatriedila elektronické
cigaretymedzivýrobkyurčenienafajčenieaneobsahujúcetabakvčaseeštepredprijatímadefinovaním
elektronických cigariet na úrovni spoločenstva predmetnou smernicou č. 2014/40/EÚ neznamená, že
naša právna úprava nie je súladná.

Žalovanáďalejuviedla,žeajnaúrovniEurópskejúniejenikotínvnímanýakotoxickánávykováaškodlivá
látka, ktorá má potencionálne zdravotné a bezpečnostné riziko pre jej užívateľa. Z elektronických
cigariet sa môže stať prostriedok vedúci k vzniku závislosti od nikotínu a napokon k tradičnej spotrebe
tabaku, keďže napodobňujú a normalizujú akt fajčenia, preto by v záujme ochrany ľudského zdravia a

bezpečnosti na nich mali byť zdravotné varovania.

Podľa názoru žalovanej bola týmto daná jednoznačná odpoveď, ktorá vyvracia tézy žalobcu o tom,
že úpravou v zákone o ochrane nefajčiarov sa údajne jedná o obmedzenie pohybu tovaru alebo
diskrimináciu. Zdôraznila, že predaj uvedených výrobkov zásielkovou formou je o to nebezpečnejší, že

umožňuje prístup k nim aj osobám mladším ako 18 rokov, čo je veková skupina osobitne
zraniteľná z pohľadu možného vzniku závislosti na nikotíne. Preto trvala na záveroch prvostupňového
správneho orgánu, ako aj tých, ktoré boli uvedené v napádanom rozhodnutí, že v prípade zásielkového
predaja elektronických cigariet nepochybne došlo k porušeniu zákazu v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. e/
zákona o ochrane nefajčiarov, nakoľko sa jednalo o zásielkový predaj výrobkov, určených na fajčenie,

ktoré neobsahujú tabak.

V tejto súvislosti žalovaná upozornila tiež aj na čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý
má právo na ochranu zdravia ako jednu zo základných ľudských práv, garantovaných tak slovenskou,ako aj medzinárodnou úpravou. Žalovaná mala teda za to, že vzhľadom na
vyššie uvedené interpretovala a aplikovala právo predovšetkým z pohľadu účelu sledovaného dotknutou
právnou úpravou a z pohľadu zmyslu ochrany ústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných

základných práv a slobôd, a teda má za to, že právne posúdenie veci bolo správne, a preto
žiadala rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil.

IV.
Konanie pred odvolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 10 ods.
2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 212 a nasl. O. s. p.),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O. s. p., keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1, 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods.
2 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
Slovenskej inšpekcie, Inšpektorátu SOI pre Banskobystrický kraj č. F/04443/06/13 zo dňa 11.12.2013,

ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 331,- € podľa § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z.
z. o ochrane nefajčiarov a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie
povinností ustanovených v § 6 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či
sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.

Najvyšší súd uvádza, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O. s. p. (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O. s. p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda preskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O. s. p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O. s. p.).

Podľa ust. § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti sa použijú primerane ust. prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 29.03.2013 bola inšpektormi Slovenskej
obchodnej inšpekcie pre Banskobystrický kraj vykonaná kontrola prevádzkovateľa internetového
obchodu na webovej stránke www.smoki.sk, ktorým je spoločnosť SMOKI.SK, s. r. o., so sídlom

P. O. Hviezdoslava 42, Zvolen. Za účelom prešetrenia spotrebiteľského podnetu, ako aj kontroly
dodržiavaniaustanovenízákonovbolvykonanýkontrolnýnákupprostredníctvome-shopuwww.smoki.sk
v hodnote 41,80 €. Z ponuky elektronického obchodu boli dňa 12.08.2013 vybraté do nákupného košíka
nasledovné výrobky:- elektronická cigareta Innokin LeoPro DUO 2x1000 mAh (matná oceľ 2x) v cene 39,- €,
- 10 ml náplň FA Cigar passion 18 mg v cene 5,- €.

Na meno T. bola dňa 12.08.2013 realizovaná objednávka č. 1308732 v celkovej hodnote 44,- €.
Objednaný tovar bol zaslaný prostredníctvom Slovenskej pošty na dobierku. Dňa 14.08.2013 ho T. S.
prevzala za úhradu v zmysle objednávky. Zásielka bola otvorená dňa 15.08.2013 na Inšpektoráte SOI
pre Banskobystrický kraj v prítomnosti T. S. a inšpektorov SOI.

Okrem objednaného tovaru sa v doručenej zásielke nachádzal aj:
- DC Cartomizér 510 vatičkový
- Inncoin púzdro (poskytnutý grátis)
- faktúra č. 2013030538.

Všetky dodané výrobky boli nepoškodené, v pôvodnom balení, zabalené a odoslané na adresu

predávajúceho spolu s písomným odstúpením od zmluvy. Kontrolovaný subjekt odstúpenie akceptoval
a dňa 21.08.2013 zaslal T. S. dobropis pod č. 2013990004.

Z administratívneho spisu mal odvolací súd ďalej za preukázané, že predmetnou kontrolou bolo zistené,
že spoločnosť SMOKI.SK, s. r. o. ponúka na predaj formou zásielkového predaja prostredníctvom

elektronického obchodu na stránke www.smoki.sk výrobky, ktoré sú určené na
fajčenie a neobsahujú tabak - elektronické cigarety a náplne do elektronických cigariet s rozličným
obsahom nikotínu.

Keďže predaj uvedených výrobkov je podľa zákona č. 377/2004 Z. z. zakázaný, kontrolovanému

subjektu boli uložené nasledovné záväzné pokyny:
- zabezpečiť preklad informácií uvádzaných na etiketách výrobkov v cudzojazyčnej mutácii do štátneho
jazyka v súlade s platnými právnymi predpismi,
- zabezpečiť, aby nedochádzalo k predaju výrobkov určených na fajčenie formou zásielkového predaja
v zmysle právnych predpisov.

Za kontrolovaný objekt sa kontroly zúčastnil a inšpekčný záznam podpísal konateľ spoločnosti Ing. Ján
Brndiar.

Žalobcasakinšpekčnémuzáznamupísomnejvyjadril,pričomvpísomnomvyjadrenínamietalformuláciu

záväzného pokynu č. 2. Zdôraznil, že ani jeden žalobcom ponúkaný výrobok nie je určený na fajčenie,
preto sa mu záväzné opatrenie javí ako zbytočné, nevie podniknúť kroky na nápravu, keďže výrobky
určené na fajčenie nikdy nepredával. Má za to, že na trhu sa nachádzajú elektronické
cigarety a náplne do elektronických cigariet, ktoré sú určené na tvorbu a vdychovanie dymu. Žalobca
ale takéto výrobky nepredáva. Zo zápisu nie je zrejmé, či nedošlo k zámene s takýmito výrobkami.

Na základe vyššie uvedeného správny orgán žalobcovi oznámil, že podané námietky neakceptuje.
Uviedol, že Slovenská obchodná inšpekcia neurčuje kritériá, podľa ktorých sa výrobok posudzuje ako
výrobok určený na fajčenie alebo nie. V nadväznosti na vykonanú kontrolu, správny orgán začal správne
konanie o uloženie pokuty podľa § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z .z., a to pre porušenie § 6 ods. 1

písm. e/ citovaného zákona.

Následne Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej
Bystrici svojim rozhodnutím č. F/0443/06/13 zo dňa 11.12.2013 rozhodla tak, že účastníkovi konania
SMOKI.SK, s. r. o. so sídlom P. O. Hviezdoslava 42, Zvolen (žalobcovi) na základe kontroly vykonanej

dňa 23.09.2013, na základe kontroly prevádzkovateľa elektronického obchodu na webovej stránke
www.smoki.sk, pre porušenie predaja výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak formou
podomového predaja a zásielkového predaja, za účelom prešetrenia písomného spotrebiteľského
podnetu č. 872/2012, ako aj kontroly dodržiavania citovaného zákona, bol na meno spotrebiteľa Z. P. dňa
12.08.2013 vykonaný kontrolný nákup elektronickej cigarety Innokin LeoPro DUO 2x 1000mAh (matná

oceľ 2x) za cenu 39,- € a 1 ks 10 ml náplne FA Cigar passion 18 mg za cenu 5,- €, prostredníctvom
elektronického obchodu na stránke www.smoki.sk., po odpočítaní poštovného v celkovej hodnote 41,80
€, objednávka č. 1308732, na základe ktorej bol dňa 14.08.2013 prevzatý objednaný tovar, pričom
zásielka obsahovala mimo iného 1 x balenie objednanej elektronickej cigarety Innokin LeoPro DUO2x 1000mAh (matná oceľ), 10 ml objednanej náplne FA Cigar passion 18 mg, DC Cartomizér 510
vatičkový grátis, t. j. výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Za porušenie povinností
ustanovených v § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 377/2004 Z. z. správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo

výške 331,- € s povinnosťou zaplatiť pokutu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu odvolací orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (žalovaný) svojim rozhodnutím č. SK/0036/99/2014 zo
dňa 05.06.2014 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že výrok „kontrola vykonaná

dňa 23.09.2013“ nahradil znením „kontrola vykonaná dňa 23.09.2013 v priestoroch Inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, Dolná 46, Banská Bystrica“
a za porušenie povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane
nefajčiarov sa účastníkovi konania SMOKI.SK, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 42, Zvolen podľa § 10 ods.
2 vyššie citovaného zákona o ochrane nefajčiarov ukladá peňažná pokuta vo výške 331,- €. Uloženú
pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou

poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet.

V.
Právna úprava, právne názory odvolacieho súdu

Podľa ust. § 1 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení platnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje
a/ podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky
nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred
inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov

bezprostredne vystavených účinkom fajčenia
b/ podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak
c/ podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona, nikotín sú alkaloidy nikotínového typu.

Podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona, decht je surový bezvodý a beznikotínový kondenzát dymu.

Podľa § 2 ods. 4 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona, tabakové výrobky sú výrobky
vyrobené z tabakovej suroviny alebo z technologicky upraveného tabaku, určené na fajčenie, žuvanie,

šnupanie a cmúľanie, ak sú, hoci len čiastočne, vyrobené z tabaku.

Podľa § 2 ods. 4 písm. k/ citovaného zákona, na účely tohto zákona, výrobky, ktoré sú určené na fajčenie
a neobsahujú tabak, sú všetky výrobky neobsahujúce tabak, ktorých spôsob užívania je fajčením.

Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, zakazuje sa predaj tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú
určené na fajčenie a neobsahujú tabak
a/ v predajniach potravín okrem predajní, ktoré majú na predaj tabakových výrobkov vyčlenený
samostatný priestor alebo stojan
b/ v predajniach s tovarom určeným pre deti

c/ v predškolských zariadeniach a na detských ihriskách, v základných školách, v stredných školách a
v školských zariadeniach, na vysokých školách a v študentských domovoch
d/ v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb vrátane stánkov, bufetov a iných
predajných miest, ktoré sa nachádzajú v týchto zariadeniach
e/ formou podomového predaja a zásielkového predaja.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe mladšej ako 18 rokov.

Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, kontrolu dodržiavania tohto zákona sú povinné vykonávať tieto

kontrolné orgány: podľa písm. a/ Slovenská obchodná inšpekcia.Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona, Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331,- € do 6 638,-
€ fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie
predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa ust. § 6.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení v rozhodnom období, kontrolou
vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä, či sa predávajú a poskytujú bezpečne, v správnom množstve,

miere, hmotnosti a kvalite.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2
a osobitných predpisov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorné trhu

u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo
poskytujúcich služby zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa ods. 1.

Je nesporné, že prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie,
Inšpektorátu SOI pre Banskobystrický kraj zo dňa 11.12.2013 č. F/04443/06/13 bola žalobcovi uložená

pokuta vo výške 331,- € podľa § 10 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.

Odvolací súd konštatoval, že skutková podstata sporu medzi účastníkmi konania nebola sporná. Sporné
bolo medzi účastníkmi konania právne posúdenie uvedených skutkov ako porušenie ustanovení zákona
č. 377/2004 Z. z.

Zožalobyjezrejmé,žežalobcasadovolávalzásadyeurokonformnéhovýkladuprávaustanovenízákona
č. 377/2004 Z. z. v zmysle smernice č. 2014/40/EÚ zverejnenom v Úradnom vestníku EÚ. Smernicou č.
2014/40/EÚbolanahradenásmernicač.2001/37/EÚabolaplatnáužvčase,keďrozhodnutiesprávneho
orgánu prvého stupňa posudzovala žalovaná.

Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného prvostupňového rozsudku je zrejmé, že súd sa so žalobcom
predloženou argumentáciou v rozsudku vôbec nevysporiadal. Nezaoberal sa komplexne námietkami
žalobcu uvedenými v žalobe ani príslušnou legislatívou.

Smernica č. 2014/40/EÚ má v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora, nálezu Ústavného súdu
SR II. ÚS 440/2011 v spojení s čl. 288 ods. 3 ZES nepriamy účinok zaväzujúci správne orgány členských
krajín vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom Európskej únie a už v čase transpozičnej doby
smernice, aby sa tak zabezpečil účinok tejto smernice.

Podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd preskúmava rozhodnutie a postup
správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.

Odvolací súd udáva, že je zrejmé, že už v čase vydávania druhostupňového rozhodnutia (05.06.2014)
bola v účinnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/40/EÚ zo dňa 03.04.2014 o

aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, týkajúcich sa
výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice č. 2001/37/ES.

Žalobca na túto skutočnosť niekoľkokrát upozorňoval tak v odvolaní voči prvostupňovému
administratívnemu rozhodnutiu, ako aj v podanej žalobe.

Odvolací súd konštatuje, že tak odvolací správny orgán (žalovaná), ani prvostupňový súd sa
nedostatočným spôsobom zaoberali námietkami žalobcu, ktoré uviedol tak v podanom odvolaní, ako
aj v žalobe. V dôsledku týchto skutočností žalobca považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za
arbitrárne.

Pre posúdenie dôvodnosti napadnutého rozsudku krajského súdu považoval Najvyšší súd SR za
kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie je ústavne a zákonne
konformným.Inýmislovamipovedanéúlohounajvyššiehosúdubolozistiť,čispôsobvýkladupríslušnýchzákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový
stav, nie svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo
omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (viď nález Ústavného súdu II. ÚS 127/2007, I.

ÚS 110/2002). Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako i z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Je dostatočne zrejmé, že v preskúmavanej veci žalobca namietal nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd v takomto prípade musí zvoliť jednoznačný výklad
namietaného ustanovenia právneho predpisu a v odôvodnení súdneho rozhodnutia musí uviesť, prečo
určitý výklad zvolil.

Prvostupňový súd je v takomto prípade povinný zdôvodniť aj voľbu iných spôsobov výkladu ustanovenia

právneho predpisu, napr. systematického, historického, či logického výkladu. Použitie každej konkrétnej
výkladovej metódy musí byť dostatočne a presvedčivo zdôvodnené a vyargumentované. Obzvlášť v
prípade, keď neskorší právny predpis by mohol obsahovať takú právnu úpravu, ktorá by pre žalobcu
umožňovala uloženie inej priaznivejšej sankcie.

Vpreskúmavanejvecivznikolešteproblémspovinnosťousúduzdôvodniťaplikáciuneurčitéhoprávneho
pojmu, ktorým v tomto prípade bol pojem „fajčenie“. Nie je sporné, že naša právna úprava tento
pojem nijakým spôsobom nekonkretizuje, preto hodnotiace naplnenie (výklad tohto pojmu) vo svetle
skutkových okolností bolo úlohou prvostupňového súdu. Neurčité právne pojmy v žiadnom prípade
nemožno považovať za ustanovenia, ktoré by umožňovali absolútne neobmedzenú úvahu.

Podľaust.§250jods.5O.s.p.,aksúdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žeospore,
o inej právnej veci alebo uložení sankcie má byť rozhodnuté inak ako rozhodol správny orgán, môže
rozhodnúť o uložení sankcie sám. Uvedené ustanovenie zákona je možné aplikovať aj na odvolacie
konanie (§ 246c, § 211 O. s. p.).

Podľa ust. § 250ja ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto

zákona.

V danom prípade odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že krajský súd
zatiaľ predčasne zamietol podanú žalobu, avšak odvolací súd vzhľadom na požiadavku hospodárnosti
konania nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto postupom podľa ust. §

250ja ods. 3 veta prvá O. s. p. preskúmavaný rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že tento je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 246c O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 a

250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
zaplatením súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,- €. Ďalej mu priznal náhradu trov prvostupňového
konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania tak, že 1 úkon právnej služby je vypočítaný podľa
§ 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. za rok 2014 á 134,- € a za rok
2015 á 139,83 €.

Zo spisu boli nesporne preukázané tieto zrealizované úkony právnej služby podľa § 14
citovanej vyhlášky a nasl.:
- príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom á 134,- €
- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba á 134,- €

- účasť na pojednávaní 26.03.2015 á 139,83 €
- podanie odvolania á 139,83 €.K vyúčtovaným úkonom právnej pomoci patrí žalobcovi náhrada režijných výdavkov podľa § 16 ods. 3
vyhlášky za 2 úkony v roku 2014 á 8,04 € a 2 úkony právnej služby á 8,39 € za rok 2015. Spolu náhrada
trov konania predstavuje 580,52 €, ktorú je podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p. povinná žalovaná uhradiť

na účet právneho zástupcu žalobcu.

Podľa ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.