Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Er/528/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206962
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Rohaľová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315206962.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému Ľ.V. L., H.. XX.XX.XXXX, XXX XX D. H. F. XX, o
vymoženie 193,85 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.06.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Michala
Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 15.03.2015 oprávneného a exekučného titulu. Exekučným titulom v tomto
konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, zo

dňa 13.06.2014 sp.zn. PV-A/0112/0018. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil
aj Zmluvu o úvere zo dňa 28.08.2006 a obchodné podmienky pre úver verzia 1/2006.

Z predloženej zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného
(obchodnou spoločnosťou Poštová Banka, a.s., Prievozská 2/B, Bratislava 821 09, IČO: 31 340 890) a
povinným ako dlžníkom ( ďalej len ako povinný) vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol

povinnému úver vo výške 30.000,--Sk, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 50. mesačných splátkach vo
výške 1017,--Sk vždy k 27. dňu v mesiaci. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, súd posúdil
predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom. V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť
príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.

Podľa bodu 9.2 obchodných podmienok úverovej zmluvy sa zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na
riešenie sporov rozhodcovská doložka vedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu
riešeniu týchto sporov.

Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenExekučnýporiadok), súdpreskúmažiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších

predpisov zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľaustanovenia§25odsek1zákonačíslo129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14,

17 ods. 1 a 2, a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickúosobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola
individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. q) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,

ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa

preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

V danej veci súd má za to, že Zmluva úvere zo dňa 28.08.2006 je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou

medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku
2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, ako aj v zmysle definície podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001
Z.z.. Povinný v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca
spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu -
rozhodcovského, pričom právomoc rozhodcu vydať tento rozsudok bola odvodená od rozhodcovskej
doložky, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskejčinnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru
súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nekalou v zmysle článku 3 ods.
3 a prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, pretože v porovnaní s dodávateľom, spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení a
to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah.Ajvtomtokonkrétnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobomobsahpredmetnej
zmluvy a úverových podmienok ovplyvniť.

Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá
v bode 9. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy čo znamená, že dodávateľ
má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitralnej (spotrebiteľskej) právnej veci

zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to, že už priamo
vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania presne určené
a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti
rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C -240/98 až C -
244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani

zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a vyplýva
aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa

- oprávneného.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
Smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej

doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný
a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení obsahuje demonštratívny, a
teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je
s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj vyššie citovaná neprijateľná podmienka § 53 odsek
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Len zo samotnej skutočnosti, že uvedená podmienka sa v tomto
príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od

spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zákon
len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,
aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej

podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžadujestanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve

za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má

posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako
sa oboznámi s s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Účelom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie
prípadného sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou

(v prípade rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym
súdom), na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva
vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v krízových situáciách za vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom

chránenýchzáujmochscieľomdosiahnuťnovýkvalifikovanýzáväzokzpôvodnejzmluvy.Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde (§ 19 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní). Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo
byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne vyjednal takýto spôsob rozhodnutia sporu len na

už existujúce spory a bol podnikateľom dostatočne poučený o význame a dôsledkoch uzavretia
takejto rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu. Z pohľadu
spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti
štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovskom

súde). Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej
doložky opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40, v ktorom tento súd konštatuje, že vopred stanovená podmienka
v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu v

obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť
z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa
v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je všeobecných súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný
zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval

rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Právnemu predchodcovi oprávneného v § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vyplývala
povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zákonodarca neskoršejnovelizácii zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Zo zákona
o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy,

avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve, v
obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže
ovplyvniť. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými
podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal zákon. Návrh
na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93b ods. 1 zákona o

bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy. Návrhom na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v kontexte ust. § 93b ods. 1 a ods. 2 vety druhej zákona o bankách môže
byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od
ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho
rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy. Ak vylúčenie následku v podobe
rozhodcovského konania spôsobí už informovaný nesúhlas klienta s návrhom rozhodcovskej zmluvy,

tým skôr to musí platiť, že ak informovaný nesúhlas tu nie je preto, že klient (spotrebiteľ) k rozhodnutiu
(zmluvu uzavrieť či naopak návrh neprijať) pristupoval za vytvorenia takej situácie, pri ktorej bol zákonom
predpokladaný postup a teda i informovaný súhlas či nesúhlas vylúčený.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej

zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. Zároveň takto
dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd preto
v zmysle citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Humenné (§ 374 odsek 4 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.