Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116219204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116219204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: Ing. Z. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. X/XX, B., zastúpeného JUDr. Dušanom Kubánim, advokátom so sídlom V. XXXX/XXX, J.
proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, Žilina, IČO: 35 993 499, o zaplatenie
544,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok,
č.k. 2Cpr/2/2016-118 zo dňa 23. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu
mzdy za obdobie od 16. 07. 2013 do 31. 07. 2013 vo výške 435,91 eur a za obdobie od 01. 08. 2013
do 05. 08. 2013 vo výške 108,97 eur, všetko s 5 % ročným úrokom z omeškania od 09. 08. 2013, resp.
09. 09. 2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s ust. § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Medzi sporovými stranami ostala spornou
skutočnosť úrokov z omeškania a v tejto súvislosti odkázal na ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý
upravuje subsidiárne pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Návrh žalovaného na prerušenie konania

zamietol ako nedôvodný, keďže žalovaný uznal dlžnú istinu.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že súd prvej
inštancie nepostupoval správne, keď jednak zamietol návrh na prerušenie konania a priznal žalobcovi
náhradumzdyaúrokovzomeškania.TerajšíZákonníkpráceaaniinýpracovnoprávnypredpisnepodáva
úpravu o úroku z omeškania, a preto mal za to, že tieto úroky žalobcovi nepatria. Vyplatenie 12

mesačných náhrad mzdy a úrokov z omeškania je podľa ich názoru dostatočne vysoká náhrada so
sankčnou funkciou vo vzťahu k žalovanému.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. V prejednávanej veci sa totiž nejedná o náhradu mzdy, ktorá je
predmetom sporu na Okresnom súde Žilina. Predmetom je náhrada mzdy za obdobie po právoplatnom
skončení súdneho sporu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, a to

až do ukončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Z tohto dôvodu považoval aj odvolanie
žalovaného za nedôvodné.4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany žalovaného neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd

prvej inštancie.

6. Tak ako to správne konštatuje i žalobca vo svojom vyjadrení, prebiehajúce konanie nesúvisí s
konaním, v ktorom si žalobca uplatňoval nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, a preto
ani súd prvej inštancie nepochybil vo svojom procesnom postupe, keď návrh na prerušenie konania
zamietol. Jedná sa o samostatné nároky vyplývajúce z trvania pracovného pomeru, a preto odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil i s priznaním úrokov z omeškania,
kde súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4
Zákonníka práce.

7. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).