Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201422
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214201422.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom: JUDr. Arpádom P a s t o r e k o m v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast.:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: J. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B., v konaní zastúpená opatrovníčkou D.A. D., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu B., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalovanej a to spoločnosti:
„Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov", ktorá je zastúpená splnomoc. práv. zást. JUDr. B. Jakubisom,
advokátom, so sídlom AK Dobrovičova 62, Bratislava o zaplatenie 173,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na začatie konania o zaplatenie 173,81 EUR s
prísl.“ z dňa 10.01.2014, ktoré doručil súdu dňa 28.01.2014 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie uplatneného nároku s prísl. a na náhradu trov konania.

Súd v súlade s návrhom na začatie konania v tejto veci dňa 29.05.2014 vydal platobný rozkaz
pod číslom konania: 15C/131/2014-29, ktorým súd vyhovel v plnom rozsahu uplatnenému nároku,
uvedené rozhodnutie súd bolo zrušené rozhodnutím OS Komárno dňa 17.10.2014 pod číslom konania:

15C/131/2014-38, z dôvodu nedoručiteľnosti žalovanej.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13.10.2015,
predvolané osoby sa na deň pojednávania nedostavili. Splnomocnený právny zástupca navrhovateľa
- TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním so žiadosťou o konanie a
rozhodnutie v jeho neprítomnosti ako je zrejmé z č. l. 69 a 83 súdneho spisu, predvolanie prevzal dňom
22.9.2015, rovnako splnomoc.práv.zást. vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. Bohdan

Jakubis, advokát prevzal dňa 25.9.2015 a napokon ustanovená opatrovníčka žalovanej U.. D. D., súd.
taj. OS B. prevzala v lehote predvolanie na pojednávanie. Súd konštatuje, že u všetkých predvolaných
osôb bola lehota na prípravu pojednávania zachovaná. Ustanovená opatrovníčka žiadala ospravedlniť
svoju neprítomnosť s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť súdnej tajomníčky a zároveň uviedla,
že žaloba jej bola doručená a žiadala, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti, a zároveň
ponechala rozhodnutie vo veci v súlade so zákonom na úvahu súdu. Ustanovená opatrovníčka vo
svojom písomnom podaní dôrazne žiadala, aby súd vo veci konal a rozhodol v zmysle zákona, prihliadol

na preklúziu, a zároveň vzniesla z opatrnosti námietku premlčania. Na základe uvedených, nakoľko
lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná, súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2
O.s.p.v jej neprítomnosti.Vzhľadom k neúčasti žalobcu na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu a to prečítaním jednotlivých listín, a to s podanou žalobou na č. l. 1 a 2, ďalej súd oboznamuje
ďalej VOP č.l. 5 - 8, oznámenie o post. pohľadávky -č.l. 9, č.l. 10 a nasl.: „Zmluva o postúpení pohľadávok

Č.. XXXX/XXXX/CE z dňa XX.XX.XXXX“, udelené plnomocenstvo - 15 -17, č.l. 18 - príloha, č.l. 19 -pokus
o zmier, č.l. 20 - plnomocenstvo, 22 - potvrdenie o prijatí návrhu, výzva - č.l. 23-24, odpoveď na lustráciu
- č.l. 25, 26 - žiadosť A-a, písomné podanie súdu 27-28, PR - 29 - 30, 31 - lustrácia PC, REGOP,SP,
písomné podania súdu 34 - 35, 36 - výsledok lustrácie, písomné podanie súdu - 37, 38 - uzn. - zrušenie
PR, 40 - vstup vedľ.účastník, odpoved na výzvu súdu, rozpis splátok 41 - 56, 58 - 59 ustan.-opatrovníka,

65 potvrdenie o prijatí veci, písomné podania súdu 66 - 73, č.l. 74 - 81odpoveďsplnomoc.práv.zást., č.l.
82-ospravedlnenievedľ.účastníka,č.l.83-84ospravedlneniesvyčíslenímtrov,č.l.85-ospravedlnenie
opatrovníčky žalovanej.

V prejednávanej veci ide o sporové konanie, ktoré je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba
chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásad- ne vecou účastníkov

konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť dôkaznú
(§ 120 ods. 1 OSP). Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, a účastníkom tvrdená, bola v
konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom (v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali - vigilantibus iura a ak
produkovaný dôkaz nesvedčí o skutkových tvrdeniach účastníka, ten účastník v spore podľahne. Takto
potomsúdomzistenýskutkovýstavvecijevýsledkomdôkaznejaktivityúčastníkov.Navrhovateľvsúlade
s § 79 ods. 2 OSP predložil súdu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

Občianskoprávna zásada materiálnej pravdy sa doteraz chápala ako zistenie absolútnej materiálnej
pravdy súdom, avšak v súčasnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v sporovom konaní sa musí rešpektovať
prejednacia zásada to znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno bude na účastníkoch
konania na rozdiel od nesporového konania, kde naďalej bude platiť tzv. vyšetrovacia zásada.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu 25.05.2004 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, ) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa§100ods.1vetaprváObčianskehozákonníka,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Premlčacia lehota je v uvedenom prípade trojročná s počiatkom
plynutia lehoty vždy v deň, nasledujúci po uplynutí splatnosti každej splátky, kedy si veriteľ mohol po
prvý raz svoje právo uplatniť.

Veriteľ podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. si môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou

veriteľa zmenil v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.
Postúpenie pohľadávky je povinný § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník

uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť
na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky v zmysle citovaného
ustanovenia zákona ods. 2., ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má
dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte

splatné.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako
veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa
Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v ktorej

banka v rámci predmetu svojho podnikania poskytla úver odporkyni ako fyzickej osobe na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čiže odporkyňa v tomto vzťahu vystupovala ako
spotrebiteľ.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na
základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy

uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinným od 01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tak,
že bol tiež doplnený o vyššie citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny
v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd

ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na
rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo
strany povinného vznesená námietka premlčania). Z tohto dôvodu sa preto súd prednostne zaoberal
v súdenom prípade otázkou premlčania. Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade išlo totiž o vzťahspotrebiteľský, v ktorom odporkyňa v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu a preto súd aj bez
toho, aby premlčanie pohľadávky bola musela namietať odporkyňa, prihliadal na nemožnosť uplatnenia
práva navrhovateľa voči nej, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať

mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje

dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom
konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť
(premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).

Zásadnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo ustáliť, či v prejednávanom spore ide o

obchodnoprávny vzťah (keďže úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, a to aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania uplatneného nároku, alebo námietku
premlčania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V právnom
poriadku Slovenskej republiky sa vyskytuje anomália v podobe dualistického systému záväzkového

práva, upraveného tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku. Aplikačná prax
síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak vo všeobecnosti niet rozumného
dôvodu na ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak vo všeobecnosti niet rozumného
dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť
ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či

obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre spotrebiteľov výhodnejšia.

Problematiku ochrany spotrebiteľa je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku
boli aproximované viaceré smernice EÚ, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva

nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník,
ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Charakter spotrebiteľskej zmluvy tak môžu
mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného
zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú
pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade takýchto

spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V súdenom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných
náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm.

d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom
na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv.

formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a
príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. Citované ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa,
pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Citované

ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení
Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka. Prednostné použitie Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy,
a to aj v prípade úverov ako absolútnych obchodov by znamenalo spochybnenie režimu ochrany práv
spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou
úpravou (lex specialis). Uvedený právny názor je akceptovaný súdnou praxou (porov. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp.zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013), pričom za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybnostízákonodarca prijatím vyššie spomínaného zákona č. 102/2014 Z. z. novelizoval Občiansky zákonník a
explicitne ustanovil v § 52 ods. 2 pravidlo, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Vychádzajúc z uvedených súvislostí dospel súd k záveru,
že v súdenom prípade je pre posúdenie plynutia premlčacej doby potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl.), pretože s uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia
(štvorročná) premlčacia doba, a preto použitie ustanovení Obchodného zákonníka v tomto smere by
bolo v neprospech odporkyne, ktorá má postavenie spotrebiteľa.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý čas uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za následok zánik
súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká ale existuje,

už len ako naturálna obligácia, avšak nemožno ho súdom oprávnenému priznať.
Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí vysporiadať s otázkou premlčania v prípade
vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, alebo ako je tomu od 01. mája 2014, kedy
nadobudol účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania
nárokov v súdnych konaniach, odkedy sme zaznamenali judikovanú prax súdov všetkých stupňov, ktoré

k premlčaniu povinne prihliadajú v zmysle citovanej zákonnej povinnosti z úradnej moci.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

Podľa súdu z podanej žaloby žalobcu, ktorá bola doručená súdu dňa 28.01.2014 je zrejmé, že právny
zástupca žalobcu bol v právnom vzťahu so spoločnosťou SLSP, a.s. na základe: „Zmluvy o splátkovom

úvere Č.. XXXXXXXXXX“ z dňa XX.XX.XXXX, ktorou zmluvou právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver v sume 27.800,- SKK, pri dojednanej úrokovej sadzbe 17,80 % p. a. v zmysle čl. I. zmluvy,
kedy bola dojednaná splatnosť prvej splátky 01.10.2005 a konečná splatnosť 01.09.2010, kedy bolo
dohodnuté medzi účastníkmi mesačná splatnosť pri sume splátok 748,- SKK, v časti IV. bolo stanovené
RPMN vo výške 10,05 %. Ako je zrejmé z podanej žaloby z č.l. 10 a nasl. následne došlo k postúpeniu

tejto pohľadávky: „Zmluvou o postúpení pohľadávok Č.. XXXX/XXXX/CE z dňa XX.XX.XXXX. Žalobca
doložil do súdneho spisu na č.l. 18:“ Prílohu č. l. k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/
CE zo dňa XX.XX.XXXX - aktíva“ s tým, že medzi údajmi, ktoré mali slúžiť ako podklad pre postúpenie
pohľadávky bola vyznačená aj doložka o splatnosti úveru zhodne so Zmluvou z č.l. 3 súdneho spisu
ku dňu XX.XX.XXXX. Podľa súdu úver bol poskytnutý žalovanej, ktorá bola charakterizovaná adresou

trvalého pobytu a rodným číslom z čoho je zrejmé, že poskytnutý úver je úverom spotrebným, nemá
podnikateľský charakter. Konečná splatnosť úveru nastala dňom 01.09.2010 ako to vyplýva aj z prílohy
č.l. 18, v tomto prípade podľa súdu žalobca nepreukázal, že by došlo k predlženiu splatnosti na základe
vzájomnej dohody so žalovanou, preto súd mal za to, že v tomto prípade platí 3-ročná premlčacia lehota,
ktorá začala plynúť od 01.09.2010 a uplynula dňom 31.08.2013 avšak žaloba žalobcu bola doručená

súdu už po uplynutí tejto hmotnoprávnej lehoty dňa 28.01.2014. Súd v tomto prípade prihliadol jednak
k vznesenej nám. premlč. z č.l. 85 ustan. opatr. žalovanej ako aj k § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania nárokov v súdnych konaniach.

Súd náhradu trov žalovanej, ako ani splnomoc. práv. zást. vedľajšieho účastníka konania nepriznal

na tom základe, že sa uvedené osoby žiadnym spôsobom nezaujímali o predmet konania. Splnomoc.
práv. zást. vedľajšieho účastníka konania žalobu s prílohami prevzal dňa 25.9.2015, ako aj uzn. súdu o
vyjadrení sa k žalobe ako je zrejmé z č. l. 69 a ku dňu pojednávania dňa 13.10.2015 žiadnym spôsobom
sa nevyjadrila k predmetu konania, doložila len žiadosť o ospravedlnenie účasti na pojednávaní, ako je
zrejmé z č.l. 82 súdneho spisu.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011
str.: 8).Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné

tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa

151 ods. 1 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí... V konaní úspešný účastník konania
v procesnom postavení žalovaného si sám nárok na náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu
spisového materiálu mu žiadne trovy nevznikli preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.