Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/517/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207707
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: Y. Q., rod C.,
nar. XX.XX.R., bytom 94X XX W. O. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 777,17 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/98/2014-61 zo dňa 11.09.2015
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zo sumy 777,17 eura od 30.05.2011 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š

u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť, aby do 3 dní od doručenia
rozsudku zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu 777,17 eura spolu s 0,25 % úrokom denne zo sumy 777,17

eura od 29.04.2011 do 29.05.2011, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 777,17 eura od 30.05.2011
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,59 eura. Žalobu v časti o zaplatenie 0,25 % úroku
denne zo sumy 777,17 eura od 30.05.2011 do zaplatenia zamietol. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia pohľadávky podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil najmä s odkazom
na ustanovenia uvedeného nariadenia, ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a

šekového v znení neskorších predpisov (ďalej „Zmenkový a šekový zákon“ alebo „zákon“) s tým, že
žalobu považoval v istine s uplatneným 6% úrokom za opodstatnenú, a to na tom základe, že žalovaná
vystavila dňa 18.11.2010 v W. zmenku na zmenkovú sumu 717,17 eura, ktorú spolu so zmenkovým
úrokom 0,25 % denne od 29.04.2011 sa zaviazala zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, splatné „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,811
09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje
meno a priezvisko vystaviteľky, jej bydlisko, rodné číslo a podpis. Na rube zmenky je obsiahnutý

nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705; ide o rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z takto vystavenej zmenky vznikol žalovanej záväzok voči majiteľovi
zmenky, žalobcovi, zaplatiť mu zmenkovú sumu aj s príslušenstvom. Vistazmenka je zmenkou, ktorá jesplatná dňom jej predloženia. Žalobca si uplatnil okrem zaplatenia zmenkovej sumy aj 6% úrok ročne od
30.05.2011, a teda v uvedený deň sa stala zmenka splatná, t.j. v uvedený deň bola predložená žalovanej
na platenie. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je žalobca povinný túto

skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Dňom splatnosti zmenky vznikla žalovanej
povinnosť plniť záväzok zo zmenky. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného
majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu. Za dôvodný súd považoval aj
návrh žalobcu v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy vo
výške 777,17 eura od 30.5.2011 až do zaplatenia, ktorý žalobcovi patrí od splatnosti zmenky až do dňa

zaplatenia zmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo
v danom prípade zodpovedá sume 2,59 eura.

2. Žalobca ďalej žiadal zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vo výške 777,17
eura od 29.04.2011 až do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa § 5 ods. 2 citovaného

zákona sa vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V danej veci je táto zákonom
určená povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedená úroková miera 0,25 % denne. Na
predmetnej zmenke je v danom prípade určené, že tento úrok patrí od 29.04.2011, preto možno
konštatovať, že žalobca dôvodne požaduje zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej
sumy 777,17 eura od 29.04.2011. Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri

postihu vymedzuje ustanovenie čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie
je neprípustné. Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré
zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky,
kedy dohodnutý úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti
zmenky zákon nepripúšťa, žalobcovi patrí iba zmenkový úrok 0,25% úrok denne zo sumy 777,17 eura

od 29.04.2011 do 29.05.2011 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď žalobca si uplatnil nárok na
zákonný 6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 30.05.2011. Súd preto žalobu v
prevyšujúcej časti 0,25% úroku denne zamietol. V konaní nebolo tvrdené a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o
splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to

tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon
zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť
zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka
ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie
ustanovenia§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúverochnespôsobujejejneplatnosť.Priznanienárokov

vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti
veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu vzniknutú spotrebiteľovi. Výrok o trovách konania súd odôvodnil
podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) s tým, že strany sporu boli čiastočne úspešní; žalovaná, ktorej
by patrila náhrada trov, si však trovy konania podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnila, navyše jej žiadne

trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
v jeho zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 OSP, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalovanávystavilazmenku,dobrovoľnejupodpísala
a išlo o prejav jej slobodnej vôle. Vedela teda, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne
a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Jeho žaloba je preto aj v tejto časti
dôvodná a v tomto smere poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v

jeho prospech. Zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 aur predstavuje
1,33 eura denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania
sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
V odvolaní poukázal na rôzne súdne rozhodnutia.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Po podaní odvolania žalobca vzal žalobu v rozsahu uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19
% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, a teda zotrval na zaplatenízmenkového úroku len vo výške 0,06 % denne. Odvolací súd vyzval na vyjadrenie k čiastočnému
späťvzatiu žaloby žalovanú, ktorá nesúhlas neprejavila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a
po prejednaní veci urobil záver, že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia časti žaloby, na zrušenie

rozsudku v tejto časti a na zastavenie konania a že je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo výroku o
zamietnutí zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania.

7. V časti, v ktorej žalobca vzal svoj návrh späť, odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať
s návrhom má výlučne žalobca, ktorý v priebehu odvolacieho konania vzal svoj návrh čiastočne späť v
rozsahu zmenkového úroku 0,19 % tak, ako je uvedené vyššie. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby

prejavil voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Odvolací súd v súvislosti s
čiastočným späťvzatím žaloby postupoval v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1,2,3 CSP, podľa ktorého:
(1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí,
ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší

rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Odvolací súd rozhodujúc o späťvzatí časti žaloby za súhlasu žalovanej v súlade s ustanovením §
370 ods. 1,2,3 CSP pripustil späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku zo sumy 777,17 eura od

30.05.2011 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
V zmysle § 369 ods. 2 CSP právoplatnosť napadnutého rozsudku v danej časti nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo.

9. Vo zvyšnej časti napadnutého rozsudku, ktorým bola v časti žaloba zamietnutá, a v súvisiacom

výroku o trovách konania odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár

nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Predmetom odvolacieho
konania bol vo veci samej len výrok, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a
tiež súvisiaci výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie v časti požadovaného úroku 0,25 % denne

zo zmenkovej sumy podľa odôvodnenia rozsudku vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi tento úrok
od dátumu 30.05.2011 do dňa, kedy sa podľa návrhu na uplatnenie pohľadávky podaného žalobcom
zmenka stala splatnou, a vo zvyšnej časti, v ktorej žalobca žiadal úrok 0,25 % denne z dlžnej zmenkovej
sumy požadoval aj za ďalšie obdobie, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti týkajúcej sa zamietnutia dohodnutých úrokov za obdobie po splatnosti zmenky do zaplatenia istiny
ako aj v časti o trovách konania vecne správny, vychádzajúc z celkového odôvodnenia rozsudku, ktorým
súd v základe žalobe vyhovel. Keďže odvolací súd o základe žaloby, t. j. o dôvodnosti či nedôvodnosti
uplatnenej zmenkovej istiny, pre absenciu odvolania žalovanej nerozhodoval, viazaný odôvodnením vo

vzťahu k tomuto už právoplatnému priznaniu zmenkovej istiny s časťou príslušenstva dospel k tomu,
že rozsudok je v žalobcom napadnutej zamietajúcej časti vecne správny. Preto nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody,
ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad. Zamietnutie žaloby v tejto časti - s ohľadom na výšku sumy pripadajúcej

na 0,25% úroky z istiny - možno oprieť aj o rozpor s dobrými mravmi v časti 0,25% dohodnutých úrokov
a o následný záver o neplatnosti tejto časti právneho úkonu v zmysle § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom čiastočné späťvzatie žaloby na posúdenie platnosti právneho úkonu vychádzajúc z
momentu jeho uzavretia nemá žiadny právny následok. Za podstatný však odvolací súd - podľa obsahuzmenky tak, ako ho opísal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, považuje možný záver,
že zmenka bola vystavená známou „nebankovou“ spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, s
najväčšou pravdepodobnosťou na zabezpečenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, označenej číslom

na zmenke: 400700588. Na tom podklade odvolací súd prijal v ďalších iných konaniach, v ktorých
súdy v základe žalobu v celom rozsahu zamietli pri vykonaní dokazovania aj inými listinnými dôkazmi
(zmluvaoúvere,všeobecnéobchodnépodmienky,exekučnéspisyvedenénapodkladerozhodcovských
rozsudkov a i.), záver o tom, že vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v konkrétnych
prípadoch bolo právne neúčinné, pričom v odvolacom konaní odvolací súd takéto rozsudky súdov

prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. V tomto smere prijal svoje stanovisko k žalobným návrhom
založeným na zmenke vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa
01.12.2015, publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je

vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu

takýto exces dosahuje.“
11. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo

zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ
na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu
spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto

skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy by bolo možné prijať aj právny záver o
tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. Odvolací súd poznamenáva, že
medzičasom došlo z týchto dôvodov aj k zmene vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa zmenkového
a šekového zákona.

12. V odvolacom konaní bola žalovaná v súvislosti s odvolaním žalobcu vo veci samej úspešná v
celom rozsahu, takže jej patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. V
súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby pre procesné zavinenie zastavenie konania žalobcom patrí
žalovanej náhrada trov odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodujúc o trovách

odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že
žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal, pretože jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).