Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207744
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanej: I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., B. XXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.348,83
eura s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 5,50 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 20. mája 2016 č. k. 6C/98/2014-34 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, čl. I § 75, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 11 ods. 1, 3, čl. I
§ 12 ods. 1, čl. I § 13 ods. 1, čl. I § 14 ods. 1, čl. I § 17 ods. 1, 2, čl. I § 20 ods. 1, 2, čl. I § 33 ods. 1, 2, čl.
I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, § 3 ods. 1, § 34 a § 39 Občianskeho

zákonníka, § 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 79 ods. 3, 4, §
372y ods. 1 OSP a vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 26. 11. 2010 bola uzavretá písomná úverová
zmluva č. 409100201, ktorou veriteľ - Pohotovosť s. r. o. poskytol úver vo výške 700 eur žalovanej ako
fyzickej osobe. Žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť 12 mesačnými splátkami po 115 eur, počnúc
dňom 20. 12. 2010. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 680 eur, ktorý nie je
konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Žalovaná dňa 26.
11.2010vystavilavlastnúzmenku,obsahomktorejjejehozáväzokzaplatiťzatútozmenkupripredložení

na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.648,83 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 04. 05.
2011. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma
vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným

tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje právo
zo zmenky, súd predovšetkým zisťoval, či predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa
mohla vzniknúť povinnosť, ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu. Zmenka je bezpodmienečný záväzok
zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na určitom mieste určitú peňažnú čiastku.Zmenky z právneho hľadiska sú u nás upravené v Zmenkovom a šekovom zákone (zákon č. 191/950
Zb.), ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových dohôd. Zmenkový zákon vlastnú zmenku
zakotvuje ako platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú

sumu veriteľovi (remitentovi). V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným
obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej
doplnenie udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne -
podľa „dohody“, vystavená v neúplnej podobe preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou než
tou, ktorá túto listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatnou podmienkou bianko zmenky teda je

skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s
tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii
dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku
doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti
zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok, resp. určujúcich skutočností. Dohoda o vyplňovacom
práve teda záväzne určuje, akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci

obsahzmenkyvbudúcnostidoplnený.Vznikvyplňovaciehoprávanazákladeinýchprávnychskutočností
než zmluvy je pojmovo vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne
neupravuje. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v OZ ktorý je pre zmenkové
právo lex generalis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom
dohody a až uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom

na vyššie uvedené treba mať za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v
tom prípade, ak takáto dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ
(právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný).
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo, keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v

VÚP pôvodného veriteľa a to v bode 13, v ktorom sa uvádza: „Na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníkaakovystaviteľazmenky(ďalejakovystaviteľ)vyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvyvočiveriteľovi
ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplnení na zmenke remitent

najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď
dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Podľa názoru súdu na základe tejto dohody nevzniklo
platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože nebolo určito dohodnuté, čo bude tvoriť zmenkovú sumu, či
všetky nároky veriteľ vzniknuté voči dlžníkovi z tejto zmluvy, alebo všetky jeho nároky (ktoré môžu resp.
mohlivzniknúťzinéhoprávnehoúkonu).Nazákladetýchtoskutočnostísúddospelkzáveru,ževeriteľovi
nevzniklo platné vyplňovacie právo, preto ani platná zmenka nemohla vzniknúť. Z neplatnej zmenky

žalovanej nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť predmetnú pohľadávku. Súd okrem vyššie uvedených,
dohodu o vyplnení zmenky podrobil aj súdnej kontrole z toho pohľadu, či toto zmluvné dojednanie
nie je pre svoju neprijateľnosť neplatné. Súd dospel k záveru, že túto zmluvnú podmienku uvedenú v
bode 13 zmluvných podmienok, treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola
individuálne dojednaná so spotrebiteľom, bola vopred spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah

preto spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, pritom táto zmluvná podmienka spôsobuje
značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý v čase
podpísania predmetnej zmluvy vôbec nemal vedomosti o dôsledkoch dohody o vyplnení zmenky (a
dokonca ani o tom, čo vlastne zmenka je). Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil spotrebiteľovi na
podpis zmenku sledoval jedine svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona žalovanou, ako aj

jej odkázanosť na poskytnutie ňou žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa súd považuje za nekalú
obchodnú praktiku, ktorej v žiadnom prípade sa nemôže poskytnúť súdna ochrana. Takúto neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 OZ súd považuje za neplatnú, preto remitent na základe neplatnej
dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti blankozmenky. Súd vo svojej činnosti
má pritom zabrániť uplatňovaniu takejto neprijateľnej, a preto neplatnej zmluvnej podmienky. Na zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej a na zabezpečenie práva vyplývajúceho z tejto zmluvy bola
vystavenápredloženázmenka,trebaaplikovaťaj príslušnéustanoveniazák.č.258/2001Z.z.Vzhľadom
na túto skutočnosť súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s ust. § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z. Uvedené ustanovenie zákona stanovuje, že zmenková suma v čase vyplneniaje max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max.
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. To potom znamená, zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna

požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Je bezpochybné, že predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto zákonným
ustanovením, pretože ako zmenková suma je uvedená v nej celá úverová istina. Aj táto skutočnosť
(okrem už z hora uvedených) podľa názoru súdu má za následok neplatnosť zmenky podľa § 39 OZ
pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách

konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 OSP a v konaní plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu
trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná
však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú

zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.
191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu
zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V

danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu

žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhunauplatneniepohľadávky.Súdnevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovv

prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Takéto správanie
súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na
týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho

nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však
vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak

môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojichtvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej.
V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých

dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka

uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. K ustanoveniu § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom
znení uviedol, že konanie, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je konanie vo veciach
s nízku hodnotou sporu upravené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske konanie obsahuje
špeciálneprocesnéustanoveniaregulujúcepriebehkonaniaavrámci nehozačatieEurópskehokonania

vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Priebeh a začatie Európskeho konania nariadenie ustanovuje
inak. Nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym
je jednou zo základných zásad právneho priadku EÚ. Poukázal na to, že na ustanovenie § 79 ods.
3 OSP v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať retroaktívny výklad. Ak by ustanovenie §
79 ods. 3 malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou novely, tak zákonodarca by musel

postupovať rovnako ako pri novele Exekučného priadku a musel by stanoviť povinnosť doplniť návrh.
Zákonodarca opomenul vyriešiť zosúladenie zák. č. 99/963 Zb. s novelou č. 438/2015 spôsobom, ako
to urobil pri novele Exekučného poriadku, a preto súd svojim výkladom nemôže dotvárať nedostatky
účinku procesného predpisu, vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na
začatie konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z § 79 ods. 3 OSP sa preto

nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015. Žalobca poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky. Žalobca uplatňuje
v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky. Žalobca nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané

a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu oznámiť
alebo predložiť. Žalobca na záver uviedol, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné

sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia krajských súdov
a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže
byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.348,83 eura, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.648,83 eura od 04. 05. 2011 do 22. 08. 2011, zo sumy 1.548,83
eura od 23. 08. 2011 do 21. 09. 2011, zo sumy 1.448,83 eura od 22. 09. 2011 do 19. 10. 2011, zo
sumy 1.348,83 eura od 20. 10. 2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy

1.648,83 eura od 20. 06. 2011 do 22. 08. 2011, zo sumy 1.548,83 eura od 23. 08. 2011 do 21. 09.
2011, zo sumy 1.448,83 eura od 22. 09. 2011 do 19. 10. 2011, zo sumy 1.348,83 eura od 20. 10.
2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 5,50 eura a náhrady
trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového úrokuvo výške 0,19 % denne zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúci výrok a výrok
o trovách konania a v zastavujúcom výroku je rozhodnutie už právoplatné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel

k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu
ohľadne nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho

námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou

sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku

4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho

dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

11. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky

obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone ospotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver

poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený
nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,

iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri

uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu

predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V

takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda

vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného
papiera bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na

takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také
v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských

vzťahoch, je nepoužiteľná. Čo sa týka namietania aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 OSP žalobcom
v odvolaní, odvolanie v tejto časti je nedôvodné z dôvodu, že týmto ustanovením súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie neodôvodnil a ani z neho nevychádzal. Z uvedených skutočností odvolací súd dospelk záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade

by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).