Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. august 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/84/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010612.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 30. augusta 2017, prejednal
odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného O. X., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z
05.04.2017 sp.zn. 1T/140/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného O. X. o d s u d z u j e podľa § 212
ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. X. z a m i e t a.
Vo výroku o náhrade škody zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný O. X. uznaný za vinného zo zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. e) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 08. apríla 2015 v čase asi o 13:06 hod. vo R., okres R., v časti N. M. odcudzil z areálu
objektu garáží spoločnosti LACKO, s.r.o. so sídlom Zvolen, Bakova Jama 17 na odstavnej ploche pri
trafostanici zaparkované a riadne uzamknuté osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6 typ 4F/LCAGBF1/
FM61X008R4F60S57MG, druh karosérie sedan, farby šedá metalíza, VIN: WAUZZZ4F4AN013111,
ev.číslo W. Q., ktorého majiteľom a zároveň aj držiteľom je spoločnosť L & V Transport, s.r.o. so sídlom
Krivec 203, Hriňová, IČO: 46179721 tým spôsobom, že zabezpečeným pravým kľúčom od uvedeného
vozidla, ktorý kľúč si zabezpečil doposiaľ nezisteným spôsobom, vozidlo otvoril a po naštartovaní s týmto
vozidlom z areálu odišiel, pričom nie je známe ako bolo s vozidlom ďalej naložené a kde sa v súčasnosti
nachádza, ktorým konaním spôsobil spoločnosti L & V Transport, s.r.o. so sídlom Krivec 203, Hriňová,
IČO: 46179721 odcudzením vozidla škodu vo výške 18.000,00 Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 38 písm. l), § 37 písm. m) Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu
podmienečne odložený a obžalovanému bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe, a to po dobu piatich rokov v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zák.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g), písm. j), ods. 5 Tr. zák. mu bola uložená povinnosť spočívajúca
v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovného programu a
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, a to bez podrobenia
sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť L & V Transport, s.r.o. so sídlom Krivec č. 203,
Hriňová s nárokmi na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie okresný prokurátor, ako aj obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote.
Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu
so stredným stupňom stráženia.
V dôvodoch odvolania poukázal hlavne na tú skutočnosť, že podľa odpisu registra trestov bol obvinený
sedemkrát odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť, ani jedno odsúdenie nemalo u neho deklarovaný
prevýchovný efekt. Okrem toho 11.03.2017 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého
mu trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 25.03.2015 sp.zn. 2T/133/2014 za spáchanie
prečinov, v predmetnom konaní bol ukladaný podmienečný trest za zločin.
Nie je bez významu aj skutočnosť podľa odpisu z registra trestov obvineného, že pri poradí v treťom
odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 08.07.2013 sp.zn. 3T/64/2013 vyplýva,
že obvinený sa predmetného skutku dopustil v čase plynutia skúšobnej doby, ktorá mu bola uložená
pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody Okresným súdom Martin z 05.02.2015
sp.zn. 2PP/196/2014. Skúšobnú dobu súd v Martine stanovil na dva roky a predmetný skutok sa stal
08.04.2015, teda v krátkom čase po podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia
slobody, uloženého mu v inej trestnej veci. Uložený trest teda nemôže spĺňať zákonom sledovaný účel.
Obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa preskúmania napadnutého
rozsudku v celom rozsahu, teda aj vo výroku o vine, hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní prehlásil,
že uznáva vinu podľa obžaloby, ale takýto rozsudok nie je zákonný, pretože v podstate vo veci neboli
vykonané všetky dostupné dôkazy, nebol zákonne ustálený skutkový stav v rozpore s ust. § 2 ods. 10
Tr. por. a podľa jeho názoru teda je tu možnosť preskúmať napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine
napriek prehláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Tr. por. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 371
ods. 1 písm. c) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu. S poukazom na toto ustanovenie v tej spojitosti na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. je podľa
jeho názoru možné preskúmať rozsudok aj vo výroku o vine, pritom v ďalšej časti sa zaoberá dôkaznou
situáciou a spochybňuje ustálený skutkový stav a celý výrok o vine.
Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora , ako aj obžalovaného, preskúmal v zmysle
ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, týkajúci sa výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo v tejto časti napadnutému rozsudku a zistil,
že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, naproti tomu odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na záverečnú reč obžalovaného, konkrétne samotného obhajcu
na hlavnom pojednávaní, kde uvádza: ,,vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného v tejto trestnej veci,
navrhujem uznať ho za vinného podľa obžaloby. Pokiaľ ide o treste, nestotožňujem sa s návrhom
okresného prokurátora, navrhujem obžalovanému ukladať trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, i s tým vedomím, že obžalovaný má v registri trestov záznamy, ale
navrhujem, aby mu bol tento trest odložený na primeranú skúšobnú dobu. Pokiaľ ide o NŠ s poukazom
na dnešnom hlavnom pojednávaní vyvstanú procesnú situáciu, navrhujem poškodenú spoločnosť s jej
nárokom ju odkázať na civilný proces“.
Ďalej obžalovaný v záverečnej reči v poslednom slove uvádza: ,, ľutujem, čo sa stalo, mrzí ma, že sme
sa dostali do takejto situácie, ja sa snažím viesť riadny život, chcem si dať veci do poriadku, prosím, aby
mi bol ukladaní trest s jeho výkonom na slobode“.
Je potom nepochopiteľné, že obhajca obžalovaného prišiel na závery v zmysle dôvodov odvolania
obžalovaného o nezákonnosti výroku o vine, keď sám navrhuje uznať obžalovaného v uvedenej
záverečnej reči za vinného podľa obžaloby a tento výrok sa zhoduje s výrokom napadnutého rozsudku
vrátane jeho právneho posúdenia, obžalovaný takéto konanie ľutuje.
V tej súvislosti musí odvolací súd poukázať na zápisnicu o hlavnom pojednávaní, kde nezistil odvolací
súd pochybenie pri postupe podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a následne podľa § 257 ods. 7,8 Tr. por., v rámci
ktorého obžalovaný po poučení vyhlásil, že uznáva svoju vinu, pritom postupom podľa § 257 ods. 4 Tr.
por. samosudca v súlade s ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. na všetky položené otázky
odpovedal ,,áno“.
V súlade so zákonom potom predseda senátu rozhodol uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por., že
prijíma vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, resp. v akom rozsahu obžalovaný priznal spáchanie
skutku a rozhodol tiež, že nad rámec dokazovania ohľadom uznanej viny bude vykonané dokazovanie
len v súvislosti s prípadným výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranným opatrením. V tomto

smere potom bolo aj dokazovanie súdom prvého stupňa vykonané v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami a zásadami.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma,
zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná,
a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej
činnosti.
Je nesporné, že u obžalovaného išlo o vyhlásenie o uznaní viny, pritom podľa § 257 ods. 1 Tr. por.
bol poučený o jeho právach a možnosti urobiť niektoré vyhlásenie v tomto ustanovení podľa písm. a),
b) alebo c) a následne obžalovaný doslova vyhlásil ,,tak, ako mi je obžalobou kladené za vinu, som
vinný a ľutujem toho“. Tiež bol poučený teda o následkoch takéhoto vyhlásenia a že takéto vyhlásenie
je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Takéto pochybenie, ktoré by bolo napadnuteľné dovolaním, nezistil obžalovaný ani jeho obhajca ako
právna a erudovaná osoba poskytujúca právnu pomoc obžalovanému, keď v záverečnej reči potvrdil
svoje vyhlásenie ohľadom viny a zaoberal sa spolu s obžalovaným len otázkou trestu a náhrady škody.
Je teda potom už len na dovolacom súde, či prípadné dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm.
c) Tr. por. budú prijaté ako opodstatnené alebo nie, odvolací súd nie je oprávnený v tomto štádiu
spochybňovať právo a názor obžalovaného v zmysle jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní pred
i po vyhlásení prvostupňového rozsudku. V dôsledku týchto skutočností odvolací súd preskúmaval
napadnutý rozsudok len ohľadom zákonnosti výroku o treste a výroku o náhrade škody.
Odvolací súd zistil pochybenie práve vo výroku o treste, preto v tejto časti napadnutý rozsudok podľa §
321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil a o treste rozhodol sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
Odvolací súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti v
zmysle ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., ale aj ostatné ustanovenia majúce vplyv na rozhodnutie o druhu a
výmere trestu a dospel k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa nie je zákonný, nie je postačujúci
a uloženie trestu na slobode u obžalovaného neprichádza v úvahu v podstate z tých dôvodov, ktoré
rozoberal v dôvodoch odvolania okresný prokurátor. Teda nemožno prehliadnuť závažnosť predmetného
trestného činu, resp. zločinu, ktorá je daná aj samotnou trestnou sadzbou v rozmedzí tri roky odňatia
slobody až desať rokov na hornej hranici trestnej sadzby podľa ods. 4 § 212 Tr. zák., podľa ktorého bolo
v súlade so zákonom potrebné ukladať trest. Nemožno prehliadnuť ani spôsob spáchania predmetného
skutku obžalovaným, keď si zabezpečil na odcudzenie motorového vozidla kľúč, ktorým bolo možné
motorové vozidlo otvoriť a naštartovať a odísť s ním bez väčšieho rozruchu a upútania pozornosti pri
násilnom zmocnení sa motorového vozidla, teda možno hovoriť o sofistikovanom spôsobe zmocnenia
sa cudzieho motorového vozidla. Tiež nie je možné prehliadnuť hodnotu motorového vozidla, ktorá
bola ustálená v minimálnej sume 18.000,- Eur v čase odcudzenia motorového vozidla, teda ide o
spôsobenie väčšej škody a takto dva kvalifikované dôvody pre použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa
kvalifikovanej skutkovej podstaty § 212 písm. a), písm. b) ods. 4, resp. ods. 3 § 212 Tr. zák., keď
nebol zistený dôvod pre ukladanie trestu alternatívneho, resp. trestu na slobode v zmysle výrokovej
časti napadnutého rozsudku, keď sám súd prvého stupňa neprehliadol skutočnosti, ktoré mali mať za
následok ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, tieto v podstate bagatelizoval a zľahčoval
tým, že medzičasom obžalovaný vykonal dvojročný trest odňatia slobody a že mu bude časť trestu, z
výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, nariadená, nakoľko teraz posudzovaný skutok spáchal
v skúšobnej dobe uvedeného podmienečného prepustenia. Práve tieto skutočnosti zvýrazňujú stupeň
závažnosti predmetného skutku obžalovaného spolu s už uvedenými skutočnosťami, pretože možno
konštatovať sústavné páchanie trestnej činnosti obžalovaným, hlavne majetkovej, možno konštatovať u
neho špeciálnu recidívu so stúpajúcou závažnosťou páchania trestnej činnosti, tresty kratšieho trvania
a odňatia slobody alebo na slobode nesplnili zákonom sledovaný účel, o čom svedčí aj skutočnosť, že
obžalovaný sa predmetného skutku dopustil krátko po tom, čo bol podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin a okrem toho ešte pokračovať aj v ďalšej trestnej
činnosti. Odvolací súd je potom toho názoru, že u obžalovaného zákonom sledovaný účel môže splniť
jedine nepodmienečný trest odňatia slobody, aj keď na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby stanovenej pri tomto zločine v rozmedzí tri roky až desať rokov odňatia slobody. U obžalovaného
bola zistená rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a podmienky pre mimoriadne zníženie
trestu u obžalovaného zistené neboli. Preto súd ukladal trest odňatia slobody v takejto výmere. Takýto
trest je nevyhnutný na prevýchovu obžalovaného, ale aj ako represia v tomto štádiu jeho narušenosti
kriminálnou minulosťou a tiež z pohľadu individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre iný úmyselný trestný čin, bolo v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradenie obžalovaného
na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd nezistil pochybenie vo výroku o
náhrade škody, keď poškodená strana si formálne uplatnila nárok na náhradu škody v prípravnom konaní
prostredníctvom jej zástupcu, čo je v rozpore s tvrdením obžalovaného v odvolaní, že poškodená strana
si nárok neuplatnila a nebol dôvod na ustálenie spôsobenej škody podľa výrokovej časti napadnutého
rozsudku, ale tento postup nebol dostatočne podložený dôkaznými prostriedkami, dokazovanie v tomto
smere presahuje rámec potrieb dokazovania v trestnom konaní, a preto súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď odkázal poškodenú stranu s nárokmi na náhradu škody na uplatnenie nároku v civilnom
procese. V tejto časti potom odvolací súd ponechal napadnutý rozsudok nezmenený.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 10. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.