Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoSr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816897727
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816897727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne Y. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v
E., K. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Čučmianska Dlhá 21,
proti žalovanej P., s.r.o., so sídlom v V., P. XX, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 10Csr/1/2016-44 z 11.4.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu v Bratislave, sp. zn. SR 01156/15 z 24.11.2015.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom: a/ zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým združením právnických osôb
Združenie arbitráže so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 6, sp. zn. SR 01156/15 zo dňa
24.11.2015, b/ odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 01156/15 zo dňa 24.11.2015,
c/ zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Pavla Kontru náhradu

trov konania 223,74 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, d/ zaviazal žalovanú zaplatiť štátu na účet
Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok vo výške 331,50 € do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže so
sídlom v Bratislave, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. SR 01156/15 z 24.11.2015 na tom
skutkovom základe, že so žalovanou uzavrela dňa 15.7.2013 zmluvu o úvere č. 705802889, predmetom

ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.000,- €, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splatiť
v 12 mesačných splátkach po 164,- € tak, že celkovo mala zaplatiť sumu 1.968,- €, a v deň uzavretia
úverovej zmluvy podpísala na osobitnej listine rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa však svojou povahou
viaže k úverovej zmluve, keďže boli podpísané prakticky naraz, a zároveň žalobkyňa podpísala zmenku,
čo bolo podmienkou poskytnutia úveru. Žalobkyňa sumu 1.968,- € žalobkyni uhradila, avšak žalovaná
napriek tejto skutočnosti podala proti nej žalobu na rozhodcovský súd, ktorý rozsudkom z 24.11.2015
sp. zn. SR 01156/15 zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 686,- € s príslušenstvom. Žalobkyňa

uviedla, že úverovú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, napriek tomu, že je v rozhodcovskom
rozsudku označená ako podnikateľ, čo je v súlade so zaužívanou praxou nebankových spoločností pri
poskytovaní úverov, aby tak vylúčili aplikáciu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uviedla, že ako fyzická
osoba požívajúca ochranu spotrebiteľa uzatvárala úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola„rozhodcovská zmluva“ uzavretá v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. V danom prípade sa jedná o
neprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskýchzmluvách,ktorájeneplatná,ažalobkyňamázato,žeúverová
zmluva obsahuje aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky v podobe absencie RPMN, v dôsledku čoho

je zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov.

3. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa ako dlžník - fyzická osoba a žalovaná
ako veriteľka v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 15.7.2013 zmluvu o úvere č. 705802889
a toho istého dňa uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu podpísanú 15.7.2013, ktorá bola individuálne

dohodnutá pre prípad riešenia sporov súvisiacich so zmluvou o úvere. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným
všeobecným súdom Slovenskej republiky. Súd považoval takto uzavretú rozhodcovskú zmluvu za
platnú, a preto sa nestotožnil s námietkou žalobkyne ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Po
vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, d/. § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov súd dospel
k záveru, že žalobkyňa zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ a nekonala v čase podpísania zmluvy a v
rámci predmetu svojho podnikania, aj keď je v zmluve v prvom obdĺžniku je označená menom, IČO a
bydliskom, avšak túto časť zmluvy nepodpísala a miesto vyhradené na podpis dlžníka je prázdne. Súd
poukázal na to, že v treťom obdĺžniku je žalobkyňa označená menom a rodným číslom, a z uvedeného

vyvodil záver, že ak by žalobkyňa vybrala úver na výkon podnikania, bola by v tejto časti podpísaná a
určite ani žalovaná by nevynechala podpis žalobkyne, ktorý by jednoznačne vyjadril účel poskytnutého
úveru. Súd konštatoval, že úver bol poskytnutý pre osobnú spotrebu žalobkyne, a preto sa jedná o
spotrebiteľský úver a zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa, a to zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov, zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle
platnej právnej úpravy a zaviazal žalobkyňu na plnenie, ktoré boli v rozpore so zákonom (ust. § 9 ods. 2
písm. i/, j/, k/ a y/ zák. č. 129/2010 Z.z.) i s dobrými mravmi, a preto poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov a súd mal preukázané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako celku podľa § 45

ods. 1 písm. i), j) a l) zákona č. 335/2014 Z.z. v znení platnom do 30.6.2016. Po zistení, že žalobkyňa
si požičala sumu 1000,- € a zaplatila žalovanej sumu 1968,- €, a to do dňa vydania napadnutého
rozhodcovského rozsudku, dospel k záveru, že žalobkyňa nemohla mať žiadny dlh u žalovanej, preto z
uvedených dôvodov žalobe vyhovel. Zároveň súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský súd v rozpore s ust. § 46 zákona č. 335/2014 Z.z. vyznačil právoplatnosť a
vykonateľnosť na rozhodcovskom rozsudku a aby sa predišlo možnému exekučného konaniu. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech,
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 223,74 € podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 € rozhodol podľa ust. §

2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedla, že zmluva o úvere bola uzavretá s dlžníkom ako podnikateľom, pod IČOm: 41287754 v zmysle
Obchodného zákonníka a na základe uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny
a nie spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. K
rozhodcovskej zmluve poukázala na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

neprijateľnou podmienkou je dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Argumentovala
tým, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovanou je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto

pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovanou riešila výlučne v
rozhodcovskom konaní. Zdôraznila, že platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia
a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité
teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbumedzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.
Podľa žalovanej predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka treba naviac vykladať eurokonformne.
V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý

arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje, prípustnosť rozhodcovského konania
vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a aj z odporúčania Komisie č.
98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských
sporov. Poukázala na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená rozhodcovská zmluva na
samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. V danom prípade navyše nedošlo k

porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že v predmetnej veci žalovaná spochybňuje
jej postavenie ako spotrebiteľa, odôvodňujúc to označením dlžníka jeho obchodným menom a IČO-m.
Poukázala na to, že ku tejto skutočnosti sa vyjadrila na pojednávaní, keď uviedla, na aký účel úver

potrebovala a kto vypĺňal údaje v zmluve uvedené. Ďalej uviedla, že už zo samotnej činnosti súdov je
známe, že nebankové spoločnosti využívajú takéto postupy na to, aby vylúčili aplikáciu predpisov na
ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa si úver do nákladov nedávala, o takejto možnosti nevedela a tlačivo
nevypĺňala. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z
ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/

a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania
odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP,
okrem výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Rozsudok bol verejne vyhlásený na
Krajskom súde v Košiciach dňa 19.7.2017 o 12.15 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. posch.

s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 13.7.2017 na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

8. V súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP odvolací súd posúdil podmienky prípustnosti
podaného odvolania a žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d)

a f) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a
podania odvolania. Po preskúmaní procesného postupu súdu v konaní a napadnutého rozsudku z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení
vykonaných dôkazov, alebo že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré neboli preukázané
vykonanými dôkazmi, nevyplynuli z prednesov účastníkov alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy
iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil spôsobom ustanoveným v § 132 a
nasl. O.s.p. a dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom, na ktorých založil svoje

rozhodnutie. Aplikoval na zistený skutkový stav relevantné hmotnoprávne predpisy (zákon č. 335/2014
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení neskorších predpisov), ktoré aj správne vyložil, a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie a súčasne v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje aj správnosť dôvodov
napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.10. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uvádza v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (zisteného skutkového stavu),

hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia uplatneného nároku, pričom argumentácia žalovanej
prípustnosťou rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch a vo vzťahu k tzv. nevýhradnej
rozhodcovskej doložke sa ani netýka dôvodov napadnutého rozsudku. Súd nárok správne právne
posúdil podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a dospel k správnemu záveru o
preukázaní zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45

ods. 1 písm. i), j) a l) zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov. Uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané a odvolanie
žalovanej nie je opodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok vo výroku o zrušení rozhodcovského
rozsudku, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok
vo výške 331,50 €, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Rozsudok vo výroku o odklade vykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd zrušil podľa §
389 ods. 1 písm. d) CSP, lebo vzhľadom na potvrdenie rozsudku vo výroku o zrušení rozhodcovského
rozsudku, dôvody na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku už zanikli.

12. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1

CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto
jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a)

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s
ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c)
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v

prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvejinštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).