Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219110
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114219110.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu F. A., bytom

I. XX, proti žalovanému RU. A., bytom Z. hájom XXXX/XX, B. nad K., zastúpeného JUDr. Jánom
Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25, o zaplatenie 1.300,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.300,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1 300,- eur. Uviedol, že
žalovanému 3. 11. 2009 požičal 3 000,- eur, s tým že mu do októbra 2011 tieto peniaze vráti, to sa

nestalo, dodnes mu sám, alebo prostredníctvom B. D. vrátil iba sumu 1 700,- eur.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, v prvom rade preto, že žalobcovi celú požičanú sumu vrátil. V
druhom rade preto, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko nebol dohodnutý čas vrátenia pôžičky,
preto by sa určenia tohto času mal najskôr žalobca domáhať. Poukázal tiež na spornú vierohodnosť
tvrdení žalobcu. Žalobca zmätočne uvádza, kedy, akým spôsobom a koľko peňazí sa mu vrátilo, čo
potvrdzuje obsah jeho žaloby a písomné vyjadrenie z 2.10.2014, kde raz tvrdí, že sa mu vrátilo 1 700,-

eur, druhý krát 2 000,- eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, navrhnutých svedkov, prečítaním podstatného obsahu
listiných dôkazov predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že žalovaný ho opakovane žiadal o pôžičku, hovoril, že mu hrozí exekúcia, tak mu
požičal 3.000,- eur, túto sumu vybral z banky 3.11.2009 a asi 16.11.2009 mu tieto peniaze v hotovosti

odovzdal, bol pri tom syn W. A.. Písomnú zmluvu si nenapísali, peniaze mu mal vrátiť vtedy, keď predá
byt. To sa mohlo stať aj za 5 rokov, presnejší dátum si nedohodli, nevedel, kedy predá byt. Predtým
ho žalovaný žiadal, aby mu išiel robiť ručiteľa, nechceli mu bez ručiteľa dať pôžičku, pretože robil v
Rakúsku. Hrozila mu exekúcia. Niekedy v r. 2011 žalovaný predal byt. Hneď, ako sa to dozvedel, tak
mu volal, žalovaný mu povedal, aby sa nebál, v októbri ho vyplatí. V októbri 2011 sa nakoniec stalo to,
že žalovaný zavolal synovi, W. A., dal mu 700,- eur a odkázal mu, že ho vyplatí vo zvyšku vo februári.
700,- eur mu syn odovzdal. Dňa 25.03.2014 mu doniesla B. D. 700,- eur na splátku uvedenej pôžičky.

Ďalších 100,- eur mu žalovaný dal v Bolešove na ulici, ďalších 100,- eur v Poľsku, a ďalších 100,- eur
v Tepliciach na námestí. Viac peňazí od neho nedostal, už iba sľuby a menenie termínov. Pokiaľ ide o
hračky, šlapací traktor a lego, na tieto hračky mu dopredu dal 350,- eur. Žiadne dary ako splátky pôžičky
mu žalovaný nedal.Žalovaný uviedol, že niekedy v poslednom štvrťroku roku 2009 sa dostal do situácie, keď potreboval
3000,- eur, keďže pracoval v zahraničí a boli s tým nejaké problémy, požiadal žalobcu, či by mu nešiel

ručiť do banky na úver 3000,- eur. Žalobca je brat jeho matky, boli za dobre, preto mu ponúkol, že mu
3000,- eur rovno požičia. Uzavreli zmluvu o pôžičke ústnou formou, 3000,- eur mu žalobca v hotovosti
odovzdal,mohlotobyťniekedyvseptembri-októbri2009.Ústnesadohodlitak,žemuvrátitietopeniaze,
keď bude mať, nedohodli si žiadny presný dátum, ani nič podobné ako najneskôr do niekoľkých rokov
a podobne. Od tej doby ho začal žalobca vyťažovať, žiadal od neho rôzne služby. Peniaze mu vracal

postupne v menších sumách, tieto sumy si značil do zápisníka, ale už si nepoznačil, kedy jednotlivé
sumy žalobcovi odovzdal. Dával som mu ich z ruky do ruky, nebolo o tom žiadne písomné potvrdenie.
Takýmito splátkami žalobcovi dal 350,- eur, 100,- eur, 350,- eur, 100,- eur, 200,- eur, 200,- eur, 100,-
eur, 100,- eur, 100,- eur, ďalej zaplatil 700,- eur tak, že ich odovzdal synovi žalobcu a ďalších 700,- eur
zaplatil prostredníctvom družky B. D.. Takýmto spôsobom vyplatil celú dlžnú sumu. Väčšinou bola pri
tom jeho družka, ale bol aj u žalobcu. Poslednú splátku zaplatil prostredníctvom družky v marci 2014. Na

pôžičku si nedohodli žiadne úroky, ani splátkový kalendár, ani dobu vrátenia, poskytoval mu iné rôzne
služby, robil som mu taxikára, vybavovača po úradoch na svoje náklady. Raz mu doniesol šlapací traktor
a lego z Rakúska, v hodnote cca 300,- eur, bolo to na jeho požiadanie, bola to jedna zo súm, ktoré si dal
do svojich poznámok, to znamená, že hračky mohli byť v hodnote 350,- eur, bol to velikánsky traktor,
2x lego. Toto zaplatil zo svojho, hračky mu odovzdal s tým, že sa mu to odpočíta z dlhu.

Svedkyňa B. D., družka žalovaného, uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaný si požičal od žalobcu
3.000,- eur, bolo to niekedy na začiatku ich vzťahu, tak sa do veci nechcela starať. Vedela o tom, že
700,- eur žalovaný zaplatil tak, že ich dal synovi žalobcu, 700,- eur tak, že ich žalobcovi odniesla ona a
zvyšnú sumu vracal v malých čiastkach, ale o tom už nič bližšie uviesť nevedela, asi to bolo viackrát. Z

rozprávania druha vedela toľko, že pôžičku zaplatil celú.

Svedok W. Majerko, syn žalobcu, uviedol, že síce neviem, kedy presne sa to stalo, ale uňho doma na
terase došlo k tomu, že jeho otec odovzdal žalovanému 3.000,- eur z dôvodu pôžičky. Prečo mu peniaze
požičal, to si nepamätal. O tom, kedy sa peniaze majú

vrátiť, bližšie nehovorili, iba niečo v tom zmysle, keď predá žalovaný byt, keď mu niekto iný vráti peniaze
a podobne. Potom sa stalo, že žalovaný odovzdal jemu 700,- eur, ako splátku uvedenej pôžičky, tieto
peniaze odovzdal otcovi. Potom odkázal, že ďalšie peniaze pošle otcovi, keď mu prídu nejaké peniaze
z Rakúska. Iné peniaze, ktoré by otcovi odovzdal ako splátku pôžičky od žalovaného nedostal. Od
otca vedel, že Daniela mu doniesla ďalších 700,- eur, o tom, či otcovi boli vrátené ďalšie peniaze,

svedok vedomosť nemal. V minulosti mali otec so žalovaným dobrý vzťah, navštevovali sa, k nezhodám
došlo práve pre túto pôžičku. Žalobca so žalovaným si vzájomné poskytovali služby, mali dobré vzťahy,
žalovaný kúpil žalobcovi nejaké hračky v Nemecku, išlo o traktor a lego, za aké peniaze boli kúpené a
koľko stáli, to nevedel. Na tieto veci žalovanému otec dával peniaze, otec mal vždy všetko zaplatené,
nikdy nikomu nič nedlhoval. Pokiaľ ide o splácanie predmetnej pôžičky, mal vedomosť iba o dvoch

platbách po 700,- eur. Účastníci si nespísali písomnú zmluvu, boli príbuzní, dôverovali si, on tam bol ako
svedok. Pokiaľ ide o nákup hračiek, traktor bol kúpený ešte pred pôžičkou, ale na lego otec žalovanému
peniaze v jeho prítomnosti dával, hračka už bola kúpená, koľko peňazí to bolo, nevedel uviesť.

V liste, ktorým reagoval žalovaný na predžalobnú výzvu žalobcu, uviedol, že dohoda bola taká, že vráti

peniaze, keď bude mať, čo súviselo s tým, že mu bude na oplátku poskytovať rôzne služby, keď s tým
po nezhodách prestal, začal žalobca vypytovať peniaze. Peniaze splácal aj keď nemali dohodnutý čas,
keď mal, dal mu do rúk občas 300,- alebo 400,- eur, doniesol mu nejaké lego a hračky z Rakúska.
Posledných 700,- eur mu dala jeho matka.

V rukou žalobcom písaných poznámkach v bloku je uvedené : F. - 350,- eur, + 100,- eur, + 350,- eur, +
100,- eur, + 200,- eur, + 200,- eur, + 100,- eur, + 100,- eur, + 100,- eur, + 700,- eur + 700,- eur - dala
mu moja mati.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žepreuzavretiezmluvyopôžičkesanevyžadujepísomná
forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnounáležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie
predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu
(peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym
dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom
zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. V týchto prípadoch čas plnenia určí súd na
návrh veriteľa podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564).

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že splatnosť pohľadávky môže súd určiť len, ak sa v zmluve čas
plnenia ponechal na vôľu dlžníka, hoci aj formuláciou, že dlžník zaplatí až bude chcieť alebo môcť.
Takáto možnosť musí byť v zmluve výslovne zmluvnými stranami dohodnutá. Ak sa v zmluve čas plnenia

ponechal na vôľu dlžníka, môže sa stať, že splnenie dlhu bude bezdôvodne odkladať. V takom prípade
toto ustanovenie poskytuje veriteľovi potrebnú právnu ochranu a umožňuje mu podať návrh na súd, aby
čas splnenia určil svojím
rozhodnutím súd. Pri určovaní času splatnosti pohľadávky treba vychádzať z konkrétnych okolností, za
ktorých bola zmluva uzavretá, a to aj so zreteľom na dôvody, ktoré viedli k tomu, že čas plnenia bol

ponechaný na vôľu dlžníka, na platobnú neschopnosť dlžníka a naliehavosť potreby veriteľa, pričom vec
bude treba posúdiť aj z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi (§ 3). Táto situácia je rozdielna od situácie,
kedy si zmluvné strany nedohodnú vôbec čas plnenia, v takom prípade môže veriteľ požiadať o vrátenie
pôžičky hneď druhý deň po jej poskytnutí. Postup podľa § 564 v takom prípade do úvahy neprichádza.

V danej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej
bola pôžička 3.000,- eur bez úrokov, a že došlo k odovzdaniu tejto sumy žalovanému. Spornými
skutočnosťami zostalo, či vôbec a akým spôsobom si účastníci dohodli splatnosť dlhu a či žalovaný
doposiaľ pôžičku vrátil alebo nie.

Pokiaľ ide o splatnosť pôžičky, žalobca tvrdil, že žalovaný mal peniaze vrátiť, keď predá byt, toto jeho
tvrdenie určitým spôsobom podporil svedok W. A., ale nepodporil toto tvrdenie jednoznačne. Uviedol iba
toľko,ževjehoprítomnostiúčastníciočasevráteniapeňazíbližšienehovorili,možnoniečovtomzmysle,
keď predá žalovaný byt, keď mu niekto iný vráti peniaze a podobne. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že
bolo dohodnuté, že peniaze vráti, keď bude mať. Z takto vykonaného dokazovania dohodu o splatnosti

pôžičky nebolo možné ustáliť, nebolo možné bez pochybností konštatovať, že vrátenie pôžičky bolo
ponechané na vôli dlžníka, toto by bolo možné konštatovať iba vtedy, ak by žalovaný preukázal, že medzi
zmluvnými stranami došlo k dohode o tom, že čas vrátenia pôžičky je ponechaný na vôli žalovaného.
Nebolo preto možné ani konštatovať, že žaloba bola podaná predčasne, a že podaniu tejto žaloby mala
predchádzať žaloba o určenie splatnosti dlhu žalovaného.

Rovnaká situácia nastala aj pri hodnotení toho, či žalovaný vrátil žalobcovi celú sumu 3.000,- Eur. V
tomto prípade bolo tiež dôkazné bremeno na žalovanom, a tento svoje tvrdenie o tom, že v menších
čiastkach vrátil žalobcovi celú požičanú sumu, nepreukázal. Rukou písané poznámky žalovaného k
tomuto tvrdeniu dostatočným dôkazom nie sú. Na tom nemení nič ani to, že žalobca, možno povedať

zmätočne, vo svojom podaní zo dňa 2.10.2014 v konečnom dôsledku tvrdí, že žalovaný mu vrátil celkom
2.000,- Eur. Napokon žalobca v žalobe samotnej a potom počas celého konania tvrdil už iba to, že mu
v menších sumách peňazí bolo vrátených iba 1.700,- eur, spôsobom ako je vyššie uvedené. Tvrdenia
žalovaného ohľadne vrátenia celej sumy požičaných peňazí spochybňuje aj to, že určitú sumu, cca 350,-
eur, možno 400,- eur, vrátil žalobcovi vo forme kúpených hračiek, ktoré mali mať takúto hodnotu. Ani

toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, zo svedeckej výpovede W. A. vyplynulo, že časť hračiek priniesol
žalovanému ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke, a hračky nakupoval za peniaze, ktoré mu na nákup
dal žalobca. Súd tu považuje za potrebné poukázať na to, že aj keď pre zmluvu o pôžičke nie je
predpísaná písomná forma, je v záujme ochrany oboch zmluvných strán, aby sa tak stalo, a potom je v
záujme dlžníka, žalovaného, aby si v súvislosti s vrátením požičanej sumy zabezpečil aspoň písomné

potvrdenia, že k vráteniu skutočne došlo. Absencia takýchto dôkazov mala za následok rozhodnutie pre
žalovaného nepriaznivé, ale do takejto situácie sa dostal vlastným pričinením.Súd teda vychádzal z tvrdenia žalobcu o výške dlžnej sumy a rozhodol spôsobom ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom, patrila by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov
konania, túto mu súd nepriznal, nakoľko napokon náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.