Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211867
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812211867.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: MONAQ Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave,
Panská 13, IČO: 35 864 001, zastúpený Čarnogurský ULC s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tvarožkova
5, IČO: 35 975 016, proti odporcovi: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. pod B., K. ulica XXX/X, o
odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 5C/112/2012-125, v senáte, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia,
že zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o. IČO: 36 347 515 zo dňa
5.5.2011 uzavretá medzi Q. Q., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX ako prevodcom a
odporcom ako nadobúdateľom, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. O trovách konania rozhodol

tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ dôvodil tým, že voči Q. Q. mu vznikla pohľadávka
na základe zmenkového platobného rozkazu zo dňa 25.2.2011 č.k. 3Zm 622/2010-20, v súvislosti s
ktorým bolo začaté voči nemu exekučné konanie. Zo správy súdneho exekútora vyplynulo, že dlžník
Q. Q. nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a zároveň bolo zistené, že Q.
Q. dňa 5.5.2011 podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o. so
sídlom v Pravenci č. 426, na odporcu, ktorý týmto získal obchodný podiel tejto spoločnosti vo výške

100% základného imania, pričom táto spoločnosť disponuje nehnuteľným majetkom zapísaným na LV
č. XXXX, k.ú. Pravenec. Zmluvou o prevode obchodného podielu došlo k zmareniu uspokojenia jeho
pohľadávky a jeho ukráteniu ako veriteľa, pretože dlžník previedol svoj jediný exekúciou postihnuteľný
majetok, stal sa nemajetným a neschopným plniť svoje záväzky. Podľa jeho názoru, odporca úmysel
dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľa musel poznať, pretože dlžník Q. Q. naďalej zastáva funkciu konateľa
spoločnosti PRENaST, s.r.o. ako aj spoločnosti MAX - Obaly s.r.o., s ktorou je zaviazaný spoločne

a nerozdielne na zaplatenie jednotlivých zmenkových súm s príslušenstvom. Možno usudzovať, že
odporca s dlžníkom už dlhodobo spoločne realizujú rôzne podnikateľské aktivity. K žiadnemu reálnemu
prevodu nedošlo, ale len k započítaniu a prevodcovi nebola vyplatená žiadna finančná čiastka. Jediná
zmena, ktorá v dôsledku prevodu obchodného podielu nastala, je to, že majiteľom spoločnosti sa stal
odporca. Uvedená spoločnosť je zaťažená úverom od Tatra banky, ktorý musí odporca ako majiteľ
spoločnosti splácať, sám uviedol, že na tento účel musí poskytovať aj vlastné finančné prostriedky. Zo

zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva, že odporca bol oboznámený so všetkými účtovnými
dokladmivzťahujúcimispoločnostivzťahujúcimisaktejtospoločnosti,vedeloproblémochdlžníkaateda
aj o ďalších jeho veriteľoch. Odporca s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľom uvádzané podnikateľské
aktivity dlžníka, resp. spoločností SPIŠ - PACK, s.r.o. a MAX - Obaly, s.r.o., ktorých má byť tento
konateľom, mu vôbec nie sú známe. S jeho záväzkami a dlhmi zo zmeniek sa oboznámil doručením
návrhu na začatie konania. Q. Q. pozná ako konateľa spoločnosti PRENaST, s.r.o. Pravenec od roku

2008, kedy v dražbe nadobudol nehnuteľnosti v areáli bývalého Tatra nábytku Pravenec, zapísané na
LV č. XXXX k.ú. Pravenec. Spoločnosť PRENaST, s.r.o. vlastní pozemky a budovy v uvedenom areália je teda jeho susedom. S touto spoločnosťou spoluvlastní pozemky - prístupové komunikácie v tomto
areáli, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. Pravenec. Podnikateľské ani žiadne iné aktivity Q. Q. mu nie
sú známe. Potvrdil, že s týmto uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti PRENaST,

s.r.o., ktorej však predchádzalo uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 24.8.2009, na základe ktorej tomuto
požičal sumu 100.000,- eur, ktorú sa mu zaviazal vrátiť do 28.2.2010, čo neurobil a pôžička v celom
rozsahu doposiaľ nie je uhradená. Odporca uviedol, že zmluvou o prevode obchodného podielu, si riešil
len čiastočné uspokojenie jeho splatnej pohľadávky formou započítania. Odmietal zmarenie uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa, pretože ho vôbec nepozná a nie sú mu známe žiadne z jeho aktivít s Q. Q.

uvádzaných v návrhu. Tiež uviedol, že s týmto nikdy nevyvíjal žiadne podnikateľské aktivity, poznal ho
len ako suseda z areálu bývalého Tatra nábytku Pravenec a jeho jedinou snahou bolo uspokojenie jeho
oprávnených nárokov voči sebe, čo sa mu však doteraz podarilo len čiastočne, zvyšok pohľadávky bude
podľa neho nedobytný. Poukázal tiež na to, že jeho pohľadávka voči nemu vznikla skôr, ako pohľadávka
navrhovateľa, tiež že trhová hodnota nehnuteľného majetku a ostatných aktív spoločnosti PRENaST,
s.r.o. Pravenec nedosahuje ani výšku zostatku úveru, ktorý má uvedená spoločnosť v Tatra banke, a.s.,

preto on majetok dlžníka nezmenšil. Poprel svoju vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľa a
podľa jeho názoru, takýto úmysel na jeho strane ani neexistoval. Pred poskytnutím pôžičky M. Q. sa na
jeho osobu informoval u podnikateľov v susedstve, títo ho hodnotili kladne a jeho nenapadlo preverovať
si ho tiež inak. Je pravdou, že M. Q. naďalej pôsobí ako konateľ spoločnosti PRENaST z dôvodu, že
ak by chcel iného konateľa, musel by ho hľadať a zaúčať, toto riešenie bolo pre neho najlepšie a

najlacnejšie. Q. mu pôžičku nesplácal, on videl, že možnosť vrátenia mu požičaných peňazí nie je a
keďže jediný majetok, ktorý tento mal, bol v spoločnosti PRENaST, s.r.o., nemal inú možnosť, ako
uzatvoriť dohodu o prevode obchodného podielu. Ani toto riešenie však nehodnotí ako dobré, vzhľadom
knutnostisplácaťúverTatrabanke,ktorývtomčasespoločnosťmalavovýškecca560.000,-eur,pričom
nehnuteľnosť, ktorú spoločnosť vlastní, nemá ani takú hodnotu, ako je výška záväzku. Posudzoval to

však z dlhodobého hľadiska. Trval na tom, že o iných veriteľoch Q. Q. (okrem Tatra banky, ktorá má na
LV vyznačené aj záložné právo), nevedel.

Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že dňa 24.8.2009
uzavreli odporca a Q. Q. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol tomuto sumu 100.000,- eur

bezúročne, a to v troch splátkach bezhotovostným prevodom na jeho účet s dohodnutou splatnosťou v
mesačných splátkach minimálne 835,- eur vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom september 2009
s tým, že celú dlžnú sumu tento uhradí najneskôr do 28.2.2010. Dlžník pôžičku odporcovi neuhradil. Q.
Q. bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti PRENaST, s.r.o., so sídlom v Pravenci č. 271, ktorá
spoločnosť s odporca (ktorý ich získa v dobrovoľnej dražbe v r. 2008), sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností - CKN parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, pričom
ide o miestnu, resp. účelovú komunikáciu. Odporca tiež vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a
XXXX pre k. ú. Pravenec, ktoré rovnako nadobudol na základe dobrovoľnej dražby v r. 2008. Spoločnosť
PRENaST s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností - CKN parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/
XXX, ako aj budovy s.č. XXX na parc.č. XXXX/XX zapísanej na LV XXXX pre k.ú. V.. Na základe návrhu

na vydanie zmenkového platobného rozkazu Okresný súd Bratislava V. vydal dňa 25.2.2011 zmenkový
platobný rozkaz č.k. 3Zm 622/2010-20, ktorým bola uložená povinnosť spoločnosti MAX-Obaly, s.r.o. a
Q. Q., zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 11.633,91 eur s príslušenstvom v lehote do
3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Q. Q. prevzal uvedený zmenkový platobný rozkaz
dňa 11.3.2011 a spoločnosť MAX-Obaly, s.r.o. dňa 8.3.2011. Právoplatnosť toto rozhodnutie nadobudlo

dňa 15.3.2011. V exekučnom konaní vedenom za účelom vymoženia tejto pohľadávky, bolo zistené, že
Q. Q. nemá žiadny exekúciou postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku
navrhovateľa zhodne ako spoločnosť MAX-Obaly, s.r.o.. Dňa 5.5.2011 uzatvoril dlžník navrhovateľa Q.
Q. s odporcom zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou bol na odporcu prevedený obchodný
podiel v spoločnosti PRENaST, s.r.o. so sídlom v Pravenci vo výške 100% s dodatkom č. 1 k tejto

zmluve, v zmysle ktorej si účastníci dohodli, že prevod obchodného podielu sa uskutočňuje odplatne za
sumu 60.000,- eur formou započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán. V rovnaký
deň uzavreli aj dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov vo výške 60.000,- eur, pričom
započítané boli pohľadávka odporcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.8.2009 a pohľadávka Q. Q. zo
zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 5.5.2011. Odporca v konaní poprel, že by s dlžníkom mali

iné podnikateľské aktivity a uviedol, nemal vedomosť o jeho činnosti ani o tom, či má iných veriteľov,
spoznal sa s ním až potom ako v roku 2008 vydražil nehnuteľnosti v susedstve spoločnosti PRENaST,
s.r.o.. Poukazoval na to, že musí splácať úver Tatra banke, ktorý bol v čase prevodu obchodného podieluvo výške asi 560.000,- eur a spoločnosť ho doteraz spláca. Iné riešenie však v danej situácii nevidel. Q.
Q. je aj naďalej konateľom spoločnosti PRENaST, s.r.o..

Na danú vec súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s
odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že v danom prípade bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ
má voči Q. Q. vymáhateľnú pohľadávku, a to na základe právoplatného zmenkového platobného
rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. zo dňa 25.2.2011 č.k. 3Zm 622/2010-20. Uvedený
dlžník Q. nemal žiadny majetok, z ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku, okrem

obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o. avšak v dôsledku prevodu obchodného podielu
tejto spoločnosti na odporcu stratil možnosť uspokojenia svojej pohľadávky. Dlžníkovi za prevod jeho
obchodného podielu nebola vyplatená žiadna finančná čiastka, došlo len k započítaniu odporcovho dlhu.
Podmienku úspešnej odporovateľnosti spočívajúcu v tom, že úmysel druhej strany takýmto právnym
úkonom dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, za splnenú však nepovažoval. Dlžník Q. Q. v priebehu konania
uvádzal, že prevodom obchodného podielu na odporcu nemal úmysel ukrátiť navrhovateľa, pretože

týmto spôsobom chcel odporcovi uhradiť aspoň sčasti dlh, vyplývajúci mu zo zmluvy o pôžičke, čo
podľa súdu prvého stupňa neobstojí, keďže týmto konaním dlžníka bol zvýhodnený iný jeho veriteľ,
pričom jeho následkom došlo k zmenšeniu jeho majetku, resp. už nebol žiaden majetok, ktorý by
mohol slúžiť na úhradu pohľadávky navrhovateľa. Dlžník o tomto mal preukázateľne v čase prevodu
obchodného podielu vedomosť . Poukázal tiež na to, že aj v prípade, že dlžník plní uzavretím zmluvy

svoj záväzok, môže touto sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa, čo sa vzťahuje aj na tento prípad.
Odporca však v konaní popieral, že by mu takýto úmysel dlžníka v čase prevodu obchodného podielu
bol známy, resp. podľa neho takýto úmysel u dlžníka ani neexistoval a nevyplynulo to ani z vykonaného
dokazovania. Nebolo preukázané, že by medzi odporcom a Q. Q. existovali akékoľvek iné aktivity
a väzby, na základe ktorých by odporca mal vedomosť o existencii iných veriteľov dlžníka, každý z

nich vykonávali podnikateľskú činnosť v inej oblasti. Odporca mal voči dlžníkovi neuhradenú splatnú
pohľadávku, ktorú mal záujem uspokojiť, čo bolo čiastočne možné len prevodom obchodného podielu
dlžníka na jeho osobu, keďže iný majetok dlžník nemal. Naviac spoločnosť, ktorej obchodný podiel
odporca od dlžníka nadobudol, musí splácať úver spoločnosti Tatra banka, a.s. a nehnuteľnosti, ktoré
spoločnosť vlastní, sú zaťažené záložným právom v prospech tejto spoločnosti. Z dôvodu nesplnenia

podmienky spočívajúcej v preukázaní vedomosti odporcu o úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako
veriteľa, súd návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol aplikujúc § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, keďže však uviedol, že si ich neuplatňuje táto mu nebola priznaná.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal odvolací súd o jeho zmenu, a to tak, že jeho návrhu
v celom rozsahu bude vyhovené a odporca bude zaviazaný nahradiť mu trovy konania. Dôvodil, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím
uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust.
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Za nesprávny považoval záver súdu prvého stupňa, o nesplnení podmienky
odporovateľnosti právneho úkonu týkajúcej sa nepreukázania vedomosti odporcu o úmysle dlžníka,
ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa, s odkazom na čo, aj súd prvého stupňa
návrh zamietol. Prvostupňový súd k tomuto nesprávnemu záveru dospel napriek tomu, že pre úkon

prevodu obchodného podielu absentovalo akékoľvek logické vysvetlenie, keďže dlžník zostal aj naďalej
jediným konateľom spoločnosti PRENaST, ako jediný má prístup k účtom spoločnosti a tiež je jediným
disponentom vo vzťahu k peňažnému ústavu, v ktorom má spoločnosť vedený účet, za túto spoločnosť
uhrádza platby v súvislosti s jej každodennou činnosťou. Samotný dlžník vo svojej výpovedi konštatoval,
že v spoločnosti sa oproti stavu pred prevodom obchodného podielu nič nezmenilo, neprebieha v nej,

resp. táto nevykonáva žiadnu činnosť a z jeho strany sú odpisované len úhrady vody a elektriny, lebo iné
úhrady prakticky nie sú. Do pozornosti tiež dal vyjadrenie dlžníka, že „určite nešlo o fiktívny úkon i keby
mohlo byť také zdanie. V podstate ide o firmu, kde len prídu peniaze a zase odídu“, ktoré navrhovateľ
považuje len za zľahčovanie významu zisteného zotrvania dlžníka v pozícii jediného konateľa tejto
spoločnosti, ktorá v minulosti prosperovala. Vzhľadom k tejto skutočnosti a tiež k existencii a výške

úveru spoločnosti v prospech Tatrabanky a.s., vezmúc do úvahy tvrdenie dlžníka, že spoločnosť
negeneruje pre odporcu žiadny zisk, ako aj tvrdenie odporcu, že tento musí z vlastných prostriedkov
splácať úver spoločnosti vo vzťahu k Tatrabanke a.s., absentuje logický dôvod, z hľadiska výhodnosti,
či akéhokoľvek významu nadobudnutia obchodného podielu v predmetnej spoločnosti odporcom. Podľavyjadrení dlžníka, prevod obchodného podielu bol splatením pohľadávky, ktorú odporca evidoval voči
dlžníkovi, avšak z dokazovania vyplynulo, že nadobudnutím vlastníctva obchodného podielu odporcom,
mu ako spoločníkovi tejto spoločnosti vznikol záväzok niekoľkonásobne prevyšujúci výšku pôžičky,

poskytnutej dlžníkovi, spočívajúcu v povinnosti úver banke splácať. Vzniknutú situáciu nemožno
považovať za štandardnú, pretože zmysel prevodu obchodného podielu absentuje a jej jediným
logickým vysvetlením, môže byť len snaha dlžníka a odporcu vyňať obchodný podiel z prebiehajúcej
exekúcie, pretože jeho predaj, by pre dlžníka znamenal stratu kontroly nad riadením spoločností,
ako aj nad speňažovaním obchodného podielu tejto spoločnosti. Poukázal tiež na to, že k prevodu

obchodného podielu došlo v krátkom čase potom, čo bol dlžníkovi doručený zmenkový platobný rozkaz,
vydaný v prospech navrhovateľa. Považoval tiež za nepravdepodobné, že následne v takomto krátkom
časovom období, by dlžník pocítil potrebu splatiť svoju pohľadávku odporcovi, so splácaním ktorej
meškal niekoľko rokov a súčasne odporca za neexistencie vedomosti o iných záväzkoch dlžníka,
by súhlasil so splatením svojej vlastnej pohľadávky nadobudnutím obchodného podielu v spoločnosti,
nevykonávajúcej žiadnu reálnu činnosť zaťaženej vysokým úverom s niekoľkoročnou dobou splácania,

pričom nedisponuje ani oprávnením v jej mene vykonávať úkony. Podľa jeho názoru sú splnené
všetky zákonné predpoklady vyplývajúce z ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre úspešné
odporovanie uvedenému právnemu úkonu, pretože vedomosť odporcu o existencii viacerých veriteľov
dlžníka, ako aj jeho zlej finančnej situácii je preukázaná výpoveďou aj samotného dlžníka, ktorý uviedol,
že odporcovi spomínal, že sa mu v podnikaní nedarí, ktorú časť svedeckej výpovede dlžníka odporca

žiadnym spôsobom nespochybnil, pričom to bol práve odporca, ktorý inicioval prevod obchodného
podielu dlžníka v spoločnosti PRENaST s.r.o. Navrhovateľ má za to, že odporca bol uzrozumený s
ťaživou finančnou situáciou dlžníka a existenciou ďalších spoločnosti z exekúcie, v záujme pomoci,
prostredníctvom vyňatia tohto podielu z exekúcie, v priamom rozpore s ust. § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka uskutočnili fiktívny prevod obchodného podielu.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ako vecne správneho. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, dôvodiac,
že podnikateľské aktivity dlžníka mu vôbec neboli známe, o záväzkoch a jeho dlžobách zo zmeniek
sa oboznámil až po doručení návrhu na začatie konania, pozná ho len ako konateľa spoločnosti

PRENaST s.r.o. Pravenec od roku 2008, kedy v dražbe nadobudol nehnuteľnosť v areáli bývalého
Tatra nábytku Pravenec, v dôsledku čoho sa stal s dlžníkom susedom, ba dokonca spoluvlastníkom
prístupových komunikácií v tomto areáli. Zmluve o prevode obchodného podielu, ktorú s ním uzatvoril,
predchádzalo uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa 24.08.2009, na základe ktorej mu poskytol sumu
100.000,- eur, s dohodnutou splatnosťou dňa 28.02.2010, a keďže táto v dohodnutom čase splatená

nebola, riešil čiastočné uspokojenie tejto svojej pohľadávky, formou započítania práve týmto spôsobom.
Odmietal tvrdené zmarenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa prostredníctvom zmluvy o prevode
obchodného podielu, tohto nepozná a nie sú mu známe žiadne jeho aktivity.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa

je potrebné s poukazom na dôvodnosť odvolania navrhovateľa zrušiť, a to za použitia § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p., a za použitia ods. 2 citovaného ustanovenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O
odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p..

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.

§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam), a f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne
právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V preskúmavanej veci navrhovateľ vidí opodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov v závere
súdu prvého stupňa, vychádzajúceho z nesprávnych skutkových zistení, majúcich pôvod v nesprávnom
hodnotení vykonaných dôkazov, keď tento pri aplikácii ust. § 42a ods. 1,2 OZ konštatoval nesplnenie
zákonnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, spočívajúcej v nepreukázaní vedomosti

odporcu o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa, s odkazom na čo,
aj návrh zamietol.

Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
trochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi/§116a117/,aleboktorédlžníkurobilvuvedenom
časevprospechtýchtoosôbsvýnimkouprípadu,keďdruhástranavtedydlžníkoviúmyselukrátiťveriteľa

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Tak, ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol aj súd prvého stupňa, z ustanovenia § 42a OZ
vyplýva, že prvým predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu musí byť preukázanie
ukrátenia uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, existencia ktorej pohľadávky preukazuje

vecnú legitimáciu navrhovateľa k podaniu takéhoto návrhu.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu nesporne vyplynulo a v priebehu konania medzi
účastníkmi sporné ani nebolo, že navrhovateľ má vo vzťahu k Q. Q. vymáhateľnú pohľadávku,
vyplývajúcu z právoplatného zmenkového platobného rozkazu, vydaného Okresným súdom Bratislava

V. zo dňa 25.2.2011 pod č.k. 3Zm 622/2010-20, ktorá v dôsledku jej neuspokojenia zo strany dlžníka, je
predmetomvymáhaniavexekučnomkonaní,vpriebehuktoréhobolozistené, žedlžník nemát.č.žiadny
majetok postihnuteľný exekúciou, z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu tejto pohľadávky. Vlastníctvo
obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o. (ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol práve
dlžník M.Q.,aktoráakovyplývazvýpisuzLVč.XXXXprek.ú.V.,jevýlučnýmvlastníkomnehnuteľností

- CKN parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX, ako aj budovy súp.č. XXX na parc.č. XXXX/
XX) previedol tento dlžník dňa 5.5.2011, teda krátko po vydaní zmenkového platobného rozkazu na
odporcu, čím stratil navrhovateľ možnosť uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru o preukázaní vecnej
legitimácie navrhovateľa k podaniu tohto návrhu vzhľadom na existenciu vymáhateľnej pohľadávky na

jeho strane, nositeľom povinnosti vo vzťahu ku ktorej je dlžník M. Q., ako aj ďalšej zákonnej podmienky
spočívajúcej v tom, že v dôsledku právneho úkonu - prevodu obchodného podielu medzi dlžníkom a
odporcom, sa stala pohľadávka navrhovateľa prakticky nevymožiteľnou, keďže dlžník nedisponuje už
žiadnym majetkom postihnuteľným v exekúcii v prospech navrhovateľa, ako veriteľa.

Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku odporovateľnosti spočívajúcu v tom, že musí ísť o taký právny
úkon dlžníka, ktorý tento urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, pričom
tento úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy (preukázanie uvedeného úmyslu dlžníka nie je
podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke, o ktorý prípad však v
preskúmavanej veci nejde), možno sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom k tomu, v

čase prevodu obchodného podielu jednoznačne dlžník mal vedomosť nielen o existencii vymáhateľnej
pohľadávky navrhovateľa voči nemu, ale aj o tom, že týmto znemožní uspokojenie jeho pohľadávky,
neobstojí jeho tvrdenie v tom, že týmto prevodom nesledoval úmysel ukrátiť navrhovateľa, ako svojho
veriteľa, ale že jeho úmyslom bolo aspoň čiastočne uhradiť dlh z pôžičky voči odporcovi. Správne uviedol
súd prvého stupňa, že aj v prípade, ak dlžník plní uzavretím zmluvy svoj záväzok, môže touto sledovať

úmysel ukrátiť svojho veriteľa, už len tým, že takto niektorého z veriteľov uprednostní.

Odvolací súd sa však po preskúmaní veci stotožňuje s odvolacími námietkami navrhovateľa v tom,
že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ideo jeho záver o nesplnení podmienky odporovateľnosti z dôvodu nepreukázania vedomosti odporcu o
úmysle dlžníka ukrátiť dotknutým právnym úkonom navrhovateľa, ako veriteľa, pretože z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia síce vyplýva, z ktorých dôkazov súd vo vzťahu k tomuto záveru vychádzal,

avšak nemožno z neho zistiť, ako tieto dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, prečo na niektoré
z nich neprihliadol, čo v konečnom výsledku malo za následok určitú logickú rozpornosť pri hodnotení
dôkazov, ktorý postup nie je súladný s ust. § 132 O.s.p..

Pravdou, je ako uvádza súd prvého stupňa, že z výpovedí dlžníka a odporcu vyplynulo, že títo sa majú

poznať až od roku 2008, kedy v dobrovoľnej dražbe vydražil odporca nehnuteľnosti a to pozemky a
budovy na pozemkoch stojace, zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktoré sa majú nachádzať v
susedstve spoločnosti PRENaST,s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol dlžník. Z výpisu z
LV č. XXXX pre k.ú. Pravenec tiež vyplýva, že odporca a spoločnosť PRENaST, s.r.o. sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností - CKN parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria, pričom ide o miestnu, resp. účelovú komunikáciu, ktoré spoluvlastnícke podiely rovnako

odporca získal dobrovoľnou dražbou. Obaja zhodne tvrdili, že nevyvíjajú spoločne žiadne podnikateľské
ani iné aktivity, odporca naviac tvrdil, že o aktivitách, či dlhoch dlžníka navrhovateľa nemal žiadnu
vedomosť, z ktorých tvrdení aj súd prvého stupňa vyvodil záver o nevedomosti odporcu o úmysle dlžníka
ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Napriek tomuto jeho tvrdeniu, ako však vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo
dňa24.8.2009, tomuto subjektuoktorom odporcatvrdí,žeoňomničpraktickynevedelaneskúmaljeho

bonitu, (teda dôveryhodnosť súvisiacu s jeho hospodárením v spoločnostiach, ktorých bol konateľom
a spoločníkom, nezaujímal sa o jeho solventnosť, či reálnu schopnosť naplniť svoje záväzky),
požičal značnú sumu peňazí (100.000,- eur), uspokojac sa podľa jeho výpovede s referenciami iných
podnikateľov. Túto peňažnú pôžičku mu poskytol aj napriek tomu, že dlžník (ktorý to sám uvádzal vo
svojej výpovedi) mu hovoril o tom, že sa mu v podnikaní nedarí a súčasne pri jeho vedomosti o značnom

úvere zaťažujúcom majetok spoločnosti PRENaST, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol dlžník
navrhovateľa, naviac pravdepodobne bez akéhokoľvek zabezpečenia jej návratnosti nehovoriac o tom,
ako vyplýva zo zmluvy o úvere, že bezúročne. Poskytnutie pôžičky v takomto objeme, bezúročne
a bez akejkoľvek zábezpeky jej návratnosti subjektu, o ktorom z hľadiska jeho bonity veriteľ nemá
prakticky žiadnu vedomosť, možno považovať prinajmenšom za neštandardné, presahujúce obvyklú

mieru podnikateľského rizika, ktorou jej poskytnutie odôvodňoval odporca, čo vedie k zásadným
pochybnostiam o vierohodnosti tvrdení tak odporcu, ako aj dlžníka či už o neexistencii vzájomných
aktivít, ako tiež aj nevedomosti odporcu o podnikateľských aktivitách a ich výsledkoch na strane
dlžníka, s čím sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Tvrdenie odporcu, že
pri tejto výške pôžičky ho nenapadlo si solventnosť dlžníka preverovať, odvolací súd považuje za

nehodnoverné a účelové. Súd prvého stupňa ďalej svoj záver v tom, že v konaní nebola preukázaná
vedomosť odporcu o úmysle dlžníka, ukrátiť navrhovateľa vyvodzuje zo zistenia, že odporca mal
voči dlžníkovi neuhradenú splatnú pohľadávku, ktorú mali záujem obaja uspokojiť, čo bolo čiastočne
možné len prevodom obchodného podielu dlžníka na odporcu, keďže iný majetok dlžník nemal, navyše,
spoločnosť, ktorej obchodný podiel odporca od Q. Q. nadobudol, musí splácať úver spoločnosti Tatra

banka, a.s. a nehnuteľnosti, ktoré spoločnosť vlastní, sú zaťažené záložným právom v prospech
tejto spoločnosti. Nemožno poprieť, že existencia pohľadávky odporcu voči dlžníkovi, ako aj úverové
zaťaženie existujúceho majetku prevedenej spoločnosti z dokazovania vyplynuli, avšak z nich súdom
vyvodený záver nielenže nezohľadňuje všetky v konaní zistené skutočnosti, pretože vychádza prakticky
len z toho, čo v konaní súdu podsúval odporca, ale je vo vzťahu k nim tiež logicky rozporný. Možno totiž

súhlasiť s navrhovateľom, že pokiaľ je pravdou, že z požičanej čiastky prevodca odporcovi nič nesplatil,
že spoločnosť (obchodný podiel v ktorej dlžník za účelom ním tvrdeného čiastočného splatenia pôžičky
previedol na odporcu), vlastní výlučne nehnuteľnosti, zaťažené v prospech peňažného ústavu ako
zábezpeka návratnosti úveru vo výške, zostatok ktorého ako tvrdil sám odporca, hodnotou založených
nehnuteľností krytý nie je, že spoločnosť nevyvíja žiadnu činnosť z ktorej by jej a tým aj odporcovi plynul

zisk, čím táto nedisponuje ani prostriedkami na úhradu splátok úveru,( ktoré ako sám odporca uvádzal,
hradí z vlastných prostriedkov pochádzajúcich z iných aktívít) , trpí dlžníkom a odporcom tvrdený právny
dôvod uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu nedostatkom vierohodnosti, pretože je v
logickom rozpore s faktickými dôsledkami tohto prevodu, keď vo výsledku nielenže nebola vyriešená
návratnosť nimi tvrdenej existujúcej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, ale naopak, táto sa

navýšila o sumu doposiaľ nesplateného úveru, ktorým sa v podstate odporca zaťažil, keďže ako sám
v konaní tvrdil, splátky úveru hradí z jeho vlastných prostriedkov. Nemožno tiež opomenúť fakt, že aj
po prevode obchodného podielu zostal jediným konateľom pôvodný konateľ a spoločník, teda dlžník
navrhovateľa, ktorý je tiež jediným disponentom s účtom spoločnosti. Za pozornosť stojí tiež časovánadväznosť medzi doručeným zmenkovým platobným rozkazom dlžníkovi a uzatvorením prevodnej
zmluvy. Ako sa pri vyhodnotení dôkazov súd prvého stupňa s týmito skutočnosťami vysporiadal,
rovnako z odôvodnenia zistiť nemožno.

Podľanázoruodvolaciehosúdubudepotrebné doplniťdokazovaniepodrobnýmvýsluchomtakodporcu,
ako aj samotného dlžníka, jednak na okolnosti týkajúce sa zmluvy o pôžičke, (pokiaľ ide o účel jej
poskytnutia, zábezpeku jej návratnosti, dôvody pre ktoré odporca napriek nesplácaniu dohodnutých
splátok túto nevymáhal, tiež pre ktoré neskúmal bonitu dlžníka, nech sa vyjadrí, či takýto postup

vzhľadom na jeho výšku je u neho štandardným, pokiaľ ide o požičanie sumy prakticky nepreverenému
subjektu a to bez úrokov a zabezpečenia, koľko takých pôžičiek bezúročne a komu poskytol (ak áno
nech preukáže ich existenciu), a tiež k skutočnému dôvodu uzatvorenia prevodnej zmluvy s dlžníkom,
keďže nimi tvrdený právny dôvod tohto úkonu a to návratnosť poskytnutej pôžičky vzhľadom na stav v
akej sa prevedená spoločnosť nachádza a na jej existujúce úverové zaťaženie, splátkami ktorého sa v
konečnom dôsledku zaťažil odporca, tento účel ako sa javí naplnený nebol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a z nich plynúcu dôvodnosť podaného odvolania
navrhovateľa, odvolací súd napadnuté rozhodnutie za použitia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude doplniť dokazovanie naznačenom smere, výsledky
vykonaného dokazovania vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p. a vychádzajúc z ich záverov vo veci
opätovne rozhodnúť, pričom jeho povinnosťou bude tiež vysporiadať sa aj so všetkými argumentmi
vznesenými účastníkmi tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní.

Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .