Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114222211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu L. N., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom A. G. XX, XXX XX Q. Q., zastúpeného splnomocneným zástupcom T.. U.
L., nar. XX. XX. H., s trvalým pobytom A. G. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., proti žalovanému Univerzita
Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom Národná 12, 974 01 Banská Bystrica, o neplatnosť výpovede
z pracovného pomeru, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 7Cpr/2/2014-39 zo dňa 13.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u je.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 13. 07. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou podanou
dňa 15. 10. 2014 domáhal určenia, že výpoveď z 22. 08. 2011 ním prevzatá 31. 08. 2011, ktorou s ním
žalovaný skončil pracovný pomer, je neplatná a pracovný pomer trvá.

1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia strán sporu a na
vykonané dokazovanie. Konštatoval, že zo „skončenia pracovného pomeru výpoveďou z 22. 08. 2011
vyplýva, že žalobcovi bola daná v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v znení neskorších
predpisov, výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta A. Rozhodnutím
dekana č. H. N. E. o organizačnej zmene na N. U. F. E.. sp. H. zo dňa 16. 08. 2011, s účinnosťou od 01.
09. 2011. Žalovaný ako zamestnávateľ nemá pritom možnosť žalobcu ďalej zamestnávať. Výpoveď bola
vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej

doby, ktorá je trojmesačná a začína plynúť 01. 09. 2011 a končí 30. 11. 2011. Zároveň má žalobca nárok
na vyplatenie odstupného. Žalobca prevzal výpoveď dňa 31. 08. 2011.“
1. 4. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na zákonné znenia ustanovení § 77 a § 36 Zákonníka práce
a následne uviedol: „Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetnú výpoveď prevzal žalobca dňa 31.
08. 2011 a výpovedná doba bola trojmesačná, teda jej koniec a tým skončenie pracovného pomeru
pripadlo na 30. 11. 2011. Žalobca podal na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou osobne dňa 15. 10. 2014, pričom v zmysle § 77 Zákonníka práce tak mohol spraviť najneskôr

v dvojmesačnej lehote plynúcej odo dňa, keď sa mal pracovný pomer žalobcu skončiť, teda do 31.
01. 2012. Keďže ide o lehotu objektívnu, ktorá nie je viazaná na čas, kedy sa účastník dozvedel o
dôvode neplatnosti skončenia pracovného pomeru, námietka žalobcu o tom, že o okolnostiach vedúcich
k podaniu predmetného návrhu sa dozvedel až neskôr, neobstojí. Vzhľadom na to, že táto lehota jeprekluzívna, súd na jej uplynutie prihliadol ex offo (§ 36 ZP).“ Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd
považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a preto ju zamietol. Zároveň konštatoval, že z uvedeného
dôvodu „nepovažoval za potrebné vykonať zástupcom žalobcu navrhnuté dokazovanie na preverenie

dôvodnosti výpovede danej žalobcovi.“
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žalovanému ako
plne úspešnej strane sporu (pôvodne - účastníkovi konania) vzniklo právo na náhradu trov konania voči
neúspešnémužalobcovi,avšakvzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýsináhradutrovkonanianeuplatnil,

náhradu trov konania mu nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvoinštančný súd „nesprávne rozhodol v dôsledku
nevykonania dôkazov, ktoré navrhol.“ Žiadne ďalšie dôvody odvolania neuviedol.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdil v celom rozsahu. V prvej časti vyjadrenia poukázal na okolnosti
skončenia pracovného pomeru žalobcu predmetnou výpoveďou. Ďalej poukázal na ustanovenie §
77 Zákonníka práce z ktorého vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,

okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec uplatniť
na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Žalobca
mal teda možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru na súde,
avšak v dvojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť,
teda od 30. 11. 2011. Žalobca toto svoje právo nevyužil a žalobu o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru neuplatnil na súde včas, nakoľko ju podal až 15. 10. 2014. Keďže sa jedná
o lehotu prekluzívnu, má za to, že po márnom uplynutí tejto prekluzívnej lehoty sa súd už otázkou
neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemôže zaoberať. Prvoinštančný súd postupoval správne,
keď na uplynutie uvedenej prekluzívnej lehoty prihliadol ex offo a nepovažoval za potrebné vykonať
žalobcom navrhnuté dokazovanie na preverenie dôvodnosti predmetnej výpovede.

4. Odvolanie žalobcu bolo na prvoinštančnom súde osobne podané dňa 24. 08. 2015, teda ešte za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01.
07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných

ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na
skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP,

zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava s
relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými

by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Prvoinštančný
súd jasne uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu bola skutočnosť, že žalobu o neplatnosť
skončenia jeho pracovného pomeru predmetnou výpoveďou podal po uplynutí zákonnej prekluzívnej
lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 77 Zákonníka práce. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd už nebol
oprávnený skúmať dôvodnosť predmetnej výpovede, teda ani skutkové okolnosti za ktorých k tejto

výpovedi došlo. Inak povedané, prvoinštančný súd nemal dôvod vykonávať dokazovanie navrhované
žalobcom, pretože vzhľadom na uplynutie uvedenej prekluzívnej lehoty už nemal možnosť riešiť otázku
dôvodnosti predmetnej výpovede.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP by
mal (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovaného nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu, odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal..

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).