Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/471/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215303
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315215303.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci
navrhovateľky: G. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. W., U. XX, štátny občan SR, v zastúpení: advokátska
kancelária Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, proti odporcovi: Slovenská
sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653,
v zastúpení: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., AK Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie

10.039,05 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 10.039,05 Eur istiny, úrok z omeškania vo výške 8,75 %
p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.08.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.09.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.10.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.11.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.12.2012 do zaplatenia,

úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.01.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.02.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.03.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.04.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.05.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.06.2013 do zaplatenia,

úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.07.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.08.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.09.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.10.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,25 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.11.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,25 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.12.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,25 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.01.2014 do zaplatenia,

úrok z omeškania 8,25 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.02.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,25 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.03.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,25 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.04.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,25 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.05.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,15 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.06.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,15 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.07.2014 do zaplatenia,

úrok z omeškania 8,15 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.08.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.09.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.10.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.11.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.12.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.01.2015 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.02.2015 do zaplatenia,

úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.03.2015 do zaplatenia,úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.04.2015 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.05.2015 do zaplatenia,
úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 286,83 EUR od 16.06.2015 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 602,- Eur titulom súdneho poplatku

a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.339,09,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd dňa 15.07.2015 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia 10.039,05 Eur a
príslušenstva od 16.08.2012 ( jednotlivo uvedené vo výroku tohto rozsudku - celkom za 35 mesiacov )
a trov konania, titulom plnenia zo zmluvy o dôchodku.

Návrh odôvodnila tým, že účastníci uzavreli zmluvu o dôchodku nazvanú ako Zmluva o poskytovaní
plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. (ďalej len zmluva o dôchodku), na základe
ktorej sa odporca zaviazal vyplácať navrhovateľke ako príjemcovi doživotne sumu vo výške 8.641,- SK
(286,83 Eur) mesačne, vždy k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky na jej účet, a to
počnúcmesiacomnasledujúcimpomesiaci,vktoromzačalpríjemcapoberaťstarobnýdôchodok,pričom

vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa príjemca dožil.

Odporca dňa 26. 10. 2009 výpoveďou vypovedal zmluvu o dôchodku, pričom ako jediný dôvod výpovede
uviedol "využitie zákonného práva podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka v platnom znení".
Podľa obsahu celého dokumentu je zjavné, že odporca referoval na ods. 1 uvedeného paragrafu podľa

ktorého, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo
opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť ak zo zákona
alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov
ku dňu kalendárneho štvrťroka. Navrhovateľ je presvedčený, že odporca nesprávne posúdil právny
charakter zmluvy o dôchodku a následne nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka

upravujúce možnosť výpovede zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, preto je výpoveď neplatná.

Podľa názoru navrhovateľky zmluva o dôchodku je z právneho hľadiska zmluvou o dôchodku podľa §

842 až 844 Občianskeho zákonníka. Podľa § 842 o.z. Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na
doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.
Navrhovateľka podobne ako iní navrhovatelia si v minulosti proti odporcovi uplatnila na Okresnom súde
Bratislava III nárok na zaplatenie sumy mesačného plnenia za mesiac apríl 2010 s príslušenstvom a
v ďalšom konaní nárok na zaplatenie čiastky zodpovedajúcej sume mesačného plnenia za obdobie od

mája 2010 do júla 2012 (spolu za 27 mesiacov) s príslušenstvom. Vo vzťahu k posúdeniu charakteru
zmluvy o dôchodku bol právny názor Okresného súdu Bratislava III v podstate ustálený a v konaniach,
ktoré mali rovnaký právny základ, súd potvrdil, že zmluva o dôchodku je platná a výpoveď odporcu
neplatná.

Navrhovateľka poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2012 č.k. II ÚS,
podľa ktorého zmluva o dôchodku je upravená ako samostatný zmluvný typ a jej podstata spočíva v
záväzku jednej zmluvnej strany poskytovať plnenie druhej zmluvnej strane počas trvania zmluvy .... bolo
by v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania
dôchodku oprávnenej osobe bola narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah

ukončiť. Preto je v takýchto prípadoch vylúčené tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka zdôraznila, že prakticky všetky najvyššie slovenské justičné orgány zaujali k predmetnej
veci rovnaký právny názor a to, že zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú a nebolo

možné ju platne vypovedať, ako to urobil odporca. Napriek jasnému a ustálenému právnemu názoruÚstavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, odporca aj naďalej odopiera dobrovoľne plniť podľa zmluvy o dôchodku. Namiesto
toho využíva všetky procesné nástroje aby konania predlžoval. Odporca nakoniec splní výlučne na

základe právoplatného súdneho rozhodnutia - potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave.
Navrhovateľka si predmetným návrhom uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 92,11-Eur mesačne za
obdobie od augusta 2012 do júna 2015 (t. j. za celkom 35 mesiacov) aj s príslušenstvom.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca odpor.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že návrh žiada zamietnuť. Má za to, že voči navrhovateľke nemá
žiadny záväzok z predmetnej zmluvy, pretože právo na plnenie, ktorého sa navrhovateľka domáha, je v
rozpore s hmotným právom a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo. Na vec sa vzťahujú ustanovenia
§ 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a zmene
a doplnení niektorých zákonov a následne sa na vec aplikuje ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Plnenie zo zmluvy o dôchodku sa stalo právne nemožné zo strany banky. Účelom zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách je regulovať banky tak, aby bankový systém štátu bol stabilný a bezpečný a
zákon banke nepovoľuje plniť zmluvy bez protiplnenia s tým, že ak aj taká zmluva nie je uzatvorená pri
bankovej činnosti alebo pri podnikaní banky, tak jej plnenie je zakázané. Tento výklad zákona o bankách
je v súlade s ustanovením § 11 zákona o bankách, ktorý sa neobmedzuje len na podnikateľskú činnosť

banky a tiež v súlade s ustanovením § 119 ods. 3, veta za bodkočiarkou tohto zákona, ktorý neobsahuje
žiadne obmedzenie čo do skúmania subjektov alebo či išlo o bankovú činnosť banky pri podnikaní, ale
zakazuje plošne vykonávať činnosti v rozpore so zákonom o bankách po účinnosti tohto zákona.
Ustanovenie § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou citovaného zákona o bankách zákonodarca neobmedzil
len na bankové činnosti banky alebo podnikanie banky, ale účelom tohto ustanovenia bolo právne

obmedziť banke pokračovať v iných než takých činnostiach, ako sú v súlade so zákonom o bankách.
Ustanovenie § 27 ods. 8 zákona o bankách sa pri aplikácii ustanovenia § 119 ods. 3 zoberie na zistenie
druhov plnení, ktoré banka ďalej nesmie plniť.

Odporca má za to, že v tejto veci ide o vzťahy súvisiace s organizáciou, riadením, respektíve podnikaním

odporcu, pričom táto skutočnosť je preukázaná štatútom podporného dôchodkového fondu slovenskej
štátnejsporiteľne,ktorýbolúčinnýod01.07.1993azktoréhočlánkuI.sauvádza,žeslúžiokreminéhona
podporu stabilizácie pracovníkov slovenskej štátnej sporiteľne. Podpora stabilizácie pracovníkov banky
je vzťahom nepochybne súvisiacim s organizáciou a riadením odporcu ako banky. Odporca považuje
plnenie odporcu zo zmluvy o dôchodku za činnosť bez protiplnenia a teda hospodársky neodôvodnené .

Pri aplikovaní týchto ustanovení záväzok na plnenie zo zmluvy o dôchodku voči navrhovateľke zanikol,
ak predtým existoval, pretože plnenie zo zmluvy o dôchodku sa stalo nemožné v zmysle ustanovenia §
575 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenia § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3
veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov. Odporca
považuje existenciu zmluvy o dôchodku za spornú, keď mu nie je známe, či navrhovateľka predložila

súdu originál zmluvy. Priznanie nároku uplatneného navrhovateľkou rozhodnutím súdu bude znamenať
zásah do ochrany vlastníckeho práva odporcu, zvýhodní navrhovateľku na úkor odporcu, nerešpektujúc
základné právo odporcu na ochranu vlastníctva majetku garantované ustanovením článku 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Súd nie je viazaný predkladaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky a takýmto výkladom práva je porušená ochrana vlastníckeho práva odporcu.

Zmluva o dôchodku je uzatvorená bez protiplnenia pre odporcu, pre plnenie záväzku banky zo zmluvy
o dôchodku neexistuje hospodársky dôvod. Aplikovanie zákona o bankách nie je možné právne vylúčiť
na žiadny právny vzťah, ktorého zmluvnou stranou je banka.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou - poskytovanie plnenia z „Podporného dôchodkového fondu
Slovenskej sporiteľne, a.s.“ zo dňa 30.01.1998, žiadosťou o poskytnutie plnenia z PDF SLSP a.s. z
30.01.1998, štatútom PDF SLSP, a. s.. účinným od 01.07.1993, dodatkom č. 1 k štatútu podporného
dôchodkového fondu, účinným od 01.04.1994, dodatkom k usmerneniu z 07.12.1994, písomnosťou
odporcu -výpoveďzmluvyz20.10.2009,dokladomoprávnejsubjektiviteodporcu-výpiszOR,odporom

odporcu z 24.09.2015, vyjadrením navrhovateľa z 21.10.2015 s prílohami a ostatnými listinami v spise
a zistil tento skutkový stav:Zo zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
30.01.1998 súd zistil, že účastníci uzavreli túto zmluvu a to navrhovateľka ako príjemca a odporca ako
povinný. Predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie navrhovateľke z uplatneného a priznaného nároku

na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu fondu, a to vo výške 8.641,- Sk mesačne k
15. dňu každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky , na základe skutočností uvedených v žiadosti o
plnenie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa bodu IV. Zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá
na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V
zmysle bodu VI. Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej

formy a aj pre jeho právneho nástupcu.
Žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 30.01.1998 si
navrhovateľka u odporcu uplatnila poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. z
dôvodu, že spĺňa podmienky čl. III Štatútu Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.

Navrhovateľka svoj nárok na platenie žalovanej sumy odôvodňuje uzavretím vyššie uvedenej zmluvy o

dôchodku, na základe ktorej jej mal odporca doživotne prispievať mesačne sumou 8.641,-Sk, t.j. 286,83
Eur.

Odporca na základe predmetnej zmluvy plnil navrhovateľke až do 31.03.2010, následne na základe
rozsudkov tunajšieho súdu bol zaviazaný na zaplatenie sumy za mesiac apríl 2010 spolu s

príslušenstvom a na zaplatenie čiastky, zodpovedajúcej sume mesačného plnenia za obdobie od mája
2010 do júla 2012 (spolu za 27 mesiacov) s príslušenstvom. Predmetom tohto konania je obdobie od
01.08.2012 do 30.06.2015 t. j. za 35 mesiacov, celkom suma 10.039,05 Eur.

Navrhovateľka má za to, že účastníci uzatvorili zmluvou o poskytovaní plnenia z podporného

dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, v ktorej sa odporca ako zamestnávateľ zaviazal doživotne
poskytovať navrhovateľke ako zamestnankyni mesačne plnenie 286,83 Eur ( 8.641,-Sk). Príspevok
sa poskytoval len tým zamestnancom, ktorí sa rozhodli nezotrvať v pracovnom pomere s odporcom,
podali si žiadosť o poskytnutie príspevku z PDF odporcu a vznikol im nárok na príspevok v zmysle
pravidiel na jeho poskytnutie. Odporca neuzavrel predmetnú zmluvu o dôchodku s navrhovateľkou

ako podnikateľský subjekt pri výkone svojej bankovej činnosti naopak, zo strany odporcu išlo o
zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku. Odporca predmetné
plnenie poskytoval navrhovateľke vyše 13 rokov, počas ktorých ani raz nespochybnil existenciu zmluvy
o dôchodku ani relevantnosť nároku na plnenie navrhovateľky. V roku 2002 poslal odporca všetkým
poberateľom príspevku z PDF a teda aj navrhovateľke návrh dohody o ukončení zmluvy o dôchodku s

ponukou na jednorazové finančné vyrovnanie. Navrhovateľka dohodu neuzavrela a odporca pokračoval
v poskytovaní plnenia v zmysle zmluvy o dôchodku. Následne v roku 2009 odporca zaslal navrhovateľke
výpoveď zo zmluvy o dôchodku s poukazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že zmluva o dôchodku bola údajne uzavretá na dobu neurčitú. Posledné plnenie zo zmluvy o dôchodku
odporca dobrovoľne vyplatil navrhovateľke k 15.03.2010. K 15.04.2010 už dobrovoľne nevykonal

odporca žiadnu platbu a preto si navrhovateľka uplatnila nárok na plnenie splatné 15.04.2010 v prvej
žalobe a neskôr v druhej žalobe nárok na vyplatenie plnenia celkom za 27 mesiacov počnúc mesiacom
máj 2010. Navrhovateľka považuje argumentáciu odporcu za účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa plneniu
jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dôchodku aj s poukazom na to, že k otázke nároku na
plnenie zo zmluvy o dôchodku sa jasne vyjadrili súdy prvého aj druhého stupňa, ako aj najvyššie

justičné orgány Slovenskej republiky. Skutočnosť, že zmluva o dôchodku je vždy zmluvou na dobu
určitú konštatoval opakovane prvostupňový aj druhostupňový súd pričom tento záver potvrdil aj Ústavný
súd vo viacerých rozhodnutiach ( II ÚS 26/2012 z 25.04.2012, IV.ÚS 550/2012-15 z 07.11.2012, II ÚS
505/2012-14 z 13.11.2012) s tým, že by bolo v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy
o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe bola narušená možnosťou

povinnej osoby kedykoľvek takýto zmluvný vzťah ukončiť. Konanie odporcu, ktorého jediným zmyslom
je vyhnúť sa plneniu zaťažuje súdy a navyše je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko účelom PDF
v zmysle jeho štatútu bolo ocenenie vernosti navrhovateľky ako zamestnanca a kvality jej práce a
podpora jej stabilizácie. Navrhovateľka u odporcu odpracovala 35 rokov, čiže celý svoj aktívny život.
Účelom zmluvy o dôchodku bolo zabezpečiť navrhovateľke určitú životnú úroveň aj po odchode do

starobného dôchodku. Neplnením zo strany odporcu dochádza k podstatnému zníženiu životnej úrovne
navrhovateľky, ktorú si ako dôchodkyňa prakticky nemá možnosť kompenzovať.Navrhovateľka sa nestotožňuje s tvrdením odporcu o zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia a
to z nasledovných dôvodov:
- žiadne ustanovenie zákona o bankách a predovšetkým nie ustanovenie § 27 ods. 8 nestanovuje, že

by vykonávanie peňažnej platby na základe zmluvy o dôchodku bolo zakázané;
- zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle
ustanovenia § 27 ods. 8 zákona o bankách;
- ustanovenie § 116 je irelevantné pre posúdenie vzťahu medzi účastníkmi a § 119 ods. 3 zákona
o bankách nepriamo vylučuje zánik povinnosti odporcu plniť zo zmluvy o dôchodku pre dodatočnú

nemožnosť plnenia ako zákonný dôsledok odporcom tvrdeného rozporu zmluvy o dôchodku s
ustanovením § 27 ods. 8 zákona o bankách;
- § 27 ods. 8 zákona o bankách sa nevzťahuje na interné vzťahy odporcu o jeho zamestnanca;
- plnenie odporcu zo zmluvy o dôchodku má byť v zmysle štatútu PDF vyplácané z podporného
dôchodkového fondu odporcu vytváraného z použiteľného čistého zisku odporcu, čo zákon o bankách
rozhodne nezakazuje.

Právna nemožnosť plnenia nastáva, ak sa určitý typ plnenia stane právom zakázaný. V prípade zmluvy
o dôchodku si navrhovateľka nie je vedomá existencie žiadneho právneho predpisu, z ktorého by
vyplýval rozpor so zákonom. Zmluva o dôchodku nie je v žiadnom prípade zmluvou uzavretou za
nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu, keď navrhovateľka bola dlhé roky zamestnancom

odporcu a svojou každodennou dlhoročnou prácou pre neho sa nemalou mierou zaslúžila o súčasné
postavenie odporcu na bankovom trhu. Protihodnota plnenia odporcu bola zo strany navrhovateľky
poskytnutá počas skoro celého aktívneho pracovného života. Aj podľa názoru Ústavného súdu SR
vyjadreného vo veci sp.zn. IV. ÚS 457/2013 zo dňa 24.07.2013 keď uviedol, že plnenie odporcu
na základe zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu nemožno považovať

za hospodársky neodôvodnené plnenie alebo za plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej
protihodnote. Toto plnenie je totiž výrazom realizácie politiky odporcu v oblasti starostlivosti o bývalých
zamestnancov. V kolektívnej zmluve za rok 1993 ( č.11 bod 14) sa odporca zaviazal vytvoriť podmienky
pre realizáciu doplnkového dôchodkového pripoistenia svojich zamestnancov a na základe tohto
ustanovenia kolektívnej zmluvy bol následne vytvorený podporný dôchodkový fond. Za tohto stavu

nemožnourobiťzáverotom,žepredmetnézmluvyboliuzatvorenézanápadnenevýhodnýchpodmienok
pre odporcu (§ 27 ods. 8 zákona o bankách). Preto plnenie z podporného dôchodkového fondu nie je
činnosťou, ktorá by bola v rozpore so zákonom o bankách (§ 119 ods. 3 prvá veta za bodkočiarkou
zákona o bankách). V dôsledku toho ani nemožno uvažovať o nemožnosti plnenia z predmetnej zmluvy
v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka, ako to tvrdil odporca.

Navrhovateľka poukázala, že odporca každoročne odovzdáva finančné sumy tretím osobám bez
protiplnenia a poskytuje svojim zamestnancom zamestnanecké výhody pričom aj takéto konanie by
podľa argumentácie odporcu bolo v rozpore so zákonom o bankách ( 1.000.000 -Sk na projekty
v prospech verejných knižníc, 500.000,-Sk na pomoc obyvateľom postihnutých zemetrasením v
Juhovýchodnej Ázii, 275.000,-Sk víťazom študentskej súťaže, finančné prostriedky na pomoc Tatrám,

sponzoroval nákup techniky pre multimediálnu učebňu ).
Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že na vec sa vzťahujú ustanovenia § 27 ods. 8, § 116 a najmä
§ 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ustanovenie § 27 ods. 8 zákona o
bankách pri aplikácii ustanovenia § 119 ods. 3 zakazuje plnenie zmluvy bez protiplnenia, ako je aj zmluva
o dôchodku, ktorá svojou podstatou protiplnenie ani neumožňuje. Zákon o bankách sa použije okrem

bankových činností aj na všetky činnosti banky, ktoré zákon o bankách banke zakazuje, to znamená,
že zákon sa použije aj na iné, než bankové činnosti. Zároveň sa ustanoveniami tohto zákona spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň je plnenie zmluvy o
dôchodku tiež hospodársky neodôvodnené. Banka, v tomto prípade odporca, na takýto záväzok ani
jeho plnenie nemá žiaden hospodársky dôvod. Odporca má za to, že záväzok na plnenie zo zmluvy o

dôchodku voči navrhovateľke zanikol, ak by predtým existoval, pretože plnenie zo zmluvy o dôchodku
sa stalo nemožné v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 27 ods.
8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona o bankách z dôvodu, že banka nesmie
poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie.

Podľa § 842 O.z., zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu
neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa § 843 O.z., zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne.Podľa § 844 O.z. veta prvá, právo na dôchodok nemožno previesť na iného.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu
omeškania po 31. 1. 2013.

V zmysle § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky nesmú
uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú
na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej

protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky;

Podľa § 116 cit. zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 119 ods. 3 citovaného zákona banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr
do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom
svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov;

odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej
vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do dvanástich mesiacov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia
tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú
platnosť dňom uplynutím tejto lehoty.

Navrhovateľka sa domáha peňažného plnenia, pričom posúdenie tohto nároku čo do platnosti
zmluvy, na základe ktorej si navrhovateľka uplatňuje svoj nárok už bolo vyriešené predchádzajúcimi
rozsudkami, na základe ktorých bolo navrhovateľke priznané peňažné plnenie za predchádzajúce
obdobie od 01.04.2010 do 30.06.2012. V tomto smere súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že

účastníci dňa 30.01.1998 uzavreli v zmysle § 842 O. z. Zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného
dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie odporcom ako povinným v
prospech navrhovateľky vo výške 8.641,-Sk, t.j. 286,83 Eur mesačne na základe žiadosti navrhovateľky
zo dňa 30.01.1998.

Z listinných dokladov mal súd jednoznačne preukázané, že predmetná zmluva bola vyhotovená v
písomnej forme v súlade s § 842 ods. 2, § 40 ods. 1 O.z.

Súd sa ďalej zaoberal námietkou odporcu, že záväzok odporcu voči navrhovateľke zanikol z dôvodu
nemožnosti plnenia (§ 575 a nasl. Občianskeho zákonníka) a i túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď

odporcom citované ust. § 27 ods. 8 Zákona o bankách podľa názoru súdu sa podľa názoru súdu
netýka vzťahov upravených predmetnou Zmluvou, t. j. interných vecí banky ako zamestnávateľa a jej
zamestnanca, ale predmetné ustanovenie upravuje vzťahy banky navonok, t. j. pri podnikaní banky, čo
vyplýva zo začlenenia tohto ustanovenia v časti zákona o bankách nazvanej " Požiadavky na podnikanie
banky a pobočky zahraničnej banky“. Plnenie podľa predmetnej zmluvy je výrazom realizácie politiky

odporcu v oblasti starostlivosti o bývalých zamestnancov. Súdu je známe z obdobných vecí, ktoré
prejednával, že podporný dôchodkový fond odporcu bol vytvorený na základe kolektívnej zmluvy za rok
1993 (článok 11 bod 14), ktorou sa odporca zaviazal vytvoriť podmienky pre realizáciu doplnkového
dôchodkového pripoistenia svojich zamestnancov.

Súd má za to, že zmluvu o dôchodku nemožno považovať za zmluvu uzatvorenú za nápadne
nevýhodných podmienok v tom, že by sa ňou odporca zaviazal na hospodársky neodôvodnené plnenie
alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, nakoľko v danom prípade išlo
o zmluvu, ktorej možnosť uzatvorenia ako jeden zo zmluvných typov vyplýva priamo zo zákona apreto predstavuje legitímny právny prostriedok na to, aby odporca ako zamestnávateľ odmenil svojich
dlhoročných zamestnancov odchádzajúcich do starobného a invalidného dôchodku za ich kvalitu práce
a dlhoročnú vernosť vo forme peňažného plnenia slúžiaceho na podporu zabezpečenia ich životnej

úrovne, ktorú dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity. Výška plnenia odporcu je preto odstupňovaná
v závislosti od dĺžky nepretržitého trvania pracovného pomeru. S poukazom na uvedené preto nejde
o hospodársky neodôvodnené plnenie, ktoré by zjavne nezodpovedalo poskytovanej protihodnote.
V opačnom prípade každé bezodplatné plnenie odporcu bez súčasného protiplnenia ( uvedené
sponzorské dary ) by bolo ako zakázaná činnosť v rozpore so zákonom o bankách. Takýto záver však

výkladom ustanovenia § 27 ods. 8 v spojení s § 119 ods. 3 zákona o bankách nemožno vyvodiť. Keďže
právna úprava prijatá v zákone o bankách sa nedotkla zmeny tvorby fondu (článok II bod 3 štatútu)
alebo potreby zmeny štatútu (článok V, bod 2) tak, že by tvorba fondu z použiteľného ( čistého) zisku
predstavovala takú činnosť banky, v ktorej odporca nemôže ďalej pokračovať pre jej rozpor so zákonom,
nemožno vyvodiť záver o zániku záväzku odporcu poskytovať navrhovateľke plnenie zo zmluvy o
dôchodku v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 O.z..

Súd ďalej dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 49/2012
zo dňa 29.04.2014, v ktorom Najvyšší súd skonštatoval, že zmluva o dôchodku má presne vymedzený
časový úsek svojej platnosti s presne určeným koncom, avšak neurčitého trvania. Pojmovým znakom
zmluvy o dôchodku je práve neurčitosť trvania doby, počas ktorej právo na vyplácanie dôchodku

trvá v tom zmysle, že účastníci vzťahu nevedia určiť konkrétnu dĺžku trvania ich záväzku. Cieľom
celého systému podporného dôchodkového fondu bol výrazný humánny spôsob sociálnej a ekonomickej
stabilizácie zamestnancov. Príspevok sa poskytoval na základe odpracovaných rokov zamestnancov
u odporcu. Uvedený príspevok mal teda motivovať zamestnancov jednak k odchodu do starobného
či invalidného dôchodku, pričom poskytovaný dôchodok by mal byť akousi náhradou za zvýšený

dôchodok, ktorý by inak dosiahli ako pracujúci dôchodcovia zo systému sociálneho zabezpečenia
a jednak tak, ako bolo uvedené v štatúte podpornému dôchodkového fondu v článku I - účelom
fondu bola podpora zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci dosiahli v čase svojej pracovnej
aktivity, na ocenenie ich vernosti a kvality práce. Odporca vstupoval do tohto právneho vzťahu celkom
dobrovoľne, bol to práve on, kto motivoval svojich zamestnancov k odchodu do starobného dôchodku v

protihodnote s poskytnutím dôchodku. Odporca si musel byť od začiatku vedomý dôsledkov spojených
s týmto zmluvným záväzkom (t. j. doba trvania). Nič nebránilo odporcovi, aby si dojednal možnosť
ukončenia zmluvy o dôchodku za vopred stanovených podmienok. Situácia, že odporca dospel neskôr
pouzatvorenítýchtozmlúvkzáveruoichfinančnejnevýhodnosti,predsanemôžebyťprávnymzákladom
pre porušenie zásady " pacta sunt servanda ". Dôsledkom takéhoto stavu by bolo, že každá uzatvorená

zmluva o dôchodku, hoci uzatvorená na dobu dožitia oprávnenej osoby, aby bola od počiatku ponechaná
na ľubovôľu povinnej strany, ktorá by tak sama svojvoľne určovala dĺžku trvania tejto zmluvy bez ohľadu
na vôľu svojho zmluvného partnera. Ak by sa takýto výklad pripustil poprela by sa právna podstata
zmluvy o dôchodku ako tzv. odvážnej zmluvy, pri ktorej poskytovateľ dôchodku berie na seba riziko, že
bude musieť poskytnúť druhému účastníkovi zmluvy plnenie bez náležitého protiplnenia. Najvyšší súd

zastáva názor, že v týchto prípadoch nemožno tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods.
1 Občianskeho zákonníka a výpoveď daná odporcom je preto neplatná.

Z týchto dôvodov súd považoval nárok navrhovateľky za dôvodný, keď zmluva o dôchodku trvá, na
jej základe je odporca povinný plniť navrhovateľke sumu podľa zmluvy a zaviazal odporcu na platenie

10.039,05 Eur za obdobie od augusta 2012 do júna 2015 (t. j. za celkom 35 mesiacov) spolu s
príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, a to až do zaplatenia. Keďže podľa zmluvy
bol odporca povinný vyplácať navrhovateľke zmluvou určenú sumu 286,63 Eur ( 8.641,- Sk ) mesačne k
15. dňu každého mesiaca. Predchádzajúcimi rozsudkami bol zaviazaný odporca zaplatiť navrhovateľke
mesačné plnenia naposledy do júla 2012, takže sa dostal počnúc dňom 16.08.2012 do omeškania a

preto súd navrhovateľke priznal od tohto dátumu úrok z omeškania z uvedenej sumy, a to vo výške v
uvedenej vo výroku rozsudku, pričom súd vychádzal z ustanovenia § 10 c) nariadenia vlády č. 87/1995
Zb., podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Vzhľadom na to, že zmluva o dôchodku bola medzi účastníkmi uzavretá pred 01.02.2013, výšku úrokov

z omeškania súd posudzoval podľa predpisov účinných k 31.01.2013 a priznal úrok z omeškania vo
výške, ako ho špecifikovala navrhovateľka v petite návrhu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu, a navrhovateľke, ktorá
mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania.

Trovy konania navrhovateľky pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 602,- Eur
( uhradený dňa 24.08. 2015 ) a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.339,09 Eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú :

- z 4 úkonov právnej služby :

1/ prevzatie a príprava zastúpenia ..........270,54 Eur ( § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ Vyhl.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,39
Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 278,93 Eur,

2/ písomné podanie na súd - návrh zo dňa 15.07.2015 .............. 270,54 Eur ( § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. b/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb )
+ režijný paušál ( 8,39 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 278,93 Eur,

3/ písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 20.10.2015 .............. 270,54 Eur ( § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. b/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,39 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 278,93 Eur,

4/ účasť na pojednávaní dňa 15.02.2016........................ 270,54 Eur ( § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d/

Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný
paušál ( 8,58 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 279,12- Eur,

t.j. tarifná odmena celkom 1.115,91 Eur

- z 20 % DPH ( § 18 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ) = 223,18 Eur

Spolu: 1.115,91+223,18 = 1.339,09 Eur

spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.339,09 Eur.

Náhradu trov konania je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný uhradiť na účet právnej
zástupkyne navrhovateľa vedený v Sberbank Slovensko a.s., č. účtu: 4001097201/3100.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III, písomne.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.