Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414213297
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414213297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľky: Darina

Maďarová, nar. X.X.XXXX, bytom J. Murgaša 13/A, Nové Zámky, prechodne Nové Zámky, Andovská
25B proti odporcovi : JUDr. Michal Maďar, nar. XX.XX.XXXX, bytom Nové Zámky, J. Murgaša 13/A, o
určenie výživného pre manželku, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumu 120,--€ mesačne vždy do 15 dňa toho
ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 26.6.2014.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 25,92 € do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom ktorý podala tunajšiemu súdu dňa 26.6.2014 sa domáhala určenia výživného
pre manželku v sume 500,-€ mesačne z dôvodov, že s odporcom nezdieľa spoločnú domácnosť od
februára 2014 a žije iba z invalidného dôchodku vo výške 213,50 €. Zároveň žiadala nepriznať ani
jednému náhradu trov konania. V obsahu návrhu navrhovateľka poukázala na stav, že s odporcom sú
manželia, pričom z ich manželstva sa narodili 2 deti, ktoré v súčasnosti sú plnoleté. Ako ona tak i odporca

sú dôchodcami, ovšem odporca s omnohovyšším dôchodkom ako má ona , pričom jej náklady na stravu
a lieky , dopravu do zdravotníckeho zariadenia, hygienické potreby a nájomné prevyšujú jej príjem.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľkou uvádzané skutočnosti v návrhu i vo výpovedi
sú iba v polovici pravdou, čo sa týka ich manželského spolužitia , tak ich spolužitie bolo dobré dovtedy
pracoval a odovzdával jej peniaze. Spoločnú domácnosť nezdieľajú od 28.2.2014 keď odišiel bývať do
viničného domku, od toho času spoločne nehospodária. I napriek tomu, že jeho dôchodok predstavuje

884,-€ spláca pôžičky vo výške 544,--€ a ďalej platí nájomné vo výške 200,-- € mesačne za podnájom.
Nakoľko aj on musí z niečoho žiť na jeho živobytie mu nezostáva skoro nič a pokiaľ zaplatí pôžičky ,
potom bude ochotný prispievať nejakým výživným manželke.

Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov , oboznámil sa potvrdením sociálnej poisťovne, sobášnym
listom rozhodnutím ministerstva vnútra SR, rôznymi pôžičkami, ktoré si odporca zobral a zistil tento

skutkový a právny stav:

Súd zistil, že navrhovateľka s odporcom uzavrela manželstvo dňa 22.6.1971, pred Matričným úradom
vo Vrábľoch. Ako účastníci uviedli z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti ktoré majú svojerodiny. Návrh navrhovateľky na určenie výživného bol podaný na tunajší súd dňa 26.6.2014. Na základe
uvedeného stavu sa rozhodujúcim obdobím pre určenie výživného na manželku stalo obdobie od
26.6.2014 neobmedzene. Súd v rámci dokazovania zistil, že v období od podania návrhu do vynesenia

rozsudku navrhovateľka s odporcom ako manželia spolu nežili, ovšem ich vzájomná vyživovacia
povinnosť trvala , manželia však dosahovali odlišnú životnú úroveň, danú stavom ich príjmov a
majetkových pomerov, pričom spoločne nehospodárili a odporca ako manžel na výživu manželky -
navrhovateľky neprispieval žiadnym výživným.

Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2013 súd zistil, že navrhovateľke bol priznaný invalidný
dôchodok vo výške 319,60 € mesačne od 1.1.2014. Z potvrdenia sociálnej poisťovne Bratislava zo
dňa 7.10.2014 súd zistil, že odporca je poberateľom starobného dôchodku priznaného do 20.9.2010 vo
výške 184,60 €. Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že odporca je poberateľom
výsluhového dôchodku , ktorý v súčasnej dobe sa mu vypláca vo výške 699,88 €. Celkový príjem
odporcu predstavuje sumu 884,48 €.

Podľa § 71 Odsek 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, tak aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 71 odsek 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

To ako si konkrétny manželia upravia spôsob a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie
potrieb rodiny je predovšetkým vecou dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje len na návrh jedného
z manželov. Keďže ide o výživné na plnoletú osobu možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho
konania ( § 77 odsek 1 Zákona o rodine ) nie spätne.

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom ak jeden z manželom túto povinnosť neplní,
súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah takým spôsobom, aby životná úroveň manželov bola v
zásaderovnakáaprihliadnepritomnastarostlivosťodomácnosť.Požiadavkaabymanželiamalirovnakú
životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach , ktoré vyplývajú z
inštitútu manželského zväzku. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi sa neuplatňuje mechanicky len

odvodením z ich zárobkov. V konaní o rozhodovaní o výživnom na manžela alebo manželku je potrebné
skúmať potreby oprávnenej osoby. Manželia sú povinní navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti
a starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny
založenej manželstvom. Oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti, ktorá existuje medzi manželmi,
je jeden z manželov. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného

zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela,
resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká.
Povinným je druhý manžel, pričom povinnosť vzniká pomentom uzatvorenia manželstva a zaniká spolu
so zánikom manželstva niektorým so spôsobou , ktorý upravuje zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť
medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej, ekonomickej solidarity.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie skutkové a právne zistenie súdu sa dostupným spôsobom
nepodarilo zistiť zárobok odporcu a preto súd návrh zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Konanie o výživné na manžela alebo manželku možno začať len na návrh niektorého z nich a možno
ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V konaní súd zisťuje stav ,či povinný manžel
neplní svoju vyživovaciu povinnosť, zisťuje osobné , rodinné i majetkové pomery manželov a tiež
odôvodnené potreby oprávneného i povinného manžela, ako aj ich možnosti a schopnosti. Vyživovaciapovinnosť medzi manželmi má v systéme vyživovacích povinností takmer prioritné postavenie. Zo
zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti ako
je to pri vyživovacej povinností detí k rodičom. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je možné aj v

prípade , keď sú napríklad obaja manželia zárobkove činný , schopný zabezpečiť svoje osobné potreby
v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie skutkové a právne zistenie súd považoval za dôvodné rozhodnúť
o určení manželského výživného zo strany odporcu na navrhovateľku v rozsahu sumy 120,--€ mesačne,

ktorá podľa názoru súdu vychádza zo stavu odôvodnených potrieb oprávnenej manželky a súčasne i
z možnosti, schopností a tiež majetkových pomerov povinného manžela a jej plnenie určil od podania
návrhu , teda od 26.6.2014. Súd vychádzal pri určení výživného zo zákonných dôvodov, že životná
úroveňmanželovvzásademusíbyťrovnakáazistil,žecelkovýpríjemodporcu predstavujesumu884,-€
a navrhovateľky 319,60 €. Rozdiel teda predstavuje sumu 120,--€ na ktorú sumu súd odporcu zaviazal,
nakoľko navrhovateľka v návrhu žiadala určiť 500,-- € jej návrh vo zvyšku ako neodôvodnený zamietol.

Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu na navrhovateľku súd neprihliadol na argumentáciu
odporcu , že má pôžičky, pretože tieto sú jeho vecou ako vstupoval resp. ešte bude vstupovať do
úverovýchvzťahovsveriteľmi.Úverysibralprevlastnúpotrebuanieprepotreburodiny.Súdmázato,že
sumu ktorú určil navrhovateľke považuje za postačujúcu na krytie odôvodnených potrieb navrhovateľky ,
stavu jej invalidity, ktorý má dôvod v objektívnych skutočnostiach potvrdených lekárskou správou.

Navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 odsek 2 písmeno e, Zákona
číslo 71/1992 Zb.

Súd však zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky8 písmeno a, Zákona číslo

71/1992 Zb. , keď pri určení výživného medzi manželmi sa platí súdny poplatok vo výške 2 % z ceny
predmetu konania a nakoľko ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas sa za cenu plnenia považuje
trojnásobok ceny ročného plnenia podľa § 7 odsek 5 Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého
stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol

nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa
neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli
splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého
stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa §
175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.