Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809205088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7809205088.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: C+K Consulting, spol. s r.o.,
so sídlom v Bratislave, Rybničná 40, IČO: 36 795 216, zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom,
PhD., MBA, advokátom, Karloveská 3154/32, Bratislava, proti žalovanému: B. J., nar. X.X.XXXX, bytom
v B., B. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou AK Dlhopolec s.r.o. so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen,

IČO: 36 867 306, o zaplatenie 6.243,77 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava č.k. 6Cb/19/2009-613 zo dňa 25.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 5.010,87 eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške 749,00

eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 4.261,87 eur, ktoré je povinný zaplatiť (pôvodnej) právnej
zástupkyni žalobcu JUDr. Michaele Törökovej v sume 777,39 eur a právnemu zástupcovi žalobcu
JUDr. PaedDr. Ivanovi Pecníkovi, PhD., MBA vo výške 3.484,48 eur, obom v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci predmetom konania bola
žalobcom uplatnená žaloba na zaplatenie sumy 6.243,77 eur s 18% úrokom z omeškania ročne zo sumy
6.243,77 eur od 29.6.2009 do zaplatenia.

3. Konštatoval súd prvej inštancie, že uznesením č.k. 6Cb/19/2009-575 zo dňa 28.6.2012 konanie

zastavilzdôvoduspäťvzatiažaloby(žalobcavzalžalobuvčastiistiny6.243,77euraúrokovzomeškania
vo výške 1.755,80 eur späť a to z dôvodu plnenia žalovaného v tejto časti a zaplatenie ďalších úrokov z
omeškania vzhľadom na rozhodnutia (súdov) v obdobných veciach nežiadal). Zároveň súd vyslovil, že
o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

4. V dôvodoch rozhodnutia poukázal aj na to, že pôvodná zástupkyňa žalobcu JUDr. Michaela Töröková
dňa 10.3.2011 súdu oznámila, že plnomocenstvo, ktoré jej udelil žalobca v tomto konaní vypovedala
a súčasne vyčíslila trovy na strane žalobcu vo výške 777,39 eur, a to odmenu za tri úkony právnej
služby po 210,81 eur (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 29.6.2009 a vyjadrenie k odporu zo dňa 9.10.2009), 3x režijný paušál k týmto úkonom po
6,95 eur, t.j. 20,85 eur a DPH vo výške 124,11 eur. Rovnako súd prvej inštancie poukázal na vyčíslené

trovy právneho zástupcu žalobcu JUDr. PaedDr. Ivana Pecníka, PhD., MBA, ktorý podaním zo dňa
27.6.2012 uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 4.803,53 eur a tieto doplnil o vyúčtovanie trovza zastúpenie za účasť na pojednávaní dňa 28.6.2012 vo výške 645,15 eur (podaním zo dňa 4.7.2012)
a ktoré pozostávali z odmeny právneho zástupcu za ním poskytnuté právne služby po 210,81 eur
(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; vypracovanie listiny o právnom úkone

-oznámenie(žiadosť)ovytýčeniepojednávaniazodňa10.3.2011;vypracovanielistinyoprávnomúkone
- zaslanie rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.4.2011; návrh na doplnenie dokazovania zo dňa
8.5.2011; vyjadrenie sa k odročeniu pojednávania zo dňa 9.5.2011; účasť na pojednávaní dňa 10.5.2011;
návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 20.5.2011; podanie - prehľad udalostí týkajúcich sa predmetnej
veci zo dňa 20.5.2011; vyjadrenie sa k právnej stránke veci zo dňa 20.5.2011; účasť na pojednávaní dňa

24.5.2011; návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 29.7.2011; návrh na doplnenie dokazovania zo dňa
8.1.2012; podanie - vyjadrenie v zmysle doterajších záverov pojednávaní a vyjadrenie k právnej stránke
veci zo dňa 8.1.2012; vyjadrenie žalobcu a žiadosť o nariadenie pojednávania zo dňa 7.4.2012; podanie
- zaslanie rozhodnutí zo dňa 16.5.2012; vyjadrenie žalobcu k právnej stránke veci zo dňa 16.5.2012 a
účasť na pojednávaní dňa 28.6.2012), z 18 režijných paušálov vo výške 134,70 eur (12 x po 7,41 eur, 6
x po 7,63 eur); z cestovného za cestu uskutočnenú dňa 10.5.2011 vo výške 210,00 eur, dňa 24.5.2011

vo výške 210,00 eur, dňa 16.2.2012 vo výške 57,60 eur a dňa 28.6.2012 vo výške 45,41 eur, ako aj z
náhrady za stratu času za deň 10.5.2011 vo výške 222,30 eur, za deň 24.5.2011 vo výške 222,30 eur,
za deň 16.2.2012 vo výške 381,30 eur a za deň 28.6.2012 vo výške 381,30 eur.

5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 137, § 151 ods. 8 O.s.p., § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 209/2009
Z. z. (ďalej len ako „vyhláška I“), § 14 ods. 1 písm.a/ vyhlášky I, § 14 ods. 1 písm.c/ vyhlášky I, § 18
ods. 3 vyhlášky I, § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z. z. (ďalej len ako „vyhláška II“), § 14

ods. 1 písm.a/ vyhlášky II, § 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky II, § 14 ods. 1 písm.c/ vyhlášky II, § 16 ods. 3
vyhlášky I a II a § 17 ods. 1 vyhlášky II rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (zrejme §
142 ods. 3 O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu), keď uzavrel, že v predmetom konaní mal žalobca vo
veci úspech len čiastočný (úspešný bol čo do istiny vo výške 6.243,77 eur a v časti úrokov z omeškania
vo výške 1.755,80 eur), pričom neúspech spočíval len v pomerne nepatrnej časti (a to vo zvyšku úrokov

z omeškania), preto aplikoval súd pri rozhodovaní o trovách konania režim zakotvený v ust. § 142 ods.
3 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania vo výške 5.010,87 eur. Súdom priznaná náhrada
trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 749,00 eur, z trov právneho
zastúpenia JUDr. Michaely Törökovej vo výške 777,39 eur, ktoré pozostávajú z odmeny za tri úkony
právnej služby po 210,81 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky I a § 14 ods. 1 písm.b) vyhlášky

I (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu a
vyjadrenie k odporu), z režijného paušálu podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky I za 3 úkony po 6,95 eur t.j.
20,85 eur a DPH (19%) vo výške 124,11 eur, ako aj z trov právneho zastúpenia žalobcu JUDr. PaedDr.
Ivanom Pecníkom, PhD., MBA vo výške 3.484,48 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa ust. § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky II vo výške 210,81 eur (prevzatie a príprava zastúpenia); z odmeny podľa ust. § 14

ods. 1 písm. c) vyhlášky II vo výške 210,81 eur (účasť za konanie pred súdom dňa 10. 5. 2011 v čase
od 14:00 hod. - 14:20 hod.), z odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky II vo výške 210,81 eur
(písomné podanie - vyjadrenie k právnej stránke veci zo dňa 20.5.2011); z odmeny podľa ust. § 14 ods.
1 písm.c) vyhlášky II vo výške 210,81 eur (účasť za konanie pred súdom dňa 24.5.2011 v čase od 13.30
hod. - 14.24 hod.); z odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm.b) vyhlášky II po 210,81 eur (písomné podanie

na súd - vyjadrenie sa k právnej stránke veci zo dňa 8.1.2012, písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k
vyjadreniu žalovaného zo dňa 7.4.2012 a písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k právnej stránke veci
zo dňa 16.5.2012); z odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm.c) vyhlášky II vo výške 210,81 eur (účasť za
konanie pred súdom dňa 28.6.2012 v čase od 13.30 hod. - 14.40 hod.); z režijného paušálu podľa ust. §
16 ods. 3 vyhlášky II za 8 úkonov vo výške 67,79 eur ( 4 úkony po 7,41 eur a 5 úkonov po 7,63 eur). Súd

prvej inštancie priznal aj cestovné podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky II za deň 10.5.2011 a 24.5.2011 po
210,00 eur (účasť na pojednávaní), za deň 16.2.2012 vo výške 57,60 eur (vycestovanie na pojednávanie
na súd, ktoré sa však neuskutočnilo z dôvodov na strane žalovaného), za deň 28.6.2012 vo výške 45,41
eur (účasť na pojednávaní), ako aj náhradu za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 vyhlášky II za deň
10.5.2011 a 24.5.2011 po 222,30 eur (účasť na pojednávaní), za deň 16.2.2012 vo výške 381,30 eur

(vycestovanie na pojednávanie na súd, ktoré sa však neuskutočnilo z dôvodov na strane žalovaného)
a za deň 28.6.2012 vo výške 381,30 eur (účasť na pojednávaní).6. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov odmenu
uplatnenú právnym zástupcom žalobcu za úkon právnej služby - oznámenie, ktorým žiadal o vytýčenie

pojednávania zo dňa 10.3.2011 nepriznal, pretože tento úkon, vzhľadom na jeho obsahovú stránku,
nespĺňa„parametre“(úkonu)právnejslužbyaobdobnepostupovalsúdajpri posúdeníodmenyzaúkony
právnej služby - zaslanie rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.4.2011, - návrh na doplnenie
dokazovania zo dňa 8.5.2011 (právny zástupca žalobcu súdu doručil rozsudky súdov v obdobných
veciach, dohody o uznaní dlhu, čestné prehlásenia a vyúčtovania, týkajúce sa obdobných vecí), - návrh

na doplnenie dokazovania zo dňa 20.5.2011 (právny zástupca žalobcu súdu doručil rozsudky súdov v
obdobných veciach a zápisnicu z pojednávania na inom súde), - návrh na doplnenie dokazovania a
žiadosť o vytýčenie pojednávania zo dňa 29.7.2011 (právny zástupca žalobcu súdu doručil rozsudky
súdov v obdobných veciach), - návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 8.1.2012 (právny zástupca
žalobcu súdu doručil rozsudky súdov v obdobných veciach), - zaslanie rozhodnutí zo dňa 16.5.2012
(právny zástupca žalobcu súdu doručil rozsudky súdov v obdobných veciach) a za vymenované úkony

odmenu nepriznal, keďže tieto úkony rovnako nenapĺňajú znaky úkonu právnej služby, keď zároveň súd
uviedol, že predloženie rozsudkov iných súdov vydaných v obdobných veciach nemá váhu „pravého“
dôkazu, keďže pre súd majú iba „informatívnu hodnotu“ a nie sú preň záväzné, pretože každé súdne
konanie je konaním osobitým.

7. Súd prvej inštancie rovnako úkon právneho zástupcu žalobcu - vyjadrenie sa k odročeniu
pojednávania a žiadosť o prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu zo dňa
9.5.2011 nepovažoval za úkon majúci znaky úkonu právnej služby, pretože sa netýkal veci samej, ale bol
iba reakciou, ktorá vôbec v konaní nebola potrebná na „procesný priebeh“ samotného konania. Uviedol

tiež, že odmena právnemu zástupcovi žalobcu neprináleží ani za úkon - Prehľad udalostí týkajúci sa
predmetnejprávnejvecizodňa20.5.2011,pretožekvypracovaniutohtoprehľadunebolprávnyzástupca
žalobcu súdom, ani protistranou vyzvaný a bol vyhotovený len na základe vlastného uváženia právneho
zástupcu žalobcu, bez jeho potreby pre vec samú.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolací dôvod
zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p., keďže v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, z
dôvodu ktorého navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

ako aj na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, z dôvodu ktorého eventuálne navrhol uznesenie súdu zmeniť tak, že zaviaže žalovaného k náhrade
trov skutočne nevyhnutných a potrebných za účelom uplatňovania alebo bránenia práva, prípadne
žalobcovi náhradu trov konania neprizná. Poukázal na to, že predmetom konania bola žaloba na

zaplatenie sumy 6.243,77 eur s 18% - ným úrokom z omeškania zo sumy 6.243,77 eur od 29.6.2009
do zaplatenia, pričom žalovaný po začatí konania, a to vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach v inej, avšak v skutkovo a právne rovnakej právnej veci, zaplatil žalobcovi sumu spolu vo
výške 7.999,57 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6.243,77 a úroku z omeškania vo výške 1.755,80
eur a v zostávajúcej časti úroku z omeškania vo výške 1.755,80 eur zobral žalobca podanú žalobu

späť. Zdôraznil, že zákonným kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu
vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu. Berúc do úvahy vzťah meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu
miera úspechu žalobcu v konaní bola 7.999,57 eur a miera úspechu žalovaného v konaní bola 1.755,80
eur, a preto nemožno hovoriť o plnom procesnom úspechu žalobcu, resp. o jeho neúspechu len v

nepatrnej časti, keďže dosahuje približne 20%, čo bolo preto nevyhnutné zohľadniť aj pri rozhodovaní
o náhrade trov konania postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Nesprávne právne posúdenie veci
prvostupňovým súdom videl odvolateľ aj v posudzovaní „účelnosti“ vynakladaných trov, k náhrade
ktorých ho súd zaviazal, pričom nerozporoval uplatnené trovy JUDr. Michaely Törökovej, ale výlučne
uplatnené trovy JUDr. PaedDr. Ivana Pecníka. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu po prevzatí

zastúpenia požiadal o pokračovanie v prerušenom konaní, čo z hľadiska účelnosti a hospodárnosti
konania nemalo žiadny zmysel, následne podal na súd veľký počet zhodných písomných podaní, v
ktorých sa opakovane vyjadroval k tým istým skutočnostiam, ku ktorým sa už vyjadril, prípadne vyjadrila
sa už predchádzajúca právna zástupkyňa. Uviedol, že aj keď rešpektuje prácu právneho zástupcu akoadvokáta, jeho podania a postup v konaní nepovažoval za účelný a hospodárny, čo konštatoval aj
prvostupňový súd, ktorý z celkovo uplatnených 17 úkonov právnej služby, priznal žalobcovi právo na
náhradu len ôsmich. Zastával názor, že súd mu nemal priznať ani právo na náhradu týchto ôsmich

úkonov právnej služby. K úkonu právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia uviedol, že náhradu
trov za tento úkon si uplatnila aj JUDr. Michaela Töröková, ktorej súd náhradu trov za tento úkon priznal.
Ak došlo na strane žalobcu k zmene právneho zástupcu, tento nemá opätovný nárok na náhradu trov
za prípravu a prevzatie zastúpenia. Pokiaľ sa jedná o úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa
10.5.2011, toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania. K písomným podaniam žalobcu zo dňa

20.5.2011, zo dňa 8.1.2012, zo dňa 7.4.2012 a zo dňa 16.5.2012 uviedol, že žalobca v nich neuviedol
nič čo by bolo podstatné pre súd a čo by súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil, prípadne nič čo
by už predtým nebolo uvedené v priebehu pojednávaní, prípadne v ostatných písomných podaniach.
K úkonu, účasti na pojednávaní dňa 24.5.2011 uviedol, že toto pojednávanie bolo po krátkom čase
odročené aj z dôvodu doloženia veľkého množstva písomných podaní právnym zástupcom žalobcu pred
pojednávaním a pokiaľ sa jedná o úkon právnej služby, a to účasť na pojednávaní dňa 28.6.2012,

toto pojednávanie sa vôbec nemalo konať, nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi sumu istiny a časti
príslušenstva už dňa 14.6.2012, a teda žalobca mal zobrať návrh späť skôr. Rovnako odvolateľ namietal,
pokiaľ súd priznal žalobcovi aj právo na náhradu trov konania spočívajúcich v hotových výdavkoch
súvisiacich s jeho účasťou na pojednávaní dňa 16.2.2012, ktoré sa podľa záverov súdu prvého stupňa
neuskutočnilo z dôvodov na strane žalovaného, s čím nesúhlasil, nakoľko predmetné pojednávanie

bolo odročené z dôvodu, že sa naň právny zástupca žalobcu nevedel dostaviť včas. Rovnako namietal
výšku nákladov hotových výdavkov súvisiacich s cestou právneho zástupcu na pojednávania, ktoré
dvojnásobne prekračujú tarifnú hodnotu jedného úkonu právnej služby v súdenej veci. Uviedol, že
slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného
konca republiky je neprimeraná, ak sa všetky prvostupňové a odvolacie konania konajú na konkrétnom

mieste, pričom o miestnej príslušnosti nie je pochýb a nejde o osobitne náročný a komplikovaný spor. V
takomto prípade má súd aplikovať výkladový § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy dbajú okrem iného na to, aby
saprávanezneužívalinaúkorfyzickýchaprávnickýchosôb.Prostriedkyvynaloženénapresunadvokáta
cez celú republiku v situácii, keď na mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú
v takejto situácii potrebné na účelné bránenie práva tak, ako to má na mysli ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a

účastník by ich mal znášať zo svojho. Žiadal preto, aby žalovaný s trvalým bydliskom v Rožňave nebol
prostredníctvom súdu nútený hradiť hotové výdavky advokáta z Bratislavy, ktorý napr. dňa 16.2.2012
a 28.6.2012 cestoval z Bratislavy do Rožňavy cez Košice. V nadväznosti na vyššie uvedené zastával
názor, že súd nesprávne právne posúdil pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a nesprávne
právne posúdil aj účelnosť trov žalobcu, k náhrade ktorých žalovaného zaviazal.

9. Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorú videl predovšetkým v tom, že z jeho obsahu
nie je zrejmé, prečo žalovaného zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 749,00 eur, prečo
neúspech žalobcu v rozsahu približne 20% považoval za neúspech len v nepatrnej časti a tiež, že

z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo za účelné považoval práve tie úkony, ktoré uviedol. Zastával
názor, že za porušenia práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a poukazujúc aj na čl. 46 a nasl. Ústavy SR,
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol,
že nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne

konanie, táto vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté
rozhodnutie ( § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.).

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným s odvolaním nesúhlasil a považoval ho

za zmätočné a neúčelné. Poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok upravuje povinnosť nahradiť
trovy konania v ustanovení § 142. Úprava nezahŕňa všetky trovy konania, ktoré strane sporu vzniknú,
resp. ktoré účastník konania vynaloží na bránenie práva. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako
kritérium pre ich priznanie ich účelnosť resp. nevyhnutnosť. Zastával názor, že práve toto kritérium
bolo zohľadnené už prvostupňovým súdom, keď z celkových uplatnených 17-tich úkonov právnych

služieb bolo prvostupňovým súdom priznané právo na náhradu len za 8 právnych úkonov. Uznesenie
súdu plne rešpektuje, a preto nevidí dôvod v podanom odvolaní. Zdôraznil, že hlavnou náplňou práce
advokáta je poskytovanie právnych služieb slúžiacich na bránenie práva. Advokátska kancelária sa
prípadu žalobcu proti žalovanému venovala nepretržite viac ako rok, za toto obdobie bolo v predmetnejprávnej veci vykonaných až 17 právnych úkonov. Nepriznať nárok za poskytovanie právnych služieb
v spore, v ktorom bol žalobca plne úspešný, je podľa názoru žalobcu absurdné a šikanózne. Navyše
žalovaný si musel byť vedomý navýšenia dlžnej sumy o trovy právneho zastúpenia, keď na základe

vlastnej vôle odmietol riešiť spor mimosúdnou cestou a žalobca nemal inú možnosť domáhať sa
ochrany svojich práv ako formou súdnou. To, že žalobca v dobrej viere zobral podanú žalobu späť v
zostávajúcej časti úroku z omeškania nemožno považovať za „čiastočný úspech žalovaného v konaní“.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že voľba právneho zástupcu je na slobodnom uvážení každého, kto
sa domáha svojho práva. Nie je podmienené výberom právneho zástupcu z okolia, kde má žalobca

alebo žalovaný trvalý alebo prechodný pobyt, nie je podmienené výberom z okolia vecne a miestne
príslušného súdu. Opačný názor by bol považovaný za obmedzenie ústavných práv na súdnu ochranu,
a preto sa s názorom odvolateľa nestotožnil. Uviedol tiež, že od prevzatia právneho zastúpenia v
obdobných právnych veciach, v ktorých bolo predmetom konania zaplatenie pohľadávky žalobcu, bolo
vo viac ako 50-tich prípadoch na okresných súdoch a vo viacerých prípadoch v rôznych senátoch na
krajských súdoch rozhodnuté v prospech žalobcu, teda žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania, vrátane trov právneho zastúpenia. Vzhľadom
na procesné úspechy dosiahnuté v obdobných právnych sporoch, zastával názor, že voľba právneho
zástupcu žalobcu pre predmetné konanie je dostatočne odôvodnená. Žalobca, ktorý vystupuje v spore
ako poškodený konaním žalovaného, by nemal byť ukrátený na svojich právach aj tým, že bude mať
povinnosť výberu právneho zástupcu z okolia trvalého bydliska žalovaného. Mal za to, že trovy právneho

zastúpenia priznané prvostupňovým súdom boli priznané správne a spravodlivo, zohľadňujú všetky
skutočne účelné a nevyhnutné právne úkony vynaložené na bránenie práva, a preto navrhol, aby
odvolanie žalovaného bolo zamietnuté v plnom rozsahu ako nedôvodné.

11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1
CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

12. V prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie vydané za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.), včasnosť odvolania, jeho účinky, ako aj prípustnosť odvolania posudzoval odvolací
súd preto rovnako podľa ustanovení O.s.p. O samotnom odvolaní však rozhodol podľa ustanovení CSP.

13. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
v danom prípade nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, ako ani pre zmenu napadnutého uznesenia,
a preto aj v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancii na ďalšie konanie.

14.Predovšetkýmpovažujeodvolacísúdzapotrebnézdôrazniť,ženapadnutémurozhodnutiuonáhrade
trov konania predchádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 28.6.2012 č.k. 6Cb/19/2009-575 v

spojení s opravným uznesením zo dňa 2.11.2012 č.k. 6Cb/19/2009-608, ktorým súd konanie zastavil pre
späťvzatie žaloby v celom rozsahu, pretože žalovaný v priebehu konania (14.6.2012) zaplatil žalobcom
uplatnenú istinu 6.243,77 eur a časť úrokov z omeškania vo výške 1.655,80 eur, ktoré uplatnil žalobca
ako príslušenstvo pohľadávky. Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že na zaplatenie ďalších úrokov z
omeškania, vzhľadom na rozhodnutia v obdobných veciach, už žalobca netrval a aj v tejto časti zobral

žalobu späť.

15. Z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd rozhodoval o
náhrade trov konania účastníkov v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (obdobne ust. § 255 ods. 1 nového

procesného kódexu) resp. podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní.16. Ustanovenie § 142 Občianskeho súdneho poriadku vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri
náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov konania.
Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi,

za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania sú predovšetkým plný úspech vo veci,
ktorý sa zisťuje porovnaním žalobného návrhu - petitu a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej, ako aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Čiastočný úspech (ods. 2
citovaného ustanovenia) vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania, prípadne
na vyslovenie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma

so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby t.j. skutkového stavu a právnej
normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Neúspech v pomerne
nepatrnej časti (ods. 3 citovaného ustanovenia) zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku napr.
na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného
nároku vyjadreného v peniazoch.

17.Vposudzovanejvecisúdprvejinštancienerozhodolvovecisprávne,pokiaľprirozhodovaníotrovách
konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 142 ods. 3 O.s.p., pretože toto je možné aplikovať v
prípade, že jeden z účastníkov mal v meritórnom rozhodnutí plný úspech, resp. neúspech v pomerne

nepatrnej časti.

18. V danom prípade však nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej, ale
k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby.

19. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

20. Pokiaľ ide o rozhodovanie o náhrade trov konania, ako už bolo vyššie uvedené, vo všeobecnosti
platí zásada úspechu, ktorá je však prelomená ust. § 146 O.s.p. a to v odseku 2 tohto ustanovenia,
osobitneajpreprípadyzastaveniakonaniaprespäťvzatienávrhu.Citovanézákonnéustanovenieukladá

povinnosť hradiť trovy súdneho konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, teda súd pri
rozhodovaní o trovách konania podľa tohto zákonného ustanovenia musí skúmať zavinenie účastníka
konania na zastavení konania. Toto zavinenie však môže posudzovať iba z procesného hľadiska, nie
podľa hmotného práva. Ide teda o procesné zavinenie, ktoré podľa prvej vety tohto ustanovenia má za
následok, že ak navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť, on zavinil zastavenie konania, a

tak je povinný nahradiť trovy. Výnimkou aplikácie prvej vety ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. je v zmysle
jeho druhej vety to, že povinnosť nahradiť trovy konania má odporca, ak bol návrh podaný dôvodne a
ak k jeho späťvzatiu došlo len pre správanie sa odporcu.

21. S poukazom na vyššie uvedené, ak teda súd prvej inštancie výrok o náhrade trov konania odôvodnil
ustanovením § 142 ods. 1 resp. ods. 3 O.s.p., nerozhodol správne a vzhľadom na absenciu správneho
zákonnéhoustanovenianásledneaninevyvodilsprávneprávnezáveryzkonkrétnejprejednávanejvecia
v nadväznosti na to nevysporiadal sa ani s posúdením otázky zavinenia zastavenia konania účastníkom.

22. Odvolací súd považuje za dôvodné odvolanie žalovaného aj v tom, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť resp. aj nedostatok dôvodov v časti priznaného
nároku, zrejmé z dôvodu, že súd prvej inštancie sa zameral pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia
predovšetkým na úkony právnej služby, z ktorých žalobca uplatňoval nárok na odmenu a ktoré súd

nepovažoval za dôvodné.23. Z odôvodnenia rozhodnutia rovnako nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 749,00 eur. Výška uloženého súdneho poplatku
sa totiž rozporuje s obsahom spisu, z ktorého vyplýva, že zo strany žalobcu bol zaplatený súdny poplatok

vo výške 374,50 eur (čl. 39 Záznam o zložení), a to na základe výzvy súdu zo dňa 27.7.2009 (čl. 37).
Navyšeajsámžalobca,akotovyplývazjehopodania(čl.534),uplatniltrovykonaniatitulomzaplateného
súdneho poplatku vo výške 374,50 eur.

24. Právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a procesnou zárukou
spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí (a to aj v rozhodnutí
o procesnom nároku) uviesť v súlade s § 220 ods. 2, § 234 ods. 2 a § 236 CSP (do 30.6.2016 §
157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1) dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je
rozhodnutie založené tak po skutkovej ako i právnej stránke veci, lebo inak sporová strana objektívne

nemá možnosť posúdiť správnosť resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postup súdu a efektívne
využiť svoje procesné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi

konania podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391
CSP), v ktorom bude jeho povinnosťou opätovne v súlade so zákonom a so závermi odvolacieho súdu
rozhodnúť o trovách konania, v rámci ktorého sa vyporiada aj s námietkami odvolateľa a rozhodnutie
riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

27.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúdu vKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).