Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112226571
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112226571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: MILS, s.r.o., IČO: 36
743 275, Hospodárska 55, 917 01 Trnava, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857
548, Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému: NEKA TRADE spol. s r.o., IČO: 46 122
729, Ľudová 1451/29, 917 01 Trnava, zastúpený: JUDr. Dušan Slanina, advokát, Kollárova 34, 917 01

Trnava, o vypratanie nehnuteľností a o odstránenie reklamno-informačného zariadenia z nehnuteľnosti,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/195/2012-199 zo dňa 22. marca
2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p
o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. O., obec O., okres Trnava, evidované na
LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor ako parc. č. 3436/4 o výmere 313 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3436/8 o výmere 640 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba

so súpisným č. XXXX - sklad postavený na pozemku 3436/4 o výmere 313 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, ďalej je žalovaný p o v i n n ý zo stavby súp. č. XXXX, sklad postavený na pozemku parc.
č. 3436/4 o výmere 313 m2 - zastavané plochy a nádvoria o d s t r á n i ť informačno-reklamné
zariadenie - plastovú tabuľu s rozmermi 250x60 cm s nápisom „NEKATRADE voda, kúrenie, plyn,
sanita + logo“, osadené na objekte predajne nad výkladom predajne na ulici L. W.. X v meste O. a to
všetko do 100 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu zo dňa 21.12.2012, ktorou sa
ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre k.ú. O. o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 vzhľadom k celku, domáhal voči žalovanému ako pasívne legitimovanému
(ako terajší neoprávnený užívateľ časti nehnuteľností), vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil
povinnosť vypratať nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k.ú. O., a to pozemok parcely registra

C, parc. č. 3436/5 vo výmere 77 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra
C parc. č. 3436/8 vo výmere 640 m2 zastavané plochy a nádvoria, stavbu súpisné číslo XXXX
striekareň motorových vozidiel postavenú na pozemku parcely registra C parc.č. 3436/5 vo výmere 77
m2, zastavané plochy a nádvoria, ako aj povinnosť odstrániť zo stavby so súpisným číslom XXXX
(striekareňmotorovýchvozidiel)postavenejnapozemkuparcelyregistraC,parc.č.3436/5vovýmere77
m2 zastavané plochy a nádvoria, evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. O. informačno-reklamné zariadenie

- plastovú tabuľu s rozmermi 2500 x 600 mm s nápisom „NEKA TRADE, voda, kúrenie, plyn, sanita
+ logo“, osadenú na objekte predajne nad výkladom predajne na ulici L. W.. X v meste O.. Súčasnerozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 369,92 eura, ktorú
vo svojom rozhodnutí špecifikoval, pričom uplatnená odmena bola čiastočne i krátená.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka (z.č. 40/1964 Zb.
- ďalej len OZ - § 132 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 193 ods. 1,
2, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, § 663, § 720, § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, 2, 3 ods. 1), ustanoveniami
Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (z. č. 40/1976 Zb. - ďalej len SZ - § 137 ods. 1,
2, 3), ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (z. č. 99/1963 Zb. v znení v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie - § 153 ods. 1 § 154 ods. 1, § 80 písm. b), 2, 3, ktorý aplikoval aj v súvislosti s
trovami konania účastníkov - § 151, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 160 ods. 1), Zákon o nájme a podnájme
nebytových priestorov (z. č. 116/1990 Zb. - ďalej len ZoNaPNP - § 3 ods. 1, 2, 3, 4).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval nedôvodnosťou žaloby, z ktorého dôvodu nebolo možné
poskytnúť uplatnenému právu žalobcu právnu ochranu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O.

zo dňa 23.07.2014 (č.l. 78) vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností
každý s podielom o veľkosti 1 sú - 1. N. W., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, O., a 2. MILS, s.r.o., Hospodárska
55, Trnava. Stavba súp.č. XXXX na parcele č. 3436/4 predtým označená ako „sklad“ je na LV označená
ako „predajňa a sklady“, stavba súp. č. XXXX na parcele č. 3436/6 predtým označená ako „sklad
horľavín“ je na LV označená ako „sklad“ a stavba súp.č. XXXX na parcele č. 3436/5 pôvodne označená

ako „striekareň motorových vozidiel“ je na LV označená ako „priemyselná budova“. Z uvedeného LV
zároveň vyplýva, že N. W. nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na základe Darovacej
zmluvysosobnýmzáväzkomodN.W.,ktorejvkladbolpovolenýdňa28.01.2014.ZoZmluvyoodplatnom
prenájme priestorov na nehnuteľnosti L. W. X, XXX XX O. zo dňa 22.12.2011 (č.l. 10) vyplýva, že ňou
prenajímateľ a majiteľ nehnuteľnosti v 1 N. W. uzatvára zmluvu o odplatnom užívaní svojho podielu

zapísaného na LV č. XXXX, vedenom na Katastrálnom úrade v Trnave, pričom nájomcom je spoločnosť
žalovaného, na dobu neurčitú, s odplatou 850,- eur mesačne, s účinnosťou zmluvy od
01.01.2012. Obdobnú zmluvu so žalovaným uzavrela dňa 15.01.2014 aj aktuálna spoluvlastníčka N. W.
potom, ako sa stala podielová spoluvlastníčka nehnuteľností.

4. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v konaní nedomáhal vypratania všetkých
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O., ale iba: 1. pozemku parc.č. 3436/5
o výmere 77 m2, t.j. pozemku pod stavbou súp.č. XXXX označovanou pôvodne ako striekareň
(v súčasnosti priemyselná budova), 2. pozemku parc.č. 3436/8 o výmere 640 m2, t.j. pozemku
nezastavaného stavbou, a 3. stavby súp.č. XXXX označenej pôvodne ako striekareň (v súčasnosti

priemyselná budova), postavenej na pozemku parc.č. 3436/5. Zároveň žiadal odstrániť informačno-
reklamné zariadenie zo stavby súp.č. XXXX (striekareň / priemyselná budova). V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný užíval všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti, nakoľko tento vychádzajúc z
vyjadrení účastníkov užíva stavbu - sklad na parcele č. 3436/4 (v súčasnosti predajňa a sklady), a nie
stavbu - striekareň na parcele č. 3436/5 (v súčasnosti priemyselná budova), pričom užíva časť pozemku

parc.č. 3436/8 (nezastavaný pozemok), keď zároveň informačno-reklamné zariadenie je umiestnené nie
na stavbe súp.č. XXXX (striekareň/priemyselná budova), ale na stavbe súp.č. XXXX (sklad/predajňa
a sklady), čo je súdu známe z úradnej činnosti (z ohliadky vo veci sp.zn. 17C/95/2012). Vyššie
uvedené by mohlo bez ďalšieho viesť k zamietnutiu žaloby v časti vypratania pozemku parc.č. 3436/5
o výmere 77 m2, a stavby súp.č. XXXX označenej pôvodne ako striekareň (v súčasnosti priemyselná

budova), postavenej na pozemku parc.č. 3436/5, ako aj k zamietnutiu žaloby v časti odstránenia
informačno-reklamného zariadenia zo stavby súp.č. XXXX. Takýto postup by však súd považoval za
príliš formalistický, nakoľko z celého priebehu konania bolo zrejmé, že žalobca sa domáha vypratania
predajne, pozemku pod ňou, ako aj pozemku vo dvore areálu, pričom tak ide o
pozemok parc.č. 3436/4 (chybne označený ako parc.č. 3436/5), stavbu na ňom postavenú súp.č. XXXX -

predajňa a sklady (chybne označenú ako stavba súp.č. XXXX) a pozemok parc.č. 3436/8 - nezastavaný
pozemok, a že sa domáha odstránenia reklamno-informačného zariadenia zo stavby súp.č. XXXX.
Uvedené označenie v petite pritom považoval súd za chybu v písaní.

5. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že Zmluvou o odplatnom prenájme priestorov na nehnuteľnosti

L. W. X, XXX XX O. zo dňa 22.12.2011 (ako aj obdobnou zmluvou zo dňa 15.01.2014) malo dôjsť
nie k prenájmu nehnuteľností ako spoločnej veci, ale k preneseniu svojho vlastníckeho oprávnenia
spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať, jedná sa len o realizáciu užívacieho
práva podielového spoluvlastníka prostredníctvom tretej osoby, pričom na platnosť takejto zmluvy nieje podľa žalovaného potrebný súhlas druhého podielového spoluvlastníka v zmysle § 139 OZ. Súd
prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil. Z predmetnej zmluvy o odplatnom prenájme
priestorov (resp. oboch) je použitím výkladu zrejmé, že ide v skutočnosti o zmluvu o nájme nebytových

priestorov, čo vyplýva jednak z jej označenia („zmluva o odplatnom prenájme priestorov“), ale aj z
jej textu („prenajímateľ nehnuteľnosti“, „prenajaté priestory“, „stav predmetu odplatného užívania“). Z
použitia slovného spojenia v úvode zmluvy - „o odplatnom užívaní svojho podielu“ malo s prihliadnutím
na ostatný obsah zmluvy podľa názoru súdu vyplývať toľko, že nájomca bude užívať nehnuteľnosti v
rozsahu ich 1-ice. Že ide o zmluvu o nájme nehnuteľnosti a nie spoluvlastníckeho podielu, vyplýva

aj z jej výpovede zo dňa 20.12.2013 (č.l. 130), kde sa uvádza, že bola „prenajatá 1 nehnuteľnosti Pri
Kalvárii“, pričom sa vypovedá „nájom týchto priestorov“. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu
ako zmluvu o nájme nebytových priestorov a za neplatne uzavretú. V uvedenej zmluve totiž chýba aj
podstatná náležitosť vyžadovaná ustanovením § 3 ods. 3 ZoNaPNP, a síce predmet a účel nájmu, a
preto je s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 4 ZoNaPNP neplatná („ak zmluva neobsahuje náležitosti
podľa odseku 3, je neplatná“).

6. Žalobca v konaní poukázal na to, že žalovaný užíva nehnuteľnosti a umiestnil na jednej z
nich reklamno-informačné zariadenie iba so súhlasom jedného zo spoluvlastníkov, pričom žalobca ako
druhý spoluvlastník takýto súhlas nedal a tento udeliť odmieta. V konaní bolo preukázané (pričom súdu
je to známe aj z úradnej činnosti - a síce z konania sp.zn. 17C/95/2012 o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva), že žalovaný, i keď nie na základe platne uzatvorenej zmluvy (ako už súd
vyššie uviedol), ale so súhlasom jedného z dvoch podielových spoluvlastníkov (pôvodne so súhlasom
N. W., t.č. so súhlasom jeho dcéry N. W.) užíva časť nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú.
O., a to stavbu súp. č. XXXX na parcele č. 3436/4 vrátane pozemku, ako aj časť pozemku parc.č.
3436/8 zast. plochy a nádvoria, pričom tam prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť v oblasti predaja

inštalačného materiálu, keď stavbu využíva ako predajňu, sklad a kanceláriu a časť pozemku vo dvore
na uskladnenie tovaru. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam dňa 21.09.2009
na základe kúpnej zmluvy, keď predávajúcim bol otec konateľa žalobcu. Na užívanie predmetných
nehnuteľností žalovaným žalobca súhlas neudelil.

7. Z vykonaného dokazovania (zo svedeckej výpovede svedkov N. W. a T. B., a z výpovede
konateľa žalobcu) vyplynulo, že v čase, keď žalobca uzatváral kúpnu zmluvu na spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach, podnikal na Kalvárii vtedajší podielový spoluvlastník N. W.. Z listu zo dňa
23.01.2009 založeného v spise sp.zn. 38Cb/160/2009 (č.l. 59) vyplýva, že T. B. odovzdal N. W. kľúče
od nehnuteľností na Kalvárii v máji 2006, pričom sa v liste domáhal odovzdania kľúčov od všetkých

priestorov. Z listu zo dňa 27.12.2008 (č.l. 49) vyplýva, že T. B. chcel s N. W. uzavrieť dohodu, na základe
ktorej by N. W. užíval nehnuteľnosti pri W. za odplatu. K uzavretiu takejto dohody neprišlo. Z uvedeného
teda muselo byť žalobcovi v čase uzavretia kúpnej zmluvy na spoluvlastnícky podiel (s prihliadnutím na
to, že konateľ žalobcu je synom predávajúceho T. B., ako aj na to, že konateľ žalobcu na pojednávaní
uviedol, že sa so stavom nehnuteľností pred podpisom zmluvy oboznámil) zrejmé, že po nadobudnutí

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam neprikročí (bez ďalšieho) k užívaniu nehnuteľností, resp.
niektorých z nich podľa svojho výberu, pretože sú tu spory ohľadom užívania nehnuteľností medzi
pôvodnými spoluvlastníkmi. Napriek tomu však uvedenú kúpnu zmluvu uzavrel.

8. Základným problémom v celom konaní sp.zn. 13C/195/2012 je spor podielových spoluvlastníkov

ohľadom reálneho užívania spoločných nehnuteľností, ktorého dôsledkom je nesúhlas žalobcu s
podnikaním spoločnosti žalovaného v nehnuteľnostiach vrátane osadenia reklamno-informačného
zariadenia. V konaní bolo preukázané, že jeden z podielových spoluvlastníkov (pôvodne N. W.) užíva
minimálne od 09.05.2006 (odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti N. W. podľa výpovede svedka T.
B.), prednú budovu (predajňa a sklady) a časť pozemku vo dvore, pričom od 01.01.2012 sa tak

deje prostredníctvom žalovaného. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. O. na č.l. 7 a 78 a z verejne
dostupného výpisu spoločnosti žalovaného z OR na internete (A.) vyplýva, že v čase podpísania
zmluvy o odplatnom prenájme priestorov dňa 22.12.2011 bol okrem žalobcu podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností N. W., pričom v tom čase jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti
žalovaného bola jeho dcéra N. W.. Ďalej z nich vyplýva, že v čase podpísania zmluvy o odplatnom

prenájme priestorov dňa 15.01.2014 bola okrem žalobcu podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
N. W., ktorá bola a je jedným z dvoch konateľov spoločnosti žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že
spoločnosť žalovaného má osobné prepojenie na podielového spoluvlastníka N. W. tým, že je táto
konateľkou žalovaného (predtým aj spoločníčkou), pričom podielová spoluvlastníčka N. W. s užívanímbudovy predajňa a sklady, ako aj priľahlého pozemku žalovaným, a tiež s umiestnením reklamno-
informačného zariadenia na budove, súhlasí. Napriek tomu, že je zrejmé, že žalobca (ani jeho právny
predchodca v čase uzavretia kúpnej zmluvy) nemal a nemá prístup ku všetkým nehnuteľnostiam,

ktorých je spoluvlastníkom (a síce do budovy predajne), že druhý podielový spoluvlastník (t.č. N. W.)
prostredníctvomtretejosoby(žalovaného)neužívanehnuteľnostivplnomrozsahu (ztrochstavieb
užíva jednu najväčšiu), a teda medzi spoluvlastníkmi existuje spor ohľadom hospodárenia so spoločnou
vecou (kedy každý zo spoluvlastníkov má zrejme záujem užívať rozlohou najväčšiu budovu predajne,
ktorá je v najlepšom technickom stave a najlepšie vybavená), napriek tomu sa žalobca nedomáha

rozhodnutia súdu o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 OZ, ktorým
by sa spory medzi spoluvlastníkmi odstránili, ale domáha sa vypratania nehnuteľností a odstránenia
informačno-reklamného zariadenia voči žalovanému.

9. Pokiaľ ide o osadenie reklamno-informačného zariadenia, súd prvej inštancie poukázal na zápisnicu
spísanú na Mestskom úrade v Trnave dňa 27.11.2012 pod č. OSaŽP/39140-82304/2012/Bč (č.l..

166), z ktorej vyplýva, že konateľ spoločnosti žalobcu pri pokuse stavebného úradu o dosiahnutie
dohody medzi účastníkmi konania uviedol, že „spoluvlastník MILS, s.r.o. nesúhlasí s umiestnením
reklamno-informačného zariadenia, nakoľko nebol daný súhlas spoluvlastníka nehnuteľnosti, na ktorej
je zariadenie umiestnené, pričom tento je potrebný v zmysle § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre

ktorý s osadením zariadenia nesúhlasí, neuvádzal nič ohľadom konkurenčného konania účastníkov,
preto súd jeho neskoršie odôvodnenie nesúhlasu s umiestnením zariadenia
(konkurenčné konanie) považuje za účelové. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie
ďalej k záveru, že napriek tomu, že žalobca (ani jeho právny predchodca v čase uzavretia kúpnej zmluvy)
nemal a nemá prístup ku všetkým nehnuteľnostiam, ktorých je spoluvlastníkom (a síce do budovy

predajne), druhý podielový spoluvlastník (t.č. N. W.) prostredníctvom tretej osoby (žalovaného) neužíva
nehnuteľnosti v plnom rozsahu (z troch stavieb užíva jednu najväčšiu), a teda medzi spoluvlastníkmi
existuje spor ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou (kedy každý zo spoluvlastníkov má zrejme
záujem užívať rozlohou najväčšiu budovu predajne, ktorá je v najlepšom technickom stave a najlepšie
vybavená),napriektomusažalobcanedomáharozhodnutiasúduospôsobehospodáreniasospoločnou

vecou v zmysle § 139 ods. 2 OZ, ktorým by sa spory medzi spoluvlastníkmi odstránili, ale domáha sa
vypratania nehnuteľností a odstránenia informačno-reklamného zariadenia voči žalovanému.

10. Podstatou sporu v prejednávanej veci je nemožnosť dospieť k dohode medzi spoluvlastníkmi o
spôsobe hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami, pričom vyhovenie podanej žalobe tento spor

medzi spoluvlastníkmi v žiadnom prípade neodstráni. Na odstránenie uvedeného sporu slúži žaloba
podaná v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 OZ, na základe ktorej súd určí spôsob, akým sa bude
spoločná vec užívať, nakoľko sa na tom spoluvlastníci nevedia dohodnúť, pričom na podanie takejto
žalobyjeoprávnenýktorýkoľvekzospoluvlastníkov.Nazákladežalobypodanejžalobcomvtomtokonaní
(o vypratanie nehnuteľností a odstránenie reklamno-informačného zariadenia) nedôjde k odstráneniu

protiprávneho stavu, ktorým je rozhodnutie jedného z podielových spoluvlastníkov o tom, ako budú
nehnuteľnosti užívané (teda konkrétne, že N. W., t.č. N. W. bude užívať práve stavbu predajne a časť
priľahlého pozemku, či už sama alebo prostredníctvom tretej osoby). Je zrejmé, že v prípade vyhovenia
žalobe by takéto rozhodnutie súdu nebolo konečné, ale vyvolalo by potrebu novej žaloby, a to práve
v zmysle § 139 ods. 2 OZ, lebo len tak podaná žaloba odstráni spornosť vo vzťahoch podielových

spoluvlastníkov.Lento,žebyspoločnosťžalovanéhoopustilanehnuteľnosťaodstránilatabuľuzbudovy,
by neznamenalo automaticky, že práve žalobca by mohol začať s užívaním budovy predajne, nakoľko
(ak by vôbec mohol s užívaním začať, nakoľko nedisponuje kľúčmi k nej) je viac než isté, že by s takýmto
užívaním nehnuteľnosti nesúhlasila zasa druhá spoluvlastníčka. Navyše, podielovej spoluvlastníčke
(ktorá disponuje kľúčmi k budove predajne), by nič nebránilo udeliť súhlas na užívanie uvedenej stavby

a osadenie reklamno-informačného zariadenia inej osobe, ktorá by mohla s užívaním začať, čo by u
žalobcu vyvolalo potrebu ďalšieho obdobného konania, ako práve prebieha.

11.Spoukazomnavyššieuvedené(asíce,žepodanážalobaniejespôsobiláodstrániťspornosťvzťahov
medzi podielovými spoluvlastníkmi), ako aj na skutočnosť, že už v čase nadobúdania spoluvlastníckeho

podielu žalobca vedel, že budova predajne a priľahlý pozemok je užívaný druhým spoluvlastníkom,
a na skutočnosť, že spoločnosť žalovaného je personálne prepojená s osobou druhej podielovej
spoluvlastníčky, považoval súd prvej inštancie takýto výkon práva žalobcu (t.j. podanie žaloby v
konaní sp. zn. 13C/195/2012) za rozporný s dobrými mravmi a nemôže mu poskytnúť právnu ochranu.Úlohou súdov je rozhodnutím odstrániť protiprávny stav a nastoliť stav právnej istoty (akým spôsobom
majú byť nehnuteľnosti užívané, ktorá a ktorým spoluvlastníkom, prípadne či majú byť prenajaté tretej
osobe), popri tom nie je vylúčené rozhodnutie aj v zmysle žaloby, avšak nemôže ísť o súčasné

udržiavanie protiprávneho stavu (obdobne napr. rozsudok OS Žilina č.k. 2C/53/2006-357 zo dňa
30.07.2009 potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp. zn. 5Co/45/2010 zo dňa 23.03.2010; uznesenie ÚS
SR č.k. III. ÚS 99/2012-14 zo dňa 06.03.2012). Iný postup, t.j. v tomto prípade uplatňovanie práva
na vypratanie nehnuteľností a odstránenie reklamno-informačného zariadenia, ktoré nerieši podstatu
- kolíziu medzi podielovými spoluvlastníkmi, a teda nerieši stav právnej neistoty, považuje súd za

udržiavanie protiprávneho stavu, so súčasným šikanóznym postupom voči žalovanému, a tým za
rozporné s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie uzavrel, že nie je v záujme rozumného usporiadania
vzťahov medzi účastníkmi, ale aj podielovými spoluvlastníkmi, umožniť, aby sa vytvárali nevyriešené
vzťahy vužívanínehnuteľnostíapodporovalsatakstavprávnejneistoty.Súdybymalinaopaknarovnať
vzťahyprofuturotak,abyneboloužvčasevydaniarozsudkuzjavné,žetubudepotrebaďalšíchsúdnych
konaní, pričom by mali prihliadať na to, či podaná žaloba odstráni spornosť práva, alebo ide len o

šikanózny výkon práva. Vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu za
uplatňovanie práva v rozpore s dobrými mravmi, a keďže výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,
nemôže požívať súdnu ochranu a zároveň je súd v tomto prípade viazaný žalobným petitom (t.j. nemôže
usporiadať vzťahy inak), žalobu zamietol (výrok I.). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na

náhradu trov konania od žalobcu, a síce náhradu trov právneho zastúpenia v sume 367,92 eura, pričom
vzhľadom na výšku trov konania súd určil žalobcovi na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní (výrok II.).

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S rozsudkom súdu prvej
inštancie nesúhlasil, keďže tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že sa domáha
ochrany svojho vlastníckeho práva chráneného ústavou pred nezákonným zasahovaním žalovaného
bez akéhokoľvek právneho titulu, ktorým konaním žalovaný ignoruje vlastnícke právo žalobcu. Súd prvej
inštancie namiesto ochrany vlastníckeho práva žalobcu chráni nezákonný postup žalovaného a druhého
spoluvlastníka, ktorý ani nie je účastníkom tohto konania a to s poukazom na dobré

mravy, na základe arbitrárne uvedených skutočností. Rozhodnutie považuje za nelogické, mätúce, keď
súd na jednej strane tvrdí, že prostredníctvom žalovaného užíva dané nehnuteľnosti druhý podielový
spoluvlastník a na druhej strane poukazuje na neplatnosť zmluvy, ktorý rozpor kladie na ťarchu
žalobcu, ktorý má údajne šikanózne udržiavať protiprávny stav neriešením svojho sporu s druhým
spoluvlastníkom.

13. Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd nesprávne použil na vec § 3 ods. 1 OZ a správne použité
ustanovenia právneho predpisu - § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 139 ods. 2 nesprávne interpretoval a
aplikoval. Uviedol, že aplikáciu § 3 ods. 1 OZ je potrebné odmietnuť, ak sa má prostredníctvom neho
uprednostniť slabšie právo oproti silnejšiemu právu (napr. právo nezákonnej detencie pred vlastníckym

právom, príkladmo rozsudok NS SR z 20.11.1997 sp. zn. 1 Cdo 48/1997). Aplikácia § 3 ods. 1
nesmie viesť k oslabeniu princípu právnej istoty a neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov
vyplývajúce z právnych noriem (čo by inter alia nastalo, ak by sa žalobca nemohol domáhať vypratania
tretej osoby bez toho, aby musel podávať určovacie žaloby voči spoluvlastníkovi). Pri aplikácii § 3
ods. 1 treba prihliadať na to, ako sa správal účastník právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva dobrých

mravov (žalovaný o súhlas žalobcu s podnikaním v cudzej nehnuteľnosti nežiadal, o podnikaní ho
neinformoval, konateľov žalobcu vyháňal zo spoluvlastníckych priestorov atď.). Žalobca sa podanou
žalobu domáha vypratania nehnuteľností voči tretej osobe - žalovanému, čiže žalobou na plnenie, pri
ktorej nie je dôvodné skúmať predpoklady určovacej žaloby, ako to robí súd na strane 24 a 25 rozsudku
(pri žalobe na plnenie voči žalovanému je irelevantné, či táto odstráni spornosť práv žalobcu a tretej

osoby, ktorá ani nie je účastníkom konania, žaloba na plnenie neslúži „narovnávaniu vzťahov pro futuro“,
ako tvrdí prvostupňový súd, ale na odstránenie protiprávneho stavu). V prejednávanom prípade došlo k
nesprávnej interpretácii § 139 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Súd prvej inštancie očividne

akceptoval užívanie podielového spoluvlastníka prostredníctvom tretej osoby a to bez potreby majority,
avšak žalobcu pri snahe o rovnaký obsah a ochranu jeho vlastníckeho práva odkazuje na iné súdne
konanie a nezohľadnil, že užívanie ktorejkoľvek časti daných nehnuteľností bez rozhodnutia majority
alebo súdu, a to aj druhým podielovým spoluvlastníkom, je protiprávny stav, tobôž mal zohľadniť, žeužívanie veci žalovaným bez právneho dôvodu je protiprávny stav, keď už teda vyhodnotil nájomnú
zmluvu ako absolútne neplatnú.

14. Poukázal na to, že prvostupňový súd na strane 24 podložil svoj nesprávny právny názor aj
nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Žilina, Krajského súdu Žilina a Ústavného súdu SR,
pretože na základe § 3 ods. 1 OZ nie je prípustné uloženie doposiaľ neexistujúcej povinnosti vlastníkovi
veci. V danom prípade nebola rešpektovaná rovnosť účastníkov konania pred zákonom a žalobcovi sa
tu kladie za vinu akési udržiavanie protiprávneho stavu, keď existencia sporu medzi spoluvlastníkmi

je daná aj pričinením druhého podielového spoluvlastníka, ktorý tiež nežiadal súd o rozhodnutie o
hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, ale si len prisvojil užívanie konkrétnej
časti nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie tak nesprávnou aplikáciou § 3 ods. 1 neoprávnene zvýhodnil
žalovaného, ktorý nie je subjektom sporu žalobcu a podielového spoluvlastníka, napriek tomu však
žalovaný zjavne profituje z udržiavania protiprávneho stavu, čo nie je prípustné. Súd prvej inštancie
na to, aby mohol žalobca podať žalobu o vypratanie voči tretej osobe od neho vyžaduje, aby si

najprv usporiadal vzťahy so spoluvlastníkom, ktorý je s treťou osobou prepojený, pričom žalobca nemá
od žalovaného nájom či iný úžitok, hoci podniká aj v jeho priestoroch, takýto úžitok berie iba druhý
spoluvlastník. Takáto právna úvaha súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone, je svojvoľnou, narúša
princíp rovnosti spoluvlastníkov a odopiera žalobcovi legitímne využitie procesných prostriedkov na
ochranu jeho rovnakého postavenia v spoluvlastníckom vzťahu a to aj voči tretím osobám. Žiaden zákon

nepredpokladá pre úspešné uplatnenie negatórnej žaloby spoluvlastníkom voči tretej osobe, aby si
predtým vyriešil spor so svojimi spoluvlastníkmi, resp. aby najprv využil žalobu podľa § 139 ods. 2 druhej
vety OZ. Takéto nepredpokladané obmedzenia negatórnej žaloby sú hrubým protiprávnym zásahom
do vlastníckych oprávnení žalobcu v rozpore s ústavnými princípmi podľa čl. 13 ods. 3 a 4 a článku 20
ods. 4 Ústavy SR, v rozpore nielen s dobrými mravmi (protiprávna okupácia nehnuteľnosti žalovaným

ako praktický výsledok odopretia ochrany žalobcovi, ale aj s rovnosťou pred zákonom (článok 12 ods. 1
Ústavy SR v procesnej rovine § 18 ods. 1 OSP), keď jednému spoluvlastníkovi je bez potrebnej väčšiny
dovolené užívať a prenajímať spoločnú vec a druhému nie.

15. Žalobca ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Závery na strane 21 rozsudku (základným problémom v konaní je
sporpodielovýchspoluvlastníkovohľadomreálnehoužívaniaspoločnýchnehnuteľností....,vkonaníbolo
preukázané, že jeden z podielových spoluvlastníkov .... užíva minimálne od 09.05.2006 .... ) sú zjavne
chybné, pretože aktuálnymi spoločníkmi žalovaného od júna 2014 sú dve obchodné spoločnosti bez
majetkovej účasti spoluvlastníčky N. W. (JHZTL, spol. s r.o., IČO: 36 310 042 a PM STAVBY, s.r.o., IČO:

46 196 242), pričom v čase podania žaloby bola jediným spoločníkom žalovaného iná spoločnosť (JP
holding, spol. s r.o., IČO: 46 170 057), taktiež bez akejkoľvek majetkovej účasti spoluvlastníčky N. W..
Preto odo dňa podpísania Zmluvy o odplatnom prenájme priestorov na nehnuteľnosti L. W. X, XXX
XX O., zo dňa 22.12.2011), čiže od 22.12.2011 druhý podielový spoluvlastník N. W., resp. jeho právny
nástupca N. W. predmetné nehnuteľnosti neužíva, pretože ich užíva žalovaný.

16. V žiadnom prípade nie je dôvodom nesúhlasu žalobcu s podnikaním žalovaného jeho spor s
podielovým spoluvlastníkom, pretože žalovaný v čase podania žaloby a aj v súčasnosti je ovládaný
podielovým spoluvlastníkom, žalovaný nemal v čase podania žaloby ani v súčasnosti žiadny právny titul
k užívaniu predmetných nehnuteľností a navyše spor, ktorým argumentuje prvostupňový súd, vyvolal

podielový spoluvlastník a nie žalobca (konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sp. zn.
17C/95/2012 začal podielový spoluvlastník a nie žalobca).

17. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že by sa žalobca domáhal odstránenia reklamno-
informačnéhozariadeniabezdôvodne.Vstavebnomkonaníniejeúčastníkkonaniapovinnýpreukazovať

dôvody svojho nesúhlasu, takže prvostupňový súd nemôže jeho mlčanie vyhodnotiť na jeho ťarchu.
Žalobca sa domáhal odstránenia reklamno-informačného zariadenia, keďže žalovaný pri jeho osadení
porušil zákon, čo však prvostupňový súd vôbec nezohľadnil (§ 139 ods. 2 OZ - keď žalovaný žalobcu
o súhlas ani nežiadal !).

18. Súd prvej inštancie na strane 23 rozsudku tvrdí, že žalobca nemal a nemá prístup ku všetkým
nehnuteľnostiam, ktorých je spoluvlastníkom a .... druhý spoluvlastník ..... prostredníctvom tretej osoby
(žalovaného) neužíva nehnuteľnosti v plnom rozsahu (z troch stavieb užíva jednu najväčšiu) a je tu
spor ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou ... napriek tomu sa žalobca nedomáha rozhodnutiasúdu o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 OZ, ktorým by sa spory
medzi spoluvlastníkmi odstránili, ale domáha sa vypratania nehnuteľností a odstránenia informačno-
reklamného zariadenia voči žalovanému. Tento záver považuje za nesprávny v rozpore s rovnosťou

pred zákonom, porušujúci článok 20 ods. 1 Ústavy SR a nezákonný. Súd prvej inštancie sa vlastne
pokúša nadiktovať žalobcovi, ako má využívať svoje vlastnícke opatrenia, teda aby nezákonné užívanie
tretej osoby riešil dohodou s podielovým spoluvlastníkom, navyše keď takýto pokus dopadol viackrát
neúspešne a vypratanie tretej osoby je jeden zo základných nástrojov ochrany vlastníckeho práva. Súd
prvej inštancie touto úvahou nedôvodne uprednostňuje žalovaného na úkor žalobcu, uprednostňuje

neplatnú detenciu žalovaného pred vlastníckym právom žalobcu a súd uvažuje tak, ako keby predmetom
konania bol spor žalobcu s podielovým spoluvlastníkom a nie s treťou osobou. Pritom súd tvrdí, že nájom
žalovaného je neplatný, žalobcovi odopiera ochranu jeho ústavných práv, keď podielový spoluvlastník
môže užívať predmetné nehnuteľnosti bez rozhodnutia majority alebo súdu podľa § 139 ods. 2 OZ a
to aj prostredníctvom tretej osoby aplikovaním absolútne neplatnej zmluvy, no žalobca by sa už musel
domáhať rovnakej možnosti na súde.

19. Súd prvej inštancie konanie žalobcu hodnotí ako rozporné s dobrými mravmi, no opomína, že
žalovaný žalobcu o súhlas vôbec nežiadal, jeho pracovníci vyháňali konateľa žalobcu z priestorov, v
ktorých je spoluvlastníkom, ku ktorým žalovaný nemá žiadne oprávnenie, čo v rámci dokazovania vôbec
nezohľadnil. Prvostupňový súd si vybral z dostupného spisového materiálu také dôkazné prostriedky,

a to arbitrárnym spôsobom, aby podporil práve ním zvolený právny záver. Súd prvej inštancie hodnotí
konanie žalobcu ako šikanózny výkon práva, ktorý nerieši vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi,
ale konanie žalovaného (protiprávna okupácia cudzej nehnuteľnosti bez súhlasu potrebnej majority
spoluvlastníkov a bez informovania a žiadosti o súhlas druhého spoluvlastníka ) sa mu zdá zrejme
primerané a nešikanózne a dokonca tomuto konaniu poskytuje ochranu ! keď tvrdí, že vyhovením žalobe

by došlo k poškodeniu žalovaného, ktorý v nehnuteľnosti podniká minimálne od roku 2012, má svoje
obchodné záväzky, zamestnáva zamestnancov a iné. Preto konanie trpí vadami a navrhol, aby v zmysle
§ 220 OSP odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel. Žiadal preto, aby bola
žalovanému uložená povinnosť vypratať parc. č. 3436/4 o výmere 313 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcelu č. 3436/8 o výmere 640 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavbu so súpisným č. XXXX - sklad

postavený na pozemku 3436/4 o výmere 313 m2 - zastavané plochy a nádvoria, všetky evidované na LV
č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor pre kat. úz. O., obec O., okres Trnava a ďalej aby
bolažalovanémuuloženápovinnosťodstrániťzostavbysúp.č.XXXXskladpostavenýnapozemkuparc.
č. 3436/4 o výmere 313 m2 - zastavané plochy a nádvoria informačno-reklamné zariadenie - plastovú
tabuľu s rozmermi 250x60 cm s nápisom „NEKATRADE voda, kúrenie, plyn, sanita + logo“, osadené na

objekte predajne nad výkladom predajne na ulici L. W. č. X v meste O..

20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu podrobne písomne vyjadril. Poukázal na to, že samotný spor je
vo svojej podstate sporom dvoch podielových spoluvlastníkov, keďže druhý podielový spoluvlastník na
nehnuteľnostiach iba uplatňuje svoje právo spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu treťou osobou z dôvodu komplikovaných vzájomných vzťahov medzi aktuálnymi podielovými
spoluvlastníkmi. Podielový spoluvlastník, od ktorého žalovaný odvodzuje svoje právo nehnuteľnosť
užívať, ako aj jeho právny predchodca, spoločnú vec v uvedenom rozsahu užívali od roku 2006.
Žalobca, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel v septembri 2009, reálne nemal až do augusta 2014
záujem svoj spoluvlastnícky podiel užívať a v auguste 2014 začal prenajímať časť zvyšnej nehnuteľnosti

tretej osobe, čo bolo ukončené v priebehu roku 2015. Žalobca podsúva odvolaciemu súdu, že súd
prvej inštancie údajne uprednostnil žalovaného ako nájomcu pred ním - podielovým spoluvlastníkom.
V danom prípade však ide o spor dvoch podielových spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej
veci, ktorí majú nielen rovnaké práva, ale je rovnaké povinnosti a súd pri rozhodovaní vo veci samej
správne prihliadol na všetky okolnosti, za ktorých sa žalobca dovoláva vypratanie nehnuteľností. Je

potrebné poukázať na fakt, že po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu až doposiaľ sa žalobca
absolútne nepodieľal na žiadnej úprave, údržbe a ani ochránenie hnuteľností a jeho jediným skutočným
záujmom bolo aj je nehnuteľnosť vypratať a predať. Neužívanie spoločnej veci nemôže byť dôvodom
na to, aby druhý podielový spoluvlastník nemohol svoj spoluvlastnícky podiel užívať či už sám, ale bol
prostredníctvom tretej osoby. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so zaužívaným spôsobom užívania spoločnej

veci a nebol ochotný začať užívať zvyšnú časť nehnuteľností bol to práve len on, kto sa mal pri rovnosti
spoluvlastníckychpodielovnasúdedomáhaťbuďinéhospôsobuužívaniaspoločnejveci,alebozrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Práve s ohľadom na uvedené súd prvej inštancie správne
uzavrel, že žalobca nemal skutočný záujem o užívanie naňho pripadajúceho spoluvlastníckeho podieluním samým, respektíve prostredníctvom tretej osoby. Žalobca nemá reálny záujem riešiť postavenie
podielových spoluvlastníkov a neústupne sa domáha užívania práve tej časti spoločnej veci, ktorú užíva
druhý podielový spoluvlastník a jeho právny predchodca nepretržite od roku 2006, hoci nehnuteľnosti

neudržiava, nerekonštruuje a nepodieľal sa na ich ochrane nielen v minulosti, ale ani v súčasnosti,
druhú časť nehnuteľností však nemá záujem užívať a nie je ochotný do nich žiadnym spôsobom
investovať. Preto konanie žalobcu v dlhodobom časovom horizonte je v rozpore s dobrými mravmi.
Keď žalobca vstupoval na nehnuteľnosti v čase prevádzkových hodín, bolo to bez problémov, avšak
cielene vyvolával konflikty, keď sa domáhal vstupu do skladov, kancelárií, sociálnych zariadení, za

predajné pulty a podobne, vyháňal zákazníkov ako neoprávnené osoby zdržiavajúce sa na súkromnom
pozemku a žiadal ich opustiť tento priestor. Žalobca má pritom kľúče od vstupnej brány do areálu,
ako aj časovo neobmedzený prístup do dvoch voľných stavieb. Rozpor žaloby s dobrými mravmi
podľa žalovaného je tiež v tom, že cieľom žalobcu nie spravodlivé, rovnocenné užívanie nehnuteľností,
ale snaha, aby nehnuteľnosť bez ohľadu na ekonomické škody spôsobené druhému podielovému
spoluvlastníkovi neužíval nikto. Žalobca si neuvedomuje, že tak by nehnuteľnosť chátrala a časom by sa

stala nepredajnou. Poukázal na to, že druhá podielová spoluvlastníčka je konateľkou a zamestnankyňou
žalovaného a preto fakticky sama svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti užíva. Rozsudok súdu prvej
inštancie preto navrhol ako vecne správny potvrdiť.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny, preto ho odvolací
súd v súlade s ustanovením § 388 CSP vo veci samej, vrátane závislého výroku o trovách konania
pred súdom prvej inštancie zmenil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov

3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

22. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
CSP), účinný od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže
odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné
posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky

odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po
30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného
sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho
konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a

princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1
CSP).

23. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.24. Odvolací súd v prejednávanom prípade preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ
ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný

súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach vyhodnotil.

25. Z konania pred odvolacím súdom ale odvolací súd vyvodil iný, než napadnutým rozhodnutím
vyslovený právny záver.

26. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak
nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

27. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13C/195/2012 je
vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie reklamno-informačného zariadenia.

28. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd preukázané, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. a zapísaných
v liste vlastníctva č. XXXX a to v polovici. Druhým podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností
je N. W., ktorá nie je účastníkom tohto sporu. Nehnuteľnosti spoluvlastníkov užíva tretí subjekt -

žalovaný. Žalovaný užíva nehnuteľností na základe zmluvy uzavretej dňa 22.12.2011, ako aj zo
dňa 15.1.2014 výlučne s druhým spoluvlastníkom(N. W., narodený XX.XX.XXXX, ktorý svoj podiel v
nehnuteľnosti previedol na aktuálnu vlastníčku darovacou zmluvou s osobitným záväzkom, ktorej
vklad bol povolený dňa 28.01.2014). Dňa 21.12.2012 žalobca podal žalobu o vypratanie žalovaného zo
sporných nehnuteľností, ktoré užíval.

29. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

30. Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

31. Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

32. Spoluvlastníctvo k veci je mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k
spoločnej veci (tzv. obsahová stránka tohto právneho vzťahu) je spoluvlastnícky podiel určený zlomkom
(napr. 1/2, 2/5 a pod.) alebo percentom (napr. 20%, 50% a pod.). Vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a je číselným

vyjadrením právneho postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Možno
teda povedať, že vyjadruje, do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou
vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch veci a nesie bremená s vecou spojené, aký diel na neho
pripadne z veci samej alebo z výťažku jej predaja pri zrušení spoluvlastníctva a pod.

33. Z tohto dôvodu je vyjadrenie výšky spoluvlastníckych podielov nevyhnutnou súčasťou každého
spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa
vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením
právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci,

na užívaní spoločnej veci a pod. (pozri aj R 61/1966, R 19/1967).

34. Platný právny poriadok nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, t.j. také, pri ktorom by z titulu
spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou, reálne oddelenou
časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou sa vyžaduje, aby

spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 141 a § 142 OZ.
Dovtedy totiž nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí tá ktorá časť spoločnej veci.35. Právne pomery všetkých spoluvlastníkov k tretím osobám týkajúce sa celej veci upravuje
ustanovenie § 139 ods. 1 OZ tak, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (solidárne). Je potrebné, aby tento právny úkon bol

platnýnielenvzmyslevšeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníka(§34anasl.),aleajpodľa§139
ods. 2 a 3. Pri hospodárení so spoločnou vecou je rozhodujúci najmä pomer podielov spoluvlastníkov. Ak
nastane rovnosť hlasov, vtedy ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže podať návrh na súd, ktorý rozhodne
o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie súdu má
konštitutívny účinok.

36. Každý spoluvlastník (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu) má právo zúčastňovať
sa na procese vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov a prijímania ich rozhodnutia o hospodárení so
spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ), aj keď miera právnej a faktickej možnosti určitého spoluvlastníka
ovplyvniť tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 OZ
- rozsudok NS SR 3 Cdo 162/2004).

37. Rozhodovanie o nájme (alebo zmene v osobe nájomcu, či o jeho ukončení), nehnuteľnosti v
spoluvlastníctveviacerýchosôbjesúčasťourozhodovaniaohospodárenísospoločnouvecou v
zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý spoluvlastník je oprávnený a zároveň

povinný podieľať sa, a to práve v miere vyjadrenej jeho spoluvlastníckym podielom, na tých právach a
povinnostiach, ktoré vyplývajú zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka rozhodujú o hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov.

38. Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej
vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania
rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová „rozhodujú spoluvlastníci"). Pokiaľ by ale o
niektorej záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám spoluvlastník bez
toho, aby dal druhému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť

v ňom svoj názor, zostalo by takéto rozhodnutie spoluvlastníka (hoci aj výrazne dominujúceho), len
rozhodnutím jedného spoluvlastníka. Prijaté rozhodnutie by nebolo možné považovať za rozhodnutie
spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie „väčšiny" v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

39. Pred uzavretím predmetnej zmluvy druhý podielový spoluvlastník (N. W. a neskôr jeho právna

nástupkyňa N. W. - ďalej aj „druhý spoluvlastník“), ktorému patrí podiel v polovici, bol povinný v zmysle
§ 139 ods. 2 OZ požiadať žalobcu o súhlas so zmluvou a v prípade, ak by tento s uzavretím uvedenej
zmluvy nesúhlasil, mal by právomoc vo veci rozhodovať výlučne súd. Druhý podielový spoluvlastník
však takto nepostupoval účelovo tvrdiac, že predmetom nájmu je jeho podiel v polovici, no podielový
spoluvlastník nemôže prenajať bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov „svoj podiel“. Tu treba zdôrazniť,

že tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo zákon nepozná, preto keď sa prenajíma časť spoločných
nehnuteľnosti, prenajíma sa v nej aj podiel ďalších spoluvlastníkov.

40. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 39
Občianskeho zákonníka, keďže jeho aplikácia prichádza do úvahy spolu s § 139 ods. 2 OZ, o
vyvodení neplatnosti hospodárenia so spoločnou vecou bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov. Uvedené
ustanovenie pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. K

výzve sa vyjadril žalobca, ktorý trval na svojej argumentácii o dôvodnosti podanej žaloby.

42. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom nie je dovolený. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske
určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Absolútna neplatnosť právneho

úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže
sakonvalidovaťanidodatočnýmodpadnutímdôvoduneplatnosti.Platnosťčineplatnosťprávnehoúkonu
možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku.43. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
(ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.

Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne
neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov
spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť,
či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná" (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod

zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z
úradnej povinnosti - ex officio - NS SR sp. zn. 1 Cdo 96/1995, publikovanom v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 39/1998).

44.Vkonanínevznikližiadnepochybnostiotom,žespoluvlastníkN.W.aneskôrjehoprávnanástupkyňa
N. W. (druhý spoluvlastník), uzavreli predmetnú zmluvu so žalovaným ako nájomcom bez toho, aby

mali súhlas žalobcu. Bol to preto druhý spoluvlastník, nie žalobca, kto mal problém s hospodárením
so spoločnou vecou a v prípade, keď od žalobcu nezískal súhlas na jej nájom žalovanému, mal práve
druhý spoluvlastník povinnosť obrátiť sa na súd a nie nájomnú zmluvu so žalovaným
uzavrieť bez súhlasu žalobcu, prípadne proti jeho vôli a to ako zmluvu z roku 2012, tak aj zmluvu v
roku 2014, t.j. dokonca počas tohto sporu (žaloba podaná 31.12.2012). Práve on konal v rozpore

so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, takto nekonal žalobca, i keď súd prvej inštancie mu takéto
konanie v súvislosti s podaním tejto žaloby pričítal a doporučil mu obrátiť sa v dôsledku existujúceho
sporu o hospodárení so spoločnou vecou žalobou na súd. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že bol to
druhý spoluvlastník, ktorý sa mal pred uzavretím nájomnej zmluvy so žalovaným obrátiť na súd.

45. Druhý spoluvlastník takto nepostupoval, bez súhlasu žalobcu uzavrel nájomnú zmluvu so
žalovaným, čím žalovaný získal výhodnejšie postavenie na ťarchu žalobcu a preto postup, ktorý načrtol
vo svojom rozsudku súd prvej inštancie by mal byť práve opačný, keďže nie žalobca (ktorý nájomnú
zmluvu so žalovaným neuzavrel), ale druhý spoluvlastník mal pred uzavretím nájomnej zmluvy podať
žalobu na súd. Keď takto nekonal, ale zmluvu uzavrel, konal v rozpore so zákonom, konal v rozpore s

dobrými mravmi a takúto charakteristiku konania možno pričítať aj žalovanému, ktorý o tom vedel. Za
tohto stavu ich konanie (v čase uzavretia zmluvy vedeli o tom, že druhý spoluvlastník nie je výlučným
vlastníkom veci a preto nemôžu uzavrieť platnú zmluvu, napriek tomu ju uzavreli, ba dokonca tak konali
aj počas tohto sporu) nemôže požívať právnu ochranu. Preto, ak niekto konal v rozpore s dobrými
mravmi, nebol to žalobca a ochranu, ktorú žalovanému poskytol súd prvej inštancie zamietnutím žaloby,

nemožno považovať za súladnú ani so zákonom, ani s dobrými mravmi.

46. Existenciu tohto sporu nezapríčinil žalobca, ale druhý spoluvlastník a žalovaný, ktorí vstúpili do
právneho vzťahu napriek tomu, že nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve a uzavreli nájomnú zmluvu bez
súhlasu žalobcu - podielového spoluvlastníka. Pritom stav, keď užíva nehnuteľnosť v spoluvlastníctve

niektorý zo spoluvlastníkov (a to prípadne nielen svoj podiel, ale i podiel ďalšieho spoluvlastníka),
nemožno porovnať so stavom, keď dôjde k užívaniu tejto nehnuteľnosti tretím subjektom. Užívanie veci
samotným spoluvlastníkom a jej prenajatie inému subjektu nie je totožnou situáciou ani vtedy, keď by
mal nájomca „užívať len podiel veľkostne zodpovedajúci druhému spoluvlastníkovi - prenajímateľovi“,
keďže ide o spoluvlastníctvo bez vymedzenia, kde presne sa nachádza ten -ktorý podiel. Preto obrana

žalovaného, že zmluvou o odplatnom prenájme priestorov zo dňa 22.12.2011 (ako aj obdobnou zmluvou
zo dňa 15.01.2014) mu druhý spoluvlastník prenajal len svoj podiel a jedná sa len o realizáciu užívacieho
práva podielového spoluvlastníka prostredníctvom tretej osoby, neobstojí.

47. Súd prvej inštancie napriek neplatnosti zmluvy, na základe ktorej žalovaný užíva uvedené

nehnuteľnosti dospel k záveru, že s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno
uložiť žalovanému povinnosť ním užívané nehnuteľnosti vypratať, keďže by ho to poškodilo a medzi
spoluvlastníkmi by to nič nevyriešilo. Zdôraznil, že už v čase nadobúdania spoluvlastníckeho podielu
žalobca vedel, že budova predajne a priľahlý pozemok je užívaný druhým spoluvlastníkom, a že
spoločnosť žalovaného je personálne prepojená s osobou druhej podielovej spoluvlastníčky, považoval

súd takýto výkon práva žalobcu (t.j. podanie žaloby v konaní sp. zn. 13C/195/2012) za rozporný s
dobrými mravmi a nemôže mu poskytnúť súdnu ochranu. Úlohou súdov je rozhodnutím odstrániť
protiprávny stav a nastoliť stav právnej istoty, popri tom nie je vylúčené rozhodnutie aj v zmysle žaloby,
avšak nemôže ísť o súčasné udržiavanie protiprávneho stavu (obdobne napr. rozsudok OS Žilinač.k. 2C/53/2006-357 zo dňa 30.07.2009 potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 5Co/45/2010 zo dňa
23.03.2010; uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 99/2012-14 zo dňa 06.03.2012).

48. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ale uvedené právna konštrukcia na predmetný spor medzi
účastníkmi nevzťahuje. Predmetom sporu nie je čiastkové riešenie veci, ale vo vzťahu k žalovanému ide
o konečné vyriešenie neoprávneného užívania. Žalobca voči nemu vôbec neuplatňuje zodpovednostný
nárok, ale s konečnou platnosťou sa domáha odstránenia protiprávneho stavu postupom vymedzeným
v § 126 Občianskeho zákonníka, upravujúceho právo vlastníka domáhať sa vydania veci voči

neoprávnenému užívateľovi, ktorým žalovaný je.

49. I keď v danom prípade existuje medzi spoluvlastníkmi spor o užívanie ich spoluvlastníctva, jeho
vyriešenie a kompetencia súdu sa k nemu nevzťahuje (nie je predmetom tohto konania).

50. Predovšetkým je potrebné v konaní zdôrazniť, že neexistuje platný právny dôvod, na základe ktorého

užíva predmetné nehnuteľnosti žalovaný. Žalovaný tým nemá právny dôvod a žiadnu právnu ochranu
na to, aby uvedené nehnuteľnosti užíval, no súd prvej inštancie mu poskytol ochranu pred vlastníkom
týchto nehnuteľností, ktorý sa domáha vydania svojho vlastníctva (§ 126 OZ). Pritom ani sám žalovaný
nemá právnu istotu užívania a podnikania v predmetnej nehnuteľnosti, keďže nedisponuje
platným právnym titulom uznaným zákonom.

51. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím fakticky potvrdil právo žalovaného užívať nehnuteľnosti
žalobcu bez právneho dôvodu, teda neoprávneného užívateľa uprednostnil pred vlastníkom, ktorý
postup je v rozpore nielen so zákonom, ale i v rozpore s dobrými mravmi, takémuto stavu nie je možné
poskytnúť právnu ochranu. Nie je možné poprieť právo žalobcu užívať predmetné nehnuteľnosti, ktorý

ich neužíva, ale užíva ich žalovaný, ktorý na takéto okupovanie nehnuteľnosti nemá žiaden legitímny
a zákonom aprobovaný právny titul.

52. Súd prvej inštancie odoprel žalobcovi právo na vypratanie sporných nehnuteľnosti žalovaným aj
preto, že by sa to nezhody spoluvlastníkov nevyriešilo, keďže obaja by mali záujem užívať práve tú

časť ich spoločnej nehnuteľností, ktorú užíva žalovaný, prípadne druhý spoluvlastník by mohol znovu
nehnuteľnosť prenajať tretiemu subjektu a podobne. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie
tu pracuje s hypotézou, ktorá môže, ale nemusí nastať a ktorú musia riešiť spoluvlastníci nezávisle na
žalovanom. Je pritom nepochybné, že pokiaľ nedôjde k vyprataniu sporných nehnuteľnosti
žalovaným, táto skutočnosť bude spoluvlastníkov výrazne ovplyvňovať v ďalšom rozhodovaní, a ak sa

nedohodnú a bude ďalšie hospodárenie s nehnuteľnosťou predmetom súdneho
sporu, môže táto skutočnosť mať nežiaduci vplyv aj na jeho výsledok.

53. Ako už bolo konštatované vyššie (bod 50), vzťah žalobcu a druhého spoluvlastníka nie je predmetom
tohtokonania.Spôsob,akýmsúdprvejinštancievyriešilneoprávneneužívanienehnuteľnostižalovaným

má v konečnom dôsledku taký dopad, že jeho vyriešenie odsunul „na potom, na časovo
vopred neurčitú dobu“, po ktorú sa bude žalovaný za náhradu len jednému so spoluvlastníkov „starať
o ich nehnuteľnosť, keďže medzi nimi je nezhoda o hospodárení s ňou, tak bude hospodáriť s ňou bez
právneho dôvodu tretí subjekt, ktorý bude profitovať na úkor žalobcu, keď úhradu za užívanie poskytuje
druhému spoluvlastníkovi“. Takýmto postupom by sa vytvoril nevyvážený a nerovnocenný vzťah nielen

medzi účastníkmi, ale aj medzi spoluvlastníkmi a to všetko na ťarchu žalobcu.

54. Zo stavu, že medzi spoluvlastníkmi existuje nezhoda na ďalšom užívaní nehnuteľnosti nemôže
profitovať žalovaný, ktorý na ich užívanie (prisvojovanie si úžitkovej hodnoty nehnuteľnosti) nemá
legitímny právny dôvod. Preto odopretie práva žalobcu na vypratanie žalovaného za sporných

nehnuteľností nebolo dôvodné.

55. Ak je predmetná zmluva o nájme absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol vyvolať žiadne
právne následky, žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti bezdôvodne. Za tohto stavu potom bola žaloba
žalobcu dôvodná a žalovaný je povinný sporné nehnuteľnosti vypratať.

56. Za stavu, že predmetná zmluva o najme je neplatná, užíva žalovaný nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, preto nemožno jeho právo na užívanie čo i len časti nehnuteľnosti účastníkov považovať za
dôvodné. Predmetná zmluva uzavretá s druhým spoluvlastníkom je neplatná od samého počiatku, najej základe nevznikli žiadne pravá a povinnosti, preto žalovaný nemá žiaden právny dôvod k tomu, aby
zotrval v užívaní nehnuteľnosti.

57. S prihliadnutím k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie síce zistil v dostatočnom rozsahu pre konečne rozhodnutie skutkový stav veci, avšak tento
nesprávne právne posúdil, keďže bezdôvodne odoprel vlastníkovi právo nehnuteľnosť užívať a pred
ním uprednostnil neoprávneného užívateľa, ktorý nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu.

58. Na základe týchto faktov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a uložil
žalovanému povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti, keď na vypratanie mu určil primeranú 100 dňovú
lehotu zohľadniac to, že žalovaný má na nehnuteľnosti svoju prevádzku, zásoby materiálu i pracovníkov,
ktoré záväzky si musí vyporiadať a lehota 100 dní je na rozsah tohto postupu, tejto povinnosti primeraná.

59. Stav, ktorý nastane po vyprataní predmetných nehnuteľností žalovaným, je na rozhodnutí

podielových spoluvlastníkov, medzi ktorými existuje nezhoda o hospodárení so spoločnou vecou, táto
nezhoda však nemôže v zmysle paragrafu 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamenať pre žalovaného
neobmedzené užívanie cudzieho vlastníctva proti vôli vlastníka preto, že vypratanie nehnuteľnosti
žalovaným neodstráni spor medzi spoluvlastníkmi. Nemožno vopred prezumovať, ako spoluvlastníci
naložia so svojou nehnuteľnosťou po jej vyprataní žalovaným, keď žalobca na jej užívanie má

nepochybne ako vlastník prednostné právo pred žalovaným. Nebol preto dôvod odoprieť toto právo
žalobcovi, podielovému spoluvlastníkovi žalovaným užívaných nehnuteľnosti v polovici. Je však tiež
na žalobcovi, aby sa staral o svoju nehnuteľnosť a platil všetky pravidelné či jednorázové výdavky v
podiele na neho pripadajúcom(čo tiež bola jedna z námietok žalovaného voči žalobcovi a je vecou
spoluvlastníkov).

60. V dôsledku zmeny rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vyhovenia žalobe v
celom rozsahu je konečný výsledok sporu v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní plne úspešný.

61. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že bol v konaní procesne plne úspešný a to z dôvodu,
že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov, pričom neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov tohto konania rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).