Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. júl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/194/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617208531
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7617208531.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu vo veci žalobcov X/ C. I., T. XX.XX.XXXX, H. D.
G., R. XXX/XX, X/ Ľ.O. I., T. XX.XX.XXXX, H. D. G., R. XXX/XX, zastúpených JUDr. Michalom Petrikom,
advokátom, so sídlom v Poprade, Francisciho 25, proti žalovaným 1/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, 2/ Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Bočná 10, IČO: 36 863 017, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 19.04.2017 č. k. 16C/15/2017-55

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade majú proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v
záhlaví nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal vykonať dražbu, ktorá sa má konať dňa 24.4.2017
o 9.00 hod. v dražobnej miestnosti spoločnosťou DRAŽOBNÍK s.r.o., Hviezdoslavova 6, Košice, okres
Košice I., Košický kraj, ktorej predmetom má byť dražba zn. 005/2017, a to na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k.ú. R., obec R., zapísaných ako stavba - rodinný
dom, súp. č.215 stojaci na parcele registra "C", parcelné číslo: 1731/59, a ako pozemky, a to pozemok -
parcela registra "C", parcelné číslo: 1731/43, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 637
m2, pozemok- parcela registra "C", parcelné č. 1731/59, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 137 m2 a pozemok- parcela registra "C", parcelné číslo: 1731/90,druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 25 m2 (výrok č. I.). Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd
poučil strany, že žalovaný v 1. rade, DRAŽOBNÍK, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, IČO: 36
764 281 môže podať žalobu vo veci samej v spore, v ktorej ako žalobca bude uvedený DRAŽOBNÍK,
s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice , IČO: 36 764 281 a ako žalovaní budú uvedení 1. C. I., T..
XX.XX.XXXX a 2. Ľ. I., T.. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. XXX/XX, G., v ktorom predmetom konania bude
určenie ceny predmetu dražby, ktorým sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre k.ú R.,
obec R., na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom ustanoveným súdom. Ak
žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu
pomerov medzi stranami (výrok č. II.). Vyslovil, že žalobcovia majú nárok na plnú náhradu trov konania
(výrok č. III.).

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v znení podľa výroku č. I.
rozhodnutia.

3. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1,2,
§ 330 ods. 1,2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1,2, § 336 ods. 2,3 CSP.

4. Súd dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili svojim návrhom a doloženými listinnými dôkazmi
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Bolo osvedčené, že medzi žalobcami na jednej
strane a oboma žalovanými na druhej strane je toho času právny vzťah, ktorý vyplýva z prebiehajúcej
realizácie dobrovoľnej dražby vedenej na majetok žalobcov, ktorá sa realizuje na návrh žalovaného v
2. rade. Žalovaný v 1. rade vystupuje ako dražobník. Ďalej bolo osvedčené, že dňa 24.4.2017 o 9.00
hod. na základe návrhu žalovaného v 2. rade sa mala uskutočniť nariadená dražba nehnuteľností,
ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, pričom vyvolávacia cena týchto nehnuteľností bola
stanovená na základe znaleckého posudku zabezpečeného žalovaným v 1. rade a bola stanovená vo
výške 96.500 €. Z tohto hľadiska bola teda osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný
znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov MS SR, splnil si dražobník všetky svoje
povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby a nie je za bežných okolností úlohou ani
právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Ak dražobník zabezpečí riadne
odhad hodnoty nehnuteľností posudkom znalca a posudok nie je v deň konania starší ako 6 mesiacov,
splnil tým dražobník všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s odhadom ceny predmetu dražby
(zálohu) ukladá ustanovenie zákona, ak nedôjde k mimoriadnej situácii. To samozrejme nevylučuje
možnosť, že znalecký posudok nebude znalcom vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s vyhláškou MS
SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V tomto prípade je možné navrhnúť
súdu vydanie neodkladného opatrenia pred dražbou alebo žiadať určenie dražby za neplatnú, ak sa
nezákonnosť dražby ukáže v lehote troch mesiacov po dražbe.

6. V tomto spore žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako spoluvlastníci
vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby, sa domáhajú ochrany reálnej hodnoty
vlastníckeho práva k svojmu majetku, ktorá im je ako vlastníkom priznaná už v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

7. Podľa názoru súdu žalobcovia preukázali a osvedčili skutočnosť, že v predmetnom spore
existuje dôvodné podozrenie, že v dôsledku prípadnej realizácie záložného práva, t.j. vykonaním
dobrovoľnej dražby dňa 24.4.2017, môže dôjsť k odpredaju predmetných nehnuteľností v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov pod ich skutočnú trhovú hodnotu, v dôsledku čoho môže dôjsť k ukráteniu
záložných veriteľov na ich prípadných oprávnených pohľadávkach a tým aj k zhoršeniu ich postavenia
v rámci dražobného konania. Žalobcovia nie iba svojim tvrdením, ale aj dôkaznými prostriedkami
(predložili dva znalecké posudky spracované inou súdnou znalkyňou, týkajúce sa určenia ceny
draženej nehnuteľnosti) preukázali, resp. osvedčili existenciu hrozby vzniku škody na svojom majetku
v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie im dočasnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia.
Nebezpečenstvo predmetnej škody spočívalo v tom, že žalobcovia, aj keď prípadne uzrozumení s
predajom svojho majetku z dôvodu úhrady svojho záväzku voči žalovanému v 2. rade, by mohli predajom
svojho majetku za cenu výrazne pod jeho skutočnú hodnotu prísť o väčšiu časť svojho majetku, než by
bolo nevyhnutne potrebné na úhradu ich záväzku. V konečnom dôsledku by to mohlo znamenať, že by
sa majetok žalobcov zmenšil natoľko, že výťažok z predaja draženého majetku by nemusel postačovať
na úhradu ich záväzkov a žalobcovia by na ich úhradu museli vynakladať ďalší svoj majetok, k čomu by
však nemuseli pristúpiť, keby sa reálne stanovila vyvolávacia cena draženého majetku.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že hrozba ujmy na majetku žalobcov je skutočne bezprostredná,
pretože predaj majetku žalobcov za nereálnu cenu by sa mal uskutočniť na dražbe 24.4.2017,
takže potreba poskytnutia ochrany žalobcom je naozaj naliehavá a neodkladá, preto je potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie. Voľba, resp. výber procesného prostriedku žalobcami na ochranu ich
vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva sa javí ako pochopiteľný a v danej situácii ako jedine účinný
spôsob, keďže týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia potrebujú odvrátiť v
čase jeho podania bezprostredne hroziacu dražbu. Tým bol splnený ďalší predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia a síce princíp efektívnosti, keďže uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú.

9. Súd ďalej konštatoval, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja
majetku vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň v skutočnosti sa
čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva. Na druhej strane nariadenie neodkladného
opatrenia nesmie neprimerane zasiahnuť do práv tých účastníkov - strán sporu, proti ktorým neodkladné
opatrenie smeruje. V danom prípade sa to nedeje, nakoľko výrokom neodkladného opatrenia sa
nezakazuje žalovaným vykonať dražbu majetku žalobcov ako takú, ale tento zákaz je iba dočasný a
vzťahuje sa iba na vykonanie dražby na podklade konkrétneho znaleckého posudku, a teda konkrétnej
dražby nariadenej na deň 24.4.2017, u ktorej sa vyvolávacia cena predmetných nehnuteľností opiera o
znalecký posudok, ktorý vzhľadom na obsah dvoch ďalších znaleckých posudkov vyvoláva odôvodnenú
pochybnosť o jeho objektívnosti. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobcovia nepopierajú svoj
záväzok voči žalovanému v 2. rade a ani ho nespochybňujú, a teda sa ani nebránia dražbe svojho
majetku, avšak majú dôvodné pochybnosti o určenej výške vyvolávacej ceny svojho draženého majetku.

10. Súd prvej inštancie neuložil žalobcom podať žalobu vo veci samej (iba poučil strany sporu o možnosti
podať takúto žalobu) z dôvodu, že týmto neodkladným oparením sú pomery, pokiaľ sa týka dražby, ktorá
sa konať 24.4.2017, trvale upravené.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP a priznal
žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko boli vo veci úspešní.

12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

13. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu. Nestotožnil sa s názorom
žalobcov, že je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 20 písm. a/ CSP. Poznamenal, že osobitnú
miestnu príslušnosť v zmysle ust. § 20 písm. a/ CSP nie je možné uplatniť na všetky spory,
predmetom ktorých bude nehnuteľnosť, ale iba výlučne a zásadne len na spory o (ne)existenciu práva
k nehnuteľnosti, jej vznik, trvanie, zánik (napríklad vlastnícke, záložné právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu). V zmysle uvedeného tak osobitnú miestnu príslušnosť nie je možné aplikovať v
prípadoch, ak predmetom sporu sú práva a povinnosti, resp. výkon práv, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou.
Výlučná miestna príslušnosť nemôže byť teda daná vtedy, ak je predmetom konania odvodený
právny vzťah, napríklad právny úkon, nájomná zmluva alebo záložná zmluva a požiadavka na určenie
neplatnosti tejto zmluvy, prípadne, ako je to v tomto prípade výkon práv vyplývajúceho zo záložnej
zmluvy. Ak súd teda nerozhoduje o existencii samotného záložného práva k nehnuteľnosti, ale o
odvodenom práve, nie je daná miestna príslušnosť súdu v zmysle § 20 písm. a/ CSP. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/297/2015. Z uvedeného
dôvodu mal za to, že miestna príslušnosť je daná v zmysle § 15 ods. 1 CSP, a nakoľko v danom prípade
nastala pluralita žalovaných subjektov, ktorým sú právnické osoby s rôznymi sídlami, v zmysle § 37
CSP môže konanie začať na ktoromkoľvek z nich, t.j. Okresnom súde Bratislava III, alebo Okresnom
súde Košice I. Z uvedených dôvodov žiadal, aby bola vec postúpená na konanie miestne príslušnému
okresnému súdu (z dôvodu hospodárnosti), t.j. Okresnému súdu Košice I.

14. Čo sa týka samotného neodkladného opatrenia zastával názor, že v danom prípade neboli, a
v súčasnosti ani nie sú preukázané zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobcovia svojim podaním neosvedčili naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov,
či akúkoľvek hroziacu bezprostrednú ujmu. Bol toho názoru, že žalobcovia podaním žaloby, ako
ani svojimi procesnými úkonmi neosvedčili pravdepodobnosť nároku a naliehavý právny záujem ako
esenciálnu náležitosť pre začiatok, priebeh a skončenie súdneho konania. Dôvod, že cena nehnuteľností
použitá na dražbe bola neprimerane nízka, v súvislosti s návrhom na začatie konania nemôže obstáť,
nakoľko v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa
9.10.2013, určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Uviedol,
že určenie ceny predmetu dražby znaleckým posudkom je síce jedna z esenciálnych podmienok pre
realizácie dobrovoľnej dražby, avšak skutočná a reálna trhová cena vzíde z transparentnej dražby, ako
výsledok dopytu účastníkov dražby, ktorá môže byť aj podstatne vyššia ako bola určená znaleckým
posudkom. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže neosvedčili základné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, no o ich úplnosti ani len netvrdili a uvedený návrh
bol návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý má byť odmietnutý. Má za to, že v podstate celá žaloba
sa len obmedzuje na hodnotenie žalobcovej subjektívnej predstavy ohľadom ceny predmetu dražby

bez toho, aby poukázal, resp. poukazoval súčasne na porušenie príslušných právnych predpisov zo
strany žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade, pričom nijakým spôsobom nespochybňuje
nárok a priebeh výkonu záložného práva. Žalobca domnelý záujem na vydanie neodkladného opatrenia
osvedčuje zásadne len subjektívnym prvkom, a to predstavou o hodnote predmetu dražby vo výške cca
167.000 €.

15. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby
zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ukladá výlučne len dražobníkovi. V zmysle § 12 ods. 1
citovaného zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste
a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo
ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť
cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
6 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že podkladom pre stanovenie najnižšieho podania na dobrovoľnej
dražbe môže byť výlučne len znalecký posudok, ktorého objektívne vypracovanie zabezpečí dražobník.

16. V prípade, že žalobcovia nesúhlasili s cenou určenou znaleckým posudkom č. 36/2017 zo dňa
20.2.2017, vypracovaným znalcom V.. I. D., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností, pozemné stavby na hodnotu 96.461 €, mali možnosť, ktorú súčasne aj využili, a
to podať námietky proti znaleckému posudku. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že výzvu na
sprístupnenie predmetu dražby znalec doručoval žalobcom dňa 18.1.2017. Súdnoznalecká obhliadka
bola naplánovaná na 13.2.2017 o 13.00 hod., teda 26 dní pred konaním súdnoznaleckej ohliadky.
Žalobcovia si zásielky s výzvou na sprístupnenie predmetu dražby napriek tomu, že im boli zaslané
na všetky známe adresy, t.j. adresu trvalého pobytu potvrdenú registrom obyvateľov SR, ako aj adresu
predmetu dražby, neprevzali v odbernej lehote a predmet dražby nesprístupnili, pričom ohodnotenie
predmetu dražby neumožnil ani nájomca. V zmysle § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách tak
znalec vyhotovil znalecký posudok na základe dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii.

17. Vzhľadom na to, že žalobcovia proti znaleckému posudku podali námietky a súčasne aj žiadali o
vypracovanie nového (revízneho) znaleckého posudku, dražobník oslovil súdneho znalca V.. I. R. o
vypracovanie nového znaleckého posudku na deň 7.4.2017 o 10.00 hod.. Predmet dražby bol na základe
námietok žalobcov ohodnotený znaleckým posudkom č. 92/2017 zo dňa 12.4.2017, vypracovaným
znalcom V.. I. R., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie hodnoty nehnuteľností, pozemné stavy na
hodnotu 96.447,68 €. Revízny znalecký posudok bol zaslaný žalobcom dňa 12.4.2017. Uvedený znalec
mal pre ohodnotenie predmetu dražby dostatočné podklady, nakoľko vlastník, ako aj nájomca, za účelom
realizácie revízneho znaleckého posudku umožnili obhliadku predmetu dražby.

18. Z uvedeného je dostatočne zrejmé, že predmet dražby bol ohodnotený dvomi nezávislými a
nestrannými znaleckými posudkami, ktoré podľa názoru žalovaného v 1. rade v dostatočnom rozsahu
zabezpečili objektívne stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Objektívnosť znaleckých
posudkov bola zabezpečená aj tým, že znalci nepochádzajú a nemajú takisto ani žiadne väzby na
obec, kde majú trvalý pobyt žalobcovia a obec, kde sa nachádza predmet dražby, ako má znalec V..
J. H.. Z uvedeného dôvodu sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že cena predmetu dražby je značne
podhodnotená a rovnako spochybnil všeobecnú hodnotu predmetu dražby určenú znaleckým posudkom
č. 40/2017, vypracovaným znalcom V.. J. H. z dôvodu, že podľa jeho názoru uvedená cena, ako aj
posudok, bol do značnej miery ovplyvnený aktuálnou situáciou, ako aj skutočnosťou, že vypracovanie
predmetného znaleckého posudku si objednali práve žalobcovia, čo podľa názoru žalovaného v 1. rade
nemôže v žiadnom prípade zabezpečovať jeho objektívne vypracovanie. Z uvedených dôvodov mal za
to, že nie sú a ani neboli splnené podmienky a predpoklady (nebezpečenstvo bezprostredne a reálne
hroziacej ujmy) pre nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Proti predmetnému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná v 2. rade z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcov na spoločnú a
nerozdielnu náhradu trov konania žalovanej v 2. rade v rozsahu 100%.

20. Žalovaná v 2. rade namietala absenciu akejkoľvek pasívnej vecnej legitimácie voči nej ako banke.
S poukazom na § 2 písm. a/, § 6 ods. 1 a § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. konštatovala, že
banka nie je nijako oprávnená vykonávať dobrovoľné dražby. Dražbu vykonáva výlučne osoba, ktorá má

na takú činnosť osobitné oprávnenie podľa právnych predpisov na úseku živnostenského podnikania.
Banka neorganizovala ani konkrétnu dražbu, ktorej sa týka nariadené neodkladné opatrenie. Banka iba
navrhla vykonanie dražby z pozície záložného veriteľa pri výkone záložného práva, zriadeného zmluvou
o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 16.4.2008. Osobu navrhovateľa dražby však nemožno za
žiadnych okolností stotožňovať s osobou dražobníka rovnako, ako nemožno výkon záložného práva,
ktorý náleží záložnému veriteľovi, zamieňať s vykonaním dražby, ktorá predstavuje len jeden zo zákonom
pripustených spôsobov výkonu záložného práva.

21. Žalovaná v 2. rade sa nestotožnila ani s otázkou posúdenia údajného podhodnotenia predmetu
dražby ako dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia. Poznamenala, že v kľúčových ohľadoch síce
rozhodnutie preberá závery nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 237/2011 zo dňa 14.9.2011,
nereflektuje však ani na legislatívny a judikatórny vývoj, ktorý nastal po vydaní uvedeného nálezu, ani
na skutkové okolnosti prejednávanej veci, ktoré sú odlišné od okolností prípadu riešeného ústavným
súdom. Poukázala na to, že od 1.6.2014 nadobudla účinnosť novela zákona č. 527/2002 Z.z.. Do právnej
úpravy dobrovoľných dražieb boli zavedené nové významné garancie reálnosti ohodnotenia predmetu
dražby, ktoré umožňujú dotknutému vlastníkovi namietať znalecký posudok vyhotovený pre potreby
dražby a požadovať vyhotovenie znaleckého posudku nového. Žalobcovia síce uviedli v návrhu, že
podali námietku voči znaleckému posudku V.. D., avšak v rozpore so svojou procesnou povinnosťou
zamlčali, že žalovaný v 1. rade zabezpečil v reakcii na ich námietku nový znalecký posudok č. 92/2017,
vyhotovený dňa 12.4.2017 znalcom V.. I. R., ktorým bola stanovená hodnota predmetu dražby na
sumu 96.447,68 €. Dražobník teda splnil všetky povinnosti, ktoré mu v danom ohľade ukladá zákon o
dobrovoľných dražbách, vrátane povinnosti, aby sa na účely ohodnotenia predmetu dražby použil ten
zo znaleckých posudkov, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Tým bol totiž
prvý znalecký posudok znalca V.. I. D., ktorým bola určená hodnota predmetu dražby vo výške 96.461 €.

22. Dražobník nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal
ohodnotenie nehnuteľností alebo, aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca a jeho postup. Zistiť
hodnotu nehnuteľnosti je povolaný výlučne znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník
vychádzajú. Preto ak dražobník na účely dražby riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností posudkom
znalca a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako šesť mesiacov, dražobník
tým splnil všetky povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá zákon o
dobrovoľných dražbách. Ak by znalec prípadne porušil svoje povinnosti pri vypracovávaní posudku, čo
však žalobcovia netvrdia ani neosvedčujú, zodpovedal by za škodu spôsobenú nesprávnym postupom
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21 Cdo 1263/2008 zo dňa 28.1.2009, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 8 Co 59/2013 zo dňa 28.10.2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo
233/2010 zo dňa 3.10.2013).

23. Bez ujmy voči vyššie obsiahnutej argumentácii podporne namietala aj skutkový záver súdu prvej
inštancie o existencii údajnej „odôvodnenej pochybnosti o objektívnosti“ znaleckého posudku V.. I.
D.. Tento záver bol totiž sformulovaný bez akéhokoľvek podkladu v korešpondujúcom relevantnom
tvrdení žalobcov, a to, aj keď sa zohľadnia znížené nároky kladené na povinnosť tvrdenia a osvedčenie
rozhodujúcich skutočností v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia neuviedli žiaden
konkrétny relevantný dôvod, prečo by znalecký posudok znalca V.. I. D. nemal obstáť, predniesli
iba tvrdenie o jeho údajnej nesprávnosti. Nešpecifikovali k porušeniu akej povinnosti podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. došlo alebo malo údajne dôjsť predmetným znaleckým
posudkom Námietka, že znalec nevykonal ohliadku stavby bola vyložene nepoctivá, pretože samotní
žalobcovia zmarili túto ohliadku v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami. Navyše, znalecký
posudok znalca V.. R. bol vyhotovený aj na základe ohliadky predmetu dražby dňa 7.4.2017 a
menovaný znalec dospel k prakticky rovnakému zisteniu o hodnote predmetu dražby, ako bola určená
v znaleckom posudku znalca V.. D.. Predloženie iného znaleckého posudku, v danom prípade V..
J. H. samo o sebe nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Odhliadnuc od toho, že znalecký posudok bol
vypracovaný na objednávku žalobcu v 1. rade, v kontraste ku ktorému stoja dva znalecké posudky
dvoch rôznych znalcov, zabezpečené riadnym procedurálnym postupom, rozhodne sa nejedná o
znalecký posudok, ktorý by vykazoval vyššiu dôkaznú kvalitu alebo silu. Znalecký posudok znalkyne
V.. H. nijako nespochybňuje správnosť znaleckých posudkov znalcov V.. D. Z. V.. R.. Nepopiera
zistenia menovaných znalcov a správnosť ich výpočtov, pričom prinajmenej rovnako možný je záver o
nesprávnosti znaleckého posudku znalkyne V.. H.. Bremená tvrdenia a osvedčenia však v popísaných
súvislostiach zaťažujú výlučne žalobcov.

24. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade k namietanej miestnej nepríslušnosti súdu
poukázali na to, že námietka je nedôvodná. Podľa § 20 CSP je namiesto všeobecného súdu žalovaného
na konanie príslušný výlučne súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva
k nej. V danom prípade ide o spor týkajúci sa vecného práva, v konkrétnom prípade práva záložného.
Toto záložné právo je registrované na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, katastrálny odbor. Zároveň
uviedol, že aj vo veci neplatnosti dražby podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. je miestne príslušný súd,
kde sa nehnuteľnosť nachádza a nie, kde má sídlo veriteľ alebo dražobná spoločnosť.

25. Záver žalovaného v 1. rade, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov, či akúkoľvek hroziacu ujmu, považuje za hrubo skresľujúci a nepravdivý. Žalovaný v 1. rade
oznámil žalobcom, že dňa 24.4.2017 bude dražiť nehnuteľnosti a vzhľadom na to, že žalovaný v 1.
rade vysoko podhodnotil cenu nehnuteľností a neupustil od dražby, boli žalobcovia nútení, aby im
žalovaný v 1. rade nespôsobil škodu, pristúpiť k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Vzhľadom na zjavné podhodnotenie nehnuteľností zaslali žalobcovia žalovanému v 1. rade aj námietky
proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku, pretože
znalkyňa V.. J. H., ktorej znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť žalobcov, ohodnotila predmetné
nehnuteľnosti na sumu 161.000 €. Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný ešte v roku 2014 za
účelom poskytnutia úveru záložným veriteľom, v súčasnosti aj navrhovateľom dražby žalovanou v 2.
rade, ktorý sa nachádza aj u žalovanej v 2. rade. Ak v roku 2014 mali nehnuteľnosti hodnotu 161.000 €,
nemôžu mať v súčasnosti hodnotu 96.500 €. Súčasná hodnota nehnuteľností vzhľadom na zhodnotenie
nehnuteľností je minimálne vo výške 169.210 €, pričom presná všeobecná hodnota nehnuteľností
môže byť zistená iba objektívnym znaleckým posudkom. Po doručení prvého znaleckého posudku
žalovaného v 1. rade si dali žalobcovia novým znaleckým posudkom od V.. H. ohodnotiť uvedené
nehnuteľnosti, pričom všeobecná cena bola stanovená na 167.000 €. Rozdiel ceny medzi znaleckým
posudkom je 70.500 € v neprospech žalobcov, čo je podhodnotenie 42,12 % z hodnoty ceny. Cena
určená znaleckým posudkom žalovaného v 1. rade je značne podhodnotená, znalecký posudok znalca
V.. D.Y. je sporný, pretože znalec nevykonal ohliadku nehnuteľností, a preto stanovil tak nízku všeobecnú
cenu. Aj znalec V.. R. urči všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 96.400 €. Žalobcovia poukázali na to,
že znalci, ktorých zabezpečil žalovaný v 1. rade, boli z Trebišova a Košíc, a ani jeden z nich nebol
z okresu Spišská Nová Ves, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Títo znalci preukázateľne podhodnotili
nehnuteľnosti. Preukázateľne je to vidieť pri cene pozemkov, ktoré sú v celkovej výmere 799 m2. Jedná
sa o stavebné pozemky, ktoré podľa ich tvrdení majú hodnotu 16,20 €/m2, resp. 12,70 €/m2. V obci
R. stojí 1m2 stavebného pozemku od 39€ do 60€/m2 v závislosti od vybavenosti pozemku. Dražbou
nehnuteľnosti vykonanou na základe znaleckého posudku V.. D. by bola spôsobená škoda, keďže
tieto sporné nehnuteľnosti majú preukázateľne oveľa vyššiu hodnotu, je v záujme žalobcov vydražiť
nehnuteľnosti za najvyššiu cenu.

26. Žalovaný v 1. rade v oznámení o dražbe neuviedol existenciu nájomnej zmluvy, ktorá viazne na
nehnuteľnostiach, teda neoznámil v oznámení o dražbe skutočnosti, ktoré sa obligatórne v oznámení
o dražbe uvádzajú, čím uviedol osoby, ktoré by sa chceli dražby zúčastniť do omylu ohľadne právneho
stavu nehnuteľnosti. Žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s nálezom ústavného
súdu v obdobnej veci, a preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

27. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaného v 1. rade bolo žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2.
rade odoslané dňa 28.6.2017.

28. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedli k vznesenej námietke pasívnej vecnej
legitimácie, že žalovaná v 2. rade je záložným veriteľom, ktorý podal návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby a z jej podnetu sa práve dražba koná. Pasívna vecná legitimácia žalovanej v 2. rade je teda daná
a vychádza z hmotného práva.

29. K námietke žalovanej v 2. rade, že žalobcovia nepredložili druhý znalecký posudok, ktorý vyhotovil
žalovaný v 1. rade po tom, čo žalobcovia podali námietky uviedli, že znalecký posudok V.. R. bol
žalovaným v 1. rade odoslaný dňa 12.4.2017. Žalobcovia podali návrh na súd dňa 4.4.2017. Poukázali
na to, že znalci, ktorých zabezpečil žalovaný v 1. rade, boli z Trebišova a Košíc, ani jeden z nich nebol
z okresu Spišská Nová Ves, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, a títo znalci preukázateľne podhodnotili

nehnuteľnosti. Opätovne poukázali na rozdielnosť cien pozemkov v danej oblasti a stanovenej v
znaleckých posudkoch.

30. Žalobcovia poznamenali, že žalovaná v 2. rade poskytla žalobcom úver na základe znaleckého
posudku č. 12/2014 znalkyne V.. H., kde bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu
161.000 €. Nie je zrejmé, prečo v súčasnosti žalovaná v 2. rade tvrdí, že v roku 2017 majú nehnuteľnosti
hodnotu 96.600 €, keď ešte v roku 2014 mali hodnotu 161.000 €.

31. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

32. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanej v 2. rade bolo žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade
odoslané dňa 13.07.2017.

33. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade ako podané včas
oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné.

34. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

35. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

36. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

37. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

38. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

39. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

40. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy
predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných
opatrení dočasne upraviť pomery strán sporu a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo
eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia
dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

41. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336
ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia
uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

42. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania.

43. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas
konania - poznámka odvolacieho súdu).

44. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

45. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

46. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP sa vychádza z jeho
vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti,
vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Povinnosť niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať
alebo niečo znášať uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany sporu, ktorá je nevyhnutná pre
plnenie jej povinností voči tretím osobám, alebo aby ju neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v
konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práv strany sporu, ktorá podala návrh.

47. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobcovia hoci osvedčili pravdepodobnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a prebiehajúcu dražbu
na ich majetok, neosvedčili skutočnosť, že tu je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda, že
bez neodkladnej úpravy pomerov bude ich právo ohrozené.

48. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy bola žalobcami preukazovaná tým, že žalovaný v 1. rade
stanovil termín dražby na 24.04.2017, pričom vyvolávacia cena dražených nehnuteľností bola stanovená
znaleckým posudkom V.. D., so závermi ktorého žalobcovia nesúhlasili z dôvodu podhodnotenia ceny
nehnuteľností.

49. Žalobcovia podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy spočívajúcej v tom, že by ich nehnuteľnosť sa mala predať pod trhovú hodnotu a iba na základe
znaleckého posudku V.. D., s ktorého závermi žalobcovia nesúhlasia.

50. Ako vyplýva z obsahu spisu, po tom, čo žalobcovia vzniesli námietky voči znaleckému posudku,
dražobník dôsledne postupoval podľa ust. § 12 zák. č. 527/2002 Z.z. a zabezpečil (revízny) znalecký
posudok podľa odseku 5 citovaného ustanovenia v zákonom určenej lehote a tento aj žalobcom
doručil. Išlo pritom o poslednú možnosť určenia ceny draženej nehnuteľnosti pre účely výkonu
dobrovoľnej dražby, keďže súdna prax nepripúšťa určenie ceny draženej nehnuteľnosti v súdnom konaní
- rozhodnutím súdu.

51. Žaloba o určenie hodnoty predmetu zálohu pre účely výkonu dobrovoľnej dražby nemá oporu v
platnom práve. Postup pri ohodnotení zálohu v súvislosti s jeho predajom na dražbe upravuje ust. § 12
zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

52. Podľa ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo
o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

53. Podľa ust. § 12 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má
predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto
výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo
výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po
odoslaní výzvy.

54. Podľa ust. § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z., ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní
vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má
dražobník k dispozícii.

55. Podľa ust. § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

56. Podľa ust. § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z., vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

57. Podľa ust. § 12 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z., na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije
znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu
dražby.

58. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že hodnota, resp. cena, za ktorú sa predáva
záloh na dražbe, sa neurčuje rozhodnutím súdu a takúto žalobu o určenie hodnoty zálohu nie je možné
v zmysle hmotného práva podať.

59. Pre účely vykonania dražby a ani pre prípadné posúdenie jej vykonania v súlade so zákonom, súd
sám nevykonáva znalecké dokazovanie na určenie hodnoty predmetu dražby, a aj v prípade nesúhlasu
s cenou predmetu dražby určenou znaleckým posudkom nie je možné v súdnom konaní domáhať sa
určenia tejto ceny.

60. Za situácie, že v súvislosti s určením ceny draženej nehnuteľnosti bol dodržaný postup podľa §
12 zák. č. 527/2002 Z.z., nebolo žiadnych prekážok pre realizáciu dražby dňa 24.04.2017, pretože aj
prípadné zistenie porušení povinností znalcom pri určení ceny draženej nehnuteľnosti, táto skutočnosť
nemá za následok neplatnosť dražby, ale iba prípadný vznik zodpovednosti znalca za škodu spôsobenú
nesprávnym určením (podhodnotením) ceny draženej nehnuteľnosti (viď uznesenie NS SR z 03.10.2013
sp. zn. 3Cdo 233/2010).

61. Pre vydanie rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase jeho vydania.

62. V čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie v prebiehajúcej dražbe nebol vyhotovený iba
jeden znalecký posudok, so závermi ktorého žalobcovia nesúhlasili. Vzhľadom na námietky žalobcov
a ich žiadosť o vypracovanie nového znaleckého posudku, žalovaný v 1. rade ako dražobník nechal
vypracovať revízny znalecký posudok V.. R., v zmysle ktorého bola cena dražených nehnuteľností

ustálená na cenu 96.447,68 €, teda cenu nižšiu než bola ustálená znaleckým posudkom V.. D. (96.500
€). Žalovaný v 1. rade si tak splnil všetky povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia § 12 zák. č.
527/2002 Z.z..

63. Záver súdu prvej inštancie o predaji majetku žalobcov za nereálnu cenu, ktorý by sa mal uskutočniť
na dražbe dňa 24.04.2017, preto nebol dôvodný, a teda nebola osvedčená naliehavá a neodkladná
potreba poskytnutia ochrany žalobcom. Neboli preto splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

64. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, pokiaľ by aj bolo vecne správne rozhodnutie o nariadení
neodkladného opatrenia, poučenie o možnosti podať žalobu vo veci samej o určenie ceny predmetu
dražby bolo nesprávne, keďže ako bolo uvedené vyššie, v súdnom konaní nie je možné určovať cenu
predmetu dražby.

65. Nedôvodná je však odvolacia námietka žalovanej v 2. rade o nedostatku jej pasívnej vecnej
legitimácie v spore.

66. Predmetom neodkladného opatrenia je zákaz vykonať dražbu realizovanú podľa ustanovení zák.
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Tým je zároveň daný aj okruh strán sporu, vyplývajúci
z ustanovenia § 21 ods. 4 cit. zákona. Ak účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
ods. 2 je navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2 (§ 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z.), analogicky možno vyvodiť, že stranami sporu o nariadenie
neodkladného opatrenia, predmetom ktorého je zákaz nariadiť dražbu, budú navrhovateľ dražby,
dražobník a pôvodní (spolu)vlastníci. Tým je daná pasívna legitimácia dražobníka a navrhovateľa dražby,
nakoľko aktívne legitimovanou stranou sporu sú súčasní spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností.

67. Námietku miestnej nepríslušnosti súdu vznesenú žalovaným v 1. rade považoval odvolací súd za
nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

68. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

69. CSP osobitne vymedzuje vecnú príslušnosť súdu na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, že vecne príslušným je vždy okresný súd.

70. Miestnu príslušnosť súdu na konanie o neodkladnom opatrení nevymedzuje.

71. Súdna prax aj po nadobudnutí účinnosti CSP však vychádza zo záveru, že miestne príslušným na
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne
príslušný na konanie vo veci samej.

72. Podľa ust. § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného,
ak nie je ustanovené inak.

73. Podľa ust. § 20 písm. a/ CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný
výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.

74. Podľa ust. § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú
najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez
námietky na začiatku konania.

75. Podľa ust. § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aplikácia výlučnej miestnej príslušnosti v
zmysle ust. § 20 písm. a/ CSP prichádza do úvahy, ak ide o konanie, ktoré sa týka práva k nehnuteľnosti.

V tomto prípade je príslušný súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Za nehnuteľnosť sa podľa
§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Charakter nehnuteľností majú aj byty a nebytové priestory (§ 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Výlučná príslušnosť sa aplikuje iba na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, napríklad otázka
vlastníctva, spoluvlastníctva, záložného práva, vecného bremena, nájmu a podobne, nie však iných práv
odvodených od práv k veci (napríklad náhrada škody za poškodenie veci, zodpovednosť za vadu stavby
zhotovenej na zákazku a podobne).

77. V prejednávanej veci konanie sa týka záložného práva k nehnuteľnostiam v obvode Okresného súdu
Spišská Nová Ves, resp. jeho výkonu (zákaz vykonať dražbu nehnuteľností), čo nepochybne je nárok
vyplývajúci zo záložného práva k nehnuteľnostiam, preto je namieste aplikácia ust. § 20 písm. a/ CSP
a vo veci rozhodol miestne príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.

78. Súdna prax obdobne ako v prípade výkonu vlastníckeho práva (vypratanie nehnuteľnosti, susedské
spory, ochrana vlastníckeho práva) aj v prípade sporov týkajúcich sa výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam miestnu príslušnosť určuje podľa ust. § 20 písm. a/ CSP, keďže ide o právo k
nehnuteľnosti.

79. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol na námietku miestnej nepríslušnosti (§ 42
druhá veta CSP).

80. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

81. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

82. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

83. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení pred konaním vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa konanie
(o nariadenie neodkladného opatrenia) končí, preto súd rozhoduje aj o trovách tohto konania.

85. V prejednávanej veci po rozhodnutí odvolacieho súdu boli žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2.
rade v tomto konaní úspešní, preto majú nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom v
plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.