Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207272
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717207272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa

U.Š. C., T.. XX.XX.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky
J. C., T.. X.X.XXXX, trvale bytom Š. Č. XXXX/XX, I., t.č. bytom I. X/X, I. - C., zast. Mgr. Ľubošom Kráľom,
advokátom, AK so sídlom Červenej armády 1, Martin a otca N. Q., T.. X.X.XXXX, trvale bytom I., mal.

dieťa bytom ako matka, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloletý U. C., T.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež oprávnená
maloleté dieťa zastupovať, ako aj spravovať jeho majetok.

Otec N. Q., T.. X.X.XXXX je povinný platiť výživné na maloletého syna U. C., T.. XX.XX.XXXX, a to vo
výške 150,-Eur mesačne počnúc od 1.6.2015 so splatnosťou vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 1.6.2015 do 31.7.2017 v celkovej výške 3.595,-Eur
súd otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 50,-Eur splatných spolu s bežným výživným s
tým, že omeškanie so zaplatením niektorej splátky bude mať za následok splatnosť celého nedoplatku.

Styk otca s maloletým U. C., T.. XX.XX.XXXX súd n eupravuje.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Matka mal. dieťaťa U. C., T.. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.4.2017
domáhala, aby súd rozhodol o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude tiež oprávnená
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné zo strany otca navrhla určiť vo výške 150,-
Eur mesačne, počnúc od 1.6.2015 so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám
s tým, že nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 1.6.2015 do 30.4.2017 vo výške 3.145,-
Eur bude otec zaviazaný splácať po 50,-Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty

výhody splátok. Styk otca s maloletým upraviť nenavrhla. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého
dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pričom ona s maloletým žije v prenajatom byte na O.. I. X/X,
I. -C.. Otec má trvalý pobyt evidovaný na meste I. a o jeho pobyte či zamestnaní nemá vedomosť.
Matka je zamestnaná v spoločnosti Z., G..M..B.., D., s priemerným mesačným príjmom 1.600,-Eur.Maloletý navštevuje Materskú školu na O.. T. X, D.. Na základe dohody rodičov otec mesačne prispieval
matke na výživu dieťaťa sumou 150,-Eur mesačne, avšak len do mája roku 2015. Od tohto dátumu
uhrádzal výživné veľmi nepravidelne alebo vôbec ( v 09/2015 uhradil 75,-Eur, v 03/2016 uhradil 50,-

Eur, v 04/2016 uhradil 50,-Eur, v 08/2016 uhradil 100,-Eur a v 02/2017 uhradil 30,-Eur ). Zameškané
výživné od 05/2015 do podania návrhu predstavuje sumu 3.145,-Eur. Otec maloletého nenavštevuje,
naposledy ho bol navštíviť v mesiaci máj 2015. Jednotlivé vlastné náklady matka uvádzala - nájom bytu
350,-Eur/mesačne,elektrina+TV23,14,-Eur/mesačne,plyn13,-Eur/štvrťročne,parkovaciemiesto183,-
Eur/ročne, úver C. G. G. 120,-Eur/mesačne, životné poistenie Z. 57,81,-Eur/mesačne a sporenie Z. 20,-

Eur/mesačne. Výdavky na maloletého ( bez stravy, oblečenia, kozmetiky a pod.) predstavujú - stravné
v Materskej škole na O.. T., D. 20,-Eur/mesačne, platba za jazykový kurz angličtiny 10,-Eur/polročne,
platba ZRPŠ 20,-Eur/ročne, plavecký výcvik v materskej škole 55,-Eur/jednorazovo, škola v prírode
130,-Eur/jednorazovo, tréning judo 8,-Eur/mesačne, životné poistenie S. M. 120,-Eur/polročne, úrazové
poistenie S. M. 27,69,-Eur/polročne, sporenie G. G.Ľ. 20,-Eur/mesačne. Okrem bežného výživného
žiada priznať aj zameškané výživné spätne za obdobie od 1.5.2015, kedy otec prestal uhrádzať výživné.

Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že otec maloletého dieťaťa prestal komunikovať s matkou,
prestal uhrádzať výživné a nebolo možné sa s ním kontaktovať, keďže jeho adresou trvalého pobytu je I.
I.. Na návrh matky Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 28.11.2016, č. k. 19P/255/2015-46 dal súhlas
za otca dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého U., T.. XX.XX.XXXX z priezviska
Q. T. C..

2.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3.

Uznesením č.k. 23P/92/2017-21 zo dňa 28.4.2017 súd maloletému pre konanie ustanovil kolízneho
opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

4.
Na pojednávanie sa neustanovil otec, hoci bol riadne a včas predvolaný. Nakoľko otec má v Registri

pobytu obyvateľov SR evidovanú ako adresu trvalého pobytu iba I. I., predvolanie spolu s návrhom,
výzvou na vyjadrenie a poučením mu bolo doručované podľa ust. § 106 ods. 3 Civilného sporového
poriadku ( ďalej len „CSP“ ) oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V
zmysle tohto zákonného ustanovenia sa písomnosť považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za
doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Písomnosti súd považoval za doručené adresátovi

dňa 8.7.2017. Na pojednávanie sa nedostavil ani kolízny opatrovník, pričom svoju neúčasť ospravedlnil.
Nakoľko otec ani kolízny opatrovník nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd
podľa § 180 CSP v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len
„CMP“ ) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v neprítomnosti otca i kolízneho opatrovníka,
prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

5.
Matkasanapojednávanípridržiavalapodanéhonávrhu.Vypovedala,žeodaugustanastúpinamaterskú
dovolenku. Čo sa týka maloletého, tento od septembra nastupuje do prvej triedy základnej školy na O..
K.. O otcovi dieťaťa nemá žiadnu informáciu už asi dva roky. Od tej doby sa s ňou, ani s maloletým

nekontaktoval. Tunajším súdom bolo rozhodované o udelení súhlasu za otca na podanie žiadosti o
zmenu priezviska dieťaťa. Tejto žiadosti bolo vyhovené. V minulosti otec prispieval na základe dohody
výživným po 150,- Eur mesačne, čo bolo do mája 2015. Následne potom výživné uhrádzal nepravidelne,
prípadne v nižších sumách, alebo neplatil vôbec. Naposledy uhradil 30,-Eur za mesiac február 2017.
Výživné platil prevodom na účet. Otec bol v minulosti živnostníkom. Čo robí v súčasnosti sa nepodarilo

zistiť.

6.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
súdnom spise.

7.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súdmôže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Rodičovské práva a povinnosti
majú obidvaja rodičia ( § 28 ods. 2 Zákona o rodine ), ktorí sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou výkonu
rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého
dieťaťa. Pokiaľ rodičia maloletého spolu nežijú, súd upraví rozsudkom výkon ich rodičovských práv a

povinností resp. schváli rodičovskú dohodu. V konaní mal súd preukázané, že rodičia mal. U. C., T..
XX.XX.XXXX nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Tým je daná právomoc súdu v zmysle §
36 ods. 1 Zákona o rodine upraviť výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

9.

Pokiaľ ide o otázku osobnej starostlivosti, zastupovania a spravovania majetku mal. dieťaťa, súd
rozhodol v súlade s návrhom, že mal. U. C. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
tiež oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka osobnú starostlivosť o
maloletého reálne vykonávala aj doposiaľ, pričom otec sa na tejto starostlivosti nepodieľa vôbec. Za
obdobie viac ako dva roky sa s maloletým, ani s matkou dieťaťa nekontaktoval a títo nemajú vedomosť,

kde sa v súčasnosti zdržiava. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ust. § 62 a nasl.
Zákona o rodine. V zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja
rodičia pomerne, podľa svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa
zohľadňuje aj celková životná úroveň rodičov, na ktorej má dieťa právo primerane sa podieľať. Súd
mal preukázané, že matka je zamestnaná v G.. Z., G..M..B.., D., pričom podľa správy zamestnávateľa

dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.651,-Eur. Podľa výpovede matky však od mesiaca august
nastúpi na materskú dovolenku, takže jej príjmy sa znížia. Výdavky súvisiace s bývaním podrobne
špecifikovala v návrhu a tieto predstavujú približne 393,-Eur mesačne ( nájomné 350,-Eur, elektrina +
TV 23,14,-Eur, plyn 13,-Eur/štvrťročne, parkovacie miesto 183,-Eur/ročne ). Ako ďalšie pravidelné platbyuvádzala splátky úveru C. G. G. 120,-Eur/mesačne, životné poistenie Z. 57,81,-Eur/mesačne a sporenie
Z. 20,-Eur/mesačne. Výdavky na maloletého predstavujú - stravné v Materskej škole O.. T., D. 20,-Eur/
mesačne, platba za jazykový kurz angličtiny 10,-Eur/polročne, platba ZRPŠ 20,-Eur/ročne, plavecký

výcvik v materskej škole 55,-Eur/jednorazovo, škola v prírode 130,-Eur/jednorazovo, tréning judo 8,-
Eur/mesačne, životné poistenie S. M. 120,-Eur/polročne, úrazové poistenie S. M. 27,69,-Eur/polročne,
sporenie G. G. 20,-Eur/mesačne. Náklady súvisiace s maloletým dieťaťom pritom vzrastú, pretože od
septembra tohto roku si začne plniť povinnú školskú dochádzku na základnej škole.

10.
Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tento má v Registri pobytu obyvateľov SR evidovanú ako adresu
trvalého pobytu iba I. I.. Jeho súčasný pobyt nie je známy. Otec nie je v Sociálnej poisťovni vedený ako
zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, ale ani ako poberateľ dávok sociálneho poistenia
( vrátane dávky v nezamestnanosti či dôchodku ). V minulosti mal živnostenské oprávnenie v predmete
podnikania diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel, no živnostenské oprávnenie mu zaniklo

dňa 31.3.2015. Za obdobia rokov 2014 a 2015 nepodával daňové priznanie k dani z príjmov fyzických
osôb. Podľa správy ÚPSVaR Martin otec nie je ani nebol evidovaný ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi
a štátnych sociálnych dávok. Ako uchádzač o zamestnanie bol vedený len v období od 5.5.2010 do
31.3.2011, kedy bol z evidencie vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania. Z uvedených skutočností
vyplýva, že otec mal. dieťaťa zrejme má dostatočné prostriedky na živobytie, keďže sa nezaevidoval

ako uchádzač o zamestnanie a nepožiadal ani o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Pri určovaní výšky
výživného súd vychádzal jednak z tvrdenia matky, že boli s otcom dieťaťa dohodnutý na výživnom 150,-
Eur mesačne ( ktoré otec aj platil do mája roku 2015 ), ako aj z preukázaných výdavkov matky na náklady
bývania pre seba i maloletého a osobitných výdavkov týkajúcich sa dieťaťa. Tieto jednotlivé výdavky
sú špecifikované v ods. 9/ odôvodnenia. Okrem toho vznikajú samozrejme výdavky na stravu dieťaťa

v domácnosti, oblečenie, obutie, zdravotnú starostlivosť, rôzne mimoriadne a jednorazové náklady
a pod.. Na výžive dieťaťa sa v zásade musia podieľať obidvaja rodičia a nemožno preto podstatnú
časť vyživovacej povinnosti prenášať len na jedného rodiča, pokiaľ druhému rodičovi nebráni v plnení
vyživovacej povinnosti nejaká objektívna a vážna prekážka. V danom prípade zabezpečuje všetky
potreby dieťaťa, vrátane bývania a osobnej starostlivosti výlučne matka. Otec sa o dieťa dlhodobo

nezaujíma, nestretáva sa s ním a s výnimkou niekoľkých platieb, od mája roku 2015 neuhrádza ani
výživné. Navyše matke a mal. synovi nezanechal na seba žiaden kontakt. Súd preto vyhovel návrhu
matky aj v časti určenia výživného vo výške 150,-Eur mesačne počnúc od 1.6.2015, so splatnosťou vždy
do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od
1.6.2015 do 31.7.2017 v celkovej výške 3.595,-Eur súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po

50,-Eur splatných spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania
so splácaním. Za uvedené obdobie súd započítal platby výživného vo výške, ako uvádzala matka - za
09/2015 suma 75,-Eur, za 03/2016 suma 50,-Eur, za 04/2016 suma 50,-Eur, za 08/2016 suma 100,-Eur
a za 02/2017 suma 30,-Eur.

11.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal
nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len
„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až
do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).