Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010005
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417010005.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a členiek JUDr.

Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému Z. H., stíhanému pre
prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného Z. H. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/2/2017 zo
dňa 04.04.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

Z. H., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., T. č. 1

u k l a d á

podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní
2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/2/2017 zo dňa 04.04.2017 ďalej len napadnutý

rozsudok) bol obžalovaný Z. H. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu poškodzovania
cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že

obžalovaný po predchádzajúcej vzájomnej dohode s I. D. okolo 23.45 hod. dňa 05.05.2016 v H. , na
ulici C. kríži, pri dome č. XX poliali benzínom motorové vozidlo zn. D. B., J.: BA-XXXOP, D.: U bielej
farby a následne ho podpálili a požiar sa rozšíril aj na vedľa zaparkované osobné motorové vozidlo

D. B., J.: RS-XXXCF, D.: U šedej metalízy, pričom poškodením motorového vozidla zn. D. B., J.: BA-
XXXOP vznikla poškodenej Z. H. škoda vo výške 3.948,- €, poškodením motorového vozidla D. B., J.:
RS-XXXCF vznikla poškodenému I. H. škoda vo výške 1.274,45 €.Súd I. stupňa obžalovaného podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38
ods. 2 Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodeným:

- Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zast. U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. kríži X vo výške 3.948,- €,
- I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. kríži X vo výške 165,- €,
- C. O. a.s., H., W. XX, V.: XX XXX XXX vo výške 1.109,45 €.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2017
na č.l. 267 odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste, ktoré najskôr odôvodnil sám vlastným

podaním zo dňa 08.04.2017 na č.l. 273, kde najskôr poukázal na napadnutý rozsudok, ktorý aj citoval
vo výroku o treste. V ďalšom tvrdil, že aj napriek svojmu odvolaniu zo dňa 08.02.2017 sa naďalej
cíti byť v tejto veci nevinný, nakoľko sú okolnosti a skutočnosti, ktoré poukazujú na jeho nevinu.
Odvolateľ má pochybnosti o kompletných vyšetrovacích úkonoch, pretože v deň spáchania trestnej
činnosti spolu s obvineným I. D., nar. XX.XX.XXXX bol vypočutý vyšetrovateľom pod vplyvom alkoholu,

spoločným konaním nepoškodil a nezničil cudziu vec. Počas celého vyšetrovania spolupracoval a snažil
sa objasniť celý skutok v tejto veci a napriek tomu dostal vyšší trest ako obvinený I. D., ktorý celý trestný
čin naplánoval, spôsobil a dokonal. Preto požiadal krajský súd, aby odznovu prešetril dokazovanie a
objasnenie všetkých skutočností, ktoré poukazujú v jeho nevinu.

Následne obžalovaný odôvodnil podané odvolanie aj prostredníctvom svojho obhajcu samostatným
písomným podaním zo dňa 20.04.2017 na č.l. 283-285. V úvode najskôr poukázal na napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa, ktorý citoval v skutkovej vete, výroku o vine, ako aj vo výroku o treste a
náhrade škody. Odvolanie smeroval ako proti výroku o vine, treste a náhrade škody, ale aj konaniu, ktoré
napadnutému rozsudku predchádzalo. Má za to, že neexistuje žiaden priamy dôkaz, ktorý by ho spájal

so spáchaným skutkom a ktorý by dostatočne, bez dôvodných pochybností, preukazoval jeho účasť
na spáchanom skutku. Rovnako poukázal na skutočnosť, že obžalovaný nemal žiaden motív spáchať
uvedený skutok, osobné motorové vozidlo si ani nevytipoval, nekúpil benzín, motorové vozidlo nezapálil
a žiadnu škodu nespôsobil. Napriek tomu, že sa obžalovaný priznal, svoje konanie nechápe, nevedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a nevedel ovplyvniť tak svoje konanie, ako ani konanie iných

osôb. Okrem uvedeného odvolateľ poukázal aj na fakt, že obžalovaný bol v prípravnom konaní pod
vplyvom alkoholu a v stave značnej opilosti bol vypočutý ako aj bez obhajcu, čo je bezpochyby v rozpore
s ustanovením § 37 ods. 2, podľa ktorého „Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd
a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné, najmä preto, že majú pochybnosti o
spôsobilosti obvineného sa náležite obhajovať“, pričom odvolateľ má za to, že v konaní pred súdom

mal mať obžalovaný obhajcu, nakoľko je zrejmé, že nie je spôsobilý náležite sa obhajovať. S ohľadom
na doteraz uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/,písm. c/ Tr. por. zrušil v časti výroku o vine a výroku o treste a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol, prípadne aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I.
stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vovecibolurčenýtermínverejnéhozasadnutianadeň14.09.2017,naktorýbolriadneavčaspredvolaný
obžalovaný, čo preukazuje doručenka zo dňa 27.06.2017, avšak na uvedené verejné zasadnutie sa
nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho obhajcu, pričom zároveň tento predložil
žiadosť obžalovaného, aby sa predmetné verejné zasadnutie vykonalo za jeho neprítomnosti. Vzhľadom

na túto skutočnosť odvolací súd podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. por. rozhodol o tom, že sa verejné
zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 14.09.2017, o ktorom boli riadne a včas
upovedomení všetci poškodení, čo preukazujú doručenky zo dňa 27.06.2017, 01.07.2017 a napokon zo

dňa 27.06.2017. Uvedení poškodení sa však na uvedené verejné zasadnutie nedostavili, pričom svoju
neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd podľa § 294
ods.2Tr.por.rozhodolotom,žesaverejnézasadnutievykonávneprítomnostiuvedenýchpoškodených.Na verejnom zasadnutí dňa 14.09.2017 obhajca obžalovaného JUDr. C.. V. C. najskôr modifikoval
podané odvolanie len voči výroku o treste. V ďalšom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o
treste a obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného

uloženia povinností uvedených v § 51 ods. 1 písm. c/, e/, j/, k/ Tr. zák., poprípade za súčasného uloženia
technických prostriedkov na jeho kontrolu.

Zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 veta Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd
z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Čo sa týka výroku o vine, Okresná prokuratúra Bratislava IV dňa 12.01.2017 pod sp. zn.
2Pv 231/16/1104-14 podala na obžalovaného obžalobu pre prečin poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom
v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2017 síce učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por., t.j. že je vinný. Následne na otázky uvedené v § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por.
odpovedal áno. Napokon po návrhu prokurátora a poškodenej súd I. stupňa uznesením podľa § 257
ods. 6, 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu v akom
sa obžalovaný priznal, nevykoná a vykoná len dokazovanie k rozhodnutiu o treste a náhrady škody.

Napokon súd I. stupňa vyhlásil vyššie uvedený napadnutý rozsudok.

Odvolací súd tento preskúmal výlučne len výrok o treste a zistil, že súd I. stupňa pri jeho ukladaní
pochybil v nasledujúcom smere:

Súd I. stupňa pri ukladaní trestov nerešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a ich druh a
výmery určil v rozpore s hľadiskami vyjadrenými v § 49 ods. 2 Tr. zák., ako aj § 34 ods. 4 Tr. zák.

Súd I. stupňa najskôr postupoval správne, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, ktorý u obžalovaného akceptoval
existenciu poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že sa obžalovaný k spáchanej trestnej činnosti
doznal a úprimne ju oľutoval, pretože na hlavnom pojednávaní učinil prehlásenie, že je vinný.

Správne taktiež postupoval súd I. stupňa, keď neakceptoval existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písm. m/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný už bol v minulosti raz odsúdený, pretože z aktualizovaného odpisu
registra trestov vyplýva, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
0T/107/2015 zo dňa 17.06.2015 k podmienečnému trestu odňatia slobody, u ktorého ešte nenastala
fikcia neodsúdenia.Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:1, v dôsledku čoho
podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. sa ani horná a ani dolná hranica základnej trestnej sadzby neupravuje, ale

ostáva nezmenená.

Keďže obžalovaný spáchal prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. , základná
sadzba je daná rozpätím 6 mesiacov až 3 roky.

Súd I. stupňa však výrazným spôsobom pochybil, keď pri ukladaní trestu argumentoval ustanovením
§ 49 ods. 2 Tr. zák. Na prvý pohľad je zrejmé, že obžalovaný naozaj spáchal prejednávanú trestnú
činnosť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a to trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/107/2015 zo dňa 17.06.2015, právoplatným dňa 17.06.2015 bol uznaný
za vinného zo spáchania prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho

výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
17.06.2015, takže s poukazom na § 50 ods. 1 veta druhá Tr. zák. mu táto skúšobná doba začala plynúť
dňa 18.06.2015 a uplynula mu dňa 18.12.2016. Skutok, ktorý je predmetom tohto konania spáchal dňa
05.05.2016, t.j. práve počas plynutia vyššie uvedenej skúšobnej doby.
Ako však už bolo skonštatované v čase venovanej poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, citovaný

trestný rozkaz tvorí okolnosť, ktorá podmieňuje aplikácie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm.
m/ Tr. zák., a preto súd I. stupňa na ňu nemohol opätovne, t.j. celkovo dvakrát prihliadnuť nielen ako na
priťažujúcu okolnosť, ale taktiež ani pri aplikácii § 49 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Týmto svojim postupom totiž súd I. stupňa porušil zásadu nebis im idem, t.j. nie dvakrát
o tom istom. Ak totiž citované odsúdenie už bolo raz braté do úvahy ako priťažujúca okolnosť, v ďalšom

už nebolo možné toto isté odsúdenie po druhýkrát použiť pri rozhodovaní podľa § 49 ods. 2 Tr. zák.

Inými slovami povedané, súd I. stupňa porušil zákon v ustanovení § 49 ods. 2 Tr. zák. ak obžalovanému
uložil trest odňatia slobody nepodmienečný len výlučne s poukazom na citované odsúdenie Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/107/2015,pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky

uvedené vyššie a obžalovanému pričítal tú istú okolnosť celkovo dvakrát.

Odvolací súd však konštatuje, že ustanovenie § 37 písm. m/ Tr. zák. dáva v časti za bodkočiarkou
možnosť súdu podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. AK by tak súd
I. stupňa postupoval, vo výroku o treste by teda nesmel určiť existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej

v § 37 písm. m/ Tr. zák. a v takom prípade by mohol postupovať podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. a za
existencie predchádzajúceho podmienečného odsúdenia neukladať obžalovanému podmienečný trest
odňatia slobody, ale trest nepodmienečný.

Odvolací súd sa však rozhodol prihliadať na predchádzajúce odsúdenie Okresného súdu Bratislava IV

v konaní pod sp. zn. 0T/107/2015, a preto súčasné použitie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. bolo s
poukazom na vyššie uvedený rozbor vylúčené.

V rámci odvolacieho konania obhajca obžalovaného predložil listinné dôkazy, z obsahu ktorých vyplýva,
že obžalovaný vedie riadny život, je riadne zamestnaný, pričom aj z aktuálneho odpisu registra trestov,

ktorý si odvolací súd zabezpečil, vyplýva, že od spáchania prejednávanej trestnej činnosti nebol taktiež
ani súdne trestaný.

Za týchto okolností však bolo potrebné sa vysporiadať s týmito skutočnosťami svedčiacich v prospech
osoby obžalovaného, a preto odvolací súd na základe odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm.

d/,písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu a obžalovanému uložil podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok,
čo pri stanovenom zákonnom rozpätí 6 mesiacov až 3 roky je pri spodnej hranici tohto rozpätia.

Zároveň mu výkon takto uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, čo

pri rozpätí stanovenom v § 50 ods. 1 Tr. zák. jeden až päť rokov je pri spodnej hranici tohto rozpätia.
Skúšobná doba začína obžalovanému plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku a počas jej plynutia bude
povinný viesť život riadneho občana, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil a trest vykoná.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny živor a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

V prvom rade tresty uložený takým spôsobom, ako ich uložil odvolací súd, zabezpečia ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V prípade
akceptácie tohto druhu a výmery trestu, ako aj spôsobe výkonu sa bude obžalovaný nachádzať na

slobode, žiť a pracovať, resp. tráviť svoj voľný čas.

Vdruhomradeuloženétrestyodradiainýchodpáchaniatakéhotodruhutrestnýchčinov.Uloženietrestov
spôsobom, akým boli uložené odvolacím súdom, ostatných možných páchateľov odradí od súčasného
trendu a nesprávneho a nezákonného spôsobu vedenia svojho života.

V treťom rade uložené tresty dostatočne vyjadrujú aj morálne odsúdenie osoby obžalovaného
spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje na totožnú či obdobnú trestnú
činnosť páchanú v rámci práve takým spôsobom a najmä trest uložený odvolacím súdom určite v
spoločnosti vyvolá pozitívnu odozvu.

Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že uložené tresty
korešpondujú s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmú na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd poukazuje
najmä na tú skutočnosť, že obžalovaný zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak väčšiu škodu.

Čo sa týka zavinenia a pohnútky zo strany obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že ide o priamy
úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.

Čo sa týka jeho osoby, pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý bol
doposiaľ raz súdne trestaný.

To sú dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.