Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/605/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220276
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4212220276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: N.,

s.r.o., so sídlom D., N. XX, X.: XX XXX XXX, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: I. republika, v mene ktorej koná K. spravodlivosti I. republiky, D., U.
nám. XX, X.: 00 XXX XXX o náhradu škody 125,- eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 424,12 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 125,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 424,12 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom č. 4870015, pričom exekúcia bola vedená pod
spisovou značkou E u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava, ktorý podľa ustanovenia
§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá
bola súdu doručená dňa 13.10.2010 miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému
súdu Komárno (ďalej aj „ exekučný súd “), pričom uvedený exekučný súd rozhodol uznesením č.
8Er/876/2010-13 zo dňa 25.02.2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol pričom k uvedenému rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby 15 dní pričom omeškanie predstavovalo viac ako 230 dní. V danom prípade išlo o rozhodnutie
po uplynutí zákonom stanovenej doby 15 dní pričom v danom prípade prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu so stranami konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu veci. Žalobca
uviedol, že škoda 125,- eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
vzťahu založeného zmluvou o úvere.

2. Žalobca zároveň uviedol, že požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 424,12 eur,
t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnota majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Žalobca uviedol, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a žalovaný na túto žiadosť pozitívne nereagoval.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.10.2016 a uviedol, že žalobca preniesol celú
dôkaznú povinnosť na konajúci súd pričom dôkazné bremeno znáša sám a uviedol, že nie je jasný
ani titul nároku na náhradu škody a uviedol, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie

prieťahu v konaní , poukázal aj na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopredpredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom podľa § 4 a 11 zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že žalobca sa môže domáhať na
súde práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa

prijatia jeho žiadosti a v danom prípade má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde pričom
po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalovanému
doručená všeobecná odpoveď pričom žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, dátumy kedy sa dozvedel o škode, doklady preukazujúce škodu a teda neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie a zmaril teda akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu

škody, ktorý požadoval a žalovaný teda nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.
4. Ohľadne existencie prieťahov v konaní poukázal žalovaný tiež na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,
kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil.
Uviedol, že zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom vyplýva, že žalobca sa o škode musel

dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009,(t.j. 3 roky pred dňom kedy boli žalovanému doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) a teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia po uplynutí
zákonnej doby 15 dní lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej
lehoty po vydaní uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a uplynula po troch rokoch od

tohto dňa. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- eur, poukázal na ustanovenie
§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.,vzmyslektoréhosauhrádzaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitný
predpisneustanovujeinak.Preúspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodyjeokreminéhonevyhnutné

preukázať existenciu škody a jej výšku. Uviedol, že žalobca nepreukázal vznik škody ani jej výšku.

6. Taktiež žalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v
sume 424,12 eur nemajetková ujma u právnických osôb a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná
výška nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. V ďalšom poukázal žalovaný na

ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7. Žalovaný zároveň poukázal na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný

stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorý pripojil k uvedenému konaniu
v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako i sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov a poukázal na niektoré výňatky z neho.

8. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Poukázal pritom na ustanovenia §5 ods. 1a § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003

Z.z.

9. Napokon žalovaný uviedol, že z dôvodu nepreukázania a splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný považuje žalobu
za právne neopodstatnenú a žiadal, aby konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietol pričom žalovaný

si náhradu trov konania uplatnil.

10. Na pojednávaní dňa 13.06.2017 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalobcu, ktorý
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 09.06.2017 pričom žiadal žalobe
vyhovieť, poukázal na znalecký posudok č. 1/2014, súhlasil s tým aby súd pojednával a rozhodol v

jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca žalovaného, ktorý písomným
podaním zo dňa 26.05.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, uviedol, že súhlasí s tým aby
súdrozhodolvjehoneprítomnosti,žiadalžalobuzamietnuťpričompoukázalnarozhodnutiavobdobných
veciach.11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj

„ citovaného zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §
3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu
spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

12.NazákladevyššieuvedenýchskutočnostíadôkazovpooboznámenísasobsahomspisuOkresného

súdu Komárno č. 8Er/876/2010 zistil, že žaloba nie je dôvodná. Súd mal za preukázané, že žalobca
ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie spísaným súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým zo dňa 04.08.2010 pričom exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava č. SR 03988/10 zo dňa 25.05.2010 a predmetom exekúcie
bolo vymoženie sumy 344,- eur, zmenkových úrokov, zákonných úrokov a trov konania. Dňa 13.10.2010

bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K
žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie, ako aj vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok,
splnomocnenie pre Advocate, s.r.o. Bratislava. Exekučný súd uznesením č. 8Er/876/2010-13 zo
dňa 25.02.2011žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a následne uznesením8Er/876/2010-23 zo dňa 20.03.2011 exekučné konanie zastavil. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
rozhodol po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty a to neskôr o 120 dní.

13. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému;
ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o
zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie
všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to
nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či
nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní

zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto
aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma.

14. Uvedený zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,
ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym

úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát
podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny
úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného
zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný
zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným

postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo
na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech

ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku
nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku
plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán
štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom
zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný

postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá
citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda
kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

15. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 424,12 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nevydal
v lehote poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora do 15 dní od doručenia žiadosti na
vydanie poverenia. Súd konštatuje, že zákonom stanovená lehota uplynula dňa 28.10.2010. V danom

prípade bolo vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí 120 dní t.j. dňa 25.02.2011 od zákonnej lehoty a teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že exekučný
súd vydal poverenie po uplynutí zákonnej lehoty, a že bol nečinný 230 dní.16. Konajúci súd má za to, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného
súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno

vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné
zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich
nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože
aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy"
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods.
1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone
ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).

Lehota 30 dní na preskúmanie návrhu na zmenu exekútora v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného
od 1.9.2005, resp. v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 je extrémne krátka na
to, aby exekučný súd návrh na zmenu exekútora v spojitosti s priloženými listinami nachádzajúcimi
sa v spise náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie
a získal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o zmene exekútora vrátane vyjadrenia pôvodného

exekútora. Konajúci súd skúmal či uvedený platobný rozkaz bol vydaný v súlade s princípmi na ochranu
práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21. 03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov
súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter exekučného konania, nie je
možné považovať za nesprávny úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva oprávnenie exekučnému

súduskúmať,čiexekučnýtitulspĺňazákonomustanovenénáležitosti,pričomvyhodnocujejehoprípadnú
neplatnosť. Súd zdôrazňuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach, je 30 dňová lehota na rozhodnutie
v exekučných veciach, vrátane rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora mimoriadne krátka na to,
abyexekučnýsúdnávrhnáležitepreskúmal zhľadiskaformálnychamateriálnychpredpokladovvedenia
exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný
postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec
nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.

17. Konajúci súd konštatuje, že uznesením Okresného súdu Komárno č. 8Er/876/2010-13 zo dňa
25.02.2011žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolanásledne
ďalším uznesením č. 8Er/876/2010-23 zo dňa 20.03.2011 exekučné konanie zastavil.

18. Konajúci súd žalobu žalobcu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda,

nepreukázal kedy mu táto škoda vznikla ani príčinnú súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a
nesprávnym úradným postupom. To isté platí aj v prípade požadovanej nemajetkovej umy. Žalobca teda
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie podmienok a na požadovanú
náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. tým viac, že exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol vyššie uvedeným uznesením a následne ďalším

uznesením bolo exekučné konanie zastavené. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že žalobca v
priebehu sporu nepreukázal kedy požadoval od žalovaného predbežné prerokovanie nároku na náhrady
škody a nemajetkovej ujmy tak, aby súd mohol posúdiť či žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej
lehoty 6 mesiacov po prerokovaní žiadosti. Žalobca tiež súdu nepreukázal text žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody.

19. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal
keďže náhradu trov konania nežiadal ani nevyčíslil hoci na ne mal právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.