Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815207535
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815207535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave,
Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpeného Advokátskou kanceláriou OREA Consulting, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Zámocká 10, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I.,
Q. XXXX/XX, o zaplatenie 1.330,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 27. júla 2016 č.k. 12C/246/2015-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 756,14 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z uvedenej dlžnej sumy za čas od 10.4.2015 do zaplatenia, vo zvyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 14 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný
s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.330,12

eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy za čas od 10.4.2015 do zaplatenia
s tvrdením, že na základe zmluvy č. 4218030 o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva“),
uzavretej so žalovaným dňa 22.7.2014, žalovanému aktivoval SIM kartu s prideleným telefónnym číslom
0911641550, na základe Dodatku k zmluve poskytol žalovanému balík služieb „Happy L NAJ“a predal
mu mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S 5 Black za akciovú cenu 99 eur a žalovaný sa zaviazal zotrvať
v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, riadne a včas plniť zmluvné povinnosti a pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 630 eur s výškou klesajúcou v závislosti od dĺžky plnenia

zmluvy za každý deň plnenia zmluvy. Keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas platiť za
poskytnuté služby, v dôsledku čoho poskytovanie služieb bolo prerušené po 65 dňoch dňa 28.9.2014,
žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 573,98 eur, zohľadniac obdobie skončenia vzťahu a dobu
viazanosti. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby faktúrami č. 7408097442 na sumu
164,39 eur, č. 7409034177 na sumu 569,26 eur, č. 7409979151 na sumu 22,49 eur a č. 7502822972
na sumu 573,98 eur.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným ako
fyzickou osobou - nepodnikateľom bola dňa 22.7.2014 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb,
na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ku ktorej bolo
priradené telefónne číslo XXXXXXXXXX a takisto Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb,na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému program služieb „Happy L NAJ“ a predal mu mobilný
telefón značky Samsung Galaxy S 5 Black za akciovú kúpnu cenu 99 eur s tým, že doba viazanosti bola
určená na 24 mesiacov a zmluvná pokuta v tabuľke č. 1 činila sumu 630 eur, v bode 1 písm. b) Dodatku

bola stanovená povinnosť žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb
podľa zvoleného programu a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou a v bode 5 Dodatku povinnosť
účastníka v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b.) alebo v bode 2 alebo v
bode 4 Dodatku, v dôsledku ktorých dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, uhradiť
podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, pričom v prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM

karty z prevádzky v zmysle bodu 2 Dodatku, bola zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná
okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku. Zo Spoločného cenníka pre
poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. prvoinštančný súd zistil, že v prípade služby
„Happy L“ predstavoval mesačných poplatok 29,99 eur. Ďalej zistil, že faktúrou č. 7408097442 zo dňa
22.8.2014 (splatnou dňa 9.9.2014) bola žalovanému fakturovaná cena za mesačné poplatky, hlasové a
nehlasové služby v sume 164,39 eur za obdobie od 22.7.2014 do 21.8.2014, faktúrou č. 7409034177

zo dňa 22.9.2014 (splatnou dňa 9.10.2014) boli fakturované žalovanému mesačné poplatky, hlasové a
nehlasové služby v sume 569,26 eur za obdobie od 22.8.2014 do 21.9.2014, faktúrou č. 7409979151 zo
dňa22.10.2014(splatnoudňa10.11.2014)bolifakturovanéžalovanémumesačnépoplatkyvsume22,49
eur za obdobie od 22.9.2014 do 21.10.2014 a faktúrou č. 7502822972 zo dňa 22.3.2015 (splatnou dňa
9.4.2015) bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta v sume 573,98 eur za obdobie od 22.2.2015

do 21.3.2015.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy a Dodatku dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žaloba je dôvodná v časti nároku na zaplatenie sumy 756,14 eur, predstavujúcej cenu

žalobcom poskytnutých služieb, hlasových a nehlasových služieb, ako aj mesačné poplatky, na platenie
ktorých sa žalovaný zaviazal zmluvou a Dodatkom o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.7.2014,
vyfakturovaných faktúrami č. 7408097442 zo dňa 22.8.2014, č. 7409034177 zo dňa 22.9.2014 a č.
7409979151 zo dňa 22.10.2014, ktoré neboli zo strany žalovaného reklamované, prípadne žalobcovi
vrátené. Dôvodil, že prvým dňom omeškania bol v prípade faktúry č. 7408097442 deň 10.9.2014, v

prípade faktúry č. 7409034177 deň 10.10.2014 a v prípade faktúry č. 7409979151 deň 11.11.2014 a súc
viazaný návrhom žalobcu, ktorý si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 10.4.2015, priznal žalobcovi od
uvedeného obdobia aj nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 20/2013 Z.z., v znení neskorších predpisov.

5. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 573,98 eur prvoinštančný súd právne posúdil
podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. a) a ods. 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 544
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy a Dodatku, § 3 ods. 1 a 3 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Dodatku a vo svetle čl. 7
ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval,

že z Dodatku je zrejmé, že jeho text bol pripravený žalobcom vo forme vopred formulovaných
zmluvných podmienok, do ktorých boli vpísané len údaje o žalovanom, ktorý nemal možnosť zmeniť
obsah podmienok poskytovaných služieb, ktoré boli predmetom Dodatku a už vôbec nie Všeobecných
podmienok, na ktoré odkazuje Dodatok, podľa bodu 1 písm. b) ktorého mal ako účastník riadne a
včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade

so Všeobecnými podmienkami žalobcu, ktoré boli nečitateľné pre použitie minimalizovaného písma,
pričom zmluvná pokuta bola upravená v Dodatku ako dôsledok porušenia povinností definovaných
žalobcom v Dodatku a odkazom na jednotlivé body Všeobecných podmienok. Doplnil, že v podobe ako
sú sformulované zmluvné podmienky v zmluve a Dodatku a predložené žalovanému spotrebiteľovi je
málo pravdepodobné, že by sa žalovaný spotrebiteľ vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú terminológiu

vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné minimalizované písmo to výrazne sťažuje,
až znemožňuje, naviac v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky odkazom na
Všeobecné podmienky a Cenník, lebo to Občiansky zákonník neumožňuje, a preto ak mal žalujúci
poskytovateľ úmysel uplatňovať určité sankcie za porušenie platobnej povinnosti, malo byť takéto
dojednanie podpísané a zreteľne uvedené v zmluve alebo Dodatku. Zo skutočnosti, že v danom prípade

žalobca zabezpečoval zmluvnou pokutou porušenie akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 alebo
v bode 2 alebo v bode 4 Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu služby zo strany podniku,
prvoinštančný súd vyvodil, že takto koncipovaná úprava zmluvnej pokuty vyvoláva neurčitý okruh
rôznych porušení alebo vzťahov, keď dodávateľ pritom určí, ktoré porušenie si vyberie a uzavrel, žepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Nakoniec uviedol, že nezdieľa názor žalobcu, že zmluva a Dodatok boli výsledkom
individuálneho prerokovania zmluvných podmienok, lebo len fakt, že spotrebiteľ uviedol do zmluvy svoje

identifikačné údaje a vybral si mobilný telefón, neznamená, že zmluvné podmienky v zmluve a Dodatku
boli dojednané individuálne za stavu, keď žalobca ako poskytovateľ služby určil ostatné podmienky, a
to aj výšku zmluvnej pokuty a ak dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v typovom formulárovom
Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a tiež odkazom na Všeobecné podmienky, a to, že
by bol žalovaný oboznámený riadne so všetkými zmluvnými podmienkami a mal by možnosť si ich aj

prečítaťpreduzavretímzmluvyaDodatku,resp.žebymalžalovanýnávrhzmluvyaDodatkukdispozícii,
napr. doma na prečítanie, nebolo v konaní preukázané.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalobca
bol úspešný v rozsahu 57 %, žalovaný v rozsahu 43 %, a tak priznal náhradu trov žalobcovi vo výške
14 %, ktorý tvorí rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného.

7. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas odvolanie
žalobca z odvolacieho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval, že sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.330,12 eur s príslušenstvom, z toho suma 573,98 eur predstavovala nárok na zmluvnú pokutu,
dojednanú podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške, ktorá nebola v čase uzavretia
Dodatku k zmluve č. 428030 zo dňa 22.7.2014 neprimeraná k hodnote zabezpečovaného záväzku,
naopak bola výrazne nižšia ako zabezpečovaný záväzok a nemôže byť preto neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Tvrdil, že neobstojí ani tvrdenie prvoinštančného súdu, že dohoda o zmluvnej pokute
nebola individuálne dojednaná, keďže každá zmluva je pred podpisom klientom odsúhlasená a až
následne podpísaná. Žalobca mal za to, že to bol žalovaný, ktorý konal v rozpore s dobrými mravmi, ak
dojednal zmluvu a k nej Dodatok, prevzal drahé mobilné telekomunikačné zariadenie, využíval služby
po dobu ich povinného poskytovania bez toho, aby za ne zaplatil, a preto súd prvej inštancie poskytol

žalovanému spotrebiteľovi neprimeranú ochranu. Súdu prvej inštancie takisto vytkol, že rozsudok v
jeho napadnutej časti nie je presvedčivo odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Podľa žalobcu
argumentáciaprvoinštančnéhosúduvbode28odôvodneniarozsudkusanedápovažovaťzahodnotenie
skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a svedčí o nepochopení štandardnej zmluvy,
lebo je nemysliteľné, aby dodávateľ s každým klientom vyjednával individuálne zmluvné podmienky,

keď zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje podmienky poskytovania verejnej
služby dodávateľom, ktorý môže odmietnuť uzavrieť zmluvu len v zákonom určených prípadoch.
Pripomenul, že ním používané všeobecné obchodné podmienky a cenníky sú vydané podľa § 44 ods.
1 zákona č. 351/2011 Z.z., sú voľne dostupné na webovskom sídle žalobcu s veľkosťou písma 12 a
musia byť rovnaké pre každého spotrebiteľa, lebo individuálne si spotrebiteľ dojednáva rozsah a obsah

služieb, ktoré chce, aby mu boli poskytované a či uzatvorí aj Dodatok k zmluve. Podčiarkol, že v danom
prípadebolidodržanépodmienkypreplatnédojednaniezmluvnejpokuty,ktorábolažalobcomstanovená
tak, aby v čase uzavretia zmluvy a Dodatku bola primeraným zabezpečením záväzku, na ktorý sa
spotrebiteľ zaväzuje, a ktorá podľa žalobcu žiadnym spôsobom neovplyvňuje práva a povinnosti strán zo
zmluvy, na čom nemení nič skutočnosť, že bola dojednaná „jednostranne“, lebo žalovaný si objektívne

nemá voči žalobcovi čo zabezpečovať a dojednaná zmluvná pokuta tak nebola zjavne neprimeraným
zabezpečením poskytnutým žalovaným a nemôže byť preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a námietok a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

10. Rozsudok je v zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.11. Žalobca uplatnil v odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie v
jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

12. Žalobcom v odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,

keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas

konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

13. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú
strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávne ho vyložil.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný spor a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie
skutkovéhostavu,anižebysúdvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesov
sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365
ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. V posudzovanom prípade nie je sporné, že žalobca je dodávateľom služby, čo vyplýva aj z predmetu
jeho činnosti zapísaného v Obchodnom registri. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy a Dodatku k nej dňa
22.7.2014 nepochybne vystupoval ako fyzická osoba, keďže zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva,
žeby konal s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim) sa k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl.
2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách). Z obsahu a formy zmluvy a Dodatku je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej
pretlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
žalovaného, ktorý nemal možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani
ho neovplyvnil. V tomto smere správne súd prvej inštancie dovodil, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva

spotrebiteľa, a teda aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a charakter predmetnej zmluvy správne
neposudzoval len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie
a predovšetkým v súlade so zmyslom, účelom a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej súd členského štátu ako vnútroštátnysúd ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu, že
je pomenovaná inak alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad
podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, upravujúceho (o.i.) podmienky na

poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb a práva a
povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných
služieb (§ 1 ods. 1 písm. a/ a d/ zák. č. 351/2011 Z.z.). Samotným východiskom je pritom postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zo stretu autonómie vôle a z myšlienky rovnosti
potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j.
spravodlivosti, ekvity a rovnováhy zúčastnených záujmov.

17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. V danom spore je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvej inštancie zamietol
žalobu žalobcu v časti nároku na zmluvnú pokutu je jeho právny názor, že za stavu, ak zmluvná
pokuta bola upravená v Dodatku ako dôsledok porušenia povinností definovaných žalobcom v Dodatku
a odkazom na jednotlivé body Všeobecných podmienok, a to tak, že žalobca zmluvnou pokutou

zabezpečoval porušenie akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 alebo v bode 2 alebo v bode 4
Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu služby zo strany podniku, takto koncipovaná úprava
zmluvnej pokuty vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení a preto je dohoda o zmluvnej pokute je
neplatná, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tiež z dôvodu, že v prejednávanom prípade
nebolo možné určovať túto zmluvnú podmienku odkazom na Všeobecné podmienky a Cenník, a teda

ak mal žalobca ako dodávateľ verejnej služby úmysel uplatňovať túto sankciu za porušenie platobnej
povinnosti, malo byť takéto dojednanie individuálne dohodnuté so žalovaným, zreteľne uvedené v
zmluve alebo Dodatku a žalovaným podpísané.

20. Správnosť tohto záveru prvoinštančného súdu žalobca namieta neopodstatnene.

21. Z bodu 1 písm. b) Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva záväzok účastníka
riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku.

22. Z bodu 4 Dodatku plynie, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b)
tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.

23. Všeobecne platí, že zmluvné strany si môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa budú
navzájom riadiť. Dohodnuté práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak nie je
vylúčená aplikácia všeobecných či iných obchodných podmienok na ktoré zmluva môže odkazovať,
čo plynie z princípu autonómie vôle strán a z neho odvodenej zásady zmluvnej slobody. Uplatnenie
obchodných podmienok nie je ale neobmedzené. V prípade, že zmluva činí svojou súčasťou všeobecné

obchodné podmienky formou odkazu na ne, samotný odkaz na ne ale nestačí, pretože k nemu musí
pristúpiť zoznámenie sa s ich obsahom. V pochybnostiach dôkazné bremeno preukázania skutočnosti
individuálneho dojednania zmluvnej klauzuly v obchodných podmienkach a známosť zmluvných klauzúl
v nich obsiahnutých, leží na osobe, ktorá sa ustanovení obchodných podmienok dovoláva. V danom
prípade je nepochybné, že zmluva a Dodatok učinili svojou súčasťou Všeobecné obchodné podmienky

formouodkazunane.Správnepretosúdprvejinštancieuzavrel,ževtejtovecimuselžalobcapreukázať,
že Všeobecné podmienky boli k zmluve pripojené alebo že boli známe druhej strane, t.j. žalovanému
spotrebiteľovi.24. Odvolací súd pripomína, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (v danom prípade
dojednanie o zmluvnej pokute). Súdna prax sa v tomto smere ustálila v závere, že v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nesmie byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej, t.j. listiny, na ktorú

spotrebiteľ pripája svoj podpis. Nemožno preto nič vytknúť záveru prvoinštančného súdu, že v prípade,
akžalobcaakododávateľverejnejslužbymalúmyseldojednaťzmluvnúpokutuakosankciuzaporušenie
platobnej povinnosti žalovaným, malo byť takéto dojednanie individuálne dohodnuté so žalovaným,
zreteľne uvedené v zmluve alebo Dodatku a žalovaným podpísané a ak tak žalobca neučinil, nemožno
mu nárok na zmluvnú pokutu priznať.

25. Napokon súd prvej inštancie správne vyvodil, že dojednanie o zmluvnej pokute v Dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb spôsobom, že „záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie
a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb“, na
základe ktorého žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné

považovať za neplatné pre neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v situácii, ak zmluva o
pripojení, súčasťou ktorej je Dodatok a Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb,
obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia totiž neumožňuje
posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Povinnosť riadne
a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb zvoleného programu a dodržiavať povinnosti

v súlade so zmluvou, Dodatkom a Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb je
koncipovaná tak široko, že pre neurčitosť neumožňuje posúdiť ani primeranosť výšky zmluvnej pokuty vo
vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Pokiaľ teda dojednanie o zmluvnej pokute obsahovalo tak široké
vymedzenie porušenia zmluvných záväzkov zo strany žalovaného, z obsahu ktorého nemožno vyvodiť,
ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, prípadne ich súhrn by mal byť zaistený zmluvnou

pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť takáto sankcia uplatnená, takéto
dojednanie nemožno považovať za určité, a preto je neplatné.

26. Pre úplnosť možno dodať, že ďalším nedostatkom spôsobujúcim neurčitosť dojednania o zmluvnej
pokute, pre ktorý nebolo možné priznať zmluvnú pokutu žalobcovi, je nárok na jej zaplatenie odvíjajúci sa

od ďalšej podmienky pre jej uplatnenie, ktorým je vypojenie SIM karty. Ide totiž o ďalšiu skutočnosť alebo
úkon, na ktorý sa právo na uplatnenie zmluvnej pokuty viaže. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne okrem porušenia zmluvnej povinnosti na
následné odstúpenie od zmluvy, preto aj z tohto dôvodu je nutné považovať dojednanie o zmluvnej
pokute za neplatné.

27. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné už z vyššie
uvedených dôvodov, nebolo potrebné sa z dôvodu procesnej ekonómie zaoberať ostatnými odvolacími
námietkami žalobcu ohľadom neprijateľnosti tejto zmluvnej klauzuly.

28. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd preto potvrdil rozsudok v zamietavej časti podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho

konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol
tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).