Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201422
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214201422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXXX/XX, B., o zaplatenie 173,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č.k. 15C/131/2014-91 zo dňa 13. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 10.01.2014, doručenú súdu
dňa 28.01.2014, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 173,81 eura
s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2, § 54 ods. 1,2
posledná veta Občianskeho zákonníka, § 101, § 100 ods. 1 veta prvá, § 524 ods. 1,2, § 526 ods. 1,2,
§ 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k
záveru, že v dôsledku premlčania nároku, na ktoré prihliadol v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 o

ochrane spotrebiteľa ako aj na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou žalovanej, nie je možné
žalobe vyhovieť. Považoval za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu SLSP, a.s.
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa
Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe
tejto zmluvy banka v rámci predmetu svojho podnikania poskytla úver žalovanej ako fyzickej osobe
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čiže žalovaná v tomto vzťahu
vystupovala ako spotrebiteľ.

2. Konštatoval, že zásadnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo ustáliť, či v prejednávanom
spore ide o obchodnoprávny vzťah (keďže úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným
vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania uplatneného
nároku, alebo námietku premlčania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. V tomto smere súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo všeobecnosti niet rozumného

dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť
ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či
obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre spotrebiteľov výhodnejšia. Uviedol, že napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v
postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať

ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a príslušné ustanovenia zák. č.
258/2001 Z. z.. Ust. § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie
ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Pre posúdenie plynutia premlčacej doby potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl.), pretože s uplatnením Obchodného

zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, a preto použitie ustanovení Obchodného
zákonníka v tomto smere by bolo v neprospech žalovanej, ktorá má postavenie spotrebiteľa.

3. Z hľadiska skutkového stavu uviedol, že žaloba bola doručená súdu dňa 28.01.2014. Na základe:
„Zmluvy o splátkovom úvere č. 0212081164“ zo dňa 09.09.2005 právny predchodca žalobcu SLSP a.s.
poskytol žalovanej úver v sume 27.800,- Sk, pri dojednanej úrokovej sadzbe 17,80 % p. a. v zmysle

čl. I. zmluvy, kedy bola dojednaná splatnosť prvej splátky 01.10.2005 a konečná splatnosť 01.09.2010.
Následne došlo k postúpeniu tejto pohľadávky: „Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE z
dňa 15.12.2011, pričom žalobca doložil do súdneho spisu na č.l. 18:“ Prílohu č. l. k Zmluve o postúpení
pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15.12.2011 - aktíva“ s tým, že medzi údajmi, ktoré mali slúžiť ako
podklad pre postúpenie pohľadávky bola vyznačená aj doložka o splatnosti úveru zhodne so Zmluvou

z č.l. 3 súdneho spisu ku dňu 01.09.2010. Poukázal na to, že konečná splatnosť úveru nastala dňom
01.09.2010 (príloha č.l. 18). Keďže žalobca nepreukázal, že došlo k predlženiu splatnosti na základe
vzájomnej dohody so žalovanou, súd prvej inštancie prijal záver, že 3-ročná premlčacia lehota začala
plynúť od 01.09.2010 a uplynula dňom 31.08.2013. Žaloba bola doručená súdu už po uplynutí tejto
hmotnoprávnej lehoty dňa 28.01.2014, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 151 ods. 1 OSP.

4.Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. ho zruší a vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému a vedľajšiemu

účastníkovi trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní. V dôvodoch
svojho odvolania žalobca uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 09.09.2005, pričom
v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné
zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v OBZ.
V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom

ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky, vzniknuté pred
01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená,
že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom tak ako v
danom prípade, nie je možné práva a povinnosti, vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať
podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú

ustanoveniam OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR
sp. zn. 7 MCdo 9/2014 zo dňa 24.03.2015, 2 MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a 6 MCdo 4/2012 zo dňa
27.03.2013 ako aj na rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trnave, Žiline a Prešove.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a

po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal

dňa 13.10.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.8. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP

opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie
správne posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.
Bratislava a žalovanou založený zmluvou o pôžičke ako vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, na
ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv. Správne súd prvého stupňa aplikoval aj ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

pretože v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dňa 13.10.2015 bolo už toto ustanovenie zákonná
účinné a súd bol povinný z úradnej povinnosti na premlčanie uplatneného nároku prihliadnuť. V danom
prípade sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy, titulom nesplateného úveru, ktorého konečná
splatnosť nastala dňa 01.09.2010, čo nesporne vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom a
to zo z obsahu zmluvy o úvere, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 3, a 18 spisu). V rámci

všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť v zmysle ust. § 101 OZ nasledujúci deň
po konečnej splatnosti úveru t.j. 02.09.2010 (súd prvej inštancie nesprávne uviedol deň 01.09. 2010)
a uplynula 02.09.2013 (§ 122 ods. 2 OZ), žalobca svoj nárok na súde neuplatnil, pretože žalobu podal
až 28. 01.2014, t.j. viac ako 4 mesiace jej márnom uplynutí. V tomto smere súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav a jeho závery o premlčaní žalobcom uplatneného nároku až na uvedenú nepresnosť

ohľadne začatia plynutia premlčacej doby a dátumu jej uplynutia majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesla
opatrovníčka žalovanej (č.l. 85 spisu) a tiež na ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a žalobu zamietol. S ohľadom na obranu žalobcu, ktorý v podanom odvolaní namietal, že mu vznikol
nárok na úhradu splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa omeškania odvolací

súd uvádza, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere splatnosť prvej splátky nastala dňa
01.10.2005 a končená splatnosť úveru, teda zaplatenie poslednej splátky malo nastať dňa 01.09.2010.
Z uvedeného je možné prijať záver, že všetky splátky vrátane poslednej splátky, ktorú mala žalovaná
zaplatiť v mesiaci september 2010 treba považovať za premlčaný nárok, pretože žalobca žalobu podal
až dňa 28.01.2014, t.j. v čase, kedy od splatnosti poslednej splátky do podania žaloby uplynula trojročná

premlčacia doba.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v
zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku

čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky
premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný
vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda
jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

11.Sohľadomnadôvodyuvedenéžalobcomvpodanomodvolaníodvolacísúduvádza,žesanestotožnil
s tvrdením žalobcu v tom, že súd prvej inštancie nesprávne na daný právny vzťah aplikoval ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014. Za nesprávny
považuje aj názor žalobcu v tom, že na daný právny vzťah mal súd prvého stupňa aplikovať Obchodný

zákonník. Ust. § 52 ods. 2 veta tretiu Občianskeho zákonníka ukladá súdu, aby na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použil ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ustanovenie §5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nadobudlo účinnosť dňom 01.05.2014. V dôsledku absencie prechodných ustanovení v zák.
č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy

uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zmenený zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§
5b) je súd povinný aplikovať dňom účinnosti zákona ust. § 5b aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou.12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery Najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutí zo dňa
21.04.2015 vo veci vedenej pod sp. zn. 3 MCdo 12/2014. V dôvodoch rozhodnutia Najvyšší súd SR v

tejto veci konštatoval, že súd prvého stupňa by bol povinný vziať na zreteľ ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014
zo dňa 21.04.2015).

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, u ktorej by bol dôvod na to, aby jej odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu však v tomto štádiu konania
žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).