Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. jún 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517209264
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7517209264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti V. - K., nar. XX.XX.XXXX, R., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky, všetci
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9,
Košice, dieťaťa rodičov: matky R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a otca L. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloleté deti V. - K., nar. X.XX.XXXX, R., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok
v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K., R. a R., na každé z nich mesačne vo výške
30% životného minima určeného Zákonom o životnom minime v platnom znení, vždy do 15-teho dňa v
každom mesiaci vopred, počnúc doručením rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V. - K., nar.
XX.XX.XXXX, R., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, na základe návrhu matky maloletých detí,
nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.

2. Matka maloletých detí sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a keďže
doručenie predvolania mal vykázané riadne a včas, súd postupoval podľa ust. § 31 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a vec prejednal v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletých detí a kolízneho opatrovníka a listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Otec maloletých detí uviedol, že s návrhom na začatie konania súhlasí. Navrhol, aby toho času,
nakoľko je vo výkone väzby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Z otcovej strany aby
súd určil vyživovaciu povinnosť, nakoľko nemá príjem v minimálnej zákonom stanovenej výške a pokiaľ

ide o úpravu styku, aby súd styk neupravoval, keďže je vo výkone väzby.

5. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že z manželstva rodičov pochádzajú tri maloleté deti - K., R.
a R. a plnoletý I.. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7P/100/2008 zo dňa 24.11.2008,ktoré sa stalo právoplatným dňa 14.01.2010 v konaní o úpravu práv a povinností, boli vtedy maloletí I.
a K. zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný uhrádzať na ich výživu spolu 160,- eur
mesačne. Rodičia však obnovili spolužitie a z ich vzťahu sa potom narodili R. a R.. Otec maloletých detí

je od 21.09.2016 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach.

6. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.

7. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

8. Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

9. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

10. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.

17. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného právneho a skutkového stavu súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a maloleté deti zveril do starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na ich výživu.18. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodoval v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na
Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.