Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/79/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407205197
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4407205197.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev

Biskupstvo Nitra, so sídlom Nám. J. Pavla II. č. 7, Nitra, IČO: 35 593 008, zast. JUDr. Svoradom
Petruškom, advokátom, so sídlom Kupecká 18, Nitra, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so
sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I.Súdžalobuvčastivydaniaanavráteniavlastníctvaknehnuteľnostiparc.č.XX,druhpozemkuzáhrady,
o výmere 371 m2, parcela vytvorená na základe Geometrického plánu č. 60/2007 zo dňa 10.7.2007 Ing.
Ivanom Tischljarom, úradne overeným Správou katastra Nové Zámky 18.7.2007 pod č. 900/07 pre kat.
územie B. I. a v časti spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnosti, a to parcely registra
„C“ KN č. XXXX - trvalé trávne porasty, o výmere 1047 m2, vytvorená na základe Geometrického plánu
č. 81/2014 pre kat. územie P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 10.11.2014, úradne overený
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 12.12.2014 pod č. 1306/2014.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.4.2007 domáhal podľa zák. č.
161/2005 Z. z. o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 2 tohto zákona na navrátenie a
vydanie vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodne nachádzajúcim sa v kat. úz. P., kat. úz. Q. P. a v kat.
území B. I. zapísaných na Okresnom úrade Nové Zámky, odbore katastrálnom, v katastri nehnuteľností
C, vedených v PKV č. XXX, kat. úz. P., parcely č. XX kat. úz. Q. dvor bez LV a parc. č. XX kat. úz. B. I.,

spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2007 pod názvom „spresnenie žalobného
návrhu“ upresnil petit žalobného návrhu tak, že žiadal a vydať vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. XX,
druh pozemku záhrady o výmere 371 m2, parc. vytvorená na základe Geometrického plánu č. 60/2007,
vyhotoveného dňa 10.7.2007 Ing. Ivanom Tischljarom, autorizovaným geodetom a kartografom , dňa
18.7.2007 pod č. 900/07 v obci P. pre kat. územie B. I. a ďalej parc. č. XX/X druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1011 m2, parc. č. XX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

o výmere 72 m2, parc. vytvorené na základe Geometrického plánu č. 57/2007 vyhotoveného dňa
9.7.2007 Ing. Ivanom Tischljarom, autorizovaným kartografom a geodetom dňa 10.7.2007 a úradne
overeného Správou katastra Nové Zámky dňa 18.7.2007 pod č. XXX/XX v obci P. pre kat. územie
Q. P. a ďalej parcelu č. XXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere 1416 m2, parcela vytvorenána základe Geometrického plánu č. 52/2007 vyhotoveného dňa 15.6.2007 Ing. Ivanom Tischljarom,
autorizovaným kartografom a geodetom dňa 15.6.2007 a úradne overeného Správou katastra Nové
Zámky dňa 12.7.2007 pod č. XXX/XX v obci P. pre kat. územie P. spolu s dokumentáciou, ktorá k nim

prislúcha, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2015 predložil súdu
upresnenie petitu, podľa ktorého v časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XX
druh pozemku záhrady, o výmere 371 m2, parc. vytvorenej na základe GP č. 60/2007 zo dňa 10.7.2007
Ing. Ivanom Tischljarom, úradne overeným Správou katastra Nové Zámky dňa 18.7.2007 pod č. 900/07

pre kat. územie B. I. a v časti spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha zobral žalobu späť a v
tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zároveň však trval na tom, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného
vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam parcely C KN č. 23 zastavané plochy o výmere
1083 m2, vytvorenej na základe GP č. XX/XXXX pre kat. územie Q. P., vyhotovený Ing. Vladimírom
Raškovičomdňa26.1.2015,úradneoverenýOkresnýmúradomNovéZámky,katastrálnymodboromdňa
9.2.2015 pod č. 89/2015 a parcely C KN č. XXXX trvalé trávne porasty, o výmere 1047 m2, vytvorenej

na základe GP č. 81/2014 pre kat. územie P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 10.11.2014,
úradne overený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 12.12.2014 pod č. XXXX/
XXXX. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov súd žalobu
v časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XX, druh pozemku záhrady o výmere
371 m2, parcela vytvorená na základe GP č. 60/2007 zo dňa 10.7.2007 Ing. Ivanom Tischljarom podľa

ustanovenia § 144 a § 145 odsek 2 Civilného sporového poriadku, zastavil.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.4.2006 žalobca vyzval žalovaného podľa zákona č. 161/2005 Z.
z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich

vydanie, nachádzajúcich sa v kat. území P., vedených v V. č. XXX. O podanej výzve žalobca upovedomil
tiež žalovaného, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali v rámci jeho územného obvodu -
Regionálny odbor Nové Zámky. Mal za to, že údaje podľa priloženého výpisu z PKV č. XXX kat.
územia P., spolu s identifikáciou parciel preukazujú, že tieto nehnuteľnosti tvoria poľnohospodársku
pôdu a v súlade s § 2 odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z. sa vlastnícke právo vracia aj k

nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. Podľa údajov uvedených v PKV č. XXX,
predmetnénehnuteľnostiprešlidovlastníctvaštátuvdôvodeuvedenomv§3odsek1písmenoc)zákona
č. 161/2005 Z. z. odňatím bez náhrady, v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej
reformy.
Čo sa týka parcely C KN č. 23 kat. územia Q. P., ktorá je v súčasnosti evidovaná ako zastavané

plochy a nádvoria, pričom predmetný druh pozemku nezodpovedá druhu pozemku, ktorý v skutočnosti
predmetná nehnuteľnosť má podľa stanoviska Okresného úradu Nové Zámky, pozemkového a lesného
odboru, nakoľko tento úrad určil, že po zmene z nepoľnohospodárskeho na poľnohospodársky by
mohol rozhodnúť len v prípade súhlasu súčasného vlastníka nehnuteľností, a keďže tento súhlas bol zo
strany vlastníka resp. správcu odopretý, nemohol o tejto zmene rozhodnúť. Žalobca sa preto domáhal

vydania tejto parcely s odôvodnením, že Okresný úrad Nové Zámky vo svojom rozhodnutí uviedol, že
sú tu dôvody na zmenu druhu pozemku a v prípade, že oprávnená osoba, teda žalobca ako vlastník
nehnuteľnosti, o takúto zmenu požiada, bude tejto zmene vyhovené, v prípade, že správca ako povinná
osoba dá k tejto zmene súhlas. Parcela č. XX kat. územia Q. P. vychádza z parcely č. XXXX PKV
č. XXX kat. územia P. a v priloženej identifikácii parciel je to podrobne rozvedené a rozpísané. Podľa

prídelovej listiny bývalého Okresného národného výboru, ktorá je zapísaná v PKV č. XXX pre kat.
územie P. pod radovým číslom XX, je uvedené, že nehnuteľnosti uvedené pod bodom I. tejto PKV pod
č. 6-29, IV. pod č. 1-46, parcela č. XXXX je poradové číslo XX, čo znamená, že pod IV. a parcely č.
XXXX je pod I. bod poradové číslo 27. Okrem iných nehnuteľností, tieto dve nehnuteľnosti boli zapísané
na Československý štát, štátny majetok, národný podnik v Palárikove. Žalobca mal preto za to, že

z predmetného jednoznačne vyplýva, že reštitučným titulom na vydanie a navrátenie vlastníctva je
ustanovenie § 3 odsek 1 písmeno c) zákona č. 142/1947 Zb. tak, ako to bolo uvedené vo výzve a
následne v žalobe.
Čo sa týka parcely č. XXXX trvalé trávne porasty, pre kat. územie P., táto nehnuteľnosť je priamo
schopná vydania a je možné ju vydať. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že pôvodným vlastníkom PKV č.

XXX kat. územia P., bola Ostrihomská kapitula, ktorá bola právnym predchodcom žalobcu a predmetné
nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe § 3 odsek 1 písmeno c) odňatím bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb.3. Žalovaná strana sa vyjadrila písomne k spresneniu žalobného návrhu žalobcu svojím podaním
doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.3.2017 s tým, že vykonala obhliadku predmetnej parcely č. XX kat.
územiaQ.P.,zastavanéplochyanádvoriaovýmere1083m2azistila,žepozemokjesituovanývbytovej

štvrti zastavanej siedmimi panelovými bytovými domami, ktoré majú jedno prízemné a tri nadzemné
podlažia, pozemok sa v jednej časti nachádza medzi bytovými domami postavenými na C KN parcelách
č. XX a XX a sú na ňom zriadené spevnené betónové plochy s vybudovaným kontajnerovým státím
slúžiacim na odpadkové nádoby. Táto časť pozemku je prevažne zatrávnená a vysadená okrasnými
kríkmi, drevinami a stromami, strednú časť pozemku tvorí prístupová cesta ku všetkým bytovým domom

a na ďalšej časti pozemku sa nachádzajú viaceré drobné stavby vybudované obyvateľmi bytoviek,
slúžiace výlučne vlastníkom bytov na drobný chov a pravdepodobne pestovanie plodín, táto časť
parcely však nie je prístupná a je ohradená vonkajším oplotením. Žalovaná strana s prihliadnutím
na vyššie uvedené a na fotodokumentáciu obhliadaného objektu jednoznačne mala za to, že napriek
skutočnosti, že stavba - rodinný dom so súp. číslom XXX, evidovaná na LV č. X vo vlastníctve Okresného
úradu Nové Zámky, bola z predmetnej parcely odstránená. Charakter pozemku, ktorý je evidovaný v

katastri nehnuteľností na LV č. 24 ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nie je možné jeho
poľnohospodárske využitie, a preto žalovaný namietal jeho vydanie. Žalovaný uviedol k parcele č. XX,
že vychádzajúc z digitálnej ortofoto mapy je preukázané, že v obvode predmetnej parcely sa nachádzajú
aj ďalšie zastavané časti neevidované v katastri nehnuteľností, ako aj úsek prístupovej cesty k ďalším
nehnuteľnostiam, bytovým domom postaveným na parcelách č. XX, XX, XX evidovaných na LV č. XX,

XX, XX vo vlastníctve fyzických osôb. Podľa ustanovenia § 2 odsek 1 písmeno a) v spojení s § 2
písmeno b) zákona č. 220/2004 Z. z. dospela žalovaná strana k tomu právnemu záveru, že vlastnícke
právo sa v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. nenavracia k takto špecifikovaným nehnuteľným veciam a s
poukazom na evidovaný druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“, označený pozemok v žiadnom
prípade nie je možné subsumovať pod vyššie citované zákonné ustanovenie, a teda nemôže ísť o

nehnuteľnosť, ku ktorej sa navracia vlastnícke právo oprávnenej osobe v zmysle zákona č. 161/2005
Z. z. V tomto smere poukázala na ustanovenie § 6 zákona č. 161/2005 Z. z. písmeno b). Iný výklad
citovaného ustanovenia je podľa názoru žalovanej strany neprípustný, a preto bez ohľadu na charakter
stavby nie je prípustné vydanie pozemkov, ktoré v súčasnosti sú zastavané, navyše ak sú zastavané
stavbami vo vlastníctve tretích osôb. Poukázala na množstvo rozhodnutí súdov SR ohľadom vydania a

navrátenia spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam podľa zákona č. 161/2005 Z. z. s poukazom aj na
úpravu zákona č. 220/2004 Z. z., keď dotknuté nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané a
vedené ako druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, teda v ich prípade nejde o poľnohospodársku
pôdu a ani o ostatné nehnuteľné veci označené v ustanovení § 2 zákona č. 161/2005 Z. z., ku ktorým by
bolo možné vrátiť vlastnícke právo. I napriek skutočnosti, že v čase odňatia nehnuteľnosti pôvodnému

vlastníkovi bol pozemok druhovo označený ako roľa, pri posudzovaní splnenia zákonom stanovených
reštitučných podmienok, je v danom prípade potrebné vychádzať zo skutočnosti, že v súčasnosti je
pozemok zastavaný, resp. z neho vytvorené pozemky sú zastavané. Preto žalovaná strana, čo sa týka
parcely č. XX, kat. územia Q. P., nemá v zmysle § 6 písmeno b) zákona č. 161/2005 Z. z. nárok na
vydanie tejto nehnuteľnosti, nakoľko ide o pozemok, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva

štátu zastavaným.
Čo sa týka parcely č. XXXX kat. územia P., voči jej vydaniu žalovaný nemal námietky.

4. Súd uznesením zo dňa 6.2.2017 pripustil zmenu petitu žaloby podľa upresnenia petitu žalobcu zo
dňa 24.4.2015.

5. Žalobca je právnickou osobou (zák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví
a náboženských spoločností), ktorá je registrovaná na Ministerstve kultúry SR (zák. č. 192/1992 Zb.
o registrácií cirkví a náboženských spoločností). Žalobca na preukázanie právnej subjektivity predložil
potvrdenie cirkevného odboru MK SR o tom, že má samostatnú právnu subjektivitu, ako aj potvrdenie

o pridelení IČO Štatistickým úradom SR.

6. Žalovaný je právnická osoba zriadená v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, v pozemkovom
fonde, pozemkových spoločenstvách.

7. Žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve
Ostrihomského arcibiskupstva. Podľa článku I. veta prvá Modus vivendi medzi Československou
republikou a Svätou stolicou z 2.2.1928 a Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977bola na základe konštitúcií Praescriptionum sacrosancti a Qui Divino zriadená samostatná slovenská
provincia. Na základe konštitúcie boli zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam a
potvrdená úprava právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území SR. V zmysle Modus vivendi

a uvedených konštitúcií je žalobca právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva na Slovensku.

8. Na navrátenie nehnuteľností musia byť splnené 4 kumulatívne podmienky: 1. Právo na navrátenie
vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť,
so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov. 2. Nehnuteľnosti boli v čase odňatia

vo vlastníctve cirkvi, ktorá je v súčasnosti registrovanou cirkvou v Slovenskej republike. 3. Právo
na navrátenie vlastníctva je možné uplatniť iba k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria poľnohospodársku
pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej hospodárskej usadlosti; lesný pôdny fond,
hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním a podiely spoločnej nehnuteľnosti. 4. Nehnuteľná
vec prešla do vlastníctva štátu, obce, v období od 08. mája 1945, do 01. januára 1990, spôsobom
uvedenýmv§3zákona. Navrhovateľ-KatolíckacirkevjevSRregistrovanoucirkvou.Jenepochybné,že

v čase odňatia nehnuteľností, boli nehnuteľnosti vo vlastníctve cirkvi, ktorá bola registrovanou cirkvou so
sídlom na území SR. Vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku
pôdu a podľa bodu 4. sa navráti oprávnenej osobe vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do
vlastníctva štátu alebo obce, na základe odňatia bez náhrady podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej
pozemkovej reformy, alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb., o novej pozemkovej reforme.

9. Žalobca dňa 5.4.2006 vyzval žalovaného podľa zák. č. 161/2005 Z. z. na vydanie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. P., vedených v PKV č. XXX. O tejto výzve žalobca upovedomil aj SPF
RegionálnyodborNovéZámky,nakoľkopredmetnénehnuteľnostisanachádzajúvrámcijehoúzemného
obvodu. Žalovaný prejavil vôľu uzavrieť so žalobcom Dohodu o vydaní nehnuteľných vecí, avšak do dňa

podania žaloby tak neučinil.

10. Žalovaný na túto výzvu reagoval odpoveďou zo dňa 1.6.2006, keď uviedol, že čo sa týka
predložených listín, a to E KN parc. č. XXXX, XXXX, je potrebné zamerať geometrickým plánom tak,
aby splnili podmienku § 2 odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z. a ostatné E KN parcely

uvedené v identifikácii nie je možné vydať z dôvodu splnenia podmienky zákona č. 161/2005 Z. z. § 6
písmenob),lebopozemokbolzastavaný,prípadnepreto,žežalovanýniejepovinnouosobounavydanie
nehnuteľností, príp. sú už vedené vo vlastníctve cirkvi. Žalovaný ďalej v súvislosti s výzvou namietal, že
vo výzve bola špecifikovaná iba V. č. XXX kat. územia P., ktorú navrhoval žalobca vydať a prinavrátiť
vlastníctvo k nej, žiadal vrátiť aj parcelu C-KN č. XXXX pôvodne vedenej v pozemkovej knihe parc. č.

XXXX v kat. území P. a parc. č. XX pôvodne vedenej v pozemkovej knihe parc. č. XXXX kat. územia B.
I.. V žalobe však žiadal vydať aj nehnuteľnosť C-KN parc. č. XX kat. územia Q. P., avšak už žalovaný
v tomto období resp. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nemá nárok na vydanie nehnuteľností a
navrátenie vlastníctva k nim, ktoré neuviedol vo výzve pred podaním žaloby. Neuplatnením tohto práva
v lehote do 30.4.2006, právo žalobcovi zaniklo.

11. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vyššie citovaným bolo žalobcovi odňaté bez náhrady
úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem. O uvedenom svedčí zápis v
Pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod radovým číslom XX zo dňa 15.8.1955.

12. Súd uznesením zo dňa 15.10.2009 č. k. 9C/79/2007-353 pripustil zámenu strán sporu tak, že
doterajší žalobca, Rímskokatolícka cirkev - trnavská arcidiecéza, Trnava so sídlom Hollého 10, IČO: 00
419 702 z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nitra,
Námestie J. Pavla II. 7, IČO: 35 593 008. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2009 a súd
prvej inštancie konal s novým žalobcom.

13. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a výpoveďou žalovaného,
oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: výzvou na navrátenie vlastníctva z 5.4.2006,
ďalším spresnením výzvy na navrátenie vlastníctva z 11.4.2006, PKV č. XXX kat. územia P., výpisom z
katastra nehnuteľností ohľadom parcely č. XXXX kat. územia P., parc. č. XX kat. územia Q. dvor, parcely

č. XX kat. územia B. I., identifikáciami parciel, potvrdením o právnej subjektivite žalobcu, potvrdením
o pridelení IČO, výpisom z Obchodného registra žalovaného, potvrdením o právnom nástupníctve,
oboznámením listiny Modus Vivendi, vyjadrením žalovaného k žalobe a ďalšími vyjadreniami po
upresnení žalobného petitu, odpoveďou žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 11.5.2006 a 1.6.2006,spresnením žalobného návrhu žalobcu zo dňa 17.9.2007, Geometrickým plánom č. 60/2007, 57/2007,
52/2007, výpisom z LV č. X kat. územia Q. P., výpisom z LV č. X kat. územia B. I., prídelovou listinou
č. d. 2134/55 zo dňa 15.8.1955, vyjadrením spoločnosti AgroContract Mikuláš a.s. ohľadom parcely č.

23, XX a parcely č. XXXX z čl. 254-255, vyjadrením Správy katastra Nové Zámky z čl. 259, Obvodného
pozemkového úradu v Nových Zámkoch zo dňa 29.2.2008 z čl. 260, oznámením o zmene názvu
strany sporu, potvrdením o právnej subjektivite a štatutárnych zástupcoch novooznačeného žalobcu,
vyhlásením o právnej subjektivite slovenských cirkevných útvarov latinského obradu, uznesením č.
k. 9C/79/2007-253 zo dňa 15.10.2009, výpisom z LV č. XXXX kat. územia P., čiastočným výpisom z

LV č. XXX kat. územia P., výpisom z LV č. XX, výpisom z LV č. X,. GEO plánmi č. 81/2014 zo dňa
12.12.2014, č. 80/2014 zo dňa 9.2.2015, výpisom z LV č. XXX kat. územia P., vyjadrením žalovaného
zo dňa 26.3.2015, 27.3.2017, ortofoto mapami, fotodokumentáciou zo strany žalovaného, výpisom z
LV č. XX, č. X kat. územia P., rozhodnutím Obvodného úradu Nové Zámky, pozemkového a lesného
odboru zo dňa 22.1.2016, odvolaním žalobcu voči tomuto rozhodnutiu, vyjadrenie Obce P. k parc. č. XX
kat. územie Q. P., rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov zo dňa 11.4.2016,

rozsudkami rôznych okresných a krajských súdov SR a zistil tento skutkový a právny stav:

14. Právny zástupca žalobcu po pripustenej zmene petitu žaloby uviedol, že čo sa týka parcely C KN č.
XX podľa GP č. 80/2014 je zjavné, že sa tam nachádza stavba a že ide o zastavané plochy a nádvoria,
táto parcela je sporná, lebo podľa LV č. X kat. územia Q. P. sa má nachádzať na tejto parcele stavba,

ale reálne sa tam stavba nenachádza, inak by Okresný úrad Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor
nepodal súhlas k zmene druhu pozemku z nepoľnohospodárskeho na poľnohospodársky.
Čo sa týka parcely C KN č. XX kat. územia Q. P., právny zástupca predložil súdu rozhodnutie Okresného
úradu Nové Zámky, pozemkového a lesného odboru z 22.1.2016, podľa ktorého tento úrad nesúhlasil
so zmenou poľnohospodárskeho pozemku parcely C KN č. XX o výmere 1083 m2 - zastavané plochy a

nádvoria, na druh pozemku - záhrada v kat. území Q. P., obec P. podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona
NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003
Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, voči ktorému žalobca podal odvolanie dňa 16.2.2016 a Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov dňa 11.4.2016 rozhodol tak, že ruší rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky,

pozemkového a lesného odboru č. OU-NZ-PLO-2016/000272 zo dňa 22.1.2016 v zmysle ustanovenia
§ 59 odsek 3 správneho poriadku a vec sa vracia na nové prejednanie a rozhodnutie a v tejto súvislosti
poukázal na to, že nevyčkal na ďalšie rozhodnutie tohto úradu a podaním zo dňa 13.12.2016 zobral späť
v celom rozsahu žalobca svoj návrh ohľadom zmeny druhu pozemku parcely C KN č. XX kat. územia Q.
P.. Toto späťvzatie odôvodnil tým, že nie je možné vydať rozhodnutie o zmene nepoľnohospodárskeho

pozemku na poľnohospodársky v tomto konkrétnom prípade, aj keď sú splnené podmienky, a to z
dôvodu, že zákon, na základe ktorého by sa mala predmetná zmena uskutočniť, nepočíta s tým, že
oprávnenou osobu na zmenu by mohla byť Rímskokatolícka cirkev ako oprávnená osoba na základe
reštitučného zákona. Na základe tejto skutočnosti, keď žalovaný so zmenou druhu pozemku nesúhlasil,
za súčasnej dikcie zákona nebolo možné takémuto návrhu vyhovieť, aj keď podmienky na zmenu boli

splnené. Obec P. sa vyjadrila, že so zmenou súhlasí, pričom prebehla v rámci predmetného konania aj
tvaro-miestna obhliadka nehnuteľností. V ostatnom sa pridržiaval toho, že žalobca podal v lehote podľa
zákona a doručil povinnej osobe výzvu, ktorá sa týkala vydania nehnuteľnosti, v ktorej žiadal žalobca
vydať nehnuteľnosti s tým, že pôvodným vlastníkom pozemnoknižnej vložky č. XXX kat. územia P.
bola Ostrihomská kapitula, ktorá z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že bola právnym

predchodcom žalobcu a mal za to, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu podľa § 3
odsek 1 písmeno c) odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. Ustanovením § 2
odsek 2 zákona č. 161/2005 Z. z. požaduje, aby cirkev, ktorá predmetné nehnuteľnosti vlastnila v čase
odňatia aj v súčasnosti pôsobila na území SR a bola tu riadne registrovaná. Žalobca mal za to, že aj
táto podmienka bola splnená. Čo sa týka parcely č. XX kat. územia Q. P., táto pôvodne bola vyčlenená

z parcely č. XXXX. Čo sa týkalo námietok žalovaného ohľadom parcely č. XX - zastavané plochy a
nádvoria, uviedol, že aj z priloženej fotodokumentácie, ktorú predložila strana žalovanej, vyplýva, že sa
jedná o záhrady priamou stavbou nezastavané, pričom záhrady sú jedným z druhu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, a tieto je možné podľa reštitučného zákona vydať a z toho dôvodu zastával názor, že
aj táto parcela je vydania schopná.

Čo sa týka druhej parcely C KN č. 1528 vytvorenej podľa GP č. 81/2014, uviedol, že sa jedná sa o trvalé
trávne porasty tak, ako je to uvedené v samotnom GP a s jej vydaním žalovaný súhlasil, nemá voči
nemu námietky. Jedná sa o nehnuteľnosť, ktorú je možné vydať podľa zákona č. 161/2005, nejedná sa
o vodnú plochu, tá je označená na inej parcele č. XXXX/X a XXXX/X.15. Žalovaná po pripustení zmeny petitu žalobného návrhu zotrvávala na svojich písomných
vyjadreniach zo dňa 26.3.2015 a 27.3.2017, navrhovala žalobu v časti vydania a navrátenia vlastníctva k

parcele č. C KN XX v kat. území Q. P. zamietnuť, nakoľko táto nie je spôsobilá na navrátenie vlastníctva,
a to jednak z dôvodu jej záväznej evidencie v registri „C“ katastra nehnuteľností, kde je evidovaná
ako zastavaná plocha a nádvorie. To, že ide o tento druh pozemku, uviedla, že vyplýva priamo z GP
č. 80/2014 zo dňa 26.1.2015, kde je ako spôsob využitia pozemkov uvedené, že ide o pozemok, na
ktorom je dvor. Ako ďalší dôkaz zastavanosti tohto pozemku poukázala na príslušnú fotodokumentáciu,

ktorú založila do spisu a ktorú vykonala na mieste samom pri obhliadke nehnuteľností. Všetky tieto
skutočnosti uviedla, že sú potvrdené aj v samotnom rozhodnutí Okresného úradu Nové Zámky zo dňa
22.1.2016, ktorým bolo rozhodnuté, že správny orgán nesúhlasí so zmenou poľnohospodárskeho druhu
pozemku na druh pozemku záhrada. Zákonnosť tohto rozhodnutia posudzoval druhostupňový správny
orgán, ktorým bol odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Nové Zámky a ten rozhodnutím zo
dňa 11.4.2016 vyslovil názor, že súhlas vlastníka pozemku so zmenou druhu pozemku nie je potrebný a

jeirelevantnýažepodľa§11odsek1zákonač.220/2004Z.z.oochraneavyužívanípoľnohospodárskej
pôdy, sa iba zosúlaďuje skutočný stav v teréne so stavom v evidencii nehnuteľností, a to bez ohľadu na
vlastnícky alebo užívací vzťah k danej nehnuteľnosti.
Čo sa týka vydania a prinavrátenia vlastníctva k parcele C KN č. XXXX kat. územia P., vytvorenej na
základe GP č. 81/2014, nemala žiadne námietky a súhlasila s jej vydaním.

16. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 5.4.2006 na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
v kat. úz. P. - PKV č. XXX, pričom v reštitučnej výzve označil žalobca reštitučný zákon na základe ktorého
si uplatňuje svoj reštitučný nárok, označil žalovaného, ako povinnú osobu v zmysle reštitučného zákona,
preukázal, že on je oprávnenou osobou a poukázal na to, ktorých nehnuteľností sa domáha vydať, a

ako prílohu k výzve doložil PKV č. XXX, pre kat. úz. P., identifikáciu parciel zo Správy katastra Nové
Zámky, potvrdenie právnej subjektivity, a potvrdenie o pridelení IČO. Takisto vo výzve určil dôvod, na
základe ktorého prešli uvedené nehnuteľnosti do vlastníctva štátu odkazom na § 3 odsek 1 písmeno c)
reštitučného zákona. Takúto výzvu doručil žalobca aj Regionálnemu odboru Slovenského pozemkového
fondu v Nových Zámkoch, dňa 11.4.2006.

Napriek tomu, že žalobca svoj reštitučný nárok uplatnil u povinnej osoby riadnou písomnou výzvou a
včas do 30.04.2006, žalovaný ako povinná osoba mu žiadne nehnuteľnosti nevydal. Dôvod, pre ktorý
žalovaný nevydal nehnuteľnosti uviedol vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.5.2006 a najmä
1.6.2006, keď uviedol, že parcely E KN č. XXXX a XXXX je potrebné zamerať GEO plánom tak, aby
splnili podmienku § 2 odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z. Ostatné E KN parcely uvedené v

identifikácii nie je možné vydať z dôvodu splnenia podmienky zákona č. 161/2005 Z. z. § 6 písmeno b),
pozemok bol zastavaný, prípadne SPF nie je povinnou osobou na vydanie nehnuteľností, prípadne sú
už vedené vo vlastníctve cirkvi.
Skutočnosť, že si žalobca uplatnil svoj nárok riadne so všetkými následkami svedčí vyššie uvedená
písomná výzva zo dňa 5.4.2006, ktorá spĺňa všetky náležitosti vyžadované reštitučným zákonom tak,

ako to bolo ustálené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj nálezoch Ústavného súdu SR.
K otázke preukázania reštitučného titulu jednoznačne žalobca poukazuje na zápis PKV č. XXX kat.
územia P., pod radovým číslom XX, keď 23.9.1955, na základe Čd 2134, došlo podľa prídelovej listiny
Okresného národného výboru v Nových Zámkoch zo dňa 15. augusta 1955, ku vkladu vlastníckeho
práva pre Československý štát - štátny majetok, Národný podnik v Palárikove, operatívna správa, v

podiele 1/1.
Z uvedeného jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že žalobcovi bolo odňaté vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v rozhodnom období a spôsobom uvedeným v § 3 odsek 1 písmeno c) reštitučného
zákona.

17. Čo sa týka právneho nástupníctva, žalobca poukázal na potvrdenie Ministerstva kultúry SR zo dňa
17.01.2006, a uznesenie konferencie biskupov č. KDS-77/1995/KBS zo dňa 14.09.1995 o právnom
nástupníctve. Z predloženého prekladu zo dňa 01.10.2011, vyplýva, že štátny sekretariát - oddelenie pre
vzťahysoštátmi-odvolávajúcsanaApoštolskúkonštitúciuz30.12.1977,ktoroubolihranicejestvujúcich
cirkevných právnických osôb s územnou pôsobnosťou v Československu, prispôsobené štátnym

hraniciam, potvrdzuje, že osem súčasných cirkevných právnických osôb latinského obradu s územnou
pôsobnosťou v SR, čiže Bratislavská, Trnavská, Košická arcidiecéza a Nitrianska, Banskobystrická,
Žilinská, Rožňavská, a Spišská diecéza, sú legitímnymi vlastníkmi hnuteľného a nehnuteľného majetku,
ktorý sa v súčasnosti nachádza na území, a ktorý predtým patril k cirkevným právnickým osobám, súzemnoupôsobnosťouvMaďarsku,atokonkrétneOstrihomskejarcidiecéze,DiecézeGyör,Územnému
Opátstvu v Pannonhalme, alebo iným maďarským cirkevným právnickým osobám, a to Ostrihomská
kapitula, Ostrihomský seminár, Egerská kapitula, Györska kapitula, Opátstvo Najsvätejšieho Spasiteľa

v Lekeri, Opátstvo Blahoslavenej Pani Márie v Zirci a Prepozitúra Svätého Michala Archanjela v
Csorne. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k.
2Cdo/208/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/348/08.

18. Potvrdením o právnej subjektivite a adresy zo dňa 16.03.2009, bolo súdu preukázané, že

Ministerstvo kultúry SR, cirkevný odbor, ako ústredný orgán štátnej správy, vo veciach cirkví,
a náboženských spoločností potvrdzuje, že Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike je
registrovanou cirkvou v zmysle zák. č. 308/1991 Zb., o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a
náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Základnou právnou normou Rímskokatolíckej
cirkvi je Kódex kánonického práva z roku 1983, z ktorého okrem iného vyplýva, že partikulárne cirkvi
majú právnu subjektivitu na základe samého práva (kán. 373), pričom pod partikulárnymi cirkvami treba

rozumieť predovšetkým diecézy - biskupstvá (kán. 368). Na základe týchto skutočností a v súlade s
prípisom Konferencie biskupov Slovenska, predložených v zmysle § 13 a § 22 zák. č. 308/1991
Zb., cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR potvrdil, že Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, má
samostatnú právnu subjektivitu. Jeho štatutárnym zástupcom je diecézny (sídelný) biskup Mons.
Prof. ThDr. Viliam Judák, PhD., a osoby ním poverené. Súčasne Ministerstvo kultúry SR potvrdilo

zaevidovanie zmeny adresy sídla predmetného subjektu na Námestie Jána Pavla II., s účinnosťou od
05.06.2008.

19. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo Rímskokatolíckej cirkvi k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané
v PKV č. XXX kat. územia P., na zahraničné právne subjekty, v danom prípade na Arcibiskupstvo

Ostrihomské (Čd 501/1948), a Ostrihomskú kapitolu (Čd 502/48), ktoré sa nachádzajú na území SR,
ktoré žalovaný namietal, mal súd za to, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti nebol žalobca, ale bolo ním
Ostrihomské arcibiskupstvo, teda cirkev, nachádzajúca sa mimo územia SR. Cirkevný majetok bol
upravovaný osobitne, a nebol riešený po vzniku Československej republiky orgánmi štátu, ale orgánmi
cirkvi. Podľa zmluvy Modus Vivendi, uzatvorenej medzi Československou republikou a Svätou stolicou,

zo dňa 17.12.1927, ktorá nadobudla platnosť dňa 02.02.1929, a ďalšími cirkevnými konštitúciami
Praescriptonium sacrocanti a Qui divino, bola zriadená samostatná provincia. Svätá stolica v súlade
so zmluvou Modus Vivendi rozhodla bez akýchkoľvek pochybností, že nehnuteľný a hnuteľný majetok
na území československej republiky, patriaci pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze pripadá Trnavskej
apoštolskej administratúre, ktorá mala sídlo v Trnave, teda na území Československej republiky.

Vláda Československej republiky toto rozhodnutie uznala pri rešpektovaní vnútorných predpisov
Rímskokatolíckej cirkvi. Na základe uvedenej apoštolskej konštitúcie a v zmysle zmluvy Modus
vivendi, zrušila dozor na cirkevný majetok vládnym nariadením č. 204 z 02.09.1937, a uznesením
dala na vedomie apoštolskú konštitúciu Ad ecclesiastici regiminis incrementum. Svätá stolica teda
územie zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami, a neponechala diecézam sídla mimo územia

Československej republiky, žiadnu časť nehnuteľného alebo hnuteľného majetku nachádzajúceho sa na
území Československa. V čl. II Modus Vivendy, odvolaním sa na čl. I, je teda zrejmá dohoda medzi
vládou Československej republiky a Svätou stolicou, že cirkevné majetky hnuteľné a nehnuteľné sa
prenechajú partikulárnym cirkvám so sídlom na území Československej republiky a Svätá stolica túto
dohodu plne akceptovala. Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti a Apoštolská konštitúcia

Qui divino, sú v plnom súlade aj so základnou zmluvou Slovenskej republiky a Svätou stolicou z
24.11.2000, ako aj zák. č. 308/1991 Zb. Vzhľadom na všetky dostupné právne normy, dokumenty, je
nesporné, že Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku, na základe právneho nástupníctva je
vlastníkom všetkých nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné právne
subjekty, teda aj na Ostrihomskú arcidiecézu. Vlastnícke právo však k uvedeným nehnuteľnostiam

nemohla vykonávať, lebo na tieto pozemky bola štátom uvalená dočasná správa a následne ich štát
odňal cirkvi niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 161/2005 Z. z.

20. Z PKV č. 281 kat. územia Dubník žalobca preukázal, že pod poradovým číslom 13, došlo dňa
23.9.1955 pod Čd 2134, podľa prídelovej listiny Okresného národného výboru v Nových Zámkoch zo

dňa 15.8.1955 k vkladu vlastníckeho práva právnym titulom prídelu na Československý štát - Štátny
majetok, národný podnik v Palárikove - operatívna správa v podiele 1/1. V tejto pozemnoknižnej vložke
bola uvedená parcela č. 1XXX, XXXX a XXXX.21. Z identifikácie parciel k pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. P. žalobca preukázal, že boli
identifikované k tejto vložke parcely č. XXXX - roľa o výmere 44 há 7692 m2, parc. č. XXXX - roľa o
výmere 60 há 7374 m2, a všetky ostatné tak, ako sú presne citované v pozemnoknižnej vložke č. XXX

a vlastne v identifikácii parciel bola vykonaná identifikácia, komu predmetná parcela v súčasnosti patrí
resp. v koho vlastníctve je a o aký druh pozemku sa jedná.

22. Výpismi z katastra nehnuteľností, ktorými žalobca preukázal, že sa domáha vydania parciel, na ktoré
neboli založené listy vlastníctva, ale boli evidované ako parcely registra „C“, sa jednalo o parcelu č.

XXXX kat. územia P. - orná pôda, parc. č. XX kat. územia Q. P. - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XX kat. územia B. I. - záhrady.

23. Výpisom z LV č. XXXX kat. územia P., Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho žalobca
preukázal, že parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1047 m2 je vo vlastníctve Slovenskej republiky -
správcu SPF so sídlom v Bratislave, v podiele 1/1.

24. Výpisom z LV č. XX kat. územia Q. P., Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho žalobca
preukázal,žeparcelač.XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere1083m2jevovlastníctveSlovenskej
republiky - správcu SPF so sídlom v Bratislave, v podiele 1/1.
25. Výpisom z LV č. X kat. územia Q. P., Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho žalobca

preukázal, že stavba so súpisným číslom XXX - dom, postavený na parc. č. XX a vlastníctvo k nemu
je evidované na LV č. XX a čo sa týka pozemku, na ktorom sa tento dom nachádza, t. j. parc. č. X/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 286 m2 a parc. č. 3/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
114 m2, je vo vlastníctve Okresného úradu v Nových Zámkoch, v podiele 1/1.

26. Výpisom z LV č. XXX kat. územia P., Okresného úradu Nové Zámky, odboru katastrálneho žalovaný
preukázal, že parcela č. XXXX - vodná plocha o výmere 65818 m2 je vo vlastníctve SR - Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š. p. Banská Štiavnica, odštepný závod - Povodie Dunaja, v podiele 1/1.

27. Geometrickým plánom č. 81/2014 vypracovaným Ing. Vladimírom Raškovičom, úradne overeným

dňa 12.12.2014, žalobca preukázal, že parcela E KN č. XXXX - orná pôda o výmere 1047 m2, zanikla
a bola vytvorená nová s takou istou výmerou ako trvalý trávny porast.

28. Geometrickým plánom č. 80/2014 vypracovaným Ing. Vladimírom Raškovičom, úradne overeným
dňa 9.2.2015, žalobca preukázal, že parcela E KN č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1083

m2 je totožná aj v novom právnom stave C KN s tým, že v poznámke je uvedené, že právny vzťah k
stavbe evidovanej na pozemku č. XX je evidovaný na LV č. X stým, že stavba v teréne neexistuje.
Parcela nového stavu registra „C“ č. XX je časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX zapísanej
v PKV č. XXX.

29. Z orto mapy predloženej žalovaným z č. l. 586 vyplýva, že na parcele č. XX kat. územia Q. P. sa
jedná o zastavané plochy a nádvoria a že sa reálne na tomto pozemku nachádzajú stavby.
Podrobnou fotodokumentáciou predloženou žalovanou z čl. 647-669 vyplýva, že parcela č. XX je
zastavanou plochou, pretože sa tu nachádza bytový dom, cesta, oplotenie, hospodárske budovy.

30. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam vlastnícke
právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria:
a) poľnohospodársku pôdu,
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,

c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
podiely spoločnej nehnuteľnosti.

31. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam podľa odseku 1, môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská

spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu,
ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským
náboženským obciam od 02. novembra 1938 do 1. január 1990, spôsobom uvedeným v § 3.32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo
k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č.

46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

33. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2, citovaného zákona, nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v
stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.

34. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku
dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo
nehnuteľnú vec drží.

35. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak

v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

36. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2, citovaného zákona, povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou
do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva
bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto

úkonov.

37. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3, citovaného zákona, ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve
podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde
v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

38. Podľa ustanovenia § 6 citovaného zákona, vlastníctvo sa nevracia k
a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín,
b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok
zastavanýstavbou,ktoráslúžizariadeniamtelesnejkultúry,zdravotníctva,kultúry,naposkytnutieslužieb

sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb, na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne
postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely,
c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada,
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia,
e)pozemku,ktorýslúžinaúčelyobranyštátu,ťažbuvyhradenýchnerastov,chránenéhoareálu,národnej

prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo
štvrtým stupňom ochrany.

39. Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k nasledovnému právnemu názoru a záveru veci:

40. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie špecifikovaných nehnuteľností vo výroku tohto
rozsudku uplatnený na základe zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam,
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len
reštitučný zákon).

Podľa reštitučného zákona oprávnenou osobou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so
sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých
nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam
od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Žalobca je právnickou osobou zriadenou podľa
zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností.

Účelom tohto reštitučného zákona je zmierniť následky majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo
v rozhodnom období vyššie citovanom. Týmto zákonom štát umožnil oprávneným osobám znovu
nadobudnutie majetku, ktorým bol v rozhodnom období odňatý na základe rozhodnutí orgánu štátu
urobenývrozporesozásadamidemokratickejspoločnosti.Právomuselaoprávnenáosobavočipovinnej
osobe uplatniť písomnou výzvou do 30.4.2006 a v tejto lehote mala preukázať skutočnosti podľa § 3,

inak právo zaniklo. Podmienkou uplatnenia nároku oprávnenej osoby na súde je to, že povinná osoba
do 60 dní od doručenia písomnej výzvy neuzavrie s oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci. V tomto
prípade k uzavretiu takejto dohody nedošlo, preto žalobca dôvodne podal žalobu na tunajší súd.Ako jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného, pomerne rozsiahla rozhodovacia prax všeobecných
súdov ako aj Ústavného súdu SR sa zjednotila v závere, že v žalobách o navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle citovaného reštitučného zákona

jezaoprávnenúosobu,tedazaaktívnevecnelegitimovanýsubjektpotrebnépovažovaťRímskokatolícku
cirkev, pričom je jej vnútornou záležitosťou, ktorý jej konkrétny útvar (napr. ktorá diecéza) si reštitučný
nárok uplatní. Je preto na mieste skutočnosť, že súd nemohol vychádzať z potvrdení resp. vyjadrení
Konferencie biskupov Slovenska, či Ministerstva kultúry SR, keď súd v rámci hodnotenia dôkazov
tieto zhodnotil v kontexte všetkých ďalších dôkazov. Ako už bolo viackrát konštatované, vzťah cirkvi

a štátu je založený na rešpektovaní určitej vnútornej autonómie cirkvi, v rámci ktorej je vecou cirkvi,
aby rozhodovala o svojom vnútornom usporiadaní. Z týchto dôvodov mal za to, že aktívna legitimácia
žalobcu bola jednoznačne v tomto konaní preukázaná.

41. Čo sa týka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, v tomto konaní mal súd za to, že žalovaný v
súlade s ustanovením § 4 odsek 1 reštitučného zákona, je právnickou osobou, ktorý ku dňu účinnosti

tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky podľa GP č. 81/2014 pre
kat. územie P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 10.11.2014, úradne overený Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 12.12.2014 pod č. 1306/2014, ktorý tvorí súčasť tohto
rozsudku.

42. Čo sa týka výzvy žalobcu v zmysle § 5 reštitučného zákona, súd vychádzal z toho, že zákon bližšie
nevymedzuje obsah pojmu výzva, preto za písomnú výzvu treba považovať jednostranný právny úkon
spĺňajúci náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon, najmä náležitosti v § 34
a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila
vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného

v ustanovení § 3 zákona. Nesplnenie požiadavky písomnej formy, jej nedoručenie povinnej osobe do
30.4.2006 ako i nepreukázanie skutočnosti podľa § 3, v tejto lehote vyvoláva účinky neuplatnenia práva,
ktorého dôsledkom je zánik práva. Za použitia širšieho výkladu zákona na splnenie požiadavky určitosti
výzvypostačujesamotnýodkaznakatastrálneúzemieapozemno-knižnúvložkuprípadneibeztakéhoto
označenia len pripojenie listinných dôkazov. V danom prípade však žalobca všetky tieto podmienky

splnil a zároveň aj preukázal, že ich splnil, jednak tým, že výzvu žalobcu zo dňa 5.4.2006 doručoval
žalovanému včas, teda jeho nárok nemožno považovať za prekludovaný a táto výzva obsahovala
predmet nároku na vydanie nehnuteľnosti, keď tieto nehnuteľnosti žalobca označil, že sa nachádzajú
v PKV č. XXX kat. územia P., v súčasnosti nehnuteľnosť parc. C KN č. XXXX - trvalé trávne porasty
o výmere 1047 m2 je vytvorená na základe GP č. 81/2014, ktorý žalobca preukázal a doložil a bol

preukázaný aj dôvod vydania nehnuteľnosti. Žalobca vo výzve uviedol dôvod, akým spôsobom prešli
nehnuteľnosti z PKV č. XXX do vlastníctva štátu, a to podľa ustanovenia § 3 odsek 1 písmeno c)
reštitučného zákona odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej
reformy, čo osvedčuje samotný zápis v pripojenej pozemnoknižnej vložke a tento dôvod je možné zistiť
aj z PKV č. XXX, ktorá bola pripojená k výzve, z ktorej vyplýva, že ako vlastník týchto nehnuteľností

bol Československý štát - štátny majetok, Národný podnik v Palárikove - operatívna správa. Súd prvej
inštancie preto dospel k záveru, že žalobca výzvou doručenou žalovanému 5.4.2006 uplatnil svoje
právo včas a v zákonom stanovenej lehote do 30.4.2006, preto jeho nárok nie je možné považovať za
prekludovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nálezy Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 12/2010-47, I.
ÚS 206/2010-42, na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo/208/2009-740, č. k. 2Cdo/201/2009.

43. Čo sa týka skutočnosti, či žalobca preukázal reštitučný titul, má súd za to, že ho preukázal, nakoľko
predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na vydanie nehnuteľných vecí opierajúc sa o ustanovenie §
3 odsek 1 písmeno c) reštitučného zákona, podľa ktorého povinnosť vydať vec sa vzťahuje na prípady,
keď v rozhodnom období vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady

postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v rozhodnom období od
8.5.1945 do 1.1.1990 alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Podstatným
preto bolo posúdenie, či prechod žiadaných nehnuteľností nastal v rozhodnom období postupom podľa
zákona č. 142/1947 Zb., ešte v roku 1919, podľa zákona č. 215/1919 Zb. a či sa tak stalo za náhradu
alebo bez nej.

Zákon č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, ako vyplýva z jeho názvu, podrobil revíziu
úprave pozemkového vlastníctva vykonanú podľa záborového zákona č. 215/1919 Sb. n. z., a to pokiaľ
išlo o majetok uvedený v ust. § 1 stráca podrobnejšiu úpravu postupov pri zábrane nehnuteľností
podrobených revízii a preto v tomto smere odkazuje ust. § 17 pre konanie pre tohto zákona na primeranépoužitie záborového zákona, ako i zákonov ho doplňujúcich. To znamená , že tam, kde zákon č.
142/1947 Zb. nestanovil niečo odlišné alebo nestanovil vôbec nič, použije za vyššie uvedených zákonov
upravujúcichprvúpozemkovúreformuakvšakstanovilinak,použijúsaustanoveniatohtozákona.Pokiaľ

išlo o prídely a prídelové konanie, chýbalo zák. č. 142/1947 Zb. ustanovenie, ktoré by sa dotýkalo
princípu intabulácie, lebo v ust. § 8 ods. 8 len stanovil, že pre úpravu právnych pomerov vzťahujúcich
sa na pridelenú pôdu, platili primerane ustanovenia 4 časti zák. č. 90/1947 Zb. o vykonaní knižného
poriadku strán skonfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave niektorých právnych pomerov
vzťahujúcich sa na pridelený majetok. Vzhľadom na ust. § 17 zák. č. 142/1947 Zb. podľa ktorého

pre konanie podľa tohto zákona vrátane vyvlastnenia pôdy podľa § 1 ods. 3 platili - a s výhradou
ust. § 8 - primerane príslušné predpisy záborového zákona a zákonov ho doplňujúcich; to znamená,
že požiadavka intabulácie ako podmienky nadobudnutia vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam
zakotvená v ust. § 28 náhradového zákona platila aj po nadobudnutí účinnosti citovaného zák. č.
142/1947 Zb. Tomuto záveru nasvedčuje nakoniec i dikcia ust. § 1 ods. 9 zák. č. 46/1948 Zb. o novej
pozemkovej reforme výslovne podmieňujúceho dovŕšenia prevodu vlastníctva pzkn. zápisom. Odlišná

situácia nastala len od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. umožňujúceho v ust. § 111
ods. 1 nadobudnutie vlastníctva k veciam jednotlivo určeným , teda aj k nehnuteľnostiam už samotnou
zmluvou. Podobne tu ust. § 114 stratil zápis v pozemkovej knihe konštitutívnu povahu i v prípade
prechodu vlastníctva výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy; dňom 1.1.1951 bol navyše 40
rokov výslovne opustený intabulačný princíp.

Vychádzajúc z uvedených zásad možno konštatovať, že z hľadiska prechodu sporného majetku
zo žalobcu na štát, resp. jeho orgán bol rozhodujúci dátum súpisu majetku podliehajúceho režimu
zák. č. 142/1947 Zb. vykonaný aj v PKV č. XXX pod poradovým číslom 13 zo dňa 23.9.1955 s
poukazom na skutočnosť, že podľa prídelovej listiny Okresného národného výboru v Nových Zámkoch
zo dňa 15.8.1955 pod č. Čd 2134 sa vykonal vklad vlastníckeho práva právnym titulom prídelu pre

Československý štát - štátny majetok, Národný podnik v Palárikove, operatívna správa v podiele 1/1,
čiže tu existuje riadne rozhodnutie, ktoré sa zachovalo a je preukázané o odňatí žiadaného majetku
žalobcovi. Preto právny titul, na základe ktorého došlo k odňatiu bez náhrady postupom podľa zákona č.
142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy žalobca preukázal, čím splnil aj ustanovenie § 3 odsek
1 písmeno c) reštitučného zákona č. 161/2005 Z. z. a žalobca v danom prípade preukázal reštitučný

titul v rozhodnom období. Tento reštitučný titul sa týkal parcely registra C KN č. XXXX - trvalé trávne
porasty o výmere 1047 m2 vytvorenej na základe GP č. 81/204 pre kat. územie P. a s týmto vydaním
aj samotný žalovaný súhlasil.

44. Čo sa týka parcely C KN č. XX, zastavané plochy o výmere 1083 m2, vytvorenej na základe GP č.

80/2014 pre kat. územie Q. P., vyhotovený Ing. Vladimírom Raškovičom dňa 26.1.2015, úradne overený
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 9.2.2015 pod č. 89/2015 zamietol, keď sa
stotožnil s právnym názorom a zdôvodnením zo strany žalovaného, ktorý jednoznačne preukázal, že
táto parcela je vedená na LV č. XX vo vlastníctve SR a v správe žalovaného. Na predmetnej parcele sa
nachádzastavba-rodinnýdomsosúpisnýmčíslomXXX,evidovanánaLVč.XvovlastníctveOkresného

úradu v Nových Zámkoch. Vychádzajúc z digitálnej ortofoto mapy a fotografií, ktoré žalovaná strana
preukázala, je jednoznačné, že v obvode predmetnej parcely sa nachádzajú aj ďalšie zastavané časti,
ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností, ako aj úsek prístupovej cesty k ďalším nehnuteľnostiam
- bytovým domom, postavených na parcelách č. X, XX, XX., evidovaných na LV č. XX, XX, XX vo
vlastníctve fyzických osôb. Žalovaný samotnou obhliadkou pozemku, ktorú vykonal dňa 7.3.2017 zistil

skutočnosti, ktoré jednoznačne nasvedčujú tomu, že ide o zastavaný pozemok, ktorý nezodpovedá
ustanoveniu § 2 zákona č. 161/2005 Z. z. v spojení s § 2 písmeno b) zákona č. 220/2004 Z. z., a
teda nemôže byť nehnuteľnosťou, ku ktorej sa navracia vlastnícke právo oprávnenej osobe v zmysle
zákona č. 161/2005 Z. z. Reštitučný zákon taxatívnym spôsobom vymedzuje nehnuteľnosti, vo vzťahu
ku ktorým sa navracia vlastnícke právo oprávnenej osobe (§ 2 odsek 1 cit. zákona). Podľa § 2 odsek

1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z., vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria
poľnohospodársku pôdu, ktorou sa v nadväznosti na § 2 písmeno b) zákona č. 220/2004 Z. z. rozumie
produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice,
ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Z fotografickej dokumentácie, ktorú žalovaná strana
predložila, jednoznačne je preukázané a vidieť, že pozemok je situovaný v bytovej štvrti zastavanej

panelovými domami, ktoré majú jedno prízemné a tri nadzemné podlažia. Ďalej je evidentné, že
pozemok sa v jednej časti nachádza medzi bytovými domami a sú na ňom zriadené spevnené betónové
plochy s vybudovaným kontajnerovým státím slúžiacim na odpadkové nádoby, strednú časť pozemku
tvorí prístupová cesta ku všetkým bytovým domom a na ďalšej časti pozemku sa nachádzajú viacerédrobné stavby vybudované obyvateľmi bytoviek slúžiace výlučne vlastníkom bytov na drobný chov a
pravdepodobne na obmedzené pestovanie plodín. Táto časť parcely však nie je prístupná, je ohradená
vonkajším oplotením a vo vnútornej časti rozdelená viacerými samostatnými plotmi. S poukazom na

predloženú fotodokumentáciu žalovanej strany, obhliadaného objektu a napriek skutočnosti, že stavba
- rodinný dom so súpisným číslom XXX, evidovaná na LV č. X vo vlastníctve Okresného úradu v
Nových Zámkoch bola z predmetnej parcely odstránená, charakter pozemku, ktorý je evidovaný v
katastri nehnuteľností na LV č. XX ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zodpovedá druhovej
evidencii v katastri nehnuteľností a nie je možné jeho poľnohospodárske využitie, preto nie je možné

takúto nehnuteľnosť vydať a subsumovať pod ustanovenie § 2 reštitučného zákona.
V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/18/2007-583, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/385/2011-677 zo dňa 27.2.2013, keď
sa Okresný súd v Trnave nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vydať možno aj pozemky, ktoré nie sú
v čase vydania poľnohospodárskou pôdou, keďže určenie druhu pozemku (ako „poľnohospodárskej
pôdy“), má byť rozhodujúci v čase odňatia. Ak je totiž v reštitučnom zákone taxatívne ustanovené,

že sa vlastnícke právo navracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, tak sa
vlastníckeprávoknehnuteľnostiam,ktorépoľnohospodárskupôdunetvoria(vtomtokonkrétnomprípade
„zastavané plochy a nádvoria“) nevracia (argumentum a contrario). V tejto súvislosti súd poznamenáva,
že je síce pravdou, že žalovaná nevydaná parcela s druhom pozemku „zastavané plochy a nádvoria“
nie sú pozemkami, ktorých vydanie by bolo vylúčené v zmysle § 6 reštitučného zákona, na druhej strane

je tiež nepochybné, že uvedené parcely nie sú poľnohospodárskou pôdou, čiže pozemkami, ktorých
vydanie by bolo možné v zmysle § 2 odsek 1 reštitučného zákona. Podľa názoru súdu, ustanovenie §
6 reštitučného zákona iba bližšie upravuje, ktoré nehnuteľnosti nepodliehajú vôbec reštitúcii, a to aj v
prípade, že by boli v súčasnosti zapísané ako poľnohospodárska pôda - ustanovenie § 6 reštitučného
zákona preto nemožno vykladať tak, že ak sa vlastníctvo nenavracia k pozemkom uvedeným v tomto

§, tak sa vracia vlastníctvo k všetkým ostatným pozemkom.
Súd prvej inštancie v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.
25Co/215/2012-906 zo dňa 29.1.2014, keď odvolací súd rozhodol tak, že vo vzťahu k povinnosti
žalovaného vydať nehnuteľnosti druhovo označené ako zastavané plochy a nádvoria rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením „je treba jednoznačne

zdôrazniť, že v prípade zákona č. 161/2005 Z. z. sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľnostiam, ktoré
tvoria poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond. Z toho vyplýva, že v prípade inej
ako poľnohospodárskej pôdy (§ 2 odsek 1 písmeno a) zákona) a tú tvorí podľa zákona č. 220/2004 Z.
z. a jej § 2 písmeno b) produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností, ako orná pôda,
chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, neprichádza ani do úvahy navrátenie

vlastníckeho práva“. Odvolací súd konštatoval vo svojom rozhodnutí, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti
parcely s uvedeným druhom pozemku - zastavané plochy nádvoria, ostatné plochy, ako aj vodné plochy,
v zásade ich nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu, ku ktorej sa vracia vlastnícke právo (§ 2
odsek 1 písmeno a) zákona č. 161/2005 Z. z.).
S poukazom na všetko vyššie uvedené súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym odôvodnením

žalovanej strany a v danom prípade žalobca nemá v zmysle § 6 písmeno b) zákona č. 161/2005 Z. z.
nárok na vydanie tejto nehnuteľnosti, nakoľko ide o pozemok, ktorý bol po prechode alebo prevode do
vlastníctva štátu zastavaný, pričom stavba na ňom postavená je vo vlastníctve inej právnickej osoby a
nie oprávnenej osoby - žalobcu, a preto jeho argumentácia, že existujúce vlastnícke vzťahy k stavbám
v prospech tretích osôb nie sú okolnosťou alebo prekážkou, ktorá by vylučovala vydanie pozemkov pod

nimi v prospech oprávnenej osoby, nie je v súlade s účelom reštitučného zákona a odporuje princípu
logiky,akoajvýkladureštitučnéhozákona.Okremtohovtomtosmerejepotrebnéprihliadnuťnazáväznú
evidenciu v registri „C“ katastra nehnuteľností, kde je parcela C KN č. XX kat. územia Q. P. evidovaná
ako zastavaná plocha a nádvorie a že ide o tento druh pozemku, vyplýva aj zo samotného GP č. 80/2014
zo dňa 26.1.2015, kde je ako spôsob využitia pozemku uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je dvor.

Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotné rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky odboru lesného
a pôdneho hospodárstva zo dňa 21.3.2016, ktorý bolo rozhodnuté, že správny orgán nesúhlasí so
zmenou poľnohospodárskeho druhu pozemku na druh pozemku záhrada. Zákonnosť tohto rozhodnutia
posudzoval aj druhostupňový správny orgán, ktorým bol odbor opravných prostriedkov Okresného úradu
Nové Zámky a tej svojím rozhodnutím zo dňa 11.4.2016 vyslovil názor, že súhlas vlastníka pozemku so

zmenou druhu pozemku nie je potrebný a je irelevantný a že podľa § 11 odsek 1 zákona č. 220/2004
Z. z. sa iba zosúlaďuje skutočný stav v teréne so stavom v evidencii nehnuteľností, a to bez ohľadu na
vlastnícky alebo užívací vzťah k danej nehnuteľnosti.45. Na základe všetkých týchto skutočností a rozsiahleho dokazovania, ktoré boli vo veci vykonané mal
súd za to, že bolo potrebné žalobe vyhovieť čiastočne a vo zvyšku ju zamietnuť tak, ako je uvedené
vo výrokoch tohto rozsudku.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 odsek 2 C.S.P. a rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo, pretože úspech žalobcu aj žalovaného bol pomerný, keď v časti
súd žalobe vyhovel a v časti ju zamietol.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.