Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209173
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616209173.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: IMBIZ s.r.o., so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Mlynská 39, IČO: 36 176 516, zastúpený JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Floriánska 19, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11C/161/2016-109 zo dňa
22.3.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným
v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody, spôsobenej mu nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, podľa zákona 514/2003 Z.z. . Rozhodol, že žalovaný
má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. O zamietnutí žaloby rozhodol s poukazom na ust. §§ 3, 9, 15 ods. 1, 17, ods. 1,2 a 18 ods. 1 zákona

514/2003 Z.z., keď konštatoval nepreukázanie všetkých zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru o nepreukázaní príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I a vzniknutou škodou.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o priznaní nároku na plnú náhradu trov konania žalovanému,
v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Vytýkal
súdu, že neaplikoval ust. § 257 CSP, hoci boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v
okolnostiach prejednávanej veci. Tieto konkretizoval tak, že súd uznal, že právo žalobcu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, a teda bol preukázaný nesprávny úradný postup

Okresného súdu Bratislava I, pričom tento bol jedným z viacerých článkov reťazca príčin a následkov
vzniku škody. Za tejto situácie je rozhodnutie o náhrade trov konania voči žalobcovi neprimerane tvrdé
a odporujúce dobrým mravom. Žalovaný nesie značný podiel na vzniku predmetného sporu, keďže
nesprávny úradný postup bol jednou z príčin vzniku škody na strane žalobcu. Podiel žalovaného na
vznikusporujetedadôvodomhodnýmosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovkonania.Ztýchto
dôvodov navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku tak, že žalovanému súd náhradu trov konania

neprizná.5. Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 19.5.2017.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v

zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Správne, aj keď stručné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP).

9. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, teda

vychádzajúc z výsledku konania, v ktorom bol úspešný žalovaný, priznal mu nárok na plnú náhradu trov
konania proti neúspešnému žalobcovi.

10. Tento postup súdu bol správny, lebo okolnosti prejednávanej veci, ako na ne poukazuje žalobca, nie
sú dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a ani iné dôvody hodné osobitného

zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP neboli preukázané.

11. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.

Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného

zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

13. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

14. V prejednávanom spore nejde o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov úspešnému žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie

ust. § 257 CSP.

15. V prejednávanom spore predmetom konania bola náhrada škody, pričom žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá, a teda z procesného hľadiska bol žalovaný v konaní plne úspešný. Za tejto situácie,
keďže otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska,

rozhodujúci je procesný výsledok konania. Dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol (nepreukázanie
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou s konštatovaním, že nesprávny
úradný postup bol iba jednou z príčin vzniku škody), nemožno vyhodnotiť ako zavinenie žalovaného,
hoci len čiastočné, na vzniku sporu, a teda za okolnosť danej veci ako dôvod hodným osobitného zreteľa,
pre ktorý je dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP.

16. Ak bolo vyššie uvedené, ust. § 257 CSP súd aplikuje iba výnimočne.17. Spor o náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku viacerých príčin, pričom v konaní súd zistí, že
žalobcomtvrdenápríčinanebolabezprostrednou(hlavnou)príčinouvznikuuplatnenejškody,niejeničím
výnimočný z hľadiska ust. § 257 CSP.

18. Takéto súdne spory sú časté a súdna prax okolnosť, že tvrdená príčina škody bola jednou z príčin,
nepovažuje za takú okolnosť (dôvod hodný osobitného zreteľa), ktorá by odôvodňovala nepriznanie
nároku na náhradu trov konania úspešnej sporovej strane a ktorá by viedla k záveru o podiele
žalovaného na vzniku sporu.

19. Žalobcom tvrdená (a aj súdom konštatovaná) skutočnosť o tom, že nesprávny úradný postup bol
jednou z príčin vzniku škody, nie je teda zvláštnou okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, na ktorú by
súd mal výnimočne prihliadať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

20. Nejde tu teda o taký druh konania alebo procesnú situáciu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. §

257 CSP, a teda nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní
nároku na plnú náhradu trov konania žalovanému vecne správne, preto odvolací súd rozsudok v tomto
výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd k námietke žalobcu, že rozhodnutie o náhrade trov konania je neprimerane tvrdé
a odporujúce dobrým mravom, poukazuje aj na výšku žalovaným uplatnenej náhrady trov konania,
t.j. 31,84 €, ktorých zaplatenie v žiadnom prípade nie je možné hodnotiť ako neprimeranú tvrdosť, či
rozhodnutie odporujúce dobrým mravom.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1CSP.

24. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu preukázateľne

nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).