Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/162/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241581
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:8112241581.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci navrhovateľky: R. C.,

nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XX, G. proti odporkyni: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., Č.. S.
XXXX/X, t.č. P., X.Á. XX o zaplatenie 400,-Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.
II. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala voči odporkyni zaplatenia 400,-Eur s prísl. z titulu poskytnutej pôžičky na
základe ústnej dohody o pôžičke zo dňa 5.5.2011.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila a tvrdila, že si nepožičala od navrhovateľky peniaze,
niky nedošlo medzi nimi k žiadnej dohode o pôžičke a k prevzatiu peňazí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav
veci:
V konaní bolo zistené, že odporkyňa ako obchodná zástupkyňa spoločnosti Financreal s.r.o. v r.2011
bola osobne u navrhovateľky v jej byte z dôvodu, že navrhovateľka spolu s manželom požiadali o úver
spoločnosť Financreal s.r.o.
Navrhovateľka tvrdila, že dňa 5.5.2011 o 11.15 hod. prišla ku nim odporkyňa, ktorá priniesla zmluvu o
pôžičke pre jej manžela a vtedy ona odporkyni požičala 400,-Eur, lebo odporkyňa potrebovala peniaze

na zaplatenie dane za auto. Tvrdila, že v predmetný deň 5.5.2011 odporkyňa bola v ich byte spolu s
manželom, kde ich ponúkla aj langošmi a počas ich návštevy ju navštívila aj nevesta so svojou dcérou.
Po príchode nevesty sa odporkyňa spolu s manželom zodvihli, že idú preč, ona ich odprevadila pred
vchod, kde odporkyňa ju požiadala, aby išli k ich autu, že chce vydať doklady od pôžičky s nebankovou
spoločnosťou Financreal. Keď prišla k autu ona si sadla do auta a dala jej uvedené doklady. Po prevzatí
dokladov ju odporkyňa požiadala o pôžičku vo výške 400,-Eur z dôvodu, že jej ešte nenabehli peniaze
na účet a ona nemá z čoho zaplatiť poistku na auto a tiež na iné veci, s tým, že 8.6.2011 peniaze

pošle alebo ich osobne donesie. Tak ona išla do izby, zo skrine vybrala peniaze, odniesla ich von k
autu odporkyne, ktorá ich prevzala. Dva dni na to volala, či súhlasí, že pôžičku vráti takým spôsobom,
že zaplatí dve splátky na pôžičku z nebankovej spoločnosti Financreal vo výške po 209,-Eur a ona
ešte doplatí 20,-Eur. Teda došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke podľa §657 OZ s dohodnutou
dobou do konca splatnosti druhej splátky na pôžičku od Financreal. Odporkyňa nezaplatila splátky pre
Financreal, prichádzali upomienky, odporkyňa telefón nebrala, tak ona odporkyňu vyzvala písomne na
vrátenie pôžičky výzvou zo 17.7.2011 a manžel išiel ju navštíviť 13.7.2011 , aby ju osobne vyzval na

vrátenie pôžičky, ale nezastihol ju na adrese pobytu. Navrhovateľka predložila súdu túto výzvu zo dňa
17.7.2011 ako listinný dôkaz. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že ona odporkyni dôverovala ako
človeku. Jej manžel sa s odporkyňou spoznal asi v r.2008 v tej súvislosti, že mu vybavovala pôžičkua ona sa s ňou spoznala prostredníctvom svojho manžela tiež v r.2008. Pred tým jej peniaze nikdy
nepožičiavala.
Z výpovede odporkyne vyplýva, že bola u navrhovateľky v byte iba raz za účelom vypísania žiadosti o

pôžičku, ale nevedela uviesť presný dátum, kedy tam bola. Tvrdila však, že tam nebol s ňou manžel.
Vtedy navrhovateľka sa podpísala pod žiadosť, už sa nepamätala, či pod žiadosť sa podpísal aj manžel
navrhovateľky alebo iba navrhovateľka, pretože išlo o manželov, tak stačil podpis jedného z nich.
Pamätala sa, že ručili za tento úver svojím bytom, preto ona ešte vyhotovovala aj fotky. Keďže to
bol výjazd ,tak sa pamätala, že mali zaplatiť poplatok 70,- alebo 80,-Eur a na túto sumu ona vydala

pokladničný doklad a takúto sumu prevzala ako poplatok. Žiadnu inú sumu od navrhovateľky ani od
jej manžela neprevzala, nebola žiadna dohoda o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej by ona mala
prevziať pôžičku tvrdenú v návrhu. Keďže bola podpísaná žiadosť o úver, boli vyhotovené fotky, potom
bol schválený úver,tak telefonicky sa ozvala, kedy by sa mohli stretnúť, pretože sú pripravené zmluvy na
podpis a podpisy by mali byť overené. Následne sa stretli v Meste Prešov na pešej zóne za tým účelom,
aby navrhovateľka s manželom išli na notársky úrad so zmluvami a ona ich počkala vonku. Keď boli

podpisy na zmluvách overené, tak jeden exemplár zmluvy si nechala navrhovateľka, ostatné exempláre
zobrala ona, pretože tieto zmluvy boli potrebné pre spoločnosť. Ďalej uviedla, že keď prvýkrát bola v
Prešove v byte navrhovateľky, tak autom ju tam zobral manžel, ale vtedy jej manžela navrhovateľka
nevidela. Druhýkrát keď išla odniesť zmluvy a mali sa stretnúť pred notárskym úradom, tak jej manžel
ju zobral do Prešova a bol s nimi aj syn. Neďaleko od notárskeho úradu zaparkovali auto, ona vystúpila

z auta a išla k navrhovateľke a k jej manželovi a jej manžel iba vystúpil z auta spolu so synom a išli do
mesta, kým ona si vybaví záležitosti s navrhovateľkou. Takže oni vôbec s jej manželom sa nerozprávali.
Ona z rozprávania od kolegu vie, že navrhovateľka má problémy s finančnými prostriedkami, pretože
jej manžel je gamblér. Dostala takú signalizáciu zo spoločnosti, že navrhovateľka nezaplatila ani prvú,
ani druhú splátku. Práve ona sa chcela s ňou telefonicky spojiť, ale navrhovateľka telefóny nebrala. Raz

navrhovateľka jej volala, ale to výlučne ohľadom splátok na úver, pretože ona chcela, aby spoločnosť
povolila jej odklad, že nemala peniaze, ale to sa nedalo, pretože ona nemala zaplatenú ani jednu
splátku. Túto skutočnosť jej aj oznámila. V ďalšom prípade už telefonicky jej nevolala, vôbec sa potom
nerozprávali. Tvrdila, že neobdŕžala od nej žiadnu písomnú výzvu ohľadom údajnej pôžičky, čo tvrdí v
návrhu. Zároveň uviedla, že to bol prvý úver aj posledný, ktorý ako obchodná zástupkyňa vybavovala

pre navrhovateľku a jej manžela.
Z obsahu spisu OS Prešov sp.zn. 11C/10/2012 bolo zistené, že dňa 21.11.2011 na OS Prešov
navrhovateľ Getfin s.r.o. podal návrh na vydanie platobného rozkazu voči navrhovateľke a jej manželovi
na zaplatenie 17.074,35 Eur s prísl. na tom skutkovom a právnom podklade, že na navrhovateľa
Getfin s.r.o. bola postúpená pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2011

spoločnosťou Financreal s.r.o., a tak navrhovateľ sa v súlade so zmluvou o úvere stal veriteľom odporcov
v 1., 2.rade., keďže veriteľ poskytol odporcovi v 1.rade ako dlžníkovi a v 2.rade ako spoludlžníkovi
peňažný úver v sume 5.000,-Eur s dohodnutým navýšením 12.599,68 Eur, ktorý bol splatný v 84
mesačných splátkach po 209,52 Eur vždy do prvého kalendárneho dňa v mesiaci počnúc mesiacom
jún 2011 a odporcovia v 1., 2.rade uhradili iba časť poskytnutého úveru. K návrhu okrem iného pripojili

aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom
Financreal s.r.o. a medzi odporcami ako záložcami dňa 29.4.2011, ďalej zmluvu o úvere uzavretú medzi
Financreal s.r.o. a navrhovateľkou a jej manželom dňa 29.4.2011, pričom z týchto listinných dôkazov
vyplýva, že povereným pracovníkom pre uzavretie zmluvy bola odporkyňa. Rozsudkom OS Prešov
zo dňa 21.3.2012 odporcovia v 1.,2. rade, teda navrhovateľka s manželom, boli zaviazaní zaplatiť

spoločne a nerozdielne sumu 4.290,48 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne od 16.8.2011 do
zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 150,-Eur počnúc mesiacom apríl 2012 pod následkom
straty výhody splátok. Návrh v prevyšujúcej časti a protinávrh na finančné odškodnenie súd zamietol a
vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Tento prvostupňový rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/106/2012-72 zo dňa 28.2.2013 a rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 13.5.2013.
Z výpovede svedka G. C. - manžela navrhovateľky súd zistil, že odporkyňu pozná, zoznámil sa s ňou
pri vybavovaní pôžičky, keď potreboval pôžičku. On sa dozvedel od občanov mesta, že odporkyňa
má skúsenosti s pôžičkami. Občania mesta mu dali na ňu kontakt a on išiel do Trebišova autobusom
na adresu, kde ona býva, ale dvere neotvárala. Keď potreboval peniaze, tak telefonicky sa spojil s

odporkyňou, že chce pôžičku. Už nevedel odkiaľ mal na ňu telefónne číslo. Prvýkrát odporkyňa prišla s
manželom, druhý krát aj jej syn. Manželka piekla koláče, ešte ich aj ponúkla. Nevie presne, ale vtedy,
keď ich ponúkla s koláčom a odporkyňa odchádzala, tak manželka išla ju vyprevadiť a potom sa vrátila,
išla do izby, niečo zobrala, vyšla von a potom keď sa vrátila, tak povedala, že požičala peniaze odporkyni3.000,-Eur, ale doklad jej nedala, ona jej verila, že je čestná a že peniaze vráti. Nič iné vo veci uviesť
nevedel. K výpovedi manžela navrhovateľka uviedla, že manžel sa už nepamätá presne na okolnosti,
preto navrhla vypočuť nevestu a vnučku.

Z výpovede S. I., nevesty navrhovateľky, bolo zistené, že odporkyňu osobne stretla u svokry -
navrhovateľky asi pred 4 rokmi. Bola to náhoda. Pamätala si na to preto, že asi týždeň predtým od
svokry pýtala ona peniaze, pretože potrebovala zaplatiť nedoplatok za plyn, ale jej povedala, že peniaze
nemá. Ona vtedy tam došla spolu so svojou dcérou X. a jej malým synom na návštevu. V kuchyni sedela
odporkyňa s manželom, na stole boli koláče. Počas ich prítomnosti sa o ničom konkrétnom nerozprávali,

asi po 10 minútach sa odporkyňa s manželom zodvihli a odišli. Svokra, teda navrhovateľka, im ešte
nabalila koláče, odprevadila ich k dverám, potom sa vrátila do izby, ale hneď povedala, že ešte na
chvíľu ide za nimi. Bola preč asi 5 minút. O žiadnych zmluvách nevie. O tom, že navrhovateľka požičala
odporkyni 400,-Eur sa dozvedela od navrhovateľky, ale až keď jej tie peniaze odporkyňa nevrátila, asi
mesiac po ich stretnutí u navrhovateľky. Ona na uvedenom stretnutí nevidela, že by navrhovateľka
nejaké peniaze odporkyni požičala resp. dala, ani nevidela, že by niečo spisovali napr. zmluvu, ani sa

o ničom takom nerozprávali. Od navrhovateľky vie, že požičala peniaze údajne na zaplatenie nejakej
poistky na auto, a že to bolo len tak na dobré slovo, že jej tie peniaze vráti do mesiaca. Nič bližšie
o tom nevie. Nebola prítomná pri uzatvorení žiadnej dohody o pôžičke medzi účastníkmi, nebola pri
odovzdávaní peňazí. Navrhovateľka s manželom sú na dôchodku, nevie o tom, že by navrhovateľka
niekomu cudziemu požičiavala niekedy peniaze. Občas požičala jej, keď prechodne potrebovala, nešlo

o veľké sumy, 10,- alebo 20,-Eur. Nevie o tom, že by si svokor vybavoval nejakú pôžičku a nevie o tom,
že by hral na automatoch.
Z výpovede svedkyne X. I., vnučky navrhovateľky, vyplýva, že odporkyňu nepozná, videla ju len raz
u navrhovateľky, keď bola tam spolu so svojou mamou a so svojím synom na návšteve asi pred 4
rokmi. Keď tam prišli, odporkyňa tam bola s nejakým pánom, nevie kto to bol. Po niekoľkých minútach

odporkyňa s tým pánom odišla. Babka, navrhovateľka, ich odprevadila k výťahu. Potom sa vrátila do
bytu, išla do izby a potom vyšla opäť z bytu, bola preč asi 5 minút. Navrhovateľka vtedy nepovedala
nič o tých dvoch ľuďoch. Pri tom stretnutí sa nerozprávali o peniazoch, ani o pôžičke, nevidela, že by
sa vtedy podpisovali nejaké papiere, žiadne listiny ani na stole neboli, boli tam len koláče. Teda ona
nebolapripodpisežiadnejzmluvymedziúčastníkmi,aninebolapriodovzdávanípeňazí.Otom,žebabka

požičala peniaze v sume 400,-Eur sa dozvedela až o niekoľko mesiacov neskôr, bližšie si nespomína.
Nevie ani na aký účel mala tie peniaze požičať, ani to, ako a kedy mali byť vrátené. Od babky vie, že
odporkyni telefonovala a neskôr podala aj žalobu na súd. Odkiaľ mala babka peniaze nevie, je starobná
dôchodkyňa, zrejme si našetrila z dôchodku. Nevie o tom, či navrhovateľka požičiava peniaze aj iným, jej
občas vypomohla, ale jednalo sa len o sumu 5,- alebo 10,-Eur. Nevie o tom, či si manžel navrhovateľky

bral nejaké pôžičky a nevie o tom, že by hral na automatoch.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. §657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci

zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: určenie zmluvných strán /veriteľ a dlžník/, prenechanie
druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu, povinnosť vrátiť vec
rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma. K vzniku zmluvy o pôžičke môže dôjsť aj ústnou formou.

V danom prípade navrhovateľka tvrdila, že došlo k ústnej dohode o poskytnutí pôžičky vo výške 400,-
Eur pre odporkyňu, ktorá túto pôžičku nevrátila v termíne splatnosti, a preto je v omeškaní od 1.7.2011.
Odporkyňa tvrdila, že nedošlo k žiadnej dohode o pôžičke a k prevzatiu peňazí z titulu pôžičky.
V tomto konaní o vrátenie ústne dohodnutej peňažnej pôžičky, dôkazné bremeno bolo na navrhovateľke,
to znamená, že ona mala povinnosť preukázať existenciu dohody o poskytnutí pôžičky, ďalej preukázať

výšku pôžičky, odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov ako aj dohodu o splatnosti. Pri hodnotení
vykonaných dôkazov súd nemôže prihliadať na dohady, hypotézy a domnienky. Dôkazy musia byť
jednoznačné, teda skutočnosti o každej podstatnej náležitosti zmluvy o pôžičke musia byť nevyvrátiteľné
a nespochybniteľné. Odporkyňa popierala uzavretie ústnej dohody o pôžičke a navrhovateľka na
svoje tvrdenie navrhla vypočuť svedkov, a to svojho manžela, nevestu a vnučku. Títo svedkovia však

nepotvrdili jednoznačne a nespochybniteľne ústnu dohodu o poskytnutí pôžičky, keďže neboli prítomní
pri uzatváraní dohody o pôžičke a ani pri odovzdávaní finančných prostriedkov a vo výpovediach
navrhovateľky a svedkov sú aj vážne rozpory. Svedok, manžel navrhovateľky, hovoril o akejsi pôžičke vo
výške 3000,-Eur a ďalší svedkovia, nevesta a vnúčka, potvrdili, že majú vedomosti o pôžičke 400,-Euriba od navrhovateľky, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedeli od navrhovateľky až neskôr, po určitom
odstupe po poskytnutí pôžičky, hoci pôžička mala byť poskytnutá práve v ten deň, keď tam boli na
návšteve a mala tam byť aj odporkyňa. Z výpovede svedkov vyplýva, že navrhovateľka je dôchodkyňa,

nevedia o tom, že by niekomu cudziemu v minulosti požičiavala peniaze a im v rámci rodiny požičiavala
iba minimum 5,-Eur - 20,-Eur. Dokonca z výpovede nevesty vyplýva aj to, že týždeň predtým /pred
návštevou /pýtala peniaze od navrhovateľky, lebo potrebovala zaplatiť nedoplatok za plyn a vtedy jej
navrhovateľka povedala, že nemá peniaze. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom spise
OS Prešov vyplýva, že zmluva o úvere ako aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam boli

uzavreté dňa 29.4.2011 a dohoda o poskytnutí pôžičky mala byť uzavretá až dňa 5.5.2011, keď podľa
navrhovateľky odporkyňa mala ku nim priniesť zmluvu o pôžičke pre jej manžela. Samotná výzva na
vrátenie pôžičky ako listinný dôkaz bez ďalších dôkazov ešte nepreukazuje uzavretie dohody o pôžičke.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a vyššie cit. zákonného ustanovenia súd návrh
navrhovateľky zamietol z dôvodu, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keďže
nepreukázala jednoznačne a nespochybniteľne, že došlo k ústnej dohode o poskytnutí pôžičky medzi

účastníkmi konania.
Zároveň súd vyslovil, že náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania a úspešná odporkyňa trovy
si neuplatnila a preukázateľne trovy jej ani nevznikli / §142 ods.1 O.s.p. v spojitosti s §151 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 4 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.