Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214504
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414214504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
žalobkyne K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Sklenárovou,
so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 94, proti žalovanému K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., M. K. 5,
o návrhu na určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5C/213/2014-67 zo dňa 07. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduŽiarnadHronomč.k.5C/213/2014-67zodňa07.10.2015 potvrdzuje.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalobkyne zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti
zmlúv o pôžičke, ktoré uzatvorila so žalovaným dňa 26. 08. 2013 a 23. 12. 2013, a zároveň žiadala určiť
neplatnosť zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli uzavreté v rovnaký deň ako
zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že finančné prostriedky ani z jednej pôžičky jej žalovaný

nevyplatil, mala dlh voči WR Creditu vo výške 5 250 €, pričom popiera, že dlh vo výške 10 500 € bol
uvedenej spoločnosti vyplatený, a tým jej dlh voči uvedenej spoločnosti zanikol. Žalobkyňa uviedla, že
žalovaný mal záujem od prvopočiatku získať nehnuteľnosti, ktoré patria do jej vlastníctva, a to za zlomok
trhovej ceny umelým navyšovaním dlhu, ona nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom zmlúv, a ani
nevedela o tom, že si berie ďalšiu pôžičku.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade s § 657, § 658, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

5. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci konania uzatvorili písomne dve
Zmluvy o pôžičke, a to dňa 26.8.2013, kedy je zrejmé, že žalovaný žalobkyni reálne vyplatil sumu spolu
13.500 € a dňa 23.12.2013 druhú Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej reálne vyplatil žalovaný žalobkyni
sumu 3.000 €. Zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania, nie sú spotrebiteľskými

zmluvami, a to z toho dôvodu, že žalovaný pri uzatváraní a plnení zo zmlúv o pôžičke nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Finančné prostriedky formou pôžičiek
žalovaný poskytol žalobkyni ako fyzická osoba, čo je zrejmé z obidvoch písomne uzavretých zmlúv o
pôžičke. V danej veci nejde ani o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný akoveriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili Zmluvu o pôžičke dňa 26.8.2013, v zmysle uvedenej zmluvy,
článku I. bod 1. je zrejmé, že veriteľ prenechal dlžníčke finančné prostriedky vo výške 13.500 €, ktoré sa
dlžníčka (žalobkyňa) zaviazala vrátiť žalovanému najneskôr do 30.11.2013. V zmysle článku I. bod 2.

uvedenejzmluvysaúčastnícizmluvydohodli,žepôžičkuvovýške13.500€žalovanýposkytnežalobkyni
v hotovosti pri podpise zmluvy, pričom o odovzdaní a prevzatí pôžičky si zmluvné strany nevyhotovujú
osobitný doklad, ako potvrdenie dlžníka o prevzatí pôžičky slúži jeho podpis na zmluve. Zároveň sa
v zmluve konštatuje, že dlžník podpisom tejto pôžičky potvrdzuje, že pôžičku v plnej výške 13.500
€ od veriteľa pri podpise tejto zmluvy prevzal a veriteľ podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že pôžičku

v plnej výške 13.500 € dlžníkovi pri podpise tejto zmluvy odovzdal. V zmysle článku II. sa účastníci
dohodli, že pôžička je bezúročná. V zmysle článku III. bod 1. sa účastníci dohodli na tom, že táto
pôžička je účelovo viazaná na úhradu záväzku dlžníka voči spoločnosti WR Credit s.r.o., na základe
vyčíslenia dlhu spoločnosťou WR Credit s.r.o. zo dňa 19.8.2013 vo výške 10.500 €, pričom zvyšná časť
pôžičky vo výške 3.000 € je bezúčelová a jej využitie dlžník veriteľovi nedokladuje. V zmysle článku III.
bod 2. predmetnej zmluvy žalobkyňa sa zaviazala záväzok voči spoločnosti WR Credit s.r.o. uhradiť z

prostriedkov, získaných od veriteľa na základe tejto zmluvy a použitie prostriedkov veriteľovi zdokladuje
do troch dní od podpisu tejto zmluvy o pôžičke. V zmysle článku VI. bod 2. sa účastníci dohodli, že
za účelom zabezpečenia pôžičky sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam,
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L. L.. Toho istého dňa, čiže dňa 26.8.2013 ako účastníci konania
uzatvorili uvedenú Zmluvu o pôžičke, uzatvorili aj Zmluvu o zriadení záložného práva, kde žalovaný

bol v postavení záložného veriteľa a žalobkyňa v postavení záložcu. Z článku II. bod 1. Zmluvy je
zrejmé, že dochádza k zriadeniu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky, vyplývajúcej zo Zmluvy
o poskytnutí pôžičky, uzatvorenej dňa 26.8.2013 vo výške 13.500 €. Predmetom zabezpečenia bol byt
s príslušenstvom, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. L. L.. Účastníci konania uzatvorili aj druhú zmluvu o
pôžičke, a to dňa 23.12.2013, pričom v zmysle článku I. bod 1. predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ

(žalovaný) prenecháva dlžníkovi (žalobkyni) peniaze vo výške 3.000 €, pričom žalobkyňa sa zaväzuje
vrátiť túto pôžičku najneskôr do 28.2.2014, na účet veriteľa. V zmysle článku I. bod 2. predmetnej
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ poskytne peňažnú pôžičku vo výške 3.000 € dlžníčke v
hotovosti pri podpise tejto zmluvy, pričom o odovzdaní a prevzatí pôžičky si zmluvné strany nevyhotovujú
osobitný doklad, ako potvrdenie dlžníka o prevzatí pôžičky slúži jeho podpis na zmluve. Dlžník zároveň

s podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že pôžičku v plnej výške 3.000 € od veriteľa pri podpise zmluvy
prevzal a veriteľ podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že pôžičku v plnej výške 3.000 € dlžníkovi pri podpise
tejto zmluvy odovzdal. V zmysle článku II. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je
bezúročná. V zmysle článku IV. bod 1., 2. sa účastníci dohodli, že na zabezpečenie uvedenej pôžičky sa
zriadizáložnéprávoveriteľaknehnuteľnostiam,zapísanýchnaLVč.XXXX,k.ú.L.L..Vrovnakýdeňako

Zmluvu o pôžičke účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
kde žalovaný bol v postavení záložného veriteľa a žalobkyňa v postavení žalobcu. V zmysle článku II.
bod 1. sa zmluvné strany dohodli, že zriaďujú záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa voči záložcovi, vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky, uzavretej dňa 23.12.2013 vo výške
3.000 €, pričom v zmysle článku III. bod 1. zálohom sú nehnuteľnosti, zapísané na LV č. B.k. ú. L. L.,

a to byt s príslušenstvom.

6. Žalobkyňa ako dlžníčka, resp. ako záložca podpísala obe zmluvy o pôžičke, ako aj obe zmluvy o
zriadení záložného práva overeným podpisom.

7. Z vykonaného dokazovania mal okresný preukázané, že účastníci konania uzatvorili dve Zmluvy o
pôžičke, a to dňa 26.8.2013, kedy je zrejmé, že žalovaný žalobkyni reálne vyplatil sumu spolu 13.500
€ a takisto z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa
23.12.2013 druhú Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej reálne vyplatil žalovaný žalobkyni sumu 3.000
€. Tieto skutočnosti sú zrejmé nielen z výpovede samotného žalovaného, ale aj z výpovede svedka,

E.. E. H., ktorý bol pri týchto skutočnostiach prítomný. Žalovaný vierohodne okresnému súdu ozrejmil
skutočnosť, akým spôsobom bola medzi ním a žalobkyňou dohoda, pokiaľ sa týka sumy 10.500 € v tom,
že išlo o dlh žalobkyne, uvedená suma bola špecifikovaná jej veriteľom spoločnosťou WR Credit s.r.o.,
žalobkyňa mala záujem túto sumu splatiť, a preto žalovaný aj viazal poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške 10.500 € na úhradu tohto dlhu s poukazom na to, že mal záujem na tom, aby nehnuteľnosť,

ktorá bola založená, nebola zaťažená týmto dlhom. Z výpovede svedka, E.. E. H., ako aj zo samotného
listinného dôkazu, a to vkladu v hotovosti vyplynulo, že reálne žalobkyňa požiadala svedka, E.. E. H.,
aby sumu 10.500 € za ňu vložil na účet WR Creditu, pričom túto sumu vo výške 10.500 € dala svedkovi
samotná žalobkyňa. Z uvedených skutočností je jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa neuniesla dôkaznébremeno o tom, že by zmluvy o pôžičke boli z nejakého dôvodu neplatné. Zmluvy o pôžičke boli uzavreté
riadnym spôsobom, došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré boli druhovo určené,
boladohodnutápovinnosťžalobkynivrátiťfinančnéprostriedkyžalovanémuavzmysleuzavretýchzmlúv

o pôžičke bol určený aj čas vrátenia finančných prostriedkov. Žalobkyňa nepreukázala, že by nemala
mať vedomosť o obsahu zmluvy, že by nemala vedomosť o tom, že berie ďalšie pôžičky a nepreukázala
žiadne ňou tvrdené skutočnosti v podanej žalobe, pričom dôkazná povinnosť bola na jej strane. Naopak
žalovaný preukázal všetky svoje tvrdenia, ktorými dôvodil svoju obranu v danom spore. Uzavreté zmluvy
o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva obsahujú všetky náležitosti zmlúv, boli uzavreté platne

a návrh žalobkyne dôvodný nie je. Účastníci konania, vzhľadom na to, že uzatvorili zmluvy o pôžičke,
kde si dohodli aj záložné právo, následne na základe súhlasného prejavu vôle uzatvorili aj Zmluvy
o zriadení záložného práva. Žalovaný využil zákonný inštitút uzavretia Zmluvy o zriadení záložného
práva, nakoľko pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou (§ 552 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadomnavšetkyhoreuvedenéskutočnostispoukazomnavykonanédokazovanieokresnýsúdnávrh
žalobkyne zamietol ako nedôvodný s tým, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdených

skutočností o tom, že uzavreté zmluvy sú neplatné.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

9. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol

účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta práv CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. V súlade s § 204 zákona č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len ,,OSP“) podala

proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu
žalobkyne vyhovie, resp. rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie
podala v zmysle ust. §-u 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) OSP.

11. Odvolateľka konkretizovala ako dôvody odvolania to, že súd prvej inštancie nepoužil ust. §-u 39 OZ

a §-u 41 ods. 2 OZ, na ktorý poukazovala. Od počiatku tvrdí, že v prípade uzavretých právnych úkonoch,
ktorých neplatnosti sa dovoláva, išlo o zastreté právne úkony. Zastierať sa mali spotrebiteľské zmluvy,
pri ktorých by mala vyššiu právnu ochranu. Keby bol súd dospel k záveru, že ide o zastretý právny úkon,
mal by potom aplikovať i ustanovenie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, resp. zákona č.
129/2000 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch.

12. V odvolaní uviedla odvolateľka, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s
vykonanými dôkazmi a dospel tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pri niektorých dôkazoch,
akým sú výpovede navrhovaných svedkov E.. E. H., nerešpektoval skutočnosť, že išlo o osobu, o
ktorej nezaujatosti a objektívnosti možno mať vážne pochybnosti vzhľadom na skutočnosť, že je

spoločníkomvspoločnostiachspolusožalovaným,akoivzhľadomnaskutočnosť,žemalodžalovaného
všetky informácie ohľadne prebiehajúce sporu a priamo na pojednávaní mal so sebou zápisnicu z
predchádzajúceho pojednávania vo veci samej ako i žalobu.

13. Súd sa podľa odvolateľky nevysporiadal s námietkami voči vykonaným dôkazom - špecifikácia dlžnej

sumy v mailovej komunikácii s WR Creditom, s. r. o., neobjektívnosť svedka H., vkladový lístok E.. H.
o platbe 10 500 €, niet dôkazov o tom, že žalovaný skutočne vyplatil finančné plnenie, súd neprihliadol
ani na skutočnosť, že žalovaný ako spoločník v jednotlivých spoločnostiach podniká okrem iného v
oblasti nehnuteľností, a preto nemožno uveriť jeho tvrdeniu, že žalobkyni pomohol, len aby si zachránila
nehnuteľnosť, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Odvolateľka uviedla, že žalovaný jej nikdy reálne neposkytol žiadne finančné prostriedky a od
počiatku konala len v omyle, v dôsledku ktorej skutočnosti je majetkový prospech žalovaného bez
akéhokoľvek jeho plnenia v jej prospech.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že nešlo o zastretý právny
úkon.Včaseposkytnutiapôžičiekspoločnosťmultikredit s.r.o.neexistovala.Pôžičkyposkytolžalovanej
v plnej výške, z poskytnutých pôžičiek mu žalobkyňa neuhradila ani cent. Svedok p. H. bol osobne pri
jednaniach a uzatváraní zmlúv o pôžičkách, skutočnosť, že svedok je jeho obchodným partnerom nieje relevantným podkladom pre spochybňovanie jeho nezaujatosti. Výšku dlžnej sumy špecifikovala do
zmluvy žalobkyňa.

16. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že v plnom rozsahu trvá na odvolaní.
Poukázala na to, že skutočnosť, že svedok L. mal na pojednávaní zápisnicu z predchádzajúceho
výsluchu vyplýva zo zápisnice.

17. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nikdy nepoprela prítomnosť svedka na

stretnutiach, tvrdenia svedka boli podložené relevantnými dôkazmi.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa §

387 ods. 1 CSP.

19. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne (ods. 1).

21. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď návrh žalobkyne
zamietol. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.

22. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

23. Na doplnenie správnosti rozhodnutia vzhľadom k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza,
že v súlade s § 153 OSP účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, súd rozhodoval na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, keď o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti.

24. Predmetom konania bol návrh na určenie neplatnosti písomne uzatvorených zmlúv, a to zmlúv o
pôžičkách a zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mal okresný
za preukázané, že účastníci konania uzatvorili písomne dve Zmluvy o pôžičke, a to dňa 26.8.2013 a
23.12.2013, z obsahu ktorých vyplýva, že žalovaný reálne vyplatil žalobkyni finančné prostriedky vo

výške 13 500 € a 3 000 €, uvedené skutočnosti mal okresný súd preukázané aj z výpovede samotného
žalovaného a tiež svedka JUDr. E. H..

25. Odvolací súd uvádza, že procesné právo podmieňuje úspech účastníka v konaní unesením dvoch
procesných bremien - bremena tvrdenia a dôkazným bremenom. Základnou normou upravujúcou

bremeno tvrdenia a dôkazného bremena bolo ust. § 120 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

26. Súd prvej inštancie poučil účastníkov v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP t.j, že každý účastník je
povinný nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj na potvrdenie týchto skutočností doložiť dôkazy. Žalobkyňa

tvrdili, že písomné zmluvy sú neplatné podľa § 39 OZ a § 41 ods. 2 OZ, že išlo o konanie v rozpore s
dobrými mravmi, išlo o zastreté právne úkony. Dôkazné bremeno preukázania, že zmluvy boli neplatné
na základe skutočností tvrdených žalobkyňou bolo na žalobkyni. Súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností.

27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorýexistenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že zmluvy sú neplatné, že obsah
zmlúv nezodpovedá skutočnosti, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na
preukázanie tejto skutočnosti.

28. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nepoužil ust. §-u 39 OZ a §-u 41 ods.
2 OZ, na ktorý poukazovala a od počiatku tvrdí, že v prípade uzavretých právnych úkonoch, ktorých
neplatnosti sa dovoláva, išlo o zastreté právne úkony, pričom sa mali zastierať spotrebiteľské zmluvy,
pri ktorých by mala vyššiu právnu ochranu. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa s uvedeným

vysporiadal, keď považoval zmluvy za platné. V súlade s § 41a ods. 2 OZ ak právnym úkonom má
byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú
splnené všetky jeho náležitosti. Platí ten právny úkon, ktorého podstatné náležitosti obsahuje inak
neplatný prejav vôle účastníka. Zmluvy uzatvorené účastníkmi vzhľadom na charakter subjektov, ktoré
ich uzatvárali, v súlade s § 52 OZ nenapĺňajú zákonné predpoklady spotrebiteľskej zmluvy. Finančné
prostriedky formou pôžičiek žalovaný poskytol žalobkyni ako fyzická osoba, čo je zrejmé z obidvoch

písomne uzavretých zmlúv o pôžičke, nemohlo ísť teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah.

29.Aninámietkyžalobkynevodvolaní,žesúdprvejinštanciesanedostatočnevysporiadalsvykonanými
dôkazmi, nerešpektoval skutočnosť, že svedok E.. E. H. je osobou, o ktorej nezaujatosti a objektívnosti
možno mať vážne pochybnosti, nevysporiadal s námietkami voči vykonaným dôkazom (špecifikácia

dlžnej sumy v mailovej komunikácii s WR M., s. r. o., vkladový lístok E.. H. o platbe 10 500 €, niet dôkazov
o tom, že žalovaný skutočne vyplatil finančné plnenie) a neprihliadol ani na skutočnosť, že žalovaný ako
spoločník v jednotlivých spoločnostiach podniká okrem iného v oblasti nehnuteľností, a preto nemožno
uveriť jeho tvrdeniu, že žalobkyni pomohol, len aby si zachránila nehnuteľnosť, nespôsobujú vecnú
nesprávnosť rozhodnutia.

30. K uvedenému je potrebné uviesť, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd („ďalej len „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo
na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným

súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I.
ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia

rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).

31. V danom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol jednak rozhodujúci
skutkový stav, vysvetlil, čoho sa žalobkyňa domáhala, čím žalobkyňa a žalovaný argumentovali.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite vysvetlilspôsobom,
z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Skutkové alebo právne závery okresného súdu nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresný súd návrh zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou. Súd prvej inštancie

mal z listinných dôkazov - písomne uzatvorených zmlúv, preukázané uzatvorenie zmlúv o pôžičke,
výšku požičanej sumy, odovzdanie pôžičky. Zmluvy o pôžičke boli uzavreté riadnym spôsobom, došlo
k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré boli druhovo určené, bola dohodnutá povinnosť
žalobkyni vrátiť finančné prostriedky žalovanému a v zmysle uzavretých zmlúv o pôžičke bol určený aj
čas vrátenia finančných prostriedkov. Žalobkyňa nepreukázala, že by nemala mať vedomosť o obsahu

zmlúv, že by nemala vedomosť o tom, že berie ďalšie pôžičky, že konala v omyle. Žalobkyňa v písomnej
zmluve deklarovala aj svoj dlh voči spoločnosti WR Credit, s.r.o. a jeho výšku. Okresný súd mal
preukázané platné uzatvorenie záložných zmlúv. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že skutočnosti zistené
výsluchom svedka E.. E. H. len potvrdili skutočnosti zistené z listinných dôkazov, v písomných zmluvách
uzatvorenýchmedziúčastníkmi.Žalovanánaktorejbolodôkaznébremenonepreukázala,žeskutočnosti

uvedené v zmluvách, ktoré sú ňou podpísané nie sú pravdivé, že zmluvy sú neplatné.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku,
ktorým súd návrh zamietol a v súlade s § 379 pís. a) CSP aj v závislom výroku o náhrade trov konania.33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto by mu vzniklo proti žalobkyni právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní nevznikli žiadne náklady,
preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).