Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Podhorová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/924/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113232190
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113232190.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedíčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 35 724 803, zastúpeý Tomáš Kušnier s.r.o. Pajštúnska 5
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: J. J., nar. XX. S. XXXX, bytom XXX XX D. D. I.
XX za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5,

IČO: 42 76 778 zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec Janka Kráľa 5/A,
o zaplatenie 853,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, zo dňa 22. júla 2015 č. k. 10C/97/2014-75, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh Združenia na ochranu občana HOOS do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1
CSP z a m i e t a .

II. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania dovtedajšiemu vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie v dôsledku späťvzatia návrhu podľa § 96 ods.

1 Zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania napadnutého uznesenia,
druhou výrokovou vetou vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok. Žalovanej právo na náhradu trov
konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej trovy konania - trovy právneho zastúpenia v sume 142,78 eur za dva úkony právnej služby
spolu s dvoma režijnými paušálmi a príšlušnou DPH. Trovy vtedajšieho vedľajšieho účastníka podľa
názoru súdu prvej inštancie nemožno bez ďalšieho považovať za neúčelné, v zmysle rozhodovacej

činnostisúdovmalvedľajšíúčastníkprávobyťvkonanízastúpenýadvokátomatedaajprávonanáhradu
trov vzniknutých v súvislosti s týmto zastúpením. Vedľajší účastník mal v konaní mal v zmysle ust. § 93
ods. 4 O.s.p. rovnaké práva ako hlavný účastník a priznanie trov konania záviselo od úspechu účastníka,
na strane ktorého vystupoval. Oba úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom vedľajšieho
účastníka považoval súd za účelné.

2. Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o trovách vtedajšieho vedľajšieho účastníka odvolaním
napadol žalobca. Vyjadril názor, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne
vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva a poukázal na rozhodnutie NS SR v rozhodnutí zo dňa
24.03.2015 spisovej značky 7MCdo/15/2014 v ktorom sa najvyšší súd stotožnil s názorom Generálneho
prokurátora, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania neskúmal otázku tzv. hromadného
podávania v podaní zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v spotrebiteľských veciach,

neskúmal vôbec účelnosť vynaložených trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.
Poukázal na to, že vedľajší účastník ako aj jeho splnomocnený právny zástupca nemali vedomosť doakého konania vstupujú, samotné podania boli veľmi všeobecné. Obdobný právny názor bol vyjadrený
aj v rozhodnutí NS SR zo dňa 19. 03. 2014 sp.zn. 6MCdo/5/2013. Podľa žalobcu úmyslom zákonodarcu
pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú

obranu spotrebiteľovi, priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť
spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorá bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavená
a kompetentná. Nepriznaním náhrady trov konania takémuto vedľajšiemu účastníkovi nedochádza k
porušovaniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2
a 3 Ústavy SR najmä, keď trovy nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným

postojom vedľajšieho účastníka k predmetnému konaniu. Obdobný názor vyjadril a Ústavný súd SR v
Náleze II ÚS/78/03. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu
trov konania neprizná a zároveň prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu zaslal právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej písomné
vyjadrenie, v ktorom s právnym názorom žalobcu nesúhlasil. Poukázal na to, že žalobca vo veci až

po písomnom vyjadrení a oboznámením sa s obsahom písomného podania zobral žalobu späť, čo
svedčí o účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pretože sa naplnil primárny účel tohto
vstupu, ochrana práv žalovaného spotrebiteľa. Poukázal na to, že v množstve súdnych sporov už vstup
vedľajšieho účastníka do konania pôsobil na samotného žalobcu odradzujúco, nakoľko uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku zobral tento návrh na začatie konania späť s návrhom

na zastavenie konania. Argumentáciu žalobcu označil za príkro odporujúcu princípu „rovnosti zbraní“
a vyslovil názor, že práve žalobca masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní
formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla
nemajetných spotrebiteľov. Argumentáciu žalobcu v zmysle ktorej má byť takéto občianske združenie
schopné poskytovať právnu pomoc z podstaty svojej existencie označil za zjavne účelovú, nelogickú

a absurdnú. Práve dlhodobé a efektívne výsledky činnosti potvrdzujú dôvodnosť právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka v obdobných konaniach. K zdanlivej rutinnosti v podaní vedľajšieho účastníka
uviedol, že táto vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej
spoločnosti. V tejto konkrétnej veci má za to, že vstup vedľajšieho účastníka do konania a následne
meritórne podanie k veci boli objektívne účelné, čo dokazuje skutočnosť, že žalobca zobral návrh

späť. Vedľajší účastník sa pritom vyjadril v merite veci, následne zobral žalobca žalobu späť. Poukázal
na judikatúru krajských súdov v obdobných veciach, ktorá svedčí v prospech jeho právneho názoru.
Navrhol potvrdiť uznesenie okresného súdu v jeho napadnutej časti a žalobcu zaviazať na náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Odvolací súd konštatuje, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis Zákon č.
160/2015 Zz Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedajší zákon č. 99/1963 Zbierky Občiansky súdny
poriadok. Nová procesná norma už nepozná inštitút vedľajšieho účastníctva v zmysle predchádzajúcej
právnej úpravy - § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Pokiaľ dovtedajší vedľajší účastník navrhuje, aby ho súd pribral
do konania v postavení tzv. osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP, odvolací súd konštatuje, že na

takýto postup nie sú splnené podmienky, konkrétne absentuje súhlas strany, na ochranu práv v ktorej
má vystupovať. Naviac v tomto konaní ide už len o náhradu trov dovtedajšieho vedľajšieho účastníka,
a preto už tento subjekt nebude v konaní vystupovať na ochranu práv sporovej strany. Z tohto dôvodu
odvolací súd zamietol jeho návrh na pribratie do konania s poukazom na ust. § 95 ods. 1 CSP.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daným ustanovením § 379 a § 380 CSP bez
nariadenie pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že uznesenie
okresného súdu v napadnutom výroku je vecne správne a je dôvodné jeho potvrdenie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

6. Aj keď podľa účinného procesného zákona, podľa ktorého v zmysle jeho prechodných ustanovení
postupuje odvolací súd v tomto odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že o odvolaní žalobcu
voči trovám dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je potrebné rozhodnúť a to
vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov (procesných), ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Je tu teda odvolanie,

ktorého účinok zostal zachovaný, a preto je potrebné o tomto odvolaní rozhodnúť. Podľa ods. 4 tohto
zákonného ustanovenia konania začaté do 30. júna 2016 (čo je aj tento prípad), na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo. Naviac odvolací súd poukazuje aj základné princípy civilného sporového poriadku,v zmysle ktorých musí byť ochrana ohrozenia alebo porušených práv a právom chránených záujmov
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

7. Vzhľadom na uvedené teda odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, dôvody odvolania ako aj
konanie,ktorénapadnutémuuzneseniupredchádzalo.Konštatuje,žetakakouviedolsúdprvejinštancie,
v tomto prípade vtedajší vedľajší účastník legitímne v súlade so zákonom vstúpil do konania a bol
zastúpený splnomocneným advokátom. Bez akýchkoľvek pochybností potom možno konštatovať, že
v prípade, ak na to boli splnené ďalšie podmienky (tu úspech strany, ktorú podporoval) mal právo aj

na náhradu účelne vynaložených trov konania. V tomto prípade dovtedajší vedľajší účastník vykonal
v konaní dva úkony právnej služby prevzatie a úprava ako obligatórny úkon, bez ktorého žiadna
právna služba nemôže nasledovať a vyjadrenie k žalobe, možno teda povedať, že žiadne nadbytočné
a neúčelné úkony vykonané neboli. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie, odvolací súd súhlasí s posúdením
okresného súdu, že toto nemožno považovať za formulárové, ktoré by mohlo byť považované za
neúčelné (v zmysle odôvodnenia uvádzaných rozhodnutí NS SR), nakoľko zo samotného vyjadrenia je

zrejmé, že toto reflektuje na konkrétny predmet konania (zmluva o úvere, resp. zmluva o pôžičke zo
dňa 25. 11. 2008, okrem iného vedľajší účastník vzniesol aj námietku premlčania, ktorú vzhľadom na
procesnú ekonómiu uviedol ako prvotnú).

8. V zmysle uvedeného preto odvolací súd nesúhlasil s dôvodmi odvolania žalobcu, ktorý namieta

voči neúčelnosti právneho zastúpenia dovtedajšieho vedľajšieho účastníka,. napadnuté uznesenie ako
vecne správne preto potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP konštatujúc zároveň aj správnosť dôvodov
napadnutého uznesenia.

9. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, v odvolacom konaní bol odvolateľ žalobca neúspešný

a žalovaná žiadne trovy v odvolacom konaní nemala, preto odvolací súd rozhodol tak, že jej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Pokiaľ ide o náhradu trov dovtedajšieho vedľajšieho
účastníka odvolací súd konštatuje, že tomuto už odvolací súd nemohol priznať náhradu trov odvolacieho
konania, pretože podľa zák. č. 160/2015 Zz náhrada trov konania patrí výlučne sporovým stranám.

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.