Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115207386
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115207386.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so

sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, v zastúpení PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Ružová dolina 25, IČO:36 668 745, proti žalovanej: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Z.
XXXX/XX, o zaplatenie sumy vo výške 538,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 206,46 eur spolu s úrokom z omeškania
ročne vo výške
- 9 % zo sumy 92,06 eur počnúc od 26.03.2012 až do zaplatenia
- 9 % zo sumy 114,40 eur počnúc od 26.04.2012 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou zo dňa 20.03.2015 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 538,40 eur, pričom v žalobe uviedol, že zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825

13 Bratislava, IČO: 0035763469 (ďalej len "postupca") na žalovaného pohľadávku voči žalovaného.
Právny nástupca žalobcu ďalej vo svojom návrhu uviedol, že postupca uzatvoril dňa 15.02.2012 so
žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program
Podľa seba 3 NAJ N a dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého oblo poskytnutie zľavy na
využívané služby a mobilný telefón HTC EXPLORER v lehote viazanosti 24 mesiacov.
Na základe tejto zmluvy poskytoval Slovak Telekom plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov

bolo zistené, že žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pripojení zo dňa
15.02.2012, faktúry za obdobie od 08.02.2012 do 07.03.2012, za čas od 08.03.2012 do 07.04.2012, za
čas od 08.01.2012 do 07.02.2013, Oznámenie o postupní pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 04.12.2013.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. / Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

5./ Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6./ Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:
Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 15.02.2012 Zmluvu o pripojení a na základe
predmetnej zmluvy právny predchodca poskytol žalovanému program Podľa seba 3 NAJ N s dobou
viazanosti 24 mesiacov.

Právny predchodca na základe Zmluvy poskytol žalovanému služby, pričom sa žalovaný zaviazal za
poskytnuté služby platiť riadne a včas.
Žalovanému boli faktúrou vyhotovenou dňa 08.03.2012 a splatnou dňa 25.03.2012 za obdobie od
08.02.2012 do 07.03.2012 vyfakturované služby v celkovej výške 92,06 eur.
Faktúrou zo dňa 08.04.2012 a splatnou dňa 25.04.2012 za obdobie od 08.03.2012 do 07.04.2012 boli

žalovanému vyfakturované služby v celkovej výške 114,40 eur.
Z dôvodu neplnenia si svojich povinností riadne a včas faktúrou zo dňa 08.02.2013 a splatnou dňa
25.02.2013 za obdobie od 08.01.2013 do 07.02.2013 bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta
v celkovej výške 331,94 eur.

7./ Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení, sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.

8./ Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní
predpísaných služieb.

9./ Podľa § 43 ods. 1 písmeno a), Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách , podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10./ Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.11./ Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov, sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

12./ Podľa § 52 ods. 2 OZ ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13./ Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14./ Podľa § 52 ods. 4 OZ , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15./Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

16./Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

17./Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18./ Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

19./ Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že

žaloba žalobcu je podaná dôvodne len sčasti. Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje dva právne
nároky a to zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur a sumu pozostávajúcu z neuhradených faktúr za
poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu.

20./ Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou
a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky.

21./ Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22./ Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.23./ Zmluvná pokuta je ako zaisťovací prostriedok upravená v § 544 a § 545 OZ. Zmluvná pokuta
je peňažitou čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú
povinnosť, i keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou

je možné zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o
zmluvnej pokute predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie
výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Primeranosť výšky
zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickú
povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má

slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy.
Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej
splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený
porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.
Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty

zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej
pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.
Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu uvedeného v návrhu, ako aj
zo žalobcom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu vyššie uvedených zmlúv, súčasťami ktorých boli aj všeobecné

podmienky.
Na základe uvedených zmlúv sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému
telekomunikačné služby. Žalovaný sa v zmysle zmlúv zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu riadne
platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré mu boli fakturované mesačne.
Z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, z akých dôvodov a pre aké porušenie povinností

vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na zmluvnú pokutu, ktoré si v konaní uplatňuje v celkovej
výške 331,94 eur .

24./ Žalobca v návrhu tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože žalovaný

porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval a
ani nepreukázal svoje tvrdenie. Neuviedol, dokedy žalovaný uhrádzal mesačné poplatky za poskytnuté
služby, kedy došlo k porušeniu povinnosti, t. j. k neuhradeniu faktúry za poskytnuté služby, v akej výške,
pričom vyhotovená faktúra týkajúca sa zmluvnej pokuty nie je takým dôkazom.
Taktiež všeobecné zmluvné podmienky nie sú dôkazom, že nárok na zmluvnú pokutu reálne vznikol,

teda že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany žalovaného.
Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 331,94 € súd vyhodnotil ako neoprávnenú,
pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel v prvom rade
s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva a jej dodatok obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty jednostranne iba v neprospech spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností,
pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v
podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa.

V druhom rade zmluvná pokuta je stanovená paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky
doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti. Jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ
nezaplatil mobilnému operátorovi ani jednu platbu za poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté
služby riadne a včas po dobu napr. 20 mesiacov z celkových 24 mesiacov
Súd mal za to, že Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ani to, že mu vznikol nárok na

zmluvnú pokutu pri porušení zmluvných povinností a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol.

25./ Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: " Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoréby zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov."
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o

povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.

26./ V ďalšej časti si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné
služby, ktoré právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému v zmysle faktúr, pričom žalobca tento

nárok v plnom rozsahu preukázal, že žalovanému boli poskytnuté telekomunikačné služby, boli mu
riadne vyfakturované, pričom žalovaný faktúry, ktoré mu boli doručené riadne a včas neuhradil, rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku vo výške
206,46 eur, tak ako je uvedené v rozsudku a to z titulu iných poplatkov a služieb ako aj upomienok za
oneskorené platby.

27./ Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

28./Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúry vystavenej
žalobcom sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči žalobcovi
a preto je povinný za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z

omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení
účinnom vtom čase . Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúcej po splatnosti faktúr,
nakoľko k tomuto dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.

29./ V danom prípade súd dospel k záveru, že u žalobcu je dôvodný nárok iba na zaplatenie sumy titulom
nedoplatku na poskytnutých službách spolu vo výške 206,46 € a vo zvyšku teda titulom zmluvnej pokuty
súd návrh zamietol.

30./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania nežiadal, žalobca na náhradu trov konania
nemá právo.

31./Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .