Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/245/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226273
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114226273.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: G. Y.Í.,
L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX L. XXXX, Š. M. D., proti žalovanému: C. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX
XX L. XXX, Š. M. D., právne zastúpený Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom Veľká Okružná
39, 010 01 Žilina,, o zakázanie zasahovania do pokojného stavu, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.08.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 05.08.2014 a doplnenou
podaniami žalobcu zo dňa 21.11.2014 a zo dňa 14.05.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo žalovanému zakázané pohybovať sa vo vzdialenosti

minimálne 10 m od pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. L. evidovaných na LV č. XXX ako parcely KN-
C č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 796 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a vstupovať na pozemky
nachádzajúce sa v k. ú. L.S. evidované na LV č. XXX ako parcely KN-C č.: XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 311 m2 a XXXX - záhrady o výmere 563 m2. Súčasne žalobca žiadal zaviazať
žalovaného nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so súhlasom vlastníkov T. B. a K. Š. býva v rodinnom
dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa v k. ú. L.. K jeho susedom manželom S. C. a D. C. chodieva
nepravidelne na návštevu žalovaný (ich vnuk). Správanie žalovaného je neprimerané, provokujúce a
urážajúce, čo mu spôsobuje stresové situácie, ktoré mu veľmi sťažujú bývanie a užívanie jeho obydlia.
Navyše mu správanie žalovaného zhoršuje zdravotný stav, trpí depresiami, nespavosťou a strachom z
možného opakovaného verbálneho a fyzického napadnutia žalovaným. K podaniu žaloby sa rozhodol

preto, lebo žalovanému v jeho skutkoch napomáhajú jeho starí rodičia, ktorí ho už v minulosti aj
fyzicky napadli a musela ho odviesť záchranka. Toto pokračuje už 15 rokov, pričom páchateľ nebol ešte
potrestaný. Správanie žalovaného je políciou nesprávne posudzované a veci súvisiace s jeho skutkami
sú postupované na priestupkové konanie do Žiliny, avšak žiadne rozhodnutie o potrestaní žalovaného
ešte neobdržal. V minulosti bol nútený navštíviť aj psychiatrickú ambulanciu v T. L. C.. V ďalšom žalobca
uviedol, že je s S. C. v súdnom spore vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 2C/38/2014.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
10.06.2015, v ktorom potvrdil, že žalobca býva v rodinnom dome súp. č. XXXX, postavenom na
pozemku parcela KN-C č. XXXX/X v obci L., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve družky žalobcu,
pani K. Š. a dcéry žalobcu, pani T. B., rod. Y., ku ktorým nehnuteľnostiam má žalobca zriadené právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (právo doživotného bývania a užívania). Súčasne žalovaný potvrdil,
že v bezprostrednom susedstve žalobcu, vedľa neho, bývajú v rodinnom dome súp. č. XXX, postavenom

na pozemku parcela KN-C č. XXXX v obci L.Š. jeho starí rodičia S. C. a D. C.. Je tiež pravdou,
že chodieva navštevovať svojich starých rodičov. K ďalším skutkovým tvrdeniam žalobcu, že jehosprávanie je neprimerané, provokujúce a urážajúce, sa nevie relevantne vyjadriť, keďže z uvedeného
nie je zrejmé, v čom má spočívať jeho nezákonné správanie sa, alebo správanie, ktoré by bolo možné
považovať za odporujúce dobrým mravom. Razantne však popiera, že by z jeho strany došlo v minulosti

k opakovanému verbálnemu a fyzickému napadnutiu žalobcu, ako to žalobca v žalobnom návrhu udáva.
Žalobca nemá dobré vzťahy s jeho starými rodičmi (napriek tomu, že jeho stará matka S. C. je sestrou
žalobcu), pričom na Okresnom súde Žilina je pod spis. zn. 2C/38/2014 vedené konanie o odstránenie
betónového oplotenia s príslušenstvom, ktorého účastníkmi sú žalobcovia: K. Š., T. B. a žalobca, a
žalovaní: jeho starí rodičia D. C. a S. C.. Žalovaný ďalej poprel, že by zasahoval do pokojného stavu

žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nielen jeho neprimerané, provokujúce a urážajúce
správanie sa voči žalobcovi, ale ani to, že by jeho správanie akýmkoľvek spôsobom sťažovalo bývanie
a užívanie obydlia žalobcom. Žalobca ani neuvádza, akým spôsobom by malo dôjsť k sťaženiu bývania
a užívania obydlia žalobcom v spojitosti s jeho správaním. Rovnako žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by mal zhoršený zdravotný stav, že by trpel depresiami a že by uvedené bolo dôsledkom
jeho hrubého správania sa. K samotnému petitu žaloby žalovaný namietal, že porovnaním opísaného

skutkového stavu, ktorý žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a navrhovaným výrokom súdneho
rozhodnutia nie je zrejmé, ako môže mať vplyv navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia na odstránenie
žalobcom popísaného skutkového stavu. Navyše, navrhovaným petitom sa žalobca v podstate domáha
ochrany, ktorá prislúcha vlastníkovi (aj oprávnenému držiteľovi, napr. žalobcovi z titulu zriadeného
vecného bremena) na základe ust. § 126 Občianskeho zákonníka, ktorá sa však viaže na neoprávnený

zásah do vlastníckeho (aj užívacieho) práva, ktorej ochrany sa však podľa opísaného skutkového stavu
žalobca nedomáha. Žalobca navrhuje zakázať odporcovi pohybovať sa v blízkosti (resp. vo vzdialenosti
minimálne 10 metrov) od pozemkov parciel KN-C. č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. L. vo vlastníctve
pani K. Š. a pani T. B., čo by malo za dôsledok nemožnosť žalovaným užívať obecnú cestu (parcela KN-
C č. XXXX) ako prístupovú cestu k jeho starým rodičom a zároveň by navrhovaný priestor, na ktorom

by mal mať zakázaný pohyb zasahoval aj do priestoru pozemkov v bezprostrednom susedstve parciel
KN-C č.: XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X, ktorých vlastníkom ani oprávneným užívateľom (držiteľom)
nie je žalobca, a teda uvedeným zákazom by došlo k nezákonnému a protiústavnému obmedzeniu
vlastníckeho a dispozičného práva vlastníkov susediacich pozemkov. Napokon, zakázať mu vstup na
pozemky vo vlastníctve starej matky S. C. (pozemky parcely KN-C č.: XXXX a XXXX) nie je možné

na základe žaloby žalobcu, ktorý nemá k uvedeným pozemkom žiadne právo (či už vlastnícke alebo
užívacie). Navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia by tak došlo k nezákonnému a protiústavnému
obmedzeniu vlastníckeho a dispozičného práva jeho starej matky odporcu S. C.. Žalovaný tak žiadal
žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania.
4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 16.09.2016, a to

v neprítomnosti strán sporu, keďže žalobca podaním zo dňa 06.09.2016 oznámil súdu, že sa nemôže
zúčastniť pojednávania, ale súhlasí s ukončením sporu bez jeho prítomnosti a žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu rovnako vyjadril svoj súhlas s pojednávaním aj v jeho neprítomnosti.
5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, prítomného na pojednávaní, na pojednávaní
zásadne zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2015. Súčasne sa vyjadril

k listinným dôkazom produkovaným žalobcom, a to tak, že drvivá väčšina z nich svedčí len o
korešpondencii žalobcu, ktorou sa v podstate domáhal riešenia vzťahov zo žalovaným a nemajú
bezprostredný vplyv na toto konanie. K čestnému prehláseniu J. T. a C. T. sa vyjadril, že tieto listinné
dôkazy spochybňuje čo do ich pravosti aj obsahu, pretože z predložených fotokópii nie je zrejmé, či
overovacia doložka týchto svedkov, ktorí mali poskytnúť predmetné vyhlásenie sa skutočne nachádza aj

naoriginálitýchtovyhlásení.Ďalejpoukázalnato,žetítoúdajnísvedkoviasamalivyjadrovaťkincidentu,
kuktorémudošlo,aleboresp.malodôjsťdňa29.07.2013,pričomotýchtoskutočnostiachmalivypovedať
pol roka po tomto incidente. V čase kedy žalobca podával trestné oznámenie na žalovaného, a to dňa
30.07.2013, žalobca neuviedol pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že by boli pri tomto údajnom
incidente prítomné aj nejaké ďalšie osoby. S touto argumentáciou teda prišiel žalobca až následne

pol roka na to. Ďalej žalovaný namietal, že žalobcom navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia by
fakticky došlo aj k porušeniu jeho ústavou garantovaných práv, keďže Ústava SR v ust. čl. 23 ods. 1
a 3 mu zaručuje slobodu pohybu a pobytu, pričom táto môže byť obmedzená jedine zákonom. V tejto
súvislosti podotýka, že tak Občiansky zákonník, ako aj CSP neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by
umožňovali súdu obmedziť jeho slobodu pohybu a pobytu, takáto možnosť vyplýva jedine z Trestného

zákona a Trestného poriadku a teda má za to, že pokiaľ sa nedopustil žiadneho trestného činu, nebol
právoplatne odsúdený za žiaden trestný čin v súvislosti so žalobcom tvrdenými skutočnosťami, nie je
mu možné v tomto konaní uložiť nejaký zákaz približovania sa k žalobcovi, ktorý by zároveň obmedzil
jeho pohyb a pobyt aj v priestoroch, vo vzťahu ku ktorým žalobca nemá žiadne právo ani vzťah, ako jenapríklad verejná cesta. Výslovne sa dokonca žalobca domáha aj zákazu vstupu na pozemky, ktoré sú
vo vlastníctve starých rodičov žalovaného, čím by došlo k porušeniu práv aj samotných jeho starých
rodičov. Žalobca vo svojich podaniach okrem iného útočí priamo aj voči jeho starým rodičom, ako aj

spochybňuje postup vyšetrovateľa v rámci prebiehajúcich konaní, ktoré žalobca inicioval. Podotýka, že
žalobca v tomto konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by sa voči žalobcovi dopustil
či už jednak priestupku, alebo prípadne trestného činu. Vždy išlo len o korešpondenciu produkovanú
žalobcom. Na záver žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že je zrejme aj z podaní
žalobcu, že v rodine žalobcu sú vážne narušené vzťahy predovšetkým teda medzi žalobcom a jeho

sestrou S. C., ktoré už pretrvávajú niekoľko rokov. V priebehu týchto rokov bolo zo strany žalobcu
opakovane iniciovaných niekoľko podaní predovšetkým na orgány činné v trestnom konaní ako aj na
Obvodný úrad v Žiline voči jeho sestre S. C. a z celého kontextu žaloby ako aj príloh vyplýva, že žalobca
má ťažké srdce na svoju sestru S. C., s ktorou niekoľko rokov už nevychádza. Prebiehajú medzi nimi
aj spory vedené Okresným súdom Žilina. Do dnešného dňa sestra žalobcu S. C. nebola uznaná vinnou
zo spáchania žiadneho priestupku, ani trestného činu voči žalobcovi.

6. Na základe listinných dôkazov produkovaných stranami sporu súd dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.
7. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 10.06.2015 vedeného pre k. ú. L. (dôkaz
predložený žalovaným na č. l. 54 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely KN-
C č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 796 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a stavba rodinný dom súp.
č. XXXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X, pričom ako podieloví spoluvlastníci sú v časti B LV
evidované pod B1 K. Š. v podiele o veľkosti 1/2 a pod B2 T. B.Á. v podiele o veľkosti 1/2. V časti C LV
je zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania v prospech žalobcu.
8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 10.06.2015 vedeného pre k. ú. L. (dôkaz

predložený žalovaným na č. l. 55 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely KN-C
č.: XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2 a XXXX - záhrady o výmere 563 m2, pričom
ako výlučný vlastník v časti B LV je evidovaná pod B1 S. C..
9. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 10.06.2015 vedeného pre k. ú. L. (dôkaz
predložený žalovaným na č. l. 56 spisu) vyplýva, že v časti A LV je evidovaná stavba rodinný dom súp.

č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX, pričom v časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci
evidovaní D. C. a S. C..
10. Z informatívnej kópie z katastrálnej mapy zo dňa 10.06.2015, k. ú. L. (dôkaz predložený žalovaným
na č. l. 57 spisu) vyplýva, že pozemky parcela KN-C č. XXXX/X a parcela KN-C č. XXXX bezprostredne
susedia a majú spoločnú hranicu, pričom pozemky parcely KN-C č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X majú

spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa nachádza obecná cesta (parcela KN-C č. XXXX, ako to
tvrdilžalovanývpodanízodňa10.06.2015,pričomtotojehoskutkovétvrdeniežalobcanerobilsporným).
11. Zo záznamu o poskytnutí lekárskej pomoci zo dňa 20.07.2001 (dôkaz predložený žalobcom na č. l.
19 spisu) vyhotoveného MUDr. Jánom Kurzyszom vyplýva, že dňa 20.07.2001 bol žalobca ošetrený po
tom, ako mal byť sotený druhou osobou v L.W. a mal spadnúť z 10 cm chodníka a udrieť si chrbticu,

pričom sa nevie pohnúť.
12. Dňa 20.07.2001 vydal príslušník OO PZ Kysucké Nové Mesto potvrdenie č. j.: ČPS: ORP-/2001
(dôkaz predložený žalobcom na č. l. 19 spisu) o tom, že žalobca vykonal oznámenie o fyzickom
napadnutí rodinou C. z L..
13. V žalobcom predloženom čestnom prehlásení J. T. zo dňa 16.12.2013 (na č. l. 3 spisu) sa udáva,

že dňa 29.07.2013 v čase okolo 19.00 - 20.00 hod. v obci L. bol J. T. svedkom ako mládenec, ktorý stál
na dvore S. C. vbehol do záhrady G. Y., kde ho fyzicky napadol. Toto J. T. videl aj so svojim kamarátom,
ktoréhonebudemenovať,zovzdialenosti15až20m.Poincidenteodišli,pretožesaničvážnehonestalo.
Čestné prehlásenie dal J. T. na žiadosť G. Y., pretože ho krivo obviňujú. Skutok sa stal na pozemku
XXXX/X.

14. V žalobcom predloženom čestnom prehlásení C. T. zo dňa 24.01.2014 (na č. l. 4 spisu) sa udáva,
že dňa 29.07.2013 v čase okolo 19.00 - 20.00 hod. v Obci L. sedel s pánom J. T. v blízkosti rodinných
domov S. C. a jej manžela D.. C. a tiež rodinného domu G. Y.. Počítali hríby. Na dvore S. C. stál jej
vnuk, údajne C., tak ho potom oslovovali. Ten sa zrazu rozbehol do záhrady G. Y., kde tento polieval
zeleninu a kričal ja ho zabijem. Na to videl, ako zozadu G. Y. surovo napadol, zvalil ho na zem a začal

ho udierať. Keď to videla S. C., pribehla k nim a strhla C. z G. Y. a odišli na svoj dvor. Za 5 minút prišiel
na aute otec C. a vykrikoval na neho, že čo si to urobil ty hlupák. Na to S. C. navrhla, že to zvalia na G.
Y., teda že on napadol C.. Tak to aj povedali policajtom, čo je veľké klamstvo. Sedeli tam až do odchodu
polície, takže všetko dobre videli a počuli. Medzi domami nie je žiadny plot, boli vzdialení asi 10 až 20metrov od miesta činu. Po napadnutí dvíhala zo zeme G. Y. jeho manželka a volali hneď políciu. Pri
tomto incidente žiadne nadávky nepočuli.
15. Dňa 27.01.2014 žalobca doručil Okresnej prokuratúre Žilina podanie datované dňa 27.01.2014

(dôkaz predložený žalobcom na č. l. 6 spisu), ktorým mal predložiť Okresnej prokuratúre Žilina k
trestnému oznámeniu na žalovaného kópiu čestného prehlásenia nemenovaného svedka, ktorý mal byť
svedkom fyzického napadnutia jeho osoby žalovaným. V ďalšom sa v podaní vyjadroval napadnutiam
zo strany starých rodičov žalovaného. Napokon sa týmto podaním domáhal náhrady za stratenú zlatú
retiazku, ktorú mu mal žalovaný pri incidente strhnúť a doteraz ju v záhrade nenašiel.

16. Dňa 21.10.2010 vydal príslušník OO PZ Kysucké Nové Mesto potvrdenie č. p.: ORP-P/OPP-
KNM-2010 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 14 spisu) o tom, že žalobca vykonal oznámenie o
hrubom správaní žalovaného.
17. Dňa 30.07.2013 vydal príslušník OO PZ Kysucké Nové Mesto potvrdenie č. p.: ORP-P669/OPP-
KNM-2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 8 spisu) o tom, že žalobca vykonal ústne oznámenie
o fyzickom napadnutí žalovaným.

18. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa ust. § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. vyhotoveného
OO PZ Kysucké Nové Mesto dňa 30.07.2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 9 spisu) vyplýva, že
žalobca dňa 30.07.2013 podal na OO PZ Kysucké Nové Mesto oznámenie, v ktorom uviedol, že býva v
Obci L. č. XXXX, pričom v jeho susedstve býva jeho sestra S. C., ktorá má vnuka - žalovaného, ktorý bol
dňa 29.07.2013 u nej na prázdninách. O 19.00 hod. ho napadol, a to tak, že prešiel cez neoplotenú časť

z pozemku svojej starej matky na jeho pozemok, keď práve polieval záhradu a tu ho fyzicky napadol
tak, že ho sotil, pričom spadol na chrbát, následne na neho skočil a začal ho udierať, z čoho ho bolí
ruka v lakti., chrbát a pravá strana spodnej sánky. Následne na to došla do záhrady S. C., ktorá strhla
z neho žalovaného. Jeho kričanie počula aj jeho priateľka K. Š., ktorá sa v tom čase sprchovala a teda
toto nevidela.

19. Listom zo dňa 11.09.2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 12 spisu) adresovaným OO PZ
Kysucké Nové Mesto dopĺňal žalobca na žalovaného trestné oznámenie zo dňa 30.07.2013, kde
okrem požadovania potrestania žalovaného žalobca uviedol, že od fyzického napadnutia má zdravotné
problémy a po ukončení všetkých vyšetrení podá jeho ošetrujúci lekár správu o jeho zdravotnom stave.
20. Listom zo dňa 23.10.2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 12 spisu) adresovaným OO PZ

Kysucké Nové Mesto predkladal žalobca kópie bližšie nešpecifikovaných záznamov o zdravotných
vyšetreniach. Žiadal v ďalšom, aby bolo začaté trestné stíhanie proti žalovanému z dôvodu fyzického
napadnutia žalobcu. Súčasne oznamoval, že jeho zdravotný stav je po napadnutí neuspokojivý a od
01.10. začína absolvovať rehabilitačný pobyt. Napokon žalobca listom prikladal bližšie nešpecifikované
listiny, ktoré sa mali týkať fyzického napadnutia starými rodičmi žalovaného.

21. V podaní bez datovania označenom ako Doplnenie trestného oznámenia zo dňa 30.07.2013 č. p.
ORP-P669 OPP KNM 2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 7 spisu) adresovaným OO PZ Kysucké
Nové Mesto sa žalobca vyjadroval k susedským sporom s S. C. a súčasne udával rovnaké skutkové
tvrdenia, ako ich opísal v žalobe v prejednávanej veci.
22. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina listom zo dňa 26.08.2013 spis. zn. 1Pn 888/13-4 (dôkaz

predložený žalobcom na č. l. 13 spisu) vyrozumel žalovaného k trestnému oznámeniu zo dňa
16.08.2013, že jeho trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
a iné, odstúpil na vybavenie OO PZ, Kysucké Nové Mesto.
23. Okresná prokuratúra Žilina listom zo dňa 15.01.2014 spis. zn. Pd 9/14/5511-2 (dôkaz predložený
žalobcom na č. l. 11 spisu) oznamovala žalobcovi, že na Okresnú prokuratúru Žilina bol postúpený

jeho podnet označený ako trestné oznámenie na žalovaného adresovaný Krajskej prokuratúre v Žiline,
z ktorého obsahu vyplýva, že žalobca namieta zákonnosť postupu a rozhodnutia OO PZ Kysucké
Nové Mesto v rámci objasňovania priestupku. Vo veci v súčasnosti koná Okresný úrad Žilina, odbor
všeobecnej vnútornej správy, a to kvôli skutkom, ktoré sa mali stať 29.07.2013. Okresné prokuratúra
Žilina tak potvrdila prijatie podnetu a oznamovala žalobcovi, že o spôsobe jeho vybavenia bude písomne

upovedomený v zákonnej lehote.
24. Listom zo dňa 19.07.2016 adresovaným Krajskej prokuratúre v Žiline (dôkaz predložený žalobcom
na č. l. 69 spisu) žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie za verbálne útoky na jeho osobu, ktoré
sa sústavne opakujú, ako aj hádzanie petard do jeho záhrady a pod okná rodinného domu, v ktorom
býva so svojou priateľkou, ako aj do ohrady, kde má žalobca psa. Uvedené sa stáva každé vianočné

sviatky, Silvestra a veľkonočné sviatky a trvá to až do ranných hodín. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný
bol vyhodený z rodičovského domu a asi rok už býva u svojich starých rodičov. Žalovaný tiež parkoval
už 3 x pred jeho bránou tak, aby mu znemožnil výjazd a vjazd do jeho dvora.25. Dňa 03.02.2014 podal žalobca ako navrhovateľ III. spolu s K. Š. a T. B. ako navrhovateľkami I. a
II. na Okresnom súde Žilina proti D. C. a S. C. ako odporcom I. a II. návrh na začatie konania (dôkaz
predložený žalobcom na č. l. 16 spisu), ktorým sa domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by

boli odporcovia I. a II. zaviazaní odstrániť betónové oplotenie v dĺžke 2,75 m z parcely KN-C č. XXXX
na hranici s obecnou cesto, vyústenie žľabového odpadu dažďovej vody z domu súp. č. XXX do parcely
KN-C č. XXXX/X, betónovú šachtu rozmerov 1 x 1 x 1 m z parcely KN-C č. XXXX/X, betónovú dlažbu
o ploche m2 z parcely KN-C č. XXXX/X, vytekanie žumpy z pozemku KN-C č. XXXX na pozemok KN-
C č. XXXX/X a namontovanie lapačov snehu na strechu č. XXX.

26. Podľa ust. čl. 2 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“), právo každého na život je chránené zákonom.
27. Podľa ust. čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.
28. Podľa ust. čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.
29. Podľa ust. čl. 18 Dohovoru, obmedzenia, ktoré tento dohovor pripúšťa pre uvedené práva a slobody,
sa nesmú použiť na iný účel než na ten, na ktorý boli určené.
30. Podľa ust. čl. 13 ods. 2 Ústavy SR v platnom znení, medze základných práv a slobôd možno upraviť

za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
31. Podľa ust. čl. 13 ods. 4 Ústavy SR v platnom znení, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa
musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
32. Podľa ust. čl. 15 ods. 1 Ústavy SR v platnom znení, každý má právo na život. Ľudský život je hodný
ochrany už pred narodením.

33. Podľa ust. čl. 16 ods. 1 Ústavy SR v platnom znení, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je
zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
34. Podľa ust. čl. 21 ods. 1 Ústavy SR v platnom znení, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
35. Podľa ust. čl. 23 ods. 1 Ústavy SR v platnom znení, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

36. Podľa ust. čl. 23 ods. 2 Ústavy SR v platnom znení, slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť
obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu
zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
37. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
38. Podľa ust. § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu,
ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
39. Podľa ust. § 11 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzická osoba má

právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
40. Podľa ust. § 13 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzická osoba
má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho
osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

41. Možno konštatovať, že žalobca sa proti žalovanému domáhal ochrany pred zásahmi žalovaného do
jeho práva na obydlie (v dome súp. č. XXXX postavenom na parcele KN-C č. XXXX/X, k. ú. L.) a pokojné
užívanienehnuteľnostíevidovanýchnaLVč.XXX,k.ú.L.asúčasneprávanazdravie,atotým,žebysúd
uložil žalovanému zákaz pohybovať sa vo vzdialenosti minimálne 10 m od pozemkov nachádzajúcich
sa v k. ú. L. evidovaných na LV č. XXX ako parcely KN-C č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 60 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 796 m2, XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 50 m2 a vstupovať na pozemky nachádzajúce sa v k. ú. L. evidované na LV č.
XXX ako parcely KN-C č.: XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2 a XXXX - záhrady o
výmere 563 m2. Žalobca sa tak domáhal ochrany svojich základných práv garantovaných Dohovorom
v cit. ust. čl. 2 ods. 1 a čl. 8 ods. 1, ako aj Ústavou SR v cit. ust. čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a čl. 21 ods.

1. V podústavnom práve možno základ ochrany uvedených práv žalobcu nájsť v cit. ust. § 4 a ust. § 11
OZ. Žalobcom tvrdené konanie žalovaného, ktoré malo zasahovať do jeho vyššie spomínaných práv,
malo spočívať v schválnostiach a verbálnych a fyzických útokoch. Možno tiež konštatovať, že žalobcom
požadovaný spôsob ochrany jeho dotknutých práv nevyhnutne zasahuje do práva žalovaného podľa cit.ust. § 23 ods. 1 Ústavy SR. Toto právo žalovaného je možné obmedziť len z dôvodov podľa cit. ust. čl. 23
ods. 2 Ústavy SR, teda aj z dôvodu ochrany zdravia alebo ochrany práv a slobôd žalobcu. V podústavnej
právnej úprave možno žalobcom žalobou uplatnené právo podradiť pod cit. ust. § 13 ods. 1 OZ, teda

ako právo domáhať sa ochrany pre rušivými zásahmi do jeho práva na ochranu osobnosti, a to, keďže
totozákonnéustanovenieobsahujelendemonštratívnevymedzenieprostriedkovochranyosobnostných
práv (z dôvodu použitého slova najmä), aj obmedzením vyššie uvedených práv žalovaného.
42. Výkon uvedeného práva žalobcu musí byť uplatnený v zákonnom rámci, ktorý vymedzuje jeho
obsah a legitímny cieľ, alebo povedané slovami podľa ust. § 3 ods. 1 OZ nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iného. Uvedená zásada je všeobecnejšie upravená čl. 18
Dohovoru a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Pri strete (kolízii) dvoch Dohovorom a Ústavou SR garantovaných
práv je pri zvažovaní obmedzenia jedného z kolidujúcich práv nutné prihliadať na to, či ochrana prvého
z kolidujúcich práv predstavuje legitímny cieľ obmedzenia druhého z kolidujúcich práv. Ak je však
možné ochranu, resp. výkon prvého z kolidujúcich práv dosiahnuť aj inými prostriedkami ochrany,
ktoré nezasahujú, alebo neobmedzujú druhé z kolidujúcich práv, nemožno obmedzenie tohto práva

považovať za primerané sledovanému cieľu, t. j. ochrane prvého z kolidujúcich práv. Takýto výklad
zároveň zodpovedá zneniu ust. čl. 18 Dohovoru a ust. čl. 13 ods. 4 Ústavy SR.
43. Pre vyslovenie záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu bolo tak potrebné, aby žalobca jednak preukázal
neoprávnené zásahy žalovaného do jeho vyššie uvedených práv a jednak aj to, že ním zvolený
prostriedok ochrany jeho práv je primeraný zásahu do vyššie uvedených práv žalovaného.

44. Súd však hneď pri v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvedenej prvej
podmienke musí konštatovať, že žalobca nepreukázal neoprávnené zásahy do svojich osobnostných
práv zo strany žalovaného.
45. Pokiaľ ide o konanie príbuzných žalovaného, S. C. a D. C., takéto konanie, ak by aj zasahovalo
do predmetných práv žalobcu, nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k prípadnému obmedzeniu vyššie

uvedených práv žalovaného. Žalovaný nezodpovedá za akékoľvek chovanie jeho príbuzných.
46. Vo všeobecnosti možno uviesť, že vierohodnosť určitej správy (poznatku) získanej vykonaním
určitého dôkazu a teda i jej význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových
tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní so správami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti správy z hľadiska druhu

dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Napr. u svedeckej výpovede
súd hodnotí najskôr všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k
účastníkomakprejednávanejveciaakájejehorozumováaduševnáúroveňaďalejkonkrétnevzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom k spôsobu
reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu pri výpovedi a pod. Správy, ktoré súd získa týmto hodnotením

obsahu svedeckej výpovede, potom porovná so správami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných
dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.
Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť
preukázať skutkové tvrdenia. Takéto hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie do záveru, že

pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie
nepriaznivo pre účastníka, pravdivosť ktorého tvrdení mala byť preukázaná.
47. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, na vymedzenie pojmu listina ako dôkazného prostriedku treba definovať,
čo sa považuje za listinu na účely dokazovania v civilnom sporovom konaní. Aj keď sa dá stretnúť so
širším vymedzením, v zmysle a pre účely civilného sporového konania za listinu je treba považovať iba

písomný prejav v určitej jazykovej forme, spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným
ust. § 204 CSP. Mimoriadny význam má rozlišovanie listín podľa pôvodu na a) verejné listiny, t. j.
listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným
predpisom vyhlásené za verejné (§ 205 CSP), b) ostatné listiny (súkromné). Za verejnú listinu teda
nemožno považovať listinu vydanú síce štátnymi orgánmi, avšak nad rámec právomoci orgánu, ktorý

listinu vydal. Rozdelenie listín na verejné a súkromné má význam z hľadiska ich hodnotenia súdom.
Verejná listina potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, až do tých
čias, kým nie je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené.
Treba však rozlišovať pravosť listiny a pravdivosť obsahu listiny. Pri súkromnej listine súd skúma jej
pravdivosť i pravosť. (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.1010:

„U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza
od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť
súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností
v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.“.) Ďalej „V prípade, keď účastníkpoprie pravosť, resp. správnosť súkromnej ??listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil
k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé
následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť súkromnej ??listiny. Rovnako v

odbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená
v ust. § 134 O.s.p. (pozn. teraz 205 CSP) a listiny súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej
nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera
jej správnosť, u súkromnej ??listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby
nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť

preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J., Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád,
Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck, 2006, str. 618).“ (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR
spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3
Cdon 1031/??96 zo dňa 17.04.1996) Zároveň „Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov podľa § 125
O.s.p. (pozn. teraz § 191 CSP) môže vziať do úvahy ako dôkaz aj fotokópiu súkromnej listiny, no nie
v prípade, ak účastník konania popiera jej pravosť a spochybní je vierohodnosť. Takáto listina totiž len

osvedčujeskutočnostivnejuvedené,nojejdôkaznásilaniejedostatočnánapreukázaniejejpravosti,ak
ju účastník namieta. Ak nie je možné formou znaleckého dokazovania jednoznačne preukázať pravosť
podpisunatakejtolistine(zdôvoduneexistencieoriginálu),jenevyhnutné,abyžalobcasúduposkytoliné
dôkazné prostriedky, napríklad výpoveď svedka, ktoré s istotou preukážu, že žalovaný listinu skutočne
osobne podpísal.“ (z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 174/2013 zo dňa 27.05.2014)

48. Možno ďalej v prejednávanej veci konštatovať, že žalobca v konaní síce produkoval množstvo
listinných dôkazov, ktoré však s výnimkou čestných prehlásení J. T. a C. T., neboli spôsobilé preukázať
žalobcove tvrdenia, keďže išlo výlučne o jeho korešpondenciu so štátnymi orgánmi, v ktorej sa udávajú
opätovne len určité tvrdenia žalobcu (obvinenia žalovaného zo strany žalobcu) bez ich akejkoľvek
verifikácie inými dôkazmi.

49. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie J. T.Č., z obsahu tohto nevyplýva, ktorá konkrétna osoba sa mala
dopustiť skutku opisovaného v tomto čestnom prehlásení voči žalobcovi dňa 29.07.2013. Ak by aj súd
v ďalšom prihliadal na obsah čestného prehlásenia C. T., možno konštatovať, že tento v tomto čestnom
prehlásení tiež neidentifikoval priamo žalovaného, ako osobu, ktorú osobne pozná, ale ako osobu, ktorá
bymalabyťvnukomS.C.,údajnesmenomC.,keďžehotakoslovovali.Taktiežjemožnépoukázaťnato,

že obsah čestných prehlásení J. T. a C. T. je do istej miery vzájomne rozporný vzbudzujúci pochybnosti o
ich pravdivosti. J. T. totižto výslovne v čestnom prehlásení uviedol, že: „Po incidente sme odišli, pretože
sa nič vážneho nestalo.“. Naproti tomu C. T. (ide o J. T. nemenovaného kamaráta, keďže C. T. v čestnom
prehlásení uviedol, že dňa 29.07.2013 v čase o 19.00 hod. - 20.00 hod. sedel s pánom J. T. v blízkosti
rodinnéhodomužalobcu)opísalspornýincidenttak,žeosoba,oslovovanámenomC.,samalažalobcovi

vyhrážať zabitím, zozadu žalobcu surovo napadnúť, zvaliť ho na zem a udierať ho (teda za takýchto
okolností by nebolo možné hovoriť o tom, že sa nič vážne nestalo, ako to uviedol J. T.). Súčasne C. T.
vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že boli s J. T. na mieste aj po incidente, keď na miesto samé
prišla polícia.
50. Odhliadnuc od uvedeného súd poukazuje na to, že v prípade čestných prehlásení J. T. a C. T. išlo o

fotokópie súkromných listín. Žalovaný na pojednávaní vo veci dňa 16.09.2016 poprel prostredníctvom
svojho právneho zástupcu tak pravosť, ako aj pravdivosť týchto listín. Žalobca však súdu neponúkol iné
dôkazné prostriedky (napr. dôkaz výsluchom J. T. a C. T. ako svedkov podľa ust. § 196 CSP), a preto súd
musel uzavrieť, že žalobca dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo neuniesol a nepreukázal
tak neoprávnený zásah žalovaného do svojich vyššie uvedených práv. Už len z tohto dôvodu tak súd

musel bez ďalšieho žalobu žalobcu zamietnuť.
51. Pre úplnosť dôvodov rozhodnutia súd považuje za potrebné dodať, že žalobcom požadovaný
prostriedok ochrany jeho práv by zásadne vylučoval žalovaného z užívania nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX a LV č. XXXX, k. ú. L., ako aj z užívania nehnuteľností, ktorá je prístupovou cestou k týmto
nehnuteľnostiam, ku ktorým má odvodené právo užívania (od svojich starých rodičov ako ich vlastníkov)

a neprimerane (čl. 13 ods. 4 a čl. 23 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 OZ) tak zasahuje do jeho práv, ako
aj do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXXX, k. ú. L. -
manželov S. a D. C., ku ktorým nehnuteľnostiam žalobca nemá žiadne (ani odvodené) právo. V danom
prípade by išlo o obmedzenie zložky vlastníckeho práva S. C. a D. C. umožniť užívanie ich vlastníctva
inej osobe (žalovanému).

52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.54. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

55. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s
poukazom na plný úspech žalovaného vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
56. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).