Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213419
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714213419.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXX/X, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 221,88 eur a príslušenstva,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou EX 28233/14, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8Er/523/2014-21 zo dňa 27.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom, Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava,
IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 11973/08 zo dňa 05.12.2008.

Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z
titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 19.10.2007
(ďalej len „zmluva o úvere“). Integrálnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, v čl. 17 ktorých si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku o riešení ich vzájomných sporov.

Okresný súd posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako

zmluvu spotrebiteľskú, a to jednak vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej
činnosti veriteľa z úverového vzťahu, ako v konečnom dôsledku aj vzhľadom na jej obsah. Zmluva
o úvere spĺňa znaky predvídané ust. § 2 písm. b, § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, keďže ide o právny vzťah medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. (oprávnený), ktorej predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov
a spotrebiteľom (povinným), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci

podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ, označená
menom, priezviskom a rodným číslom. Z uvedeného dôvodu na právny vzťah medzi oprávneným a
povinným aplikoval súd normy spotrebiteľského práva (predovšetkým ustanovenia V. hlavy prvej časti
Občianskeho zákonníka).

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd ex offo aj bez návrhu účastníka konania skúmal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska
ich súladnosti so zákonom. V prípade exekučného titulu je právne významným posúdenie, či je formálnea materiálne spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania, čím je daná jeho legitimita. V
dôsledku vyslovenia záveru o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere súd skúmal rozhodcovskú doložku,
ktorá je súčasťou všeobecných podmienok k zmluve o úvere a na ktorej rozhodcovský súd založil

svoju právomoc nárok oprávneného prejednať a vo veci rozhodnúť. Rozhodcovskú doložku skúmal
najmä vzhľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či jej súčasťou nie je také
zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. V prípade rozhodcovských zmlúv a rozhodcovských doložiek sa v zmysle
konštantnej judikatúry o neprijateľnú zmluvnú podmienku jedná vtedy, ak rozhodcovská zmluva nebola

dojednaná individuálne a spotrebiteľ nemal reálny vplyv na jej obsah.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a normy európskeho práva, predovšetkým Smernicu
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka v čl.
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul,
nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok ako

súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa ustanovenia § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Praktickým dôsledkom takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je, že
spotrebiteľovi je odopretá možnosť relevantne sa brániť proti návrhu veriteľa. Alternatíva, že z

rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní,
neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného
viesť spor. Vychádzajúc z povahy zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v
konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a civilným súdom bude takmer vždy veriteľ

(oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností
dlžníka (povinného), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje
dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený a inkorporovaný do zmluvných dojednaní, pričom povinný nemal žiadnu možnosť tento obsah
ovplyvniť,moholtútozmluvuakocelokodmietnuť,alebosapodrobiťvšetkýmjejzmluvnýmdojednaniam.

Oprávnený takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval od počiatku to, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy tieto boli vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom
minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy o úvere, obsahom ktorej je aj rozhodcovská doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú
obranu či už z nevedomosti alebo z nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy.

Zdôvodovuvedenýchvyššiemalsúdzato,žeuvedenározhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená
na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že ním vydaný rozsudok nie
je materiálne vykonateľným exekučným titulom a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou

prekážkou brániacou vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa,

že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním
materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné

rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,

keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej
listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodnýchpodmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe
dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní
upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb.

oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a
postupompodľaust.§214ods.2,§219ods.1O.s.p.beznariadeniapojednávaniauznesenieokresného
súdu potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu pod spis.
značkou SR 11973/08 zo dňa 05.12.2008. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere, uzavretej
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 19.10.2007.

V článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere, si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom

vBratislave,Karloveskéramenoč.8,IČO:35922761,zapísanouvObchodnomregistriOkresnéhosúdu
Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa zároveň dohodli, že podanie žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky je rozväzovacou
podmienkou rozhodcovskej doložky, s výnimkou prípadov podania žaloby na rozhodcovskom súde
vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to

či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd

nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť
rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v

exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedenýchdôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o

žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 19.10.2007 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou, a to podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. 2, písm. b) zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy z dôvodov,
ktoré už boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu.

Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadísk uvedených v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či nevyvoláva nerovnováhu v

právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka koncipovaná v
takom znení, ako vyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľná,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne

v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ
celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka v zmluve o úvere uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Ďalej odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne

alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil
výber predpokladaný v bode 17 všeobecných podmienok. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú
možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou
SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom.
Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše

vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny jediný
rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy
rozhodnúť. Znaky neprijateľného dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú naplnené aj tou skutočnosťou,
že sa jedná o rozhodcovský súd v mieste sídla veriteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky
bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho

práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby
spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v
tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.