Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/717/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614203200
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614203200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľky: L. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. XXXX/XXX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o neplatnosť úverových zmlúv, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. mája 2015, č. k. 6C/171/2014-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o úvere č. 403800428 uzatvorená

26.05.2001 a zmluva o úvere č. 403800618 uzavretá dňa 13.12.2011 sú neplatné. Odporcu zaviazal
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh 199,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 80 písm.
c/ OSP, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zákona
a § 9 ods. 1, 2 písm. i/, j/, y/, § 11 ods. 1, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení v čase uzatvorenia zmluvy, dňa 13.12.2011, § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Dokazovanímmalpreukázané,ženavrhovateľka,akodlžník,dňa26.05.2011uzatvorilasodporcom,ako
veriteľom, zmluvu o úvere č. 403800428, ktorou jej odporca poskytol úver 300,-Eur, zvýšený o poplatok
288,-Eur, v celkovej sume 588,-Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach po 49,-
Eur. Dňa 26.05.2011 bol podpísaný dodatok k zmluve, v ktorom navrhovateľka prehlásila, že finančné
prostriedky vo výške 300,-Eur použila na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania.
Dňa 13.12.2011 uzatvorili účastníci zmluvu o úvere 403800618, ktorou bol navrhovateľke poskytnutý
úver 700,-Eur s dohodnutým poplatkom 620,-Eur, v celkovej sume 1.320,-Eur, ktorú sa zaviazala splatiť

v 12.-tich mesačných splátkach po 110,-Eur. V zmluve bola dohodnutá RPMN 266,18 Eur. V ten istý deň
uzatvorili Dodatok k zmluve, v ktorom navrhovateľka prehlásila, že finančné prostriedky 700,-Sk použila
na nákup výpočtovej techniky za účelom zamestnania.

Súd prvého stupňa skúmajúc naliehavý právny záujem navrhovateľky na podanom určení uzavrel, že
ako spotrebiteľ má špecifické postavenie, je slabšou stranou v spore, jej postavenie osvedčuje početná
judikatúra súdov Európskych spoločenstiev a domáca právna úprava, keď potrebuje mať vyriešenú

otázku jej postavenia, aby sa stalo istejším tak, že nebude vystavená neprimeraným sankciám, ktoré
môžu byť v rozpore s dobrými mravmi a ako to má na mysli ustanovenie § 39 OZ. Predmetné zmluvy
súd prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľské, keďže napĺňajú znaky spotrebiteľských zmlúv v zmysle §
52 OZ. Ide o predtlačené formulárové typové zmluvy, v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ichobsah, zmluvnými stranami sú odporca ako dodávateľ a navrhovateľka ako fyzická osoba, ktorá nekoná
vrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že ich za spotrebiteľské
možno považovať aj napriek údaju, že účel úveru je určený na výkon zamestnania, pretože v obdobných

veciach týkajúcich sa odporcu, v takmer každej zmluve, je rovnaké dojednanie, aj keď dlžník nebol
podnikateľ a tieto zmluvy už v mnohých konaniach boli hodnotené ako spotrebiteľské. Keďže pri
pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší mal za to, že dôkazné bremeno
preukázať, že úver bol poskytnutý navrhovateľke na výkon zamestnania zaťažovalo v konaní odporcu,
ktorý túto skutočnosť nepreukázal, pričom navrhovateľka tvrdila, že z neho zakúpila deťom na Vianoce

počítač, spotrebnú techniku a oblečenie a čase uzatvorenia zmlúv pracovala ako zdravotná sestra v
riadnom pracovnom pomere.

Námietku odporkyne týkajúcej sa prekážky konania - res iudicata s ohľadom na rozhodnutie
Stáleho rozhodcovského súdu z 25.10.2013 súd považoval za nedôvodnú, keďže neexistuje prekážka
rozsúdenej veci. Vychádzal z toho, že na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 07161/13 zo

dňa 25. 10. 2013 podal odporca návrh na začatie exekúcie vedenej na súde prvého stupňa pod sp.
zn. 5Er/674/2014 a žiadosť súdneho exekútora bola rozhodnutím z 05.03.2014 zamietnutá pre rozpor
exekučného titulu so zákonom.

Skúmajúc rozhodcovskú zmluvu súd konštatoval, že nebola individuálne dojednaná, bola vopred

pripravená odporcom, navrhovateľka nemohla ovplyvniť jej obsah a musela ju akceptovať.
Rozhodnutiami súdu bola konštatovaná neprijateľná zmluvná podmienka v prípade rozhodcovskej
zmluvy, a tak nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor účastníkov konania.
Konštatoval, že z rozhodcovského rozsudku nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny predstavujú
nevrátené peňažné prostriedky, koľko navrhovateľka uhradila, čo predstavuje istinu, úroky, poplatky a

príslušenstvo.

Pri skúmaní úverových zmlúv vrátane všetkých podmienok poskytnutia úveru dospel k záveru, že sú
koncipované tak, že hrubým spôsobom je v nich narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, nie je v nich uvedená úroková sadzba, RPMN, celá zmluva, Všeobecné zmluvné

podmienky, najmä článok 13, sú koncipované výlučne v prospech veriteľa, obsahujú prakticky len
povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. S ohľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy
vyjadrenú takmer vo všetkých ustanoveniach uzavrel, že celá zmluva je v rozpore s dobrými mravmi
a zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa prieči dobrým mravom spôsobuje jej
absolútnu neplatnosť, a preto nemohlo odporcovi, ako veriteľovi zo zmluvy o úvere, vzniknúť ani právo

na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru.

Posudzujúc dohodu o vyplnení zmeniek na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, dohodnutú v
bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru konštatoval, že vystaviteľ vystavil dve zmenky, v
ktorýchniejevyplnenázmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyaremitentmáprávo

uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky, pričom zmluvné strany sa dohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle 4 podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časť. Súd konštatoval, že dohoda o vyplnení zmenky, ako súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, nebola so spotrebiteľom individuálne dojedná a je neprijateľnou podmienkou zmluvy,

a preto je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka, pretože za nesplnenie záväzku
pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa zaplatenia neprimerane vysokej sankcie, úroku, 0,25% denne.
Neprijateľnou podmienkou je aj podľa § 53 ods. 4 písm. l) Obč. zák., nakoľko prijatím zmenky preniesol
dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Keďže celá dohoda o vypĺňanom práve
blankozmeniek je neplatná, nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky. V tejto súvislosti

súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie KS Trenčín sp.zn. 16CoE/164/2011-24 z 29. 02. 2012.

V konaní bolo preukázané, že odporca poskytol navrhovateľke dva spotrebiteľské úvery vo výške 350,-
a 700,-Eur, ktoré neobsahovali ročnú úrokovú sadzbu a RPMN, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j/
zákona č. 129/2010 a § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zákona. Aj keď absencia náležitostí vymedzených v §

9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ nemá za následok neplatnosť zmluvy ako celku, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu si odporca na rozhodcovskom súde uplatnil zaplatenie sumy
453,80 Eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 282 eur od 15. 05. 2013 do zaplatenia a
zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 282 eur od 15. 05. 2013 do zaplatenia. Súd prvého stupňa dohoduo výške zmenkového úroku 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, považoval za neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi v zmysle 39 OZ. Uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy, dňa 26.05.2011, bola výška
priemerných úrokových mier pri krátkodobých spotrebiteľských úveroch 12,77% Eur a pri výške úveru

300,-Eur predstavovalo zvýšenie o poplatok 288,-Eur, pri povinnosti splatiť úver za 12 mesiacov, 96 %
dlžnej sumy ročne. Poplatok dohodnutý vo výške 96% úveru považoval súd za neakceptovateľný, a
preto neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a § 39 Obč. zákonníka. Z uvedených dôvodov považoval
obe zmluvy za neplatné, pretože aj v zmluve zo dňa 13.12.2011, ktorou bol navrhovateľke poskytnutý
úver 700,-Eur, s poplatkom 620,-Eur, tento predstavoval 88,57 % z dlžnej sumy ročne.

Odporcu zaviazal podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh, pretože navrhovateľka je od platenia oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) cit.
zákona. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 OSP a úspešnej navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a
návrh zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu
prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci na nesprávne skutkové zistenia a nepreskúmateľnosť.
Poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 OSP. Vyslovil, že súd sa viac zameral a
oprel svoje tvrdenia o rozhodnutia vydané inými súdmi bez toho, aby sa zaoberal ním predloženými

tvrdeniami uvádzanými vo vyjadreniach. V otázke neplatnosti zmluvy ako celku zotrval na argumentácii,
ženemožnourčiť neplatnosťprávnehoúkonuakotakého,keďžepodľa§41OZaksadôvodyneplatnosti
vzťahujú len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by bola
neplatná len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu požadovanú na finančnom trhu
a on by mal naďalej nárok na zostávajúcu primeranú odplatu. Mal za to, že navrhovateľ nemôže

dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty, keďže neexistuje zákonné
ustanovenie, na ktoré by sa mohol odvolať. Koncepciu neplatnosti zmluvy ako celku nemožno vyvodiť
ani z komunitárneho práva a ani prípadná nekalá obchodná praktika nemôže byť v zmysle judikatúry
Európskeho súdneho dvora EÚ dôvodom neplatnosti celej zmluvy. Poukázal na článok 6 ods. 1
Smernice, rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, v ktorých akceptovali princíp zachovania platnosti

(zvyšku) spotrebiteľskej zmluvy a uviedol, že nekalá obchodná praktika nemá priamy vplyv na posúdenie
platnosti zmluvy o úvere. Pre úplnosť dodal, že si uvedomuje existenciu nového ustanovenia § 53d OZ,
podľa ktorého spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku v znení ako je uvedená vo výroku
rozhodnutia a ak jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitie nekalej praktiky alebo úžery je neplatná, avšak
toto ustanovenie sa v zmysle § 879r OZ na právne vzťahy vzniknuté pred 01.06.2014 neuplatňuje.

Poukázal na ústavnoprávny princíp zachovania platnosti zmluvy, podľa ktorého základným princípom
výkladu zmlúv je taký výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorým neplatnosť
zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Ďalej uviedol, že konštatovanie súdu, že má povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za návrh iba s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zb. zák. o súdnych
poplatkoch je nepostačujúce.

Navrhovateľka k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením

rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti zmlúv o
spotrebiteľskomúvere,ktorésodporcomuzatvoriladňa26.05.2011adňa13.12.2011.Dôvodila,žeišloo

zmluvy spotrebiteľské, ktoré boli vopred naformulované a nemohla ovplyvniť ich obsah, pričom v nich nie
je údaj o RPMN, ročná úroková sadzba, údaj o výške splátok istiny úveru, splátok úrokov z úveru a iných
poplatkov, ktoré údaje musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. a ich absencia činí úver zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Mala za to, že zmluva je neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi a pre dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok, rozhodcovskej

doložky, dohody o vyplnení zmenky a vyslovenia súhlasu s obsahom plnomocenstiev uvedených v
zmluve. Tvrdila, že odporca použil nekalé praktiky, jeho obchodný zástupca úver podmienil čerpaním
na účel zamestnania, aby bol vylúčený z režimu spotrebiteľských úverov, čo nezodpovedá pravde. Súd
prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom zmluvy vyhlásil za neplatné podľa § 3 a § 39 Obč. zákonníkamajúc za to, že sú v rozpore s dobrými mravmi a priečia sa zásadám poctivého obchodného styku,
keďže zo všetkých ustanovení zmlúv a ich obsahu vyplýva nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy.
V nadväznosti na to vyslovil, že z dôvodu absolútnej neplatnosti zmlúv potom nemohlo odporcovi

vzniknúť právo ani na vyplnenie blankozmenky, preto je aj dohoda o vyplňovacom práve blankozmeniek
neplatná. Poukázal aj na absenciu úrokov a RPMN, a vyslovil, že samotný rozpor zmluvy s ust. § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) nemá za následok neplatnosť celej zmluvy, ale jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
V rozhodcovskom rozsudku priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dôvodov uvedených
vyššie považoval za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v
súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté
v preskúmavanom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na

posudzovaný prípad. Využijúc postup podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie
jeho správnosti.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o neplatnosti
predmetných úverových zmlúv v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 a § 39

Občianskeho zákonníka. Na doplnenie iba dodáva, že predmetná vec sa týka sporu zo zmlúv o
spotrebiteľskomúverepodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,platnýchvčasevzniku
zmlúv (26.05.2011 a 13.12.2011). Nie je sporné, že ide o úverový právny vzťah a spotrebiteľské zmluvy
boli uzatvorené podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci aj napriek tomu, že
v zmluve bol uvedený účel úveru slúžiaci na podnikanie navrhovateľky, dôkazné bremeno preukázania

tejto skutočnosti zaťažovalo odporcu, ktorý nepreukázal, že úver bol navrhovateľke poskytnutý na
výkon zamestnania, navyše keď navrhovateľka v čase poskytnutia úveru bola zamestnaná v závislom
pracovnom pomere ako zdravotná sestra. V prípade pochybností, ako správne konštatoval súd prvého
stupňa o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ, v danom prípade odporca. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že ide o

typovú zmluvu. Súd prvého stupňa správne podrobil súdnej kontrole zmluvné podmienky podľa § 53 ods.
1 OZ a odporca neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky, s výnimkou predmetu a ceny
boli individuálne vyjednané. Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že ide o typovú zmluvu, z ktorej
vyplýva nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrená takmer v jej všetkých ustanoveniach. Za
typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch treba považovať nielen všeobecné obchodné

podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení (interná
štandardizácia resp. vytvorenie vzorov; k.csach; Štandardné zmluvy vydavateľstve, nakladateľstve Aleš
Čeněk s.r.o. Plzeň 2009, STR 30). Záver, že ide o formulárovú zmluvu umocňuje rovnaká formulárová
predtlač u oboch zmlúv. Je problematické individuálne vyjednanie zmluvných podmienok u zmlúv,
ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte. K odvolacej námietke navrhovateľom týkajúce sa čiastočnej

neplatnosti zmluvy považoval odvolací súd za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska sú úverové
zmluvy z dôvodnosti neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok udržateľné z objektívneho hľadiska,
či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v článku 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Vrámci interpretačného pravidla,
že v spotrebiteľských vzťahoch sa vychádza z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená

vopred naformulovaná zmluva, preto súd prvého stupňa dôvodne celú zmluvu o úvere považoval za
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň správne poukázal
aj na neprijateľné zmluvné podmienky, keď neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá
vyvolávavneprospechspotrebiteľa,akoslabšejzmluvnejstranyhrubúnerovnováhu.Znakyneprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná ( napríklad neprimeraná sankcia

za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s „racio legis“
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky je
neprijateľná podmienka zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák., pretože za nesplnenie záväzku

pripúšťa možnosť veriteľa vymáhať od spotrebiteľa zaplatenie neprimerane vysokej sumy (0,25 % úroku
denne) ako sankcie nesplnenie záväzku. Neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. j/ Obč. zák.
je aj to, že prijatím zmenky, ako zabezpečovacieho prostriedku, preniesol dodávateľ dôkazné bremeno
na spotrebiteľa. Na rozdiel od dohody o vyplnení zmenky poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu vtom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nároku
voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky, ktorým spôsobom môže jednostranne určiť výšku dlhov dlžníka
bez toho, aby bola preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon. Právna úprava zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2010 umožňovala v striktne stanovenom rozsahu
požívať zmenky aj spotrebiteľských vzťahoch až do 01. 01. 2011, odkedy je používanie zmenky v
spotrebiteľských vzťahoch vylúčené podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti odporcovi zaplatiť
súdny poplatok za návrh, pretože navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pretože v tomto konaní sa domáha
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, keď skutkovým základom uplatneného návrhu bol
zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy a predmetom konania je vzťah
založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania. Preto pre právny vzťah,
ktoréhoúčastníkomjespotrebiteľ,akofyzickáosobaaslabšiazmluvnástranavsnahepreklenúťzábrany

spotrebiteľom uplatňovať svoje nároky na súde v postavení žalobcov resp. brániť v pozícii žalovaného
alebo povinného voči dodávateľom, ako silnejšej zmluvnej strany určujúcej obsah zmluvy je zakotvená
právna úprava v celom oslobodení spotrebiteľov od súdnych poplatkov priamo zo zákona. Zo znenia
poznámky 4a k § 4 ods. 2 písm. za) poplatkového zákona je zrejmé, že tento uvádza len príkladmo,
nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje

práva na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Ako príklad uvádza zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nie zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, prípadne ďalšie, čo
však neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe iných právnych
predpisov, vrátane základného kódexu civilného práva a to Občianskeho zákonníka.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu
neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.