Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215697
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214215697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: 1./ Y. I., nar. XX.X.XXXX, X./
Y. M., nar. XX.X.XXXX, X./ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, všetci bydlisko V. XXX/X, F. P., zastúpení: Mgr.
Mária Špacírová, advokátka so sídlom Rákócziho 12, Nové Zámky, proti žalovanej: U. zastúpenej:
JUDr. Katarína Lubuskiová, advokátka so sídlom Eötvösa 1/14, Komárno, o určenie vecí patriacich do
dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2016
pod č.k. 8C/287/2014-118 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie žalobcov proti uzneseniu zo dňa 26.04.2016 pod č.k.
8C/287/2014-108 o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou
doručenou súdu dňa 25.8.2014 domáhali určenia, že pasíva patria do dedičstva podľa § 175y ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku.
Dňa 8.3.2016 doručili súdu podanie, ktorým rozšírili petit žaloby a navrhovali, aby do predmetu
dedičstva bolo zahrnuté ďalšie pasívum, pretože v dedičskom konaní bol uvedený dlh braný do úvahy
iba čiastočne. Súd uznesením č.k. 8C/287/2014-108, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2016,
pripustil zmenu žaloby.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 19.8.2013 vydala notárka JUDr. G. V. ako súdna

komisárka Osvedčenie o dedičstve 5D/146/2013, Dnot 82/2013 v dedičskej veci po poručiteľovi Z.
M., zomr. dňa X.X.XXXX. Manželstvo neb. Z. M. a žalobkyne v rade 1./ bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Komárno č.k. 10C/53/2010-21 zo dňa 24.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
4.6.2010. Po rozvode neb. Z. M. a žalobkyne v rade 1./ nebolo vyporiadané ich BSM dohodou ani sa
o jeho vyporiadanie nezačalo konanie na súde. Konajúci notár vykonal vyporiadanie v procesnej fáze
zisťovania všeobecnej ceny dedičstva a to tak, že do dedičstva patria nehnuteľnosti vedené na LV č.
XXX, k. ú. F. P. v podiele 1 a druhá polovica tvorí vlastníctvo žalobkyne v rade 1./ Žalobcovia sa žalobou

domáhajú určenia, že pasíva - dlhy, a to: pohľadávka Poštovej banky, a.s. z titulu splateného úveru v
zmysle zmluvy o úvere č. 5178230108 zo dňa 25.6.2008 na úverovom účte č. 024600 0014365422 ku
dňu 4.6.2010 vo výške 1 zo sumy 636,- eur; pohľadávka Poštovej banky, a.s. z titulu splateného úveru
v zmysle zmluvy o úvere č. 2513431207 zo dňa 17.5.2007 na úverovom účte č. 014605 0014365422 kudňu 4.6.2010 vo výške 1 zo sumy 752,50 eur; pohľadávka Home Credit Slovakia, a.s. z titulu splateného
úveruvzmyslezmluvyoúvereč.3810001316zodňa13.10.2008naúverovomúčteč.1100870104/8130
ku dňu 4.6.2010 vo výške 1 zo sumy 4.055,04 eur; pohľadávka Home Credit Slovakia, a.s. z titulu

splateného úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 3801174020 zo dňa 30.1.2008 na úverovom účte č.
1100870104/8130 ku dňu 4.6.2010 vo výške 1 zo sumy 580,50 eur; pohľadávka Consumer Finance
Holding, a.s. - QUATRO z titulu nesplateného úveru v zmysle používania kreditnej karty Quatro č.
0001019205 v roku 2008 na splátkovom účte č. 1850385159/0200 ku dňu 4.6.2010 vo výške 1 zo sumy
3.429,77 eur, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 sa spoločnosť Secapital

S. a.r.L. stala vlastníkom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o kreditnej karte č. 1019205, produkt
Quatro, uzatvorenej medzi mnou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Spoločnosť Secapital S. a.r.L.
splnomocnila KRUK International s.r.o. k vymoženiu dlhu; pohľadávka OTP Banky Slovensko, a.s. z
titulu splateného úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 028/3003/06HU zo dňa 15.12.2006 na úverovom
účte č. 9278324/5200 v sume 1 zo sumy 14.500,- eur; pohľadávka OTP Banky Slovensko, a.s. z titulu
úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 005/3003/5200 zo dňa 7.6.2007 v sume 1 zo sumy 2.164,48 eur sú

súčasťou dedičstva po nebohom Z. M., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom F. P..

1.3 Po právnej stránke založil rozhodnutie na § 137 písm. c/ 175 l, 23, 5 ods. 1 účinného do 30.6.2016,
§ 175k ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP") - existencii naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Uviedol, že žalobcovia preukazovali svoj naliehavý právny záujem na určení

tým, že uvedené dlhy sú súčasťou dedičstva po neb. Z. M. a tieto pasíva majú byť pojaté do súpisu
dedičstva po ňom, pričom určovacia žaloba je jediným prostriedkom súdnej ochrany a k náprave
nemožno dospieť iným spôsobom. Uviedol, že nebohý Z. M. ako poručiteľ bol v čase svojej smrti
spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo inak než smrťou
poručiteľa (rozvodom) a toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané ani sa o jeho

vyporiadaní nezačalo konanie na súde. V zmysle ustanovenia § 175l ods. 2 OSP platného a účinného
do 30.6.2016 v spojení s ustanovením § 175l ods. 5 OSP platného a účinného do 30.6.2016 sa takýto
majetok vyporiada v konaní o dedičstve, a to v zásade dvoma spôsobmi: dohodou uzavretou medzi
pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice alebo ak k dohode
nedôjde, rozhodnutím súdu prejednávajúceho konanie o dedičstve. Majetok vyporiada súd, príslušný na

konanie o dedičstve uznesením, ktoré môže byť súčasťou uznesenia o dedičstve. V uznesení sa určí
všeobecná cena majetku, ktorý mal poručiteľ s pozostalým manželom v BSM v čase smrti poručiteľa,
čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi, a to s konkrétnym označením veci,
práva alebo povinnosti. Subjektom dohody o vyporiadaní BSM je na jednej strane pozostalý manžel a na
druhej strane dedičia (ak je pozostalý manžel zároveň dedičom, subjektom dohody na tejto strane budú

ostatní dedičia). Takáto dohoda je obsiahnutá v osvedčení o dedičstve, čo je aj bežná súčasná prax
konajúcich notárov. Osvedčenie o dedičstve 5D/146/2013, Dnot 82/2013 zo dňa 19.8.2013 obsahovalo
vyporiadanie BSM, a to tak, že do dedičstva patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, k. ú. F. P. v
podiele 1 a druhá polovica tvorí vlastníctvo žalobkyne v rade 1./ Pokiaľ by ktorýkoľvek zo subjektov s
dohodou nesúhlasil, vyporiadanie by vykonal súd príslušný na konanie o dedičstve, pričom z dedičského

spisu nebol zistený takýto nesúhlas ani jedného zo subjektov tejto dohody.

1.4 Tvrdenie žalobkyne v rade 2. o zdravotných psychických problémoch považoval za účelové a
nepotvrdené, pretože táto skutočnosť nebola uvedená v žalobe. Notárka nebola na túto skutočnosť
upozornená. Nemal preukázané ani účelové tvrdenie žalobcov, že neboli poučení o opravnom

prostriedku voči Osvedčeniu o dedičstve, dokonca sa práva na odvolanie vzdali. Z vyjadrení žalobkyne
v rade 1. vyplýva, že žalobu podala preto, že všetky dlhy má platiť ona a taktiež túto skutočnosť uviedol
aj žalobca v rade 3.

1.5 Ďalej uviedol, že žalobcovia v žalobe tvrdili nevyporiadanie BSM neb. Z. M. a žalobkyne v rade 1./

a zároveň žiadali určenie dlhov patriacich do dedičstva. Vychádzajúc z citovaných ustanovení § 175k
a § 175l OSP platného a účinného do 30.6.2016 je zrejmé, že v dedičskom konaní sa súd nezaoberá
aktívami a pasívami, ktoré sú medzi dedičmi sporné, a rovnako ak rozhodnutie pri vyporiadaní BSM
v dedičskom konaní závisí od skutočnosti, ktorá zostala sporná, súd sa obmedzí iba na zistenie ich
spornosti, t.j. ich spornosť iba konštatuje a ďalej na ne neprihliada. Z predmetného osvedčenia o

dedičstve nezistil, že by sa ktorýkoľvek zo žalobcov domáhal určenia o zaradenie ďalších pasív do
dedičstva a v osvedčení o dedičstve nebola skonštatovaná žiadna spornosť aktív alebo pasív patriacich
do dedičstva. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, keďže
žiadny zo subjektov dedičského konania nepodal žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve adokonca sa všetci vzdali práva odvolania. Navyše pasíva titulom pohľadávky Poštovej banky, a.s. z titulu
splateného úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 5178230108 zo dňa 25.6.2008, Poštovej banky, a.s. z titulu
splateného úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 2513431207 zo dňa 17.5.2007, Home Credit Slovakia,

a.s. z titulu splateného úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 3810001316 zo dňa 13.10.2008, Home Credit
Slovakia, a.s. z titulu splateného úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 3801174020 zo dňa 30.1.2008 a
OTP Banky Slovensko, a.s. z titulu splateného úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 028/3003/06HU zo dňa
15.12.2006 v čase smrti neb. Z. (X.X.XXXX) už neexistovali, pretože tieto dlhy zanikli v priebehu rokov
2011 a 2012 splnením. Vzhľadom na uvedené žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho

záujmunaurčení,žepredmetnéveci-pasívapatriadodedičstvaponeb.Z.M.,pretožeurčovaciažaloba
nie je v danom prípade spôsobilým prostriedkom ochrany práva, spornosť (ktorá v dedičskom konaní ani
nebola konštatovaná) sa neodstraňuje a iba vyvoláva sporové konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať ešte iné konanie. V dôsledku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

1.6 O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaná mala vo
veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným 1./ až
3./. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

2. Žalobcovia podali proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Poukázali na ustanovenia § 143 a §
149 OZ a uviedli. že v konaní o dedičstve platí vyšetrovacia zásada, dlhy dediča neboli prejednané
v dedičskom konaní, a preto nemohli byť predmetom BSM. Súd prvej inštancie svoje konanie zaťažil
procesnou vadou spočívajúcou v nepripustení zmeny petitu a svoje rozhodnutie nezdôvodnil v dôvodoch
písomného rozhodnutia. Tým narušil zásady spravodlivého procesu a odňal im právo vyplývajúce v

zmysle právneho poriadku a procesného predpisu. Ďalej nesúhlasili s rozhodnutím súdu o zamietnutí
žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na dnom určení. Uviedli, že samotné určenie,
že uplatnené pasíva patria do dedičstva poručiteľa ukladá priamu zodpovednosť dedičov za dlhy
poručiteľaazároveňimumožňujeichvysporiadať.Vzáverenamietalinevykonanenavrhnutýchdôkazov,
nesprávne právne posúdenie, odôvodnenie rozsudku a žiadali, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 2 CSP

zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým na pojednávaní dňa 21.09.2016 vyslovil, že nepripúšťa
zmenu žaloby, zrušil napadnutý rozsudok a priznal im náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa v 1. rade bola prítomná
na pojednávaní o dedičstve, zastupovala dediča, žalobcu v 3. rade. Súhlasila s vyporiadaním BSM,

nenamietala proti vyporiadaniu. Neuviedla dlhy poručiteľa a neurobila tak doteraz. Všetky dlhy - pôžičky
podpísala žalobkyňa v 1. rade, nepatria do BSM, pretože ich sama spotrebovala. Dlhy boli známe v čase
prejednania dedičstva, nejedná sa o novoobjavené dlhy. Odvolanie žalobcov je založené na procesnej
vade konania týkajúcej sa nepripustenia zmeny návrhu. Súd prvej inštancie rozhodol raz o zmene žaloby
26.04.2016. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov konania

100 %.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP"), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcov podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §

380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie začal konanie podľa procesných ustanovení zákona číslo
99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP").

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.1 Predtým ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie skúmal, či súd prvej inštancie
zaťažil svoje konanie vadou majúcou za následok zrušenie rozhodnutia. Žalobcovia v odvolaní žiadali
zrušiť uznesenie zo dňa 21.9.2016 pod č.k. 8C 287/2014-118. postupom podľa § 389 ods. 2 CSP.

7.2 Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.04.2016 pod č.k. 8C
287/2014-108 pripustil zmenu návrhu. Uznesenie bolo vypracované a doručené stranám sporu,
žalobcom 09.05.2016. Na pojednávaní konanom 21.09.2016 žalobcovia žiadali pripustiť zmenu žaloby
a určiť, že do dedičstva po nebohom poručiteľovi Z.. sú pasíva dlhy voči žalobkyni v 1. rade presne
špecifikované v zápisnici o pojednávaní. Súd prvej inštancie na pojednávaní vyhlásil uznesenie tak, že
nepripustil zmenu žaloby a v konaní pokračuje o pôvodnej žalobe. Pojednávania sa zúčastnila právna

zástupkyňa žalobcov, žalovaná a jej právna zástupkyňa.

7.3 Podľa § 142 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 234 ods.1, 2 CSP súd rozhoduje uznesením. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa
primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 235 ods. 1 CSP, uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom

úkone súdu.

Podľa § 235 ods. 2 CSP uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu odvolanie alebo
ak je to pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká
povinnosť.

7.4 Z citovaných ustanovení vyplýva, že sa doručujú uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné.
Uznesenie sa doručuje do vlastných rúk len v prípade, kde to zákon ustanovuje alebo nariadi súd. O
zmene žaloby súd rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1 CSP), proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je
prípustné (§ 237 CSP).

Súd prvej inštancie rozhodol o zmene žaloby na pojednávaní na ktorom predniesla zmeňujúcu
žalobu právna zástupkyňa žalobcov, boli prítomné žalovaná a jej právna zástupkyňa. Postup súdu
prvej inštancie bol preto správny, keď uznesenie na pojednávaní za prítomnosti strán sporu vyhlásil.
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Z obsahu odvolania žalobcov vyplýva, že žiadajú
napadnuté uznesenie zrušiť, pretože súd rozhodol o inom nároku, akého sa domáhali. Odvolací súd

odvolanie žalobcov odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, pretože sa jedná o odvolanie proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Žalobcovia neboli ukrátení na svojich procesných právach,
pretože súd prvej inštancie rozhodol o zmene žaloby uznesením zo dňa 26.04.2016 pod č.k. 8C
287/2014-108 tak, že dlhy poručiteľa sú súčasťou dedičstva po nebohom Z. M. ktorým rozhodol iba o
rozšírení pôvodne podanej žaloby. Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobcovia žiadali pojať predmetné

dlhydodedičstvaporučiteľa,čímbynasledovalopodľaichnázoruvyporiadaniedlhovvrámcidedičského
konania.
P. odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť,
odvolanie žalobcov odmietol.

8.1 Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Z
odvolania vyplýva, že žalobcovia namietali nesprávnosť rozsudku z dôvodu nepripustenia zmeny žaloby,
s čím sa odvolací súd vysporiadal v predchádzajúcom odseku.9.1 Ďalej namietali nevykonanie navrhnutých dôkazov a nedostatok dôvodov rozhodnutia. Preto sa
odvolací súd ďalej zaoberal otázkou, či rozhodnutie netrpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

9.2 Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9.3 Vada konania vymedzená v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku upravuje
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia civilného
sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore

nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením
uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením

práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v
ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho

správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej
inštancie všetky vyššie uvedené parametre spĺňa. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolanie žalobcov
nespĺňa náležitosti odvolania v zmysle ustanovenia § 363 v spojení s § 365 CSP.

10.1 V závere žalobcovia namietali nevykonanie navrhnutých dôkazov. Súd prvej inštancie žalobu
zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení. Preto vo veci nevykonával
dokazovanie, vecou sa meritórne nezaoberal. Námietka žalobcov je aj v tejto časti nedôvodná. Odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd rozhoduje o tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná.

11. Pretože odvolací súd nezistil žiadne vady konania, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie (ku
ktorým dôvodom žalobcovia v odvolaní nič nenamietali) a dospel k záveru, že je vecne správny.

11.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.2 Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza doúvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
11.3 Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa s dôvodmi odvolania

žalobcov vysporiadadal vo vyššie uvedených dôvodoch. Žalobcovia iné dôvody odvolania neuviedli.

12. Odvolací súd na doplnenie správnosti zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje na
ustanovenie pôvodnú úpravu § 175x OSP, v súčasnej dobe § 211 ods. 1 CNP, ktorý prevzal pôvodnú
úpravu.Zodsekujednaposlednávetacitovanéhoustanoveniavyplýva,žeaksaobjavíibadlhporučiteľa,
dodatočné prejednanie o dedičstve sa nevykoná. Z toho vyplýva, že iba pasíva nie sú dôvodom na

dodatočné prejednanie dedičstva. Preto žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení,
že dlhy patria do dedičstva po poručiteľovi. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1

CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).