Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Cb/116/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206209047
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2206209047.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :
Z., B..T..Y.., B. B. B. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou LEGAL ADVISORY
GROUP, s.r.o., so sídlom Stavbárska 7, 821 07 Bratislava , proti žalovanému : F., B..T..Y.., B. B. E. X,
XXX XX Š., J. : XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Jánom Florianom Gajniakom, so sídlom Šafárikovo
nám. Č. 2, Bratislava, o návrhu na zaplatenie pohľadávky 4.628,39 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4.628,39 € s úrokom z omeškania 15% ročne zo sumy
1.286,35 € od 5.11.2005 až do zaplatenia, úrok z omeškania 15% ročne zo sumy 19,78 € od 28.11.2005
až do zaplatenia, úrok z omeškania 15% ročne zo sumy 3.300,95 € od 8.8.2005 až do zaplatenia,
úrok z omeškania 15% ročne zo sumy 7,10€ od 23.11.2005 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku 277,63 € a trovy
právneho zastúpenia v sume 2.152,29 € k rukám AK LEGAL ADVISORY GROUP s.r.o., zastúpený
Mgr. Brno Žlnaym, advokátom - konateľom, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca Bratislavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť a v priebehu konania žalobca
( predmetná pohľadávka postúpená, o pripustení, zámeny na strane žalobcu rozhodol odvolací súd
uznesením dňa 13.01.2011, Č..K. XXCob/XXX/XXXX - XXX ) sa návrhom podaným na tunajší súd
dňa 04.09.2006 domáhal zaplatenia pohľadávky pôvodne vyčíslené v korunách vo výške 139.435,-Sk
(4628, 39 euro) s príslušenstvom, odvolávajúc sa na platnú zmluvu č. 2287, ktorú uzavrel dňa 1.6.1995
so žalovaným na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu pre objekt odberného miesta Amfiteáter
Bratislava , číslo odberu 12 805 00 - 00, na odbernom mieste A., P., A. , Č.B. Y. XXXXXX-X, nesplniac
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy zaplatiť za odobratú vodu a za stočné pohľadávku fakturovanú
faktúra č. XXXXXXXXX N. B. XX.XXX,XX B.(X XXX,XX€/ B. X.XX.XXXX, H. Č.. XXXXXXXXX N.
B. XXX,-B. (XX,XX€/ B. XX.XX.XXXX, H. Č.. XXXXXXXXX N. B. XX.XXX,XX B. (X.XXX,XX€) B.
X.X.XXXX, H. Č.. XXXXXXXXX N. B. XXX,-B.-,(X,XX€) B. XX.X.XXXX, H. Č.. XXXXXXXXX N. B. XXX,-
B. (X,XX€) B. XX.XX.XXXX, H. Č.. XXXXXXXXX na sumu 214,-Sk (7,10€) splatná 22.11.2005. Dňom
23.1.2007 súd vyhovel návrhu v skrátenom konaní, keď vydal platobný rozkaz pod č. XRob XXX/XX-
XX, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, popierajúc dôvodnosť pohľadávky tvrdiac, že
zvýšený odber vody nebol spôsobený ním, ale stavom, ktorý zistil v areáli nehnuteľnosti, kde objavil za
hranicami pozemku areálu Amfiteátra opustených záhradách výtokovú rúru, z ktorej nekontrolovateľne
vytekala pitná voda. Túto okolnosť po jeho podnete šetrila polícia . V dôsledku včas podaného odporu
proti platobnému rozkazu súd s poukazom na § 174 ods. 2 O.s.p. a vo veci nariadil pojednávanie.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7. 5. 2010 bol zaviazaný žalovaný na zaplatenie pohľadávky 4628,
39 euro spolu s príslušenstvom a zamietol vzájomný návrh žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 12. 853, 74 eura. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods3 O.s.p..
V dôsledku podaného odvolania žalovaným bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vrátený na ďalšie
konanie uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 31.3.2011 číslo konania XXCob/XXX/XXXX -
XXX, keď dospel k záveru, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, rozsudok pre nedostatočné
dôvody nepreskúmateľný, keď súd sa riadil nesprávnym právnym názorom a vo svojom rozsudku
sa nedostatočne zaoberal vzájomným návrhom žalovaného , keď stručne konštatoval , že k získaniu
majetkového prospechu zo strany žalobcu nedošlo, po zistení, že vodomer zaznamenával skutočnú
výšku odberu vody a bol bez závad, pričom pokiaľ išlo o ďalšie vodomerné šachty nachádzajúce sa
v areáli amfiteátra, sa uspokojil s konštatovaním, že nebolo preukázané, že by tieto boli zriadené
so súhlasom žalobcu, keď mal opomenúť vykonať dokazovanie k tomuto nároku podrobným
výsluchom účastníkov konania, zohľadniac skutočnosť, že vo vodomerných šachtách, nachádzajúcich
sa v predmetných priestoroch boli neznámym páchateľom nainštalované ďalšie merače. Rovnako
konštatoval nezrozumiteľnosť výroku rozsudku zo zvolenej formulácie a nesprávneho použitia číselných
údajov. Uložil súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere s tým, aby sa súd zaoberal žalovaným
namietanými skutočnosťami a výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak ich
vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 1.7.2014 číslo konania XCb/XXX/XXXX - XXX bolo opätovne vyhovené žalobe, ktorý rozsudok
bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. 2. 2015 číslo konania XXCob/XXXX/XXXX
a vrátený na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného zisteného skutkového stavu na preukázanie
opodstatnenosti uplatnenej pohľadávky čo do množstva odberu a vody žalovaným , vzhľadom na
výsledok znaleckého dokazovania.

Postupník spoločnosť P. X., B..T..Y.. , B. B. H. Č..XX A., J.:XX XXX XXX, postúpil v priebehu konania
pohľadávku na spoločnosť EuLC s.r.o. so sídlom Stavbárska č.7, Bratislava J.:XX XXX XXX, o postúpení,
zámeny na strane žalobcu rozhodol súd dňa 9. 1. 2012 číslo konania XCb XXX/XXXX - XXX, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 1. 2. 2012.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26. 6. 2002 číslo konania XCb XXX/XXXX - XXX súd vylúčil na
samostatné konanie vzájomný návrh žalovaného zo dňa 23. 6. 2010 na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia 12 853, 74 eura s úrokom z omeškania 15% ročne od roku 2008 až do zaplatenia a prerušil
konanie vo veci XCb/XXX/XXXX, až do právoplatného rozhodnutia o vzájomnom návrhu žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia, keď dospel k záveru že vzájomná žaloba žalovaného v konaní, kde
došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na postupníka, sa táto už netýkala postupníka,
ktorý neprijal platby požadované žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia a týka sa výlučne
pôvodného žalobcu.

Vzájomných nárok žalovaného bol zaevidovaný pod číslom spisovej značky 5C 204/2012, o ktorom
súd rozhodol rozsudkom dňa 31.1.2014, keď túto žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie
postupníka spoločnosti Z. B..T..Y.. na vydanie bezdôvodného obohatenia požadované vo vzájomnej
žalobe žalovaným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28. 2. 2014 proti ktorému sa nikto
neodvolal.

Súd následne pokračoval v prerušenom konaní. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím
právneho zástupcu žalobcu, splnomocneného zástupcu žalovaného, konateľku žalovaného, výsluchom
svedkyne J.. P. H., V. S. P. W. D., oboznámením sa s obsahom zmluvy Č.. XXXX L. F.P. X.X.R., H.
Č.. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, W. Ž. Y.
M. H. Č.. XXXXXXX zo dňa 11.11.2005 na sumu 1.506,-Sk-, vypovedanie zmluvy na dodávku pitnej
vody zo dňa 4.4.2005, prípisu žalovaného o anulovaní vypovedania zmluvy a dodávke pitnej vody dňa
19.5.2005, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, číslo Y.-XXXX-B.-
V.-Y.-A.-XXXX, prípisu pôvodného žalobcu zo dňa 24.8.2005 o prešetrení reklamácie , skúšky vodomeru
10.11.2005, správy Slovenskej metrológie, stav vodomeru zo dňa 21.10.2005, kópie katastrálnej mapy,
Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre S. V. B. M. A. na parc. Č.. XXXX/X, X, X P.
X, fotodokumentácie o zistených nedostatkoch v areáli Amfiteátra vytknuté žalovaným, nariadením
znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva J.. P.. M. K., vypočutím znalca, oboznámením sa s
rozsudkom tunajšieho súdu vo veci XCb/XXX/XXXX na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný
skutkový stav veci:

Z výpovede právneho zástupcu pôvodného žalobcu súd zistil, že v celom rozsahu zotrváva na podanej
žalobe, čo do istiny, aj čo do príslušenstva a žiadal priznať náhradu trov konania majúc za to, že ich strany
bolo riadne poskytnuté plnenie v zmysle zmluvy . Skúška vodomeru nepotvrdila jeho vadnosť, ktorú
konštatoval Meteorologický ústav v Bratislave, s ktorým výsledkom oboznámil žalovaného. Nepoprel
skutočnosť, že na pozemku v nájme žalovaného sa našiel na čierno osadený vodomer, bez čísla,
neevidovaný vodárňami. Takéto osadenie vodomeru mohlo vyplývať z dohody predchodcu žalovaného z
iným subjektom prípadne dohodu z iným subjektom na odbere vody na podružnom vodomery. Rovnako
nepoprel, že došlo k úniku vody tvrdené žalovaným, majúc však za to, že on ako dodávateľ zásadne
zodpovedal za dodávku vody len po vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádzala na pozemku v nájme
žalovaného, kde je osadený vodomer, odvolávajúc sa na zákon .č. 442/2002Z.z.. Tvrdil, poukazujúc na §
30 ods. 4 cit. zákona, že nie je možné podmieniť zaplatenie dodávky vody vykonaním skúšky vodomeru,
keď nebola zistená závada na vodomere. Tým dôvodil povinnosť žalovaného zaplatiť zistené nedoplatky
za vodné a stočné a v prípade vzniku škody tú môže požadovať len od subjektu, ktorý tieto spôsobili.

Právny zástupca postupníka zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu majúc za to, že vodárne
splnili svoju povinnosť dodať množstvo vody do súkromnej prípojky žalovaného, na ktorom nebola
zistená žiadna vada, spochybňujúc výsledky znaleckého posudku vypracovaný výlučne na základe
informácií žalovaného, ktorý tým nemôže byť hodnoverným dôkazom. Povinnosťou žalovaného bolo
zistené nedostatky na nehnuteľnosti si ozrejmiť s vlastníkom, prenajímateľom nehnuteľnosti, za ktoré
vnútorné rozvody vody zodpovedá. Z dôvodu vylúčenia pasívnej legitimácie jeho ako postupníka vo veci
vzájomnej žaloby žalovaného, v súvislosti so započítaním pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia
uplatnenej žalovaným voči pohľadávke žalobcu, považoval za absolútne nemožnú keď čo do nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca nie je aktívne legitimovaný . V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky číslo 44/2001, ktorý výslovne uvádza, že je možné
započítať len pohľadávky uplatniteľné úspešne na súde.

Z výpovede pôvodného splnomocneného zástupcu žalovaného súd zistil, že v celom rozsahu sa
pridržiava svojho stanoviska v odpore, odvolávajúc sa na čierne odbery, ktoré zvýšili náklady na odbere
pitnej vody, keď zistil, dva čierne odbery za pozemkom v jeho nájme,, o ktorých tvrdil, že museli byť
zriadené už v čase vybudovania Amfiteátra, nakoľko jedno sa nachádza v blízkosti hranice pozemku
amfiteátra, len pár metrov v hĺbke 4metrov, nad ktorým vedením bola osadená betónová plocha čo malo
vylúčiť tvrdenie žalobcu, že by ho mohol zriadiť investor. Tento odber vyúsťoval na povrch smerom k
bývalej záhradkárskej osade na ktorom sa nachádzal uzáver, ktorý mohol byť odstránený a voda voľne
vytekala. V prípade druhého čierneho odberu, tento bol vedený popri budove Amfiteátra smerom von od
pozemku v nájme žalovaného, na ktorom sa nachádzal poškodený merač odberu vody bez čísla. Usúdil,
že takýto odber mohol byť zriadený v čase vybudovania Amfiteátra v záujme niektorého z majiteľov
záhradkárskej osady, o čom však dôkaz nemal. Potvrdil, že v čase uzavretia zmluvy, ktorá stanovovala
pevnú čiastku odberu 2000m3, túto výšku nerozporoval, keď neskôr vo svojom vyjadrení 11.2.2008
už tvrdil, že maximálny odber mohol byť ročne 360m3, ktoré zistili experti pri vyčíslení výšky spotreby
vody, pri používaní dvoch toaliet a dvoch umývadiel v priestoroch Amfiteátra. Zhodne sa vyjadril aj
právny zástupca neskôr zvolený žalovaným, považujúc za dôvodné započítanie pohľadávky, doručené
žalobcovi, bez ohľadu na rozhodnutie súdu o vzájomnej žalobe, ktoré rozhodnutie sa týkalo len procesnej
stránky a nie hmotnoprávnej stránky sporu.

Spor medzi účastníkmi, aj po postúpení pohľadávky, je sporom medzi podnikateľmi, kde žalobca je
obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I vo vložke Č.. XXXXX/
B B. B. B. Č..X, A., J.:XX XXX XXX a žalovaný - právnická osoba, zapísaný v Obchodnom registri
Okresného súdu v Trnave vo vložke č. XXXXX/T pod obchodným názvom F. B..T..Y.., B. B. Š., E. Č.. X.
vzhľadom medzi podnikateľmi sú upravené Obchodným zákonníkom podľa § 1 ods. 1 len v prípade, že
Obchodný zákonník tieto vzťahy neupravuje, je upravený Občianskym zákonníkom alebo obchodnými
zvyklosťami. Vzťahy medzi účastníkmi konania v danom prípade neupravuje Obchodný zákonník, je
upravený osobitným zákonom, a to vyhláškou č. XXX/lXXX v platnom znení o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciach.

Konateľka žalovaného J.. Z. Š. vo svojej výpovedi potvrdila, že nehnuteľnosť pred uzavretím nájomnej
zmluvy si neprezrela, zmluvu podpísala na slepo a závady zisťovala až v priebehu trvania nájmu. Objekt
bol využívaný na kultúrne podujatia a ďalšie podnikateľské aktivity. Prípadné zistené závady ohlasovali

prenajímateľovi a odstraňovali ich na svoje náklady. Nepamätala si kto zmluvu podpísal za žalovaného.
Rovnako uviedla, že za hranicou pozemkov v nájme zistili dvere na čierno zriadené vodomery,
napojené na hlavný vodomer asi v hĺbke štyroch metrov, namontované priamo vo vodomerných
šachtách, s puncom vodárni, bez evidencie na katastrálnej mape, pravdepodobne vybudované v čase
výstavby amfiteátra. V dôsledku týchto skutočnosti opakovane reklamovali zvýšený odber dodávateľovi,
neúspešne. Zvýšený odber účtovaný faktúrou okolo 99 000 Sk-, mal vzniknúť v dôsledku otvorenia
uzáveru na vodomere zriadenom načierno. Táto skutočnosť bola zistená aj v rámci policajného šetrenia ,
ktoré mu prípad nahlásili. Páchateľ zistený nebol.

Z výpovede svedkyne J..P. H. , bývalej zamestnankyne spoločnosti Vodárenskej spoločnosti vyplynulo,
že ako ekonomická námestníčka spoločnosti, podpísala tisíce zmlúv, pripravené inými oddeleniami. Na
zmluvu so žalovaným si nespomínala. Vedela, že sa navzájom kontroloval odber vody tým, ktorý sa
odhlasoval a tým ,ktorý sa prihlasoval.

Z výpovede účastníkov konania, ako aj svedkyne J.. H. bolo nesporne preukázané, že medzi nimi
bola uzavretá zmluva Č.. XXXX o dodávke pitnej vody zverejneného vodovodu, uzavretá na základe
Obchodného zákonníka, a platných cenových a ďalších predpisov dňa 1.6.l995, zmluva pripojená k
žalobe žalobcom v spise spolu s podanou žalobou, na základe ktorej sa zaviazal pôvodný žalobca
dodať žalovanému pitnú vodu a odviesť odpadovú. Odberateľ sa zaviazal dodanú pitnú vodu odoberať
a odpadové vody vypúšťať do verejnej kanalizácie. Dodávka pitnej vody mala byť splnená prechodom
pitnej vody zo zariadenia dodávateľa do zariadenia odberateľa. Množstvo dojednaného odvodu pitnej
vody bolo vo výške 2000m3 ročne s miestom dodávky v A., A. Č..X, tým, že stav vodomeru bol ku
dňu 1.6.l995 792m3. Úhrada sa mala realizovať prevodným príkazom. Podľa bodu VIII záverečných
ustanovení zmluvy , bola uzavretá na dobu neurčitú. Zmluva mohla byť zrušená odstúpením, ktoré
odstúpenie muselo byť doručené druhej strane najneskôr do 30 dní pred požadovaním skončení
dodávku odberu pitnej vody.

Z odpovede pôvodného žalobcu na reklamácie žalovaného zo dňa 24.8.2005 súd zistil, že ten dňa
1.8.2005 vrátil faktúru Č.. XXXXXXXXX, ktorú považoval za neodôvodnenú,. Na túto reklamáciu
odpovedal žalobca, keď zistil, že nadmerné množstvo odobratej vody bolo spôsobené unikom vody
na rozvode, ktorý sa nachádzal za fakturačným vodomerom navrhovateľa Č.. XXXXXXX-XX. Súčasne
skontrolovali vodomer v šachte na domácom rozvode, ktoré zistili, že uvedený vodomer je bez
evidenčného čísla a nie je majetkom žalobcu. O tomto predpokladali, že tento odber mohol byť
predmetom dohody medzi odporcom, prípadne predchodcom a ďalšími odberateľmi tvrdiac, že zriadenie
domácich vodovodov bolo vždy predmetom zmluvných vzťahov medzi investorom a zhotoviteľom.
Ako dôkaz na svoje tvrdenia žalobca predložil súdu záver skúšky vodomeru zo dňa 10.11.2005
realizované Slovenskou meteorológiou, meteorologické pracovisko v Bratislave, oddelenie technických
veličín laboratórium objemu a prietoku posúdenie meradla dňa 21.10.2005 z ktorého vyplynulo, že
merač pretečeného množstva vody vyhovuje technickým meteorologickým požiadavkám v prílohe č. 8
k vyhláške č. UNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, kde stav počítača bol zistený
29.084m3, stav overovanej značky V. N.eporušená a stav vodomeru mechanicky nepoškodený.

Podľa § 2 442/2002 Z.z. - o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách - stav k 31.10.2009 - Na
účely tohto zákona sa rozumie

a) verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné
zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,

b) verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe
na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj
čistenie odpadových vôd,

Podľa § 4 442/2002 Z.z. - o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách - stav k 31.10.2009 :

Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným
vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla
pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom
je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do

nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou
stavbou podľa osobitného predpisu.

Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta
vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej
prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou
sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu.
Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 2)

Odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú
zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu
na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom
verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.

Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila
prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo
verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Podľa § 10 ods. 3 cit. vyhlášky, nehnuteľnosti sa pripájajú na verejný vodovod, vodovodnou prípojkou a
na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou. Pre každú nehnuteľnosť sa zásadne zriaďuje samostatná
vodovodná a kanalizačná prípojka. Výnimočne so súhlasom správu možnosť zriadiť jenu prípojku
pre viac nehnuteľností, ak sú na to technické alebo ekonomické dôvody, alebo viac vodovodných a
kanalizačných prípojok pre jednu nehnuteľnosť, ak ide o rozsiahlu nehnuteľnosť a odber vody v rozdielnej
cene, a odber na požiarne účely a pod.

Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, vodomerná šachta je súčasťou vnútorného vodovodu. Zriaďuje ju na
pripájané nehnuteľnosti jej vlastník.

Podľa § 30 Vyhlášky č.442/2002Z.z. o verejných vodovodoch a verejnej kanalizácii v platnom znení
1.6.2005 do 31.10.2009

Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo
požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu je povinný
do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu. 18)
Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámi odberateľovi.

Ak sa pri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že

a) meradlo nespĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom 18) alebo že jeho údaje sa odchyľujú
od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis, 19) uhradí ten, komu bola odchýlka na prospech,
druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného poruchou neovplyvneného odpočtu; v tomto
prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu meradla hradí vlastník verejného vodovodu,

b) meradlo spĺňa požiadavky stanovené osobitnými predpismi 18) alebo jeho údaje sa neodchyľujú od
skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis, 19) uhradí náklady spojené s preskúšaním meradla
odberateľ.

Žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. Ak
nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo odberu
vody za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roku. Ak
ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, podľa množstva dodávanej vody v nasledujúcom
porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že vodomer, ktorý zriadil právny predchodca žalobcu
pre užívanie objektu Amfiteátra, nevykazoval žiadne vady, to znamená, že merané množstvo odberu
vody, ako aj stočného bolo v správnej výške. Žalovaný preto bol povinný zaplatiť vyčíslenú výšku
odobratej pitnej vody, ako aj stočného, faktúrami účtovanými žalobcom a to prevodným príkazom
dojednaným podľa zmluvy ako zmluvný partner žalobcu, bez ohľadu na vlastníka nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o námietky žalovaného o nadmernom množstve odberu vody podľa zmluvy, vzhľadom
na rozsah objektov, v ktorých boli zriadené umývyrky, a jedno umývadlo v kancelárii, majúc za to,
že výška účtovaná žalobcom o odbere vody za rozhodné obdobia bola neúmerná , keď podľa jeho
výpočtov nanajvyšš mohla byť spotreba okolo 360m3 ročne a o zodpovednosti žalobcu za čierne odbery,
zistené poškodené meradlo bez výrobného čísla a v druhom prípade bol odvod odtoku vody, ktorý bol
zriadený mimo pozemku Amfiteátra, smerujúci k záhradkárskej osade, ktorý podľa tvrdenia žalovaného
mal byť zriadený so súhlasom dodávateľa, táto okolnosť sa v priebehu konania nepreukázala, keď sa
nepodarilo zadovážiť doklady svedčiace o namontovaní vodomerov vo výlučnej kompetencii dodávateľa.
Preukázalo sa z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva W. M. A. Č.. Č. - Y.- XXXX/SMz-Y.-A.-XX,
ktorý začal trestné stíhanie trestného činu krádeže v zmysle § 247 ods. 1 a 3 písm. b/ Trestného zákona,
proti neznámemu páchateľovi na základe oznámenia žalovaného. Polícia v zápisnice o obhliadke miesta
činu konštatovala, že hlavná vodomerná šachta o rozmeroch 1x 1m, s hodnotou vodomeru XXXXXX sa
nachádzala na parkovisku pred budovou amfiteátra, kde od šachty pokračovali smerom po vyznačenej
trase zelenými pásikmi nastriekané na zemi hľadajúc únik vody smerom k rohu ku pokladni, kde pri
schodisku bol značený zlom, od ktorého pokračoval smerom na Búdkovú ulicu dole po schodoch 10m
od stromu sa nachádzala šachta o rozmeroch 1,2 x1,2m, v ktorej bol malý vodomer neznámeho čísla
a stavu prietoku vody. Od tejto šachty asi 7m popri vychodenom lesnom chodníku sa nachádzala rúra,
ktorá vyústila zo zmene s vodovodným uzáverom a asi o 7m vyššie sa nachádzala vykopaná šachta
nasiaknutá vodou. Polícia vyhotovila o miestach zistenia fotodokumentáciu, ktorá sa stala prílohou
vyšetrovacieho spisu. Zriaďovateľ týchto vodomerných šácht zistený nebol. Svedkovia V. S. ako
kriminalisticky technika a W. D. ako vyšetrovateľ obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava 1 v
Staré Mesto za vklad len potvrdili priebeh vykonaného vyšetrovania na základe oznámenia žalovaného
a stotožnili sa so zisteniami, v ktorej uviedli vo vyšetrovacom spise. Existenciu vodomerných hodín v
šachte v blízkom amfiteátra potvrdil V. S., ktorý jej vyhotovil fotodokumentáciu. Uvedené hodiny vyzerali
staršie. rovnako potvrdili vývody vo vzdialenosti 20 až 30 metrov od amfiteátra pričom výkopové práce
ani v jednom prípade nevykonali. Presvedčili sa o napojení skúškou otvorením hlavného uzáveru vody,
ktorá tiekla mimo areálu na zistených miestach a po uzavretí voda prestala vytekať.

K znaleckým posudkom bol vypočutý Ing. architekt M. K., ktorý potvrdil, že všetky údaje pre znalecký
posudok získal len z informácií od žalovaného tak o počte zamestnancov, o priebehu akcií, o prenajímaní
priestorov pre autoopravovňu. Žiadna dokumentácia u žalovaného neexistovala o počte akcií v rámci
areálu a v závislosti od týchto informácií vypracoval znalecký posudok v hornej hranici možnej spotreby
vody podľa určeného smerného čísla ktoré sú stanovené na 20 až 30 rokov dopredu. V snahe získať
informácie o predstaveniach vyhľadal informácie aj na internete , kde v rozhodnom čase zistil len dve
predstavenia.. Pri stanovení spotreby vody vychádzal z počtu zamestnancov 5, z ktorých traja boli
stáli. Tieto skutočnosti žalovaný zdokladoval mesačnými výkazmi poistného za rok 2002 a dokladov
mesačných výkazov poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za rok 2003,
keď uvádza štyroch zamestnancov. V čase vykonania znaleckého úkonu pri prehliadke areálu znalec
konštatoval len existenciu betónového krytu blízko hranice areálu amfiteátra. Nevedel akým spôsobom
viedli rozvody na susediacej parcele mimo nájmu žalovaného. Jednoznačne znalec potvrdil, že v
znaleckom posudku riešil len hypotetickú otázku z informácii od žalovaného za obdobie šiestich rokov
dozadu. Znalec nevylúčil, že v prípade väčšieho počtu zamestnancov a väčšieho počtu návštevníkov,
mohlo byť až 5 a 6 násobok počtu kapacity zariadenia, mohla byť spotreba aj vyššia. Vzhľadom na vek
budovy v čase trvania nájmu žalovaného 16 rokov znalec nepredpokladal žiadne opotrebenie materiálov.
Zvýšená spotreba vody mohla vzniknúť len havarijným stavom.

Žalobca v súvislosti so spotrebou žalovaného od trvania nájmu doložil rozpis účtovania množstva
spotreby vody za obdobie od roku 1995 až do roku 2007 z tohto prehľadu súd zistil, že za obdobie
zdokladované ho počtu zamestnancov od roku 2002 vykazovalo spotrebu vody v čase od 07.01.2002
do 10.04.2002 za 3 mesiace 651 m3. Za obdobie od 10.04.2002 do 24.05.2002 spotrebu 50 m3. Za
obdobie od 24.05. 2002 do 31.05.2002 - 22 m3. Za obdobie od 24.05.2002 do 31.05.2002 16 m3.
Za odobril 24.05.2002 do 31.05.2002 22 m3, údaje stanovené výpočtom. Obdobie od 31.05.2002 do

24.07.2002 bolo stanovené odhadom spotreba 169m3. Od 31.5.2002 do 29.07.2002 odpočítaním
stanovená spotreba 138m3. V čase od 29.07.2002 do 16.09.2002 odpočítania spotreba 40m3, za
obdobie od 16.9.2002 do 9.10.2002 spotreba odpočítaním 22m3, za obdobie od 9. 10. 2002 do 31
12 2002, 3 mesiace výpočtom spotreba 499 m3. Za obdobie od 31.12.2002 do 24.01.2003, necelý
mesiac spotreba 144m3 odpočítaním vodomeru V období od 11.02.2003 do 09.04.2003 spotreba 61m3
za 2 mesiace. Od 09.04.2003 do 09.07.2003 321m3 podľa odpočtu na vodomere za tri mesiace. Od
09.07.2003 do 06.10.2003 účtovaná spotreba 465m3 za tri mesiace podľa odpočítania. Od 06.10.2003
do 31.12.2003, za obdobie troch mesiacov výpočtom 301m3 spotreba. Za obdobie od 31.12.2003
do 02.01.2004 odpočtom spotreba 7m3. Za obdobie od 02.01.2004 do 25.02.2004 za 2 mesiace
spotreba 284m3, kde došlo k výmene vodomeru. Od 25.02.2004 do 25.02.2004 nulová spotreba podľa
odpočtu pri odskúšaní vodomeru, po 25.02.2004 do 07.04.2004 odpočtom spotreba 251m3. Za obdobie
od 07.04.2004 do 08.07.2004 odpočítaný odber 404m3 za obdobie troch mesiacov. Od 08.07.2004
do 06.10.2004, obdobie troch mesiacov odpočítaná spotreba 354 m, za obdobie od 06.10.2004 do
31.12.2004 spotreba výpočtom 312m3, 3 mesiace. Za obdobie od 31. 12. 2004 do 07.01.2005 25m3
podľa odpočtu na vodomere. Od 07.01.2005 do 06.04.2005 odpočítaná spotreba 494m3 za 3 mesiace.
Za obdobie od 06.04.2005 do 11.07.2005 spotreba 1668m3 podľa odpočtu. 11. 07.2005 do 12. 10. 2005
vykázaná spotreba za 3 mesiace 650m3, keď došlo k výmene vodomeru a vykonaný odpočet 12.10.2005
do 12.10.2005 0 dňa 12. 10. 2005 došlo k ukončeniu zmluvy a spotreba vykázaná 10 m3. Pokiaľ
zoberieme obdobie pred januárom 2002, pri porovnaní obdobia do ukončenia zmluvy, žalovaný mal
vykazovanú spotrebu vždy podľa odpočtu na vodomere od 9. 10. 1995 až do 9. 7. 2001 a kde je evidencia
podľa ročnej spotreby vypočítaná 388m3 aj v jednom prípade od 16. 10. 2001 do 07.01.2002 je odhadom
stanovená spotreba 400m3. Uvedené vyúčtovania žalovaný nikdy nerozporoval. Žalovaný sa bránil tým,
že následne po skončení ich nájmu amfiteátra, právny predchodca žalobcu Bratislavská vodárenská
spoločnosť uzatvorila zmluvy kde objem odberu vody bol v podstate nižší než ako oni mali stanovené
v zmluve 2000 metrov kubických. Žalobca predložil zmluvu o dodávke vody číslo XXXX uzavretú dňa
04.11.2005 s odberateľom T..A..J.., B..T..Y.. A. kde bolo dojednaný odber vody ako aj odvod stočného
bez uvedenia množstva Obdobne tak postupoval aj pri nasledujúcom nájomníkovi dňa 12.01.2009
spoločnosti P. P. B..T..Y.., čo dostatočne malo dosvedčiť tvrdenia žalovaného o vedomosti dodávateľa o
zriadení čiernych odberov. Okolnosti vyhotovenia zmluvy so žalovaným sa nepodarilo bližšie ozrejmiť ,
okrem skutočnosti, že zmluva bola vopred pripravená dodávateľom a osoba ňou poverená už do jej
obsahu nezasahovala.

V konaní namietané skutočnosti vznikli v roku 1986 , v čase vybudovania amfiteátra a následne zisteného
zvýšeného odberu do roku 2005.

Podľa § 3 Vyhlášky č. 154/1978Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení do
12.3.1989

Organizácie, ktoré vykonávajú právo hospodárenia s verejnými vodovodmi, verejnými kanalizáciami a
ich sústavami (ďalej len "správca"), sú povinné sústavne zabezpečovať potrebné kapacity verejného
vodovodu a verejnej kanalizácie, ako aj vytvárať predpoklady a podmienky (napr. včasnou údržbou)
na ich hospodárnu a bezporuchovú prevádzku v súlade s technickými normami; ak dôjde k porušeniu
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je správca povinný neodkladne zabezpečiť vykonanie
ich opráv.

Podľa § 4 citovanej vyhlášky, Správca je povinný vyznačiť podzemné vedenie verejného vodovodu a
verejnej kanalizácie podľa skutočného vyhotovenia stavby 6) graficky na mapách veľkej mierky, 7) a to
polohu, výšku, ako aj ich opis a ich zmeny. Na to poskytne 8) investor stavby správcovi potrebné časti
dokumentácie.

Podľa § 5 citovanej vyhlášky, Správca je povinný na žiadosť projektanta alebo investora stavby
(zariadenia), s ktorou sú spojené zemné práce, poskytnúť mu podklady a údaje o umiestnení
podzemného potrubia verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v priestore staveniska, prípadne v jeho
okolí, ak by mohlo v ňom dôjsť k poškodeniu týchto potrubí zemnými prácami.

V jednotlivých prípadoch môže správca na žiadosť projektanta alebo investora stavby (zariadenia) za
odplatu zakresliť smer a výšku podzemného potrubia verejného vodovodu a verejnej kanalizácie do jeho
dokumentácie alebo smer a výšku vytýčiť v teréne.

Investor nových úprav terénu, pri pozemných komunikáciách, len ak ide o nové stavby, rekonštrukcie
a veľké opravy, je povinný po dohode so správcom vykonať neodkladne na svoj náklad prispôsobenie
poklopov, vstupov do šachiet, zasúvadlových uzáverov a iných zariadení objektov verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie úrovni novoupraveného terénu, stavby alebo pozemnej komunikácie.

Podľa § 6 citovanej vyhlášky .Bez súhlasu správcu nemožno na zariadeniach verejného vodovodu a
verejnej kanalizácie nič upravovať alebo meniť.

Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
platný do 1.6.2002, nehnuteľnosti sa pripájajú na verejný vodovod, vodovodnou prípojkou a na
verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou. Pre každú nehnuteľnosť sa zásadne zriaďuje samostatná
vodovodná a kanalizačná prípojka. Výnimočne so súhlasom správu možnosť zriadiť jenu prípojku
pre viac nehnuteľností, ak sú na to technické alebo ekonomické dôvody, alebo viac vodovodných a
kanalizačných prípojok pre jednu nehnuteľnosť, ak ide o rozsiahlu nehnuteľnosť a odber vody v rozdielnej
cene, a odber na požiarne účely a pod.

Podľa § 10a citovanej vyhlášky, Investorom novobudovanej vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky
je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu pripája, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 14 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, vodomerná šachta je súčasťou vnútorného vodovodu. Zriaďuje ju
na pripájané nehnuteľnosti jej vlastník.

Vodomerná šachta musí byť vybudovaná tak, aby bola chránená proti vnikaniu vody, plynov a nečistôt;
musí byť odvodnená, vetrateľná a bezpečne prístupná.

Podľa § 20 citovanej vyhlášky , Vodomer je v správe dodávateľa, ktorý vykonáva jeho osadenie (montáž),
údržbu, a môže ho kedykoľvek na svoj náklad vymeniť.

Z ust. § 21 ods. 1 cit. vyhlášky, dáva možnosť odberateľovi na svoj náklad osadiť na vnútornom vodovode
vlastný podružný vodomer, napríklad ubytovňu, predajňu, výrobňu a pod. umiestnenú v obytnom dome,
osadenie tohto vodomeru oznámi dodávateľovi. Začiatok diktovania

Pre rozhodnutie predmetného sporu bolo nepochybne zásadným rozlišovanie medzi vonkajším a
vnútorným vodovodom. Verejný vodovod, ktorý patrí do správy, a teda zaň zodpovedá pôvodný žalobca
(A. M. B., P. B.), končí pri meracom mieste - vodomere, ktorého správcom je rovnako dodávateľ vody
(§ 20 ods. 1 citovanej vyhlášky). Vnútorný vodovod patriaci vlastníkovi nehnuteľnosti, prenajímateľovi,
pozostáva z vodomernej šachty (§ 14 ods. 1 citovanej vyhlášky), rozvodového potrubia a prípojky vody
od vodomeru až po koncové miesto. Za poruchy na vonkajšom vodovode zodpovedal dodávateľ, za
poruchu na vnútornom vodovode naopak odberateľ, v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti. Nepochybne
bolo preukázané, že samotný vodomer (meradlo číslo XXXXXXX), nainštalované na odbernom mieste,
fungovalo bezporuchovo, čo preukazuje výsledok skúšky meradla. Nameraný mimoriadne vysoký odber
vody teda nebol výsledkom závady na vodomere, z ktorého dôvodu je nutné ho považovať za správne
namerané množstvo skutočne odobratej vody.

Pri posúdení nároku žalobcu bolo potrebné rozlíšiť obdobia, keď došlo k vybudovaniu vodovodnej
prípojky a obdobia keď začal užívať nehnuteľnosti žalovaný. Bolo nesporné že správcom verejného
vodovodu bol právny predchodca žalobcu Bratislavská vodárenská spoločnosť ako dodávateľ vody.
Vnútorný vodovod, prípojka na pozemku vlastníka nehnuteľnosti pozostávala z vodomernej šachty,
rozvodového potrubia a prípojky vody od vodomeru až po koncové miesto. V čase vybudovania
amfiteátra platilo zmysle ust. § 10 ods. 3 Vyhlášky č.154/1978Zb. o verejný ch vodovodoch a
verejných kananlizáciách., že pre každú nehnuteľnosť sa zásadne zriaďovalo samostatná vodovodná
a kanalizačná prípojka. Výnimočne so súhlasom správcu bolo možné zriadiť prípojky pre viac
nehnuteľností , ak boli na to technické alebo ekonomické dôvody. Zákon v ust.§ 3, nemenoval
konkrétne organizáciu oprávnenú spravovať verejné vodovody a verejné kanalizácie, zákon hovoril len
o oprávnených ako organizáciách, ktoré vykonávajú právo hospodárenia s verejnými vodovodmi a
verejnými kanalizáciami a ich sústavami. Tieto organizácie boli povinné odstrániť aj všetky závady. V

súlade s novelou uvedenej vyhlášky ktorá platila aj v čase zvýšeného odberu vody žalovaným číslo
442/2002Z.z., jednoznačne vyplývalo, že za poruchu na vonkajšom vodovode zodpovedá dodávateľ,
vodárenská spoločnosť a za poruchu na vnútornom vodovode naopak zodpovedá odberateľ, žalovaný.
Nepochybne bolo preukázané, že samotný vodomer, nainštalovanej na odbernom mieste fungovala
bezporuchovo, ako to preukázala aj skúška meradla vykonaná dňa 10.11.2005. Po vystavení spornej
faktúry. nameraný mimoriadne vysoký odber vody teda nebol výsledkom závady na vodomere, z
ktorého dôvodu je nutné ho považovať za správne namerané množstvo skutočne odobratej vody. Je
zrejmé, že takto vysoký odber, ktorý bol nameraný je oproti priebežnému odberu podstatne vyšší ako
v predchádzajúcich obdobiach. V priebehu konania sa preukázalo, že k poruche došlo na vedľajšej
prípojke ktorá mohla byť zriadená, ako tvrdil aj žalovaný v čase vybudovania amfiteátra, keď hĺbka šachty
nachádzajúcej sa mimo parcely amfiteátra je zriadená v hĺbke 4m. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca
musel vedieť o existencii tejto vedľajšej prípojky, z dôvodu, ktorého zodpovedá za zvýšený odber vody.
S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 10 ods. 3 vyhlášky platnej do 1. 6. 2002, pokiaľ vlastník
zriaďoval k vodovodnej prípojke viac pripojení na vedľajšiu nehnuteľnosť mohol tak urobiť ako vlastník
pozemku a nie správca verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Vzhľadom na zistenie polície pri
vyhotovení fotodokumentácie v prípade šachty na vedľajšom pozemku pri amfiteátri, kde boli osadené
hodiny starého typu je možné predpokladať, že táto šachta mohla byť vybudovaná v čase vybudovania
amfiteátra. Pokiaľ došlo k napojeniu na vodovodnú prípojku budovy amfiteátra, muselo to byť s vedomým
vlastníka budovy amfiteátra, ako aj vlastníka pozemku, kde bola zriadená verejná prípojka a pridružené
rozvody v rozhodnom čase a pravdepodobne aj s vedomím správcu verejného vodovodu a verejnej
kanalizácie, ktorého súhlas sa vyžadoval. Zo žiadneho dôkazu v priebehu konania sa nepreukázalo, že
by túto šachtu zriaďoval správca verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, keď hodiny boli osadené na
susednom pozemku , keď len vlastník mohol vybudovať prípojku a nie správca verejného vodovodu a
verejnej kanalizácie. Správca bol oprávnený disponovať hodinami umiestnenými vo vodomernej šachte.

Vychádzajúc zo zistených skutočností v spojitosti s platnou právnou úpravou v čase vybudovania
amfiteátra, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že pridružená prípojka mimo
hranice pozemku amfiteátra, ktorá nepochybne musela byť vybudovaná v čase budovania amfiteátra,
bola zriadená bez vedomia vlastníka, prenajímateľa amfiteátra a výlučne len s vedomím právneho
predchodcu žalobcu, pričom ten nikdy nebol oprávnený sám vybudovať šachtu a za účelom zriadenia
pridruženého odberu. Jedine mohol osadiť vodomer na hranici verejnej vodovodnej prípojky. Z toho
potom vyplýva, že ďalšie prípojky napojené na hlavnú prípojku nehnuteľností v nájme žalovaného mohli
byť zriadené za okolností s vedomím vlastníka hlavnej prípojky, ako vlastníka pozemku ktorého dodávka
bola určená a pridružených pripojení zriadené po dohode s prenajímateľom amfiteátra, s vlastníkom
susednej parcely, ktorú skutočnosť jednoznačne rovnako nebolo možné preukázať pre nedostatok
listinných dôkazov z čias budovania amfiteátra. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci konania
povinní označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný na svoje tvrdenia o existencii
čierneho odberu, bez vedomia vlastníka amfiteátra, žiaden dôkaz nepredložil, okrem vyhlásenia, že
po informáciách u vlastníka žiadne vedomosti o pridružených odberov nemal. Táto skutočnosť bola
zisťovaná až po nadmernom odbere vody žalovaným v roku 2005, skoro 20 rokov od vybudovania
amfiteátra. Žalovaný mal prenajaté nebytové priestory , vzťahuje sa na neho Zákon č. 116/l990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov, kde podľa § 5 ods. 4 , mu vyplývala povinnosť bez zbytočného
odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť vykonanie
týchto iných nevyhnutných opráv, inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinností
vznikla. Rovnako z tohto ustanovenia podľa § 5 ods. 1 vyplýva, že ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ
je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé
užívanie a v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých
poskytovanie s užívaním nebytového priestoru je spojené.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia je zabezpečenie riadneho plnenia služieb, ktorých poskytovanie je s
užívaním nebytového priestoru spojené, aj dodávka pitnej vody a odvod stočného, kde boli zistené
nedostatky na nehnuteľnosti pri dodávke vody, kde časť dodanej vody vyúsťovala do podružných
vodomerov, z ktorých jeden bol poškodený a vytekala voda. Túto okolnosť bol povinný žalovaný oznámiť
prenajímateľovi, ktorú povinnosť však nesplnil, keď preukázanie tejto povinnosti ho zaťažovalo v zmysle
§ 120 ods.1 O.s.p., a pokiaľ mu tým škoda vznikla, v príčinnej súvislosti s nedostatkami zistenými na
nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nemohol zistiť pri prevzatí nehnuteľnosti, túto škodu si mohol uplatniť
voči prenajímateľovi ako vlastníkovi stavby. Práve nesplnením povinností prenajímateľom v zmysle

§ 5 ods. 1 , ktorý uvádza, že ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový
priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na
svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním
nebytového priestoru spojené. , mohlo byť dôvodom aj predčasného ukončenia nájomnej zmluvy v
zmysle § 10 cit. zákona. K tomuto dospel aj znalec, keď z vykonaného znaleckého dokazovania z
odboru stavebníctva J.. P.. M.T. K. vyplynulo, že spotreba vody, ktorú mal žalovaný v rámci prenajatých
priestorov, zodpovedala priemernej spotrebe 360,27m3 ročne,, keď nebola zistená závada na vodomere
za zvýšenú spotrebu. Zásadne povinnosť odstrániť nedostatky zistené na nehnuteľnosti prenajímané
žalovaným bolo povinnosťou prenajímateľa, s ktorým bol žalovaný v právnom vzťahu ako nájomca.

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda číslo konania XCb XXX/XXXX - XX zo dňa 31. 1.
2014, súd zamietol pôvodne vzájomnú žalobu žalovaného, ktorú vylúčil na samostatné konanie ( v
tom žalovaný vystupoval ako žalobca a žalobca ako žalovaný/, o nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia 12 853, 74 euro s príslušenstvom, keď dospel k záveru že v prípade spoločnosti postupníka
Z. B..T..Y.. B. B. B. Č.B. X A. pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, keď sa nestotožnil
s názorom žalobcu, že postúpením pohľadávky uplatnenej postupcom vo výške 4678, 40 euro s
príslušenstvom, tým postupník nadobudol spolu s istinou, príslušenstvom, aj všetky práva ktoré sú
spojené s pohľadávkou, takto aj povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Pri postúpení pohľadávky
prechádzajú na postupníka len práva a povinnosti vyplývajúce zo samotnej postúpenej pohľadávky,
ktorou je pohľadávka nezaplateného vodného stočného, vyúčtovaná v žalobe uplatnenej vo výške 4678,
40 euro s príslušenstvo. Súd konštatoval že postupník preto nemôže byť nositeľom práva z postúpenej
pohľadávky v uvedenom rozsahu a preto nie je nositeľom ani práv a povinností tvrdených žalobcom na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré prislúchajú len subjektu, ktorý ho mohol získať na úkor neho,
prijatím plnenia za obdobie rokov 1995 až do roku 2005, vo forme kladie do vodného, stočného tak
skutočne zužitkované množstvo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 28.2.2014, keď žalobca sa
vo veci neodvolal, čím sa stotožnil s týmto právnym názorom vysloveným.

Žalovaný na svoju obranu uviedol, že týmto rozhodnutím súd riešil len procesnú stránku veci a
nerozhodol o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po právoplatnosti rozsudku žalovaný dňom
29.2.2014 vyhotovil doklad o jednostrannom započítaní pohľadávky 12 853,74€ v súlade s ustanovením
§ 580OZ v spojitosti s § 358 a nasledujúce ObZ voči pohľadávke žalobcu 4 628,39€, ktorý doručil
žalobcovi, túto skutočnosť právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 1.7.2014 potvrdil. Započítanie
neuznal z dôvodov ako uviedol v záverečnej reči.

V prejednávanej veci išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi ( § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka),
preto treba vychádzať z právnej úpravy započítania pohľadávok obsiahnutej v § 358 až § 364
Obchodného zákonníka a § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného
zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa §
358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie
je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia započítať
nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky
z vkladov. Proti splanej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa.
Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku
dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným
predpokladom pre započítanie je: a/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými
subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b/ rovnaký druh plnenia

- predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené,
c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, pričom
kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, d/ právny
úkon smerujúci k započítaniu.

Pohľadávka žalobcu voči žalovanému je nedoplatkom vodného a stočného za obdobie od júla do
novembra 2005 za štyri mesiace , ktorú nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení uzavretej dňa
14. 10. 2011, predmetom, ktorej podľa článku I bod 1. 1 boli všetky pohľadávky podľa zoznamu prílohy
číslo 1 ak ich príslušenstvo a všetky práva s nimi spojená, najmä zákonný úrok z omeškania uplatniteľný
v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 obchodného zákona, ktorý vznikol v dôsledku omeškania dlžníka
s včasnou a úplnou úhradou faktúr plynúcej odo dňa nasledujúceho po splatnosti od nových faktúr,
pričom suma narastá každým dňom až do zaplatenia. Podpisom zmluvy sa stal postupník vlastníkom
pohľadávok a pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je za obdobie od roku 1995 do roku 2005, za celé
obdobie trvania zmluvy medzi žalovaným a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou ,ktorá plnenie za
trvania existencie zmluvy o dodávke pitnej vody plnenie od žalovaného prijala. Zo započítacieho úkonu
žalovaného nie je zrejmé, ktorú časť z celkovej pohľadávky za obdobie od roku 1195 do roku 2005 mienila
započítať na pohľadávku žalobcu, ktorý zahrňuje len obdobie roku 2005 za určité mesiace, je mať za
zo, že takto koncipované započítanie pohľadávky je od počiatku neplatné pre jeho neurčitosť v zmysle
§ 37 ods.1 Obč.zák. nakoľko ide o vzájomnú pohľadávku uplatnenú vo vyššej sume ako je pohľadávka
žalobcu, za odlišné obdobia ( SJ,2004,20-VS v Praze sp.zn.9Cmo 109/2003/. Okrem toho súd poukazuje
aj na ustanovenie § 529 ods.2 Obč.zák. dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje
na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo
preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto
právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné. K postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo dňom 14.10.2011. Súd rozhodol o
zámene účastníkom uznesením dňa9.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 1.2.2012, doručené
splnomocnenému zástupcovi žalovaného 16.1.2012. Žalovaný započítací úkon realizoval až po uplynutí
dvoch rokov po tom, čo sa dozvedel o zmene veriteľa. Tým nesplnil ani podmienku oznámenia bez
zbytočného odkladu. Súd poznamenáva, že ani v prípade predchádzajúceho postupníka, o zámen
účastníkov rozhodol odvolací súd, si žalovaný neuplatnil započítavaciu námietku v súlade s ustanovením
§ 529 ods2 Obč.zák.

Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, s poukazom na právoplatný výrok rozsudku, ktorým súd zamietol
vzájomnú žalobu žalovaného, keď dôkazy predložené žalobcom svedčali v jeho prospech v súvislosti
so vzniknutou pohľadávkou voči žalovanému na základe zmluvného vzťahu o dodávke pitnej vody a
stočného odpadovej vody za fakturované obdobie v čase trvania nájmu.

Podľa§ 365 Obchodného zákona v platnom znení v čase vzniku nároku

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho
plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ
nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 citovaného zákona ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije
počas celého tohto polroka.

Výška úroku z omeškania v rozhodnom čase bola počítaná o 10 % vyššia ako úroková sadzba národnej
banky Slovenska, ktorá v rozhodnom čase činila 5 %. Celkom úrok z omeškania takto činí 15 % ročne.

Podľa § 142 Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému, ktorému vznikli trovy týmto konaním titulom zaplateného
súdneho poplatku z podanej žaloby podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov 6 %

z hodnoty konania 277, 63 € a trovy právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej pomoci (účasť
na pojednávaniach 28.7.2006, písomné vyjadrenie dňa 28.7.2006, účasť na pojednávaní 4.9.2008,
28.4.2009, 11.10.2011, účasť na informatívnom výsluchu dňa 2. 4. 2012, účasť na pojednávaniach
26.6.2012 a 1.7.2014, účasť na pojednávaní dňa 19. 1. 2016, 29. 4. 2016 ) vychádzajúc z hodnoty
konania 4.628,39 €, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
1 úkon právnej pomoci v roku 2006 činil 160, 99 euro. 3 x 160, 99 euro = 482, 97 euro. Odmena za
úkony po 1.1.2009 činí 161,01 euro, 7 x 161,01 euro = 1. 127,07 euro. Celkom odmena advokáta za
úkony právnej služby 1610,04 euro.

Podľa § 15 a 16 ods. 3 citovanej vyhlášky si advokát účtoval hotové náklady formou režijného paušálu,
ktorý v roku 2006 činil 5, 44 euro vychádzajúc z výpočtového základu 16.381,-Sk. 2 x 5,44€ = 10,88€
V roku 2008 výška režijného paušálu činila 6, 33 euro vychádzajúc z výpočtového základu 19.045,-
Sk V roku 2009 výška výpočtového základu činila 695 euro z toho 1/100-ina činila 6, 95 euro. V roku
2011 výška výpočtového základu činila 741 euro z toho 1/100-ina činila 7, 41 euro. V roku 2012 výška
výpočtového základu činila 763 euro, z toho 1/100-ina činí 7, 63 euro. 2 x 7,63€ = 15,26€. V roku
2014 výška výpočtového základu činila 804 euro, z toho 1/100-ina činila 8,04 eura. V roku 2016 výška
výpočtového základu činila 858 euro z toho 1/100-ina 8,58 euro. 2 x 8,58€=17,16€. Celkom hotové
náklady 72,03€.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky si advokát účtoval stratu času ktoré strávil na ceste na pojednávanie
mimo svojho sídla z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť v každom prípade za 2 začaté polhodiny ako
1/60-ina z výpočtového základu . V roku 2011 z výpočtového základu 741 euro činí 1/60-ina 12, 35 euro,
2 x 12, 35 euro = 24, 70 euro. V roku 2012 strata času za jednu začatú polhodinu z výpočtového základu
763 euro činilo 12, 72 euro, 1 x pri účasti na výsluchu svedkyne. A v roku 2014 náhrada za stratu času z
výpočtového základu 804 euro za 2 začaté polhodiny činí 26, 80 euro. V roku 2016 si účtoval stratu času
účasti na pojednávaniach dňa 19.1.2016 a 29.4.2016, z výpočtového základu 858 euro za 5 začatých
polhodín v prípade jedného pojednávania celkom 28,60 euro. Pri dvoch pojednávaniach 2 krát 28,60
euro = 57,20€. Celkom strata času 121,42€.

V zmysle § 16 ods. 4 zákona číslo 655/2004 Z.z. si advokát účtoval hotové náklady cestovné z Bratislavy
do Dunajskej Stredy a späť 94 km pri spotrebe pohonných hmôt 8,5 l/ 100 km, pri cene pohonnej hmoty
1,46 €/, pri opotrebení 0,183€/km, pri účasti na pojednávaní dňa 11. 10. 2011 30,24 eura. V prípade
účasti na pojednávaní dňa 26. 6. 2012 si za obdobných podmienok ako hore účtoval cestovné náklady
pri cene pohonnej hmoty 1,53€/l 30,86 euro. Pri účasti na pojednávaní dňa 1.7.2014 pri tých istých
podmienkach , pri cene pohonnej hmoty 1,52€/l celkom náklady na cestovné 30,78 euro. V prípade
účasti na pojednávaniach dňa 19. 1. 2016 a 29.4. 016 si účtoval pohonné hmoty, pri použití toho istého
motorového vozidla pri cene pohonnej hmoty 1,04€/l, celkom cestovné náklady 25,59 eura. Náklady na
pohonné hmoty celkom 117,67€.

Advokát si účtoval v zmysle § 18 citovaného zákona daň z pridanej hodnoty tak z odmeny, ako aj z
hotových nákladov. S poukazom na novelu vyhlášky číslo 9/2009Z.z. iba s účinnosťou od 1.6.2009
prislúchala daň z pridanej hodnoty nielen z odmeny, ale aj z hotových nákladov. Do tohto obdobia
prislúcha advokátovi daň z pridanej hodnoty výlučne len z odmeny 643,98 € 19% činí 122,36 € a
následne boli úkony po 1.1.2011, keď s účinnosťou od uvedeného dátumu došlo k zvýšeniu dane z
pridanej hodnoty na 20%. Odmeny za zvyšných šesť úkonov činí 966,06 € z toho 20% činí 193,21€.
Hotové náklady titulom režijného paušálu 47,87€ a strata času 121,42 € spolu 169,29 € z toho 20%
činí 33,86€. Z nákladov na cestovné 117,67€ 20% činí 23,53 € = 141,20 €. Celkom trovy právneho
zastúpenia 766,34 € + 1159,27 € + 203,15 € + 141,20 € = 2.152,29 €.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je povinný žalovaný zaplatiť trovy advokátovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku podľa § 160 ods.1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.