Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. júl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/745/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714202781
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714202781.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v spore žalobcu: R. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. a E. X, XXX XX W., proti žalovanej: L. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. B. a E. X, XXX XX W., prechodný pobyt W. XX, XXX XX W., o ochranu osobnosti, na
základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 13C/ 27/2014-99 zo dňa 20. 04.
2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh zamietol a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. V nenapadnutej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil ohľadne toho, že žalovaná je
povinná zdržať sa vyjadrení na verejnosti (prvý výrok). Súd žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovanej
nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Mal za
preukázané, že žalobca v konaní nepreukázal, že výrok odporkyne, ktorá ho podľa žalobcu zasiahla
do jeho osobnostných práv tvrdeniami, že bola počas manželstva fyzicky a psychicky týraná, že sa jej
žalobca vyhrážal zabitím a že jej pod hrozbou fyzického násilia vzal kľúče od osobného motorového
vozidla ŠPZ: W. - XXX CC a bránil jej v jeho používaní, je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv
žalobcu takým spôsobom, že by bola ohrozená vážnosť jeho postavenia a uplatnenia spoločnosti, jeho
dobrá povesť, či jeho česť v očiach ostatných ľudí a to hlavne v okruhu svojej rodiny, to znamená pred
deťmi strán sporu pred rodičmi žalobcu a pred jeho bývalými svokrovcami. Súd prvej inštancie poukázal
na samotné spory, ktoré pretrvávajú medzi stranami sporu s tým, že po podaní návrhu na rozvod
manželstva zo strany žalobcu zo dňa 16. 08. 2012 došlo k vzájomným podávaniam priestupkových,
či trestných oznámení s tým, že najskôr začala podávať oznámenia žalovaná. Následne oznámenia
začal podávať aj žalobca. Pri všetkých týchto oznámeniach o priestupkoch resp. trestných činoch nebolo
preukázané, že by sa jednotlivé skutky stali. Zároveň poukázal na viacero súdnych prebiehajúcich
sporov s tým, že doteraz je neukončené rozvodové konanie, čo sa týka určenia výšky výživného zo strany
žalobcu na maloleté deti, takisto prebiehajú nezhody ohľadne majetkových vzťahov vyplývajúcich z ich
predchádzajúceho manželstva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že výrokmi
žalovanej došlo k zníženiu jeho cti a dôstojnosti v spoločnosti, pričom poukázal na to, že k výrokom

došlo v rámci rodinných vzťahov, ktorý v tom čase medzi stranami sporu boli a v rámci narušených
vzťahov medzi stranami sporu títo aplikovali aj možnosť podať jednotlivé oznámenia. Týmto spôsobom
postupovala žalovaná, ako aj žalobca, ktorý takisto podával, či už trestné oznámenia, alebo priestupkové
oznámenie, pričom v ďalšom konaní nebolo preukázané, že by sa predmetné skutky stali.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca
namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a to na základe
§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ OSP. Žalobca zároveň namietal, že zápisnice sú v rozpore s tým, čo
v skutočnosti bolo povedané na jednotlivých konaniach, dôkazom sú zvukové nahrávky z jednotlivých
pojednávaní. V konaní neboli dostatočne zapisované vážne dôkazy a výpovede do zápisnice, čo mohlo
viesť sudcu k nesprávnemu rozhodnutiu. Navrhol vypočuť si originál nahrávky z konaní. Podľa názoru
žalobcu súd prvej inštancie nevyčerpal všetky možnosti a nezistil skutočný skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Sudca z neznámych príčin
nepredvolal žalobcom písomne navrhnutého zo dňa 23. 02. 2015 svedka E.. C. G., kde by súdu na
pojednávaní dňa 20. 04. 2015 ozrejmila nie lekársky postup liečby maloletého, ale na základe čoho
a koho si dovolila napísať do lekárskej správy E. E. zo dňa 24. 08. 2012 bez preskúmania šetrenia
pravdivosti, alebo policajnej správy „svedok domáceho násilia matka syndróm týranej ženy vyjadrená
depresia“ . Toto jej vyjadrenie vážne poškodzuje meno žalobcu, lebo ho následne žalovaná zneužíva
všade, ako údajne jediný dôkaz jej lživých tvrdení pri rôznych konaniach. Jeden z údajných dôkazov jej
tvrdenia je aj v spise. Vyjadrenia odporkyne k návrhu o rozvod manželstva zo dňa 05. 11. 2012 pod sp. zn.
5P/246/2012. Lekársku správu uviedol, a označil aj v petite na ochranu osobnosti, ako dôkaz. Súd prvej
inštancie zároveň nedostatočne posúdil a vyhodnotil dôvodnosť ako aj obsah všetkých vyšetrovacích
spisov označených v spise, či už podaných zo strany žalobcu, alebo žalovanej na Obvodnom oddelení
PZ Zvolen a Obv. úrad Zvolen. Súd nezaradil a neoznačil do zápisnice a následne do rozsudku dôležitý
spis z Obvodného oddelenia PZ Zvolen, ktorý na jeho osobu podala žalovaná pod č. ČVS: ORP-705/
ZV-ZV- 2014, ktorá skutočnosť mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôkaz, že sudca o
tomto spise vedel a vyjadril sa na adresu žalovanej, ako o vážnej, dôležitej veci, ktorá by mohla
priťažiť žalovanej v konaní. Finálne na neho zabudol. Dôkaz je na zvukovej nahrávke z pojednávania
zo dňa 05. 02. 2015. Súd dostatočne neskúmal pravdivosť výpovede maloletej E. E., ako svedkyne
aj z iných výpovedí v spise v tejto istej veci výpoveď svedkyne je v rozpore s tým, čo uviedla v tomto
konaní žalovaná. Svedkyňa už vypovedala dňa 28. 12. 2012 na polícií a je značne rozpor s terajšou
jej výpoveďou. Dôkaz je v spise pod zn. č. OR PZ - ZV-OPP3-P-1698/2012. Súd nezobral do úvahy
proti rozsudku aj priznanie sa žalovanej na pojednávaní zo dňa 05. 02. 2015, kde na otázku sudcu
v plnom rozsahu k skutku sa priznala a potvrdila opodstatnenosť návrhu na ochranu osobnosti. Súd
mal dostatočne v spise preukázané, že žalovaná sa vedome a cielene dopúšťala a dopúšťa svojimi
nepravdivými tvrdeniami a to nielen v tomto konaní, ale aj v ďalších výpovediach, či už na Obvodnom
úrade vo Zvolene, alebo na polícii, alebo v spise ORP-705/ZV-ZV-2014. Jej nepravdivé tvrdenia mali
cieľ dehonestovať česť žalobcu s cieľom mu citovo aj spoločensky ubližovať, vykresliť ho v očiach ich
maloletých detí, najbližšej rodiny, verejnosti súdu a iných orgánov ako násilníka a despotu. Pri deťoch sa
jej to podarilo. Dôkazy sú v jednotlivých ich rôznorodých negatívnych výpovediach voči jeho osobe, či už
na súdoch polícií, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, alebo v znaleckom posudku, čo malo
za následok, že vzťah otca s deťmi je rozvrátený aj na základe toho, že deti inú možnosť nepripúšťajú,
ako len tú, čo im mama povedala o otcovi a len tomu veria.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 14. 08. 2015, ktoré bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 11. 08. 2015 žalovaná uviedla, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, súd nezanedbal
svoje povinnosti a neporušil § 205 ods. 2 OSP. Obvinenia, ktoré vzniesol žalobca na psychiatrickú lekárku
MUDr. C. G., že „údajne účelovo napísala lekársku správu“, sú zavádzajúce, krivo osočujúce, urážlivé a
nepravdivé. Žalobca svojou neznalosťou zasahuje vo svojich vyjadreniach do kompetencie lekárky E..
C. G., ktoré prináležia napr. iba orgánom dohľadu nad zdravotníckou starostlivosťou a osvojuje si práva,
ktoré mu nepatria. Žalobca si neuvedomuje, ako vypovedali maloleté deti na vyšetreniach u E.. C. G. a to
nielen verbálne, ale aj písomnou formou a grafickým prejavom. Žalobca poúča súd o povinnostiach súdu
o nahrávkach a teraz sa odvoláva na nahrávky z 05. 02. 2015, čím asi len zbytočne zaťažuje orgány PZ
Obvodného úradu Zvolen prokuratúry OS Zvolen, Krajského súdu Zvolen a ÚPSVaR Zvolen. Žalobca
si neuvedomuje, ako boli E. E. položené otázky pri výsluchu na OR PZ v kauze spisu OR PZ-ZV-OPP3-
P 1698/2012 a ako boli položené otázky na pojednávaní dňa 20. 04. 2015 na okresnom súde. Žalobca
sa snaží svojským spôsobom vykonštruovať odpoveď od svojej dcéry, ktorú chcel počuť a nepočul. E.

mala v roku XXXX cež 14 rokov a teraz takmer 17 rokov. S tým, čo E. povedala na súde, vyjadrila
súhlas. Na pojednávaní boli zavolaní na žiadosť žalobcu aj jeho, aj jej rodičia z neznámych príčin, počas
pojednávania žalobca ich účasť ako svedkov zrušil. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd po vyhodnotení
predložených písomných dôkazov odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 20. 04. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 04. 06. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP acontrário) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

9. Žalobca v odvolaní jedným z odvolacích dôvodov uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
na nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Právnym posúdením, je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu, právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou
aplikácie práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

13. Je nesporné, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal práva na ochranu osobnosti podľa § 11
Obč. zák., pričom ako prostriedok ochrany zvolil tzv. satisfakčnú žalobu podľa § 13 ods. 1 Obč. zák., vo
forme požiadavky na písomné ospravedlnenie. Súd prvej inštancie mal už v samotnej žalobe presne
zadefinovaný právny rámec prejednávanej veci a nemal žiadny skutkový, ani právny dôvod sa od neho
odchýliť, resp. ho neakceptovať. Súd prvej inštancie v prípade napadnutého rozhodnutia použil správny
právny predpis, pričom ho podľa názoru odvolacieho súdu i správne interpretoval a aplikoval na zistený
skutkový stav.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonal relevantné dokazovanie pre posúdenie veci,
ktoré smerovalo k zisteniu skutkového stavu. Previedol dokazovanie, z ktorého možno vyvodiť, že
zo strany žalovanej síce došlo k inkriminovaným vyhláseniam na adresu žalovaného, ktoré mohli
byť spôsobilé vytvoriť zásah do osobnostných práv žalobcu, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že
mu tieto vyhlásenia (výroky) zo strany žalovanej, skutočne, objektívne spôsobili konkrétnu ujmu na
jeho osobnostných právach t.j., že došlo k zníženiu jeho cti a dôstojnosti. Žalobca nepreukázal akú
objektívne preukázateľnú konkrétnu a presne špecifikovanú ujmu a jeho osobnostných právach mu
vyhlásenia (výroky) žalovanej spôsobili. Pre úspech v konaní v prípade takejto žaloby totiž nestačí
zistenie, že výroky boli spôsobilé, zasiahnuť do osobných práv fyzickej osoby, ale musí byť preukázané,
že ich skutočne (objektívne) konkrétnym spôsobom do týchto práv zasiahli. Za situácie, keď žalobca
inkriminované vyhlásenia žalovanej síce mohol subjektívne pociťovať ako ujmu na osobnosti, avšak
žiadnu objektívne preukázateľnú ujmu na svojich osobnostných právach vzniknutú v priamej príčinnej
súvislosti z predmetnými vyhláseniami žalovanej nepreukázal, nebolo možné rozhodnúť inak, ako jeho
žalobu zamietnuť.

15. Pokiaľ v odvolaní vytýka žalobca nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu, že nebola
vypočutá navrhnutá svedkyňa MUDr. C. G., ako aj skutočnosť, že súd nezaradil a neoznačil do zápisnice
a následne do rozsudku spis z Obvodného oddelenia PZ Zvolen vedený pod č. ČVS: ORP-705/ZV-
ZV-2014 odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 04. 2015 zistil, že predseda senátu si
splnil voči stranám sporu poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 OSP (platnom a účinnom v čase
rozhodovania), ktorá skutočnosť vplýva zo zápisnice o pojednávaní, teda že strany sporu boli poučené
v zmysle § 120 ods. 4 OSP a že tomuto poučeniu porozumeli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.
09. 2009 sp. zn. 2 Cdo 129/2009. Žalobca ani žalovaná po zákonnom poučení nenavrhli vo veci doplniť
dokazovanie. Následne súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým ďalšie dokazovanie nenariadil a
dokazovanie vyhlásil za skončené. Po vyhlásení uznesenia podľa § 120 ods. 4 OSP (platnom a účinnom
v čase rozhodovania) aktuálne (§ 182 CSP) ďalšie skutkové a dôkazné tvrdenia účastníkov nie sú
prípustné. Žalobca teda nevyužil poslednú reálnu možnosť predložiť, alebo označiť dôkazné prostriedky
a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby. Z uvedených
dôvodov považoval odvolací súd námietku žalobcu za nedôvodnú.

16. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietal nesprávne
hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie (výpoveď svedkyne E. E., vyhodnotenie
vyšetrovacích spisov označených v spise, vyhodnotenie listinného dôkazu lekárskej správy - nálezu zo
dňa 24. 08. 2012, ktorý vydala E.. C. G., psychiater pre deti a dorast) . V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov a dokazovanie zopakuje, alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie
vykonal náležité dokazovania, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v
prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie, alebo aj zistí, že
súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva
z prevedených dôkazov), prípadne ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).
V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom
vychádzal z vyjadrení žalobcu s ním predložených dôkazov z vyjadrenia žalovanej, z výpovede svedkyne
zistených dôkazov a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 OSP
aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal.
Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiadny rozpor s princípmi
formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené
dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

17. Odvolací súd zároveň konštatuje, že procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný
každý ním navrhnutý dôkaz, alebo dôkaz, o ktorom sa účastník subjektívne domnieva, že by mal byť
súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané patrí vždy výlučne súdu a nie
účastníkovi konania (§ 120 ods. 1, § 211 ods. 2 OSP) aktuálne (§ 185 CSP). Ak sa súd rozhodne, že
určité dôkazy nevykoná, napr. pretože sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné, alebo nadbytočné)
nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 10. 2014 sp. zn. 5 Cdo 171/2014).

18. Z obsahu odvolania zároveň vyplýva, že žalobca namieta obsah zápisníc o vykonaných úkonoch
súdom odvolací súd konštatuje, že povinnosť súdu o ním vykonaných úkonoch spísať zápisnicu upravuje
§ 40 OSP (platný a účinný v čase vyhotovenia zápisníc) aktuálne (§ 99 CSP), ktorý rámcovo určuje aj jej
obsahové náležitosti. Podrobnejšia právna úprava spisovania zápisnice je obsiahnutá v ustanoveniach
vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovanom a kancelárskom poriadku pre súdy). Súdom vyhotovená
zápisnica je verejnou listinou, súčasťou obsahu spisu a musí obsahovať náležitosti vymedzené v §
52 až 57 tejto vyhlášky, ktoré sa odlišujú podľa toho, o akú zápisnicu ide. Zápisnica o pojednávaní,
ktorá obsahuje zákonom ustanovené náležitosti, je verejnou listinou. Podľa § 134 OSP (aktuálne § 205
CSP). Obsah zápisnice môže predseda senátu, alebo samosudca meniť spôsobom uvedeným v § 40
ods. 3 OSP, ak pozitívne rozhodne o návrhoch na jej doplnenie, alebo vyhovenie námietkam, proti jej
zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania, alebo správaniu
účastníkov konania, ktorej súd nevyhovie musí byť v zápisnici uvedená (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 10. 12. 2014 sp. zn. 8Cdco 252/2014). Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by žalobca podal
návrhy na doplnenie zápisníc resp. namietal obsah ich znení v čase konania pred súdom prvej inštancie,
nakoľko takáto námietka strany sporu proti zneniu zápisnice, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici
uvedená. Žalobca pochybil tým, že prípadné nesprávnosti záznamu (zápisnice o súdnom pojednávaní
boli vyhotovené použitím diktafónu postupom podľa § 56 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o spravovanom a
kancelárskom poriadku pre súdy) zistené v priebehu súdneho pojednávania nežiadal opraviť predsedu
senátu nadiktovaním správneho znenia, nakoľko zápisnice spĺňajú náležitosti v zmysle § 40 OSP
aktuálne § 99 CSP, ako aj vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy.
Argumentáciu žalobcu odvolací súd považoval za právne bezvýznamnú bez vplyvu na rozhodnutie vo
veci samej.

19. Záverom odvolací súd konštatuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako právnej otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre
rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 09. 2012 vo veci Vojtechová proti Slovenskej republike
(sťažnosť číslo 59102/2008) nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 09. 2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 06. 2009 sp. zn. 5 MCdo 8/2008).

20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému bez
akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces, ale nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaným a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997) resp. to, aby
súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu
( II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003 ).

21. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378 ods. 1, § 219 ods.
1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP s dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie a preto prípadne ďalšie
tvrdenia prenesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie,
strany sporu predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna
časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 04. 2002 č. 64336/01 vo
veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku, porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR napr.
sp zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

22. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol,
rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku (druhý výrok) ako i vo výroku o náhrade trov konania (tretí výrok), ktorý
je zvislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods. 1 CSP), ako vecne správny potvrdil.

23. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti (výrok I.) zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie
nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanej, ktorá úspešná bola v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli
preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovanej (§ 251 CSP)
nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.