Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. júl 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200544
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200544.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, Pribinova 25,
Bratislava, za účasti: 1./ K. H., bytom L., T. XX/XX, 2./ N. H., bytom tamtiež, 3./ M. H., bytom
tamtiež, proti odporcovi: Okresný úrad Nové Zámky, odbor katastrálny, Ul. SNP 3, Nové Zámky, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. V 3274/2015-12 zo dňa 04. 09. 2015, samosudkyňou JUDr.
Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 3274/2015-12 zo dňa 04. 09. 2015.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporcu č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 04. 09. 2015, bol podľa § 31 ods. 3 zákona NR
SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení zákona č. 255/2001 Z. z., zamietnutý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností,
ktorý navrhovali vykonať na podklade zmluvy o zriadení záložného práva č. 176/2015-RAČ zo dňa 15.
05. 2015 uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU s. r. o. Bratislava, Pribinova 25, ako záložným veriteľom
a H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., T. XX/XX, ako záložcom zastúpeným DSS Nestor o. z. Stred
449, Zázrivá, predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO 42180139, Povraznícka 18,
Bratislava, zastúpené predsedom Petrom Mamojkom, podľa ktorej predmetom zriadenia záložného
práva sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Komjatice, ktoré v návrhu na vklad a v zmluve o
zriadení záložného práva boli označené ako:
LV č. XXXX, parc.č. XXX/X, prístavba k rodinnému domu, súp.č. XX k stavbe evidovanej na LV č.
XXXX v BSM záložcu.
Správny orgán rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal obsah predložených listín podľa § 31 a § 42 zákona NR
SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších právnych predpisov. Prílohou návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 01. 2014 uzavretou medzi obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. a dlžníkom. Samostatnou dohodou o splnomocnení zo dňa 24. 01.
2014 dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na naplnenie a hájenie záujmov
splnomocniteľa na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnené právnych úkonov uvedených
v tejto dohode a vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.
r. o. Bratislava. Záložnú zmluvu č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 15. 05. 2015 podpísalo za záložcu. DSS
Nestor o.z. Stred 449, Zázrivá, na základe dohody o splnomocnenia zo dňa 23. 01. 2014. Dohodu o
splnomocnení podpísal záložca ako splnomocniteľ dňa 23. 01. 2014 a splnomocnenec dňa 23. 01. 2014.
Z úradne overenej fotokópie dohody o splnomocnení zo dňa 24. 01. 2014 je ďalej zrejmé, že pretlač
uvedenej dohody obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ s. r. o. ako aj údaje o
splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z uvedeného je možné predpokladať,

že záložný veriteľ vopred určil zástupcu pre dlžníka - záložcu, čo môže mať vplyv na obhajobu záujmov
splnomocniteľa zo strany splnomocnenca.
Ďalej správny orgán poukázal na tú skutočnosť, že dohoda o splnomocnení by mala obsahovať
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre zmluvu v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona.
Správny orgán poukázal vo svojom odôvodnení na príslušné ustanovenia § 31 ods. 1 až 4 OZ ako aj
§ 22 ods. 2.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny orgán má za to, že dohoda o splnomocnení zo dňa 23.
01. 2014 je v rozpore so zákonom, nakoľko splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu
pri výbere svojho zástupcu a taktiež nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody o splnomocnení. Zároveň
dochádza k rozporu záujmov dlžníka a jeho zástupcu, keďže zástupcom je osoba, ktorá už pri spisovaní
predtlače dohody o splnomocnení bola v kontakte so záložným veriteľom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda
o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti
právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, bez akýchkoľvek
pochybností, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Odporkyňa po preskúmaní predložených
listín dospela k záveru, že všeobecná formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu udeleného v zmluve o úvere bez bližšie označenia
nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. bez označenia katastrálneho územia listu
vlastníctva, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, robí
dojednanie neurčité a nezrozumiteľné a preto je takého splnomocnenie pre právny úkon nepoužiteľné.
Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam v tomto prípade k záložnej zmluve by
malo kopírovať samotný predmet zmluvy. Len v takom prípade by splnomocnenec mohol platne uzavrieť
predmetnú zmluvu za zastúpeného dotýkajúcu sa práv k nehnuteľnostiam. Formulácia splnomocnenia
udeleného v zmluve o úvere je neurčitá a v podstate ani splnomocniteľ ani splnomocnenec v čase
uzatvorenia dohody nevedia s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude
zriadená záložná zmluva.
Správny orgán skúmal zákonné náležitosti predloženej zmluvy aj v súlade s novelou č. 102/2014 zákona
č. 250/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 05. 2014. V zmysle ustanovenia § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007
Z. z., podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení plnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v zmene spotrebiteľa je neplatný.
Navrhovateľ vo včas podanom návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože má za to, že správny orgán vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia, prejudikoval neplatnosť splnomocnenia, teda aj záložnej zmluvy na
základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne
určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov zmluvy záväzný. Predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a
záložcom, za ktorého konal zástupca, na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Z predloženého plno mocenstva je zrejmé, že
dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca poučil o následkoch tohto kroku
a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohodu o
splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom sa podľa
názoru navrhovateľa nemôže posudzovať ako spotrebiteľská zmluva, teda sa ani na ňu nevzťahujú
ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje
správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Správny orgán prekročil rámec kompetencií, keď odôvodnenie rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej
zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Navrhovateľ má za to, že záložca zmluvu riadne podpísal a ani jej
nesúlad s dobrými mravmi nespochybnil a čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Táto
právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občiansko-správneho konania a nie správnemu orgánu,
preto to v tom smere považuje za nezákonné.
Navrhovateľ poukázal na to, že OZ neobsahuje žiadnu zákonnú povinnosť špecifikovať nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcu, ktoré majú byť predmetom záložného práva, a to najmä v prípade ak z
obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený
zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Ani katastrálny zákon
a ani ustanovenie správneho poriadku neobsahuje a neustanovuje podstatné obsahové náležitosti

splnomocnenia účastníka správneho konania. Z toho vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho
splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností a teda účastník katastrálneho konania nemá
zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, najmä v
prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu
oprávnený zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne a miestne príslušný podľa § 246
ods. 1 a § 246a O. s. p., ako aj § 250l ods. 1 O. s. p. a podľa § 31 ods. 8 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, vrátane
zákona č. 255/2001 Z. z. a dospel k záveru, že je vecne správne.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy, a to
najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú
prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 citovaného zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Navrhovateľ a odporca sa na pojednávanie nedostavili. Súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101
ods. 2 O. s. p.
K. H. ako účastníčka konania žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že
dlhy sa snaží splácať po nebohom manželovi, avšak je toho veľa.
Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 15. 06. 2016 návrh na
vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 176/2015-RAČ do katastra nehnuteľností, ktorá bola
uzavretá dňa 15. 05. 2015 medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, Pribinova
25, Bratislava a záložcom, zastúpeným DSS Nestor o. z., Stred 449, Zázrivá, predtým ProHelp -
združenie občiansko-právnej pomoci, na základe ktorej záložca zriaďuje záložné právo na zabezpečenie
pohľadávky vzniknutej podľa zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 01. 2014, ktorými veriteľ poskytol
dlžníkovi úver v sume 300,- eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania do zaplatenia. Samostatnou dohodou o
plnomocenstve zo dňa 23. 01. 2014 splnomocnil splnomocniteľ splnomocnenca ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci na hájenie jeho záujmov vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere.
Okrem iného udelil aj plnomocenstvo na všetky právne úkonu, ktoré je potrebné vykonať za účelom
uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení.
DSS Nestor o. z. Stred 44, Zázrivá, predtým Združenie ProHelp so sídlom Povraznícka 25, Bratislava,
zastúpená predsedom Petrom Mamojkom za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa Pohotovosť s. r.
o. Bratislava, ktorá je jeho záväzkom, vyplývajúcim zo zmluvy o úvere uzatvorili dňa 15. 05. 2015 zmluvu
o zriadení záložného práva č. 176/2015-RAČ podľa § 151 a nasl. OZ, na základe ktorej sa dohodli tak,
že pokiaľ si nesplní záložca svoje pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.
01. 2014 dáva do zálohu nehnuteľnosti, ktoré má v bezpodielovom spoluvlastníctve 1/1.
Správny orgán po preskúmaní predložených listín v zmysle § 31 a § 42 zákona NR SR č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov dospel k záveru, že všeobecná formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu udeleného v zmluve o plnomocenstve bez bližšieho označenia
nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t. j. bez označenia parciel, výmer, druhu pozemkov,
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, robí dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto je
takého splnomocnenie na právny úkon nepoužiteľné.
Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí
uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená.
Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v
písomnej forme. Pre písomnú formu plnomocenstva sa niekedy vyžadujú aj ďalšie osobitné náležitosti
spočívajúce v overení podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve, prípadne uvedení konkrétnych
údajov plnomocenstve, čo možno považovať za splnomocnenie na podanie návrhu na vklad záložného
práva, kde je potrebné uviesť akých nehnuteľností konkrétnych, ktoré sú vo vlastníctve záložcu sa
splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy týka.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu.
V prípade právneho úkonu, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí

byť určitosť i zrozumiteľnosť prejavu vôle daná obsahom listiny a teda musí byť poznateľná z jej textu.
Určitosť a zrozumiteľnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti, ani medzi účastníkmi právneho vzťahu ani u osôb nezúčastnených
na tom ktorom zmluvnom vzťahu.
Zo zmluvy o splnomocnení jednoznačne vyplýva, že dlžník ani nebol v osobnom kontakte s ProHelp
združenie občiansko-právnej pomoci, ktorého splnomocnil na ďalšie právne úkony. Jedná sa o
blanketárnu zmluvu o plnomocenstve, ktorá bola predtlačená už pred uzatvorením zmluvy o úvere s
dlžníkom a meno zastupujúceho združenia bolo dopísané mandatárom.
Zo súdnej praxe vyplýva, že Súdny dvor Európskej únie zaraďuje právne vzťahy vyplývajúce z úverových
zmlúv nebankovými spoločnosťami pod režim smernice 93/2013 EHS - v súvislosti s uvedenou
smernicou a jej aplikáciou na oblasti krátkodobých finančných obchodov. Známe sú stanoviská vo veci
C 76/10 POHOTOVOSŤ s. r. o. v Iveta Korčoková zo dňa 16. 11. 2010.
Je nepochybné, že v danej veci existencia dohody o splnomocnení a následne aj Zmluvy o zriadení
záložného práva bola vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa (konkrétne potrebou zabezpečenia
zmluvy o úvere medzi navrhovateľom a dlžníkom) a ich vzťah k zmluve o úvere je tak možné označiť ak
subsidiárny a akcesorický. Pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo by ani k uzatvoreniu
zmluvy o splnomocnení.
Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená, dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody, a preto bola jeho možnosť voliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy, úplne bola odňatá,
pretože na predtlači už bol zástupca občianske združenie ProHelp vytlačené. Súd usudzuje, že
výberu splnomocnenia nedošlo z vôle dlžníka ale iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Tiež
je podstatné uviesť, že obsahové rozvrhnutie dohody ako aj kolónky o nehnuteľnostiach následne
nevylučovali dopisovanie nehnuteľnosti neskôr po podpise dohody. Z týchto dôvodov súd považuje
dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5
OZ, to znamená, že splnomocnenec ProHelp združenie občianskej pomoci nemohol ani platne uzavrieť
záložnú zmluvu.
S účinnosťou od 01. 05. 2014 je platná novela zákona č. 250/2007, kde podľa ustanovenia § 5a ods. 4,
právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečenie splnenia
záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považuje krajský súd rozhodnutie
správneho orgánu za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností o vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
Krajský súd sa plne stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, pre ktoré návrh na vklad zamietol
a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 O. s. p.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou Krajského súdu
v Nitre, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.