Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011018
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115011018.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.06.2017, v
trestnej veci obžalovaného ml. D. Y. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. o odvolaní
okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.5.2016 sp.
zn. 41T 86/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obž. ml. D. Y., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D.,
H. 4

je vinný, že

-minimálne raz v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách začiatkom mesiaca december v
roku 2014 v D. údermi päsťou do ramena vlákal do priestorov verejných toaliet Q. G. na ul. H. 2A v

D. poškodeného mal. Y. H., nar. XX.X.XXXX, kde v kabínke WC stojac za poškodeným sa obtieral pri
pohybe svojou panvou vpred a vzad o jeho zadnú časť tela,

t e d a

-násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil poškodeného k iným sexuálnym praktikám

č í m s p á c h a l

-zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.

Za to mu ukladá

Podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2,3 Tr. zák., pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zák., oproti neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., v spojení s § 117
ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia vo výmere 3 rokov.Podľa § 319 Tr. por. odvolanie ml. obž. D. Y. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. ml. D. Y. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/,e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
-minimálne raz v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách začiatkom mesiaca december v
roku 2014 v D., násilím vlákal do priestorov verejných toaliet Q. G. na ul. H. 2A v D. poškodeného mal.
Y. H., nar. XX.X.XXXX, kde v kabínke WC stojac za poškodeným sa obtieral pri pohybe svojou panvou
vpred a vzad o jeho zadnú časť tela.

Za to mu podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2,3 Tr. zák., pri prevahe poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 2
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 119 ods.
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obž. ml. D. Y. prostredníctvom svojho
obhajcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že sa skutku, za ktorý bol odsúdený, nedopustil, pričom

odvolanie podal proti výroku o vine a treste, ako aj voči konaniu, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo.
Navrhol, aby rozsudok okresného súdu zo dňa 23.5.2016 bol zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré smerovalo proti výroku o vine a treste, okresný prokurátor

dôvodil, že na obžalovaného bola prokurátorkou okresnej prokuratúry podaná obžaloba pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Nestotožnil sa s názorom predsedu senátu Okresného súdu Prešov v tom smere, že tento obžalovaného
neuznal vinným zo spáchania zločinu, ale trestný čin prekvalifikoval na
prečin výtržníctva, nakoľko mal za to, že napriek tomu, že vyslovene nebolo na hlavnom pojednávaní

preukázané, že maloletý mal vyzlečené tepláky a spodnú bielizeň, počas konania obžalovaného bolo
preukázané, že obžalovaný ml. D. Y. sa obtieral o mal. E.H., o jeho zadnú časť tela svojou panvou,
pričom počas obtierania robil pohyb panvou vpred a vzad, tiež ho chytal za bok, predtým maloletého
udrel päť alebo šesťkrát do ramena. Tieto skutočnosti plynú z videa zaznamenaného na mobil svedkom
G. H., ktorý ako jediný priamo videl, ako obžalovaný v kabínke WC Q. G. D. konal týmto spôsobom.

Svedok H. z toho usúdil, že tieto pohyby predstavujú análny styk, čo sa podľa prokurátora nepotvrdilo,
nakoľko pri lekárskom vyšetrení maloletého neboli objektívne diagnostikované žiadne nálezy, ktoré by
nasvedčovali tomu, že na maloletom bolo vykonané sexuálne násilie. Z fotografie, ktorá je založená do
vyšetrovacieho spisu na strane 5, je, podľa názoru prokurátora, zjavné, že obžalovaný stojí v tesnej
blízkosti za maloletým poškodeným a o niečo sa pokúša, teda za nejakým účelom s maloletým v jednej

kabínke WC bol. To, že nebolo na súde preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo
k orálnemu alebo análnemu styku, alebo aby bol obžalovaný vyzlečený a svojim obnaženým údom sa
obtieral o zadnú časť nahého zadku poškodeného neznamená, že tak konať nemohol, keď boli obaja
oblečení. Má za to, že aj napriek tomu, že u obžalovaného sa nepotvrdila sexuálna deviácia, nie je v
poriadku, keď prinútil maloletého, aby s ním išiel do kabínky WC, postavil sa svojou prednou časťou

za maloletého a robil svojou panvou pohyby vpred a vzad, teda obtieral sa o zadok maloletého, podľa
prokurátora išlo u obžalovaného o sexuálne uspokojenie svojej osoby prostredníctvom inej osoby, teda
o tzv. sexuálnu praktiku. Ďalej uviedol, že u poškodeného bola diagnostikovaná tzv. hyperkinetická
porucha ADHD, jeho intelektové schopnosti sú v pásme mentálnej subnormy, tento zážitok ho určitým
spôsobompoznačilnacelýživot,čovyplývaajzvýpovedematkypoškodenéhonahlavnompojednávaní,

ktorá uviedla, že poškodený sa od uvedeného skutku do seba uzavrel, nechodí vôbec vonku, iba keď ho
pošle von so smetím, väčšinou sedí pred televízorom a pred počítačom, čo je, podľa názoru prokurátora,
následok konania obžalovaného. Poukázal na ust. § 200 ods. 2 Tr. zák., kde je možné za tento trestný
čin uložiť trest odňatia slobody od 7 do 15 rokov, súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody
je neprimerane nízky v porovnaní s tým, akým spôsobom sa obžalovaný správal k maloletému a aký

trest mu bol za jeho vyššie popísané konanie, ktoré bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, súdomuložený. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu s poukazom na ust. § 321 ods.
1 písm. b/,e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Na základe podaných odvolaní oprávnenými osobami, podanými v zákonnej lehote, krajský súd v súlade
s ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Prvostupňový súd však pochybil pri hodnotení dôkazov a dospel k nesprávnym právnym záverom.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom poprel
spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou okresného prokurátora, keď uviedol, že síce pošk.
Y. T. poznal, avšak s týmto sa zvykli stretávať pri bloku na ihrisku pri preliezkach, stretávali sa tak dva
alebo trikrát do mesiaca a nikde inde sa nestretávali, ani spolu nikde nechodili. Uviedol, že si nespomína,
aby sa niekedy v decembri 2014 s poškodeným stretol. S poškodeným nemal žiaden konflikt, nikdy ho

fyzicky nenapadol. Na videu, na základe ktorého došlo k začatiu trestného stíhania v tejto trestnej veci,
nie je zobrazený on (obžalovaný).

Zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu, je však usvedčovaný celým radom dôkazov, ktoré
sú vo vzájomnom súlade.

Jedným z usvedčujúcich dôkazov je výpoveď svedkyne - poškodenej G. T., matky poškodeného, ktorá
uviedla, že poškodený trpí diagnózou ADHD, je mentálne zaostalejší, je ako dieťa. V sobotu dňa
6.12.2014 v popoludňajších hodinách jej povedal jej ďalší syn G., aby sa k nemu išla pozrieť na internet,
kde na stránke Q. E. bolo umiestnené asi 10 sekundové video, na ktorom na verejných WC je jej syn Y.

a obžalovaný, ktorý stál za ním a vykonával pohyb panvou, ako keby s ním vykonával análny styk. Ona
sa z toho zhrozila, zavolala syna Y. a pýtala sa, čo to znamená. Na to jej syn (poškodený Y. T.) povedal,
že bol vonku s obžalovaným, a to 1.12., ako aj 5.12., kde ho obžalovaný zobral do obchodného centra
G. na WC, nadával mu, aby spravil to čo chce, viackrát ho bil päsťou do brucha, povedal mu, aby si dal
dole tepláky, hladkal ho po bruchu aj po pipíku, taktiež mu povedal, že ak to niekomu povie, tak ho zbije,

Y. povedal, že obžalovaný mu strkal pipíka do zadku a že ho to bolelo. V pondelok 1.12. prišiel k nim
obžalovaný domov, aby s ním išiel poškodený vonku, iného kamaráta, okrem obžalovaného, poškodený
nemal. Jej syn G. ju upozorňoval, že si všimol, že obžalovaný sa z poškodeného vysmieval a aj do
seba strkali. Na videu spoznala obžalovaného, lebo v piatok, keď prišiel pre poškodeného (Y.), čakal Y.
obžalovaný dnu v byte, pokiaľ sa ten oblečie a spoznala oblečenie, v ktorom bol obžalovaný na videu.

Poškodený mal. Y. T. bol vypočutý iba v prípravnom konaní, kedy uviedol, že bol taký ryšavý chlapec,
jeho brat G. ho pozná. Na otázku, či vie povedať, čo sa stalo a kedy sa stalo uviedol, že v pondelok, keď
prišiel zo školy, prišiel preňho, aby išiel von. O piatej s ním išiel vonku, boli v G., tam išli na vecko na
treťom poschodí, obžalovaný mu tam vulgárne nadával, povedal mu, že ho zbije, že nemá nikde ísť. Na

otázku, čo mu potom urobil, neodpovedal. Na otázku, či na WC mu už nič neurobil, kýval hlavou, že nie,
povedal, že ho udrel päť až šesťkrát. Potom bratov kamarát mal video na počítači a začal to ukazovať
mame. Na otázku, čo sa dialo na tom videu neodpovedal, pozeral do zeme. Odvtedy za ním ten chlapec
nebol. Ten chlapec, čo ho zobral do G. bol jeho kamarát. Na otázku, či to bolo prvýkrát, kýval hlavou,
že áno. Na otázku, či mu tú žiadosť splnil povedal, že áno.

Zo spáchania skutku je obžalovaný priamo usvedčovaný výpoveďou dvoch priamych očitých svedkov,
a to A. D. a G. H..

Svedok G. H. uviedol, že bol v obchodnom centre G., kde išiel na WC, kde z prvej kabínky pri dverách

počul vzdychy osoby, on sa zohol a videl tam štyri topánky, teda, že tam boli dve osoby. Vošiel do
vedľajšej kabínky, postavil sa na WC a pozrel sa vedľa, kde videl dve osoby, kde jednou z nich bol obž.
ml. D. Y., ktorý stál za chlapcom, ktorého nepoznal, robil pohyby panvou dopredu a dozadu, myslí si, že si
ho nevšimli. Obžalovaný mal stiahnuté nohavice, ten druhý chlapec bol trochu v predklone, nevidel, či on(poškodený) mal dole nohavice. Keďže svedok mal svoj mobil pokazený, išiel von z WC na chodbu, kde
bol jeho kamarát A. D., ktorý mu požičal svoj mobilný telefón, ktorým kameroval zhora udalosti v kabínke
WC. Videozáznam mohol trvať asi 37 sekúnd, tí dvaja pokračovali v kabínke, on už prestal kamerovať.

Následne videl ako obžalovaný vyšiel z kabínky, kde si upravoval opasok a silno, rýchlo buchol dverami
na kabínke, ktoré sa však nezatvorili, ale pootvorili a on videl toho chlapca (poškodeného), ako sedí
na WC, nohy mal zdvihnuté na mise a hlavu mal dole pri kolenách, bol oblečený, smutný. Obžalovaný,
keď vyšiel z kabínky, chcel zamaskovať, čo robil na WC a začal sa s ním normálne rozprávať. On
s kamarátom a s obžalovaným vyšli von a až potom vyšiel poškodený. Keď vychádzal poškodený,

obžalovaný sa tváril, že ho nevidí. Pohlavný úd obžalovaného nevidel, ale na videu zospodu vidno aj
pohlavný úd. Obžalovaného pozná cez svedka A. D., s ktorým obžalovaný chodil do škôlky. Na hlavnom
pojednávaní svedok uviedol, že z pohybov, ktoré obžalovaný robil, usúdil, že majú pohlavný análny styk.
Na hlavnom pojednávaní bola vykonaná aj konfrontácia, kde svedok G. H. jednoznačne do očí uviedol
obžalovanému, že v tých kabínkach videl 100%-tne jeho, že robil pohlavný styk. Aj tento svedok (Varga)
uviedol, že obžalovaný si prefarbil po skutku vlasy na čierno.

E. A. D. potvrdil výpoveď svedka G. H., keď uviedol, že boli spolu v G., vtedy išli na WC, on stál pri
umývadlách, H. od neho pýtal mobilný telefón a skutok on videl len na mobile, na vlastné oči ho priamo
nevidel. Tiež jednoznačne uviedol, že z tej kabínky vyšiel vonku obžalovaný D. Y. a v kabínke ešte
ostal sedieť chlapec, ktorého on nepoznal. Obžalovaný sa pri nich (svedkovi H. a D.) zastavil a tváril sa

normálne, pozdravil ich. Natočené video poslal dvom ľuďom. Poškodeného, ani jeho rodinu nepozná.
Obžalovaného pozná od škôlky. E. D. do očí obžalovanému na hlavnom pojednávaní uviedol, že na
záchode bol obžalovaný a robil to tomu chlapcovi.

Svedok G. T., brat poškodeného, uviedol, že jeho brat Y. nemá kamarátov, pred skutkom ho asi trikrát

videl s obžalovaným, pri jednom stretnutí počul ako obžalovaný jeho bratovi Y. nadával, že je tučko,
debil, následne išiel na ihrisko, avšak obžalovaný asi zo strachu ušiel pred ním. Povedal aj mame, aby
Y. nepúšťala s obžalovaným vonku. V októbri 2014 obžalovaného vyháňal zo schodov v ich bytovke,
kde bývajú na prízemí, on mu povedal, aby nechodil pre brata. Obžalovaný sa stále pýtal, či brat je
doma a chcel s ním ísť vonku. Dňa 6.12.2014 náhodne na facebooku na stránke sídliska E. našiel video,

kde jednoznačne bol jeho brat Y. aj s obžalovaným na WC v G.. Keď to brat Y. videl, pýtala sa ho
mama, čo to má znamenať, tento sa rozplakal a následne sa v kuchyni o tom rozprávali. Po tom, čo
videl video, sa chcel opýtať obžalovaného, čo to má znamenať, a preto so svojim spolužiakom E. išli za
obžalovaným, kde im otvoril otec obžalovaného. Správanie brata Y. sa odvtedy zmenilo, je zamĺknutý,
mlčanlivý. Obžalovaného na videu 100%-tne spoznal podľa oblečenia a podľa tváre.

Psychologickým vyšetrením znalec z odboru klinická psychológia detí a dospelých zistil u poškodeného
Y. T. príznaky syndrómu ADHD, teda tzv. hyperkinetickú poruchu, taktiež, čo sa týka kognitívne
schopnosti má poškodený znížené, intelektové schopnosti sú v pásme mentálnej subnormy, IQ 76, čomu
zodpovedajú aj znížené pamäťové schopnosti. Toto zníženie však nie je podľa znalca natoľko závažné,

aby narušilo u poškodeného schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne správne reprodukovať
prežité udalosti, a to aj udalosti týkajúce sa skutku. Znalec nezistil u poškodeného snahu skresľovať
skutočnosti vo svoj prospech, ani snahu poškodiť iným osobám. Vylúčil, žeby si poškodený toto všetko
vymyslel, pretože nemá na to mentálnu kapacitu a taktiež nepredpokladá, aby si vymyslel osobu, ktorá
mu to mala spraviť.

Zo psychologického vyšetrenia obžalovaného ml. D. Y. plynie, že tento má úroveň intelektových
schopností v dolnom pásme ľahkého podpriemeru, IQ 86, má mierne znížené aj pamäťové schopnosti,
hodnovernosť osoby obžalovaného je znížená, má snahu javiť sa v lepšom svetle. Vzhľadom na
dosiahnutú rozumovú a mravnú úroveň bol schopný rozpoznať protiprávnosť konania a svoje konanie

ovládať. Forenzne neboli znížené jeho schopnosti správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
udalosti. K prognóze vývoja osobnosti u obžalovaného konštatoval, že je pozitívna, v prípade rodinného
a sociálne dobrého zázemia.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria, ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní. Vyšetrením obžalovaného znalkyňa
nezistila prítomnosť psychického ochorenia ani sexuálnej deviácie, ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti obžalovaného považuje za plne zachované, obžalovaný chápe zmysel trestného konania,
jeho sexualita nevykazuje úchylku, nie je potrebné, aby sa podrobil ochrannej liečbe. Osobnosťobžalovaného nevykazuje psychopatické rysy, známky, ktoré by mohli v zlosti viesť k recidivujúcemu
protispoločenskému správaniu, jeho sexualita je veku primerane nezrelá, nevykazuje známky deviácie,
nie je dôvod sa domnievať, že by sa v budúcnosti jeho sexualita orientovala v smere sexuálnej agresivity.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ v Košiciach plynie, že vyšetrením biologickej stopy nájdenej na
teplákových nohaviciach modrej farby bolo zistené, že na týchto bola dokázaná prítomnosť ľudskej
spermy, pričom z nej bola vykonaná DNA analýza, ktorá bola úspešná, DNA profil nebol zhodný s DNA
profilom obž. D. Y., avšak bol zhodný s DNA profilom poškodeného Y. T..

Z lekárskej správy, ktorú vykonal chirurg dňa 19.12.2014 (teda asi po 14 dňoch od skutku) plynie, že na
tele poškodeného neboli nájdené žiadne známky po úderoch po bruchu, po hrudníku, resp. poranenia
na konečníku.

Na hlavnom pojednávaní na okresnom súde bol prehratý obrazovo-zvukový záznam z mobilného

telefónu, ktorý vyhotovil svedok G. H..

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel aj krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom
jednoznačne k záveru, že osobou, ktorá na videu, ktoré bolo umiestnené na sociálnej sieti, vykonávala
pohyby panvou v kabínke na verejných toaletách ZOC G. v D. bol obžalovaný ml. D. Y., toto bez

akýchkoľvek pochybností uviedli svedkovia G. H. a A. D., teda tie osoby, ktoré
3To 39/16

vyhotoviliajvideozáznam,pričomA.D.,akoajG.H.obžalovanéhopoznaliosobne,stýmtosarozprávali.
Identita osoby na videozázname pre krajský súd nebola vôbec sporná. Navyše za situácie, že aj matka

poškodeného G. T., ako aj jeho brat G. T. vo svojich výpovediach uvádzali, že obžalovaný chodil pre
ich syna - poškodeného, volával ho vonku, poškodený sa svojej mame priznal, popísal udalosti ako
sa stali v zhode s tým, čo vypovedal G. H. a svedok A. D.. Obrane obžalovaného, spočívajúcej v tom,
že sa na mieste činu, teda na mieste, kde došlo k vyhotoveniu samotného záznamu, v kabínke WC
obchodného centra nenachádzal, lebo bol u starých rodičov, ani krajský súd neuveril, túto považuje

za nedôveryhodnú, vymyslenú, urobenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pričom však jeho
prítomnosť práve v kabínke WC bola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná. Navyše práve
brat poškodeného G. T. po vzhliadnutí videozáznamu na sociálnej sieti toto ukázal rodičom, ukázal to
poškodenému a vzápätí potom navštívil rodičov obžalovaného, ktorým oznámil, čo ich syn urobil, teda aj
G. T. ako osobu nachádzajúcu sa na videozázname s jeho bratom jednoznačne opoznal obžalovaného.

Obžalovaného na videozázname opoznala aj matka poškodeného, ktorá uviedla, že ho spoznala podľa
oblečenia, ktoré mal na sebe, keď pre Y. prišiel k nim domov.

V ďalšej časti sa však krajský súd nestotožňuje s hodnotením dôkaznej situácie tak, ako to vykonal
prvostupňový súd, keď uviedol, že nebolo preukázané, že by obžalovaný donútil poškodeného k

orálnemu styku, k análnemu styku, alebo k iným sexuálnym praktikám. Podľa názoru krajského súdu
jednoznačne z výpovede svedka G. H., ktorý na vlastné oči skutok videl, a uviedol, že obžalovaný
mal stiahnuté nohavice, či tepláky, vykonával pohyb panvou dopredu a dozadu, pričom tohto svedka
na skutok upozornili vzdychy z kabínky WC, svedok G. vnímal skutok ako vykonávanie análneho
pohlavného styku. Nemožno preto, podľa názoru krajského súdu, skutok hodnotiť inak, ako to,

že v danom prípade išlo o donútenie poškodeného k sexuálnym praktikám, keďže nebolo možné
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že by došlo k samotnému análnemu styku. Pokiaľ
ideoargumentyzostranyobžalovaného,resp.jehozákonnýchzástupcov,žekanálnemustykunemohlo
dôjsť, pretože u poškodeného neboli zistené žiadne poranenia na inkriminovaných partiách, resp.
častiach tela, tu je potrebné uviesť, že vyšetrenie poškodeného bolo lekárom vykonané 14 dní od skutku,

teda takéto vyšetrenie by neprinieslo žiadne objektívne výsledky, resp. po takomto časovom odstupe od
skutku už ani nie je možné rozumne predpokladať prítomnosť drobnejších poranení. Navyše nie vždy je
pri pohlavnom styku vznikajú poranenia. Prvostupňový súd opomenul vyhodnotiť časť výpovede svedka
G. H., ktorý jednoznačne uviedol, že na skutok ho upozornili vzdychy vychádzajúce z kabínky WC.
Taktiež skutočnosť, že poškodený bol v predklone. Navyše poškodená G. T. ako nepriama svedkyňa

potvrdila, že poškodený - jej syn, jej povedal, že obžalovaný mu „pchal pipíka do zadku“.

Ani skutočnosť, že obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou, nie je, podľa názoru krajského súdu,
dôkazom, ktorý by vyvracal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností možnosť spáchania skutku,ako to ustálil prvostupňový súd, ktorý usúdil, že keďže obžalovaný netrpí na žiadnu sexuálnu deviáciu,
nemá vôbec žiadnu vnútornú potrebu realizovať svoju sexualitu takým spôsobom, aký uvádza obžaloba.
V praxi sa bežne stáva tá skutočnosť, že aj osoba, ktorá je

normálne sexuálne orientovaná, za určitých okolností, v určitých situáciách, svoju sexualitu prejavuje aj
iným, než heterosexuálnym spôsobom.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu trestného činu, tu sa krajský súd nestotožnil s názorom prvostupňového

súdu. Zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto násilím, alebo
hrozbou bezprostredného násilia, donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku, alebo k iným
sexuálnym praktikám, alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť. Objektom tohto trestného činu
je právo človeka slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote. V danom prípade z výpovede matky
poškodeného plynie, že obžalovaný ho udrel niekoľkokrát a povedal mu, aby o tom nikomu nehovoril,
lebo ho zbije, čo považuje krajský súd za použitie násilie, resp. hrozbu bezprostredného násilia. Tak

orgánom činným v trestnom konaní, ako aj prvostupňovému súdu ušla jedna závažná skutočnosť,
že v danom prípade bolo možné kvalifikovať konanie obžalovaného, aj ako zneužitie bezbrannosti
poškodeného. Nepochybne, ak osoba, ktorá nie je dostatočne rozumovo vyspelá do tej miery, že nie
je schopná posúdiť význam odporu voči vynucovanému, či už pohlavnému styku, alebo inej sexuálnej
praktike, a svoj prípadný nesúhlas s týmto konaním dať dostatočne zreteľne najavo, má byť konanie

proti nej kvalifikované ako zneužitie bezbrannosti. O zneužitie bezbrannosti jednoznačne ide vtedy, ak
ide o poškodeného trpiaceho duševnou chorobou, pre ktorú nechápe význam páchateľovho konania.
Pod pojmom iné sexuálne praktiky je potrebné chápať sexuálne aktivity zamerané na uspokojovanie
sexuálnych potrieb, porovnateľných so súložou, orálnym, análnym stykom z hľadiska intenzity zásahu
do sexuálnej sféry, resp. telesnej integrity iného, obete ako predmetu útoku. Ide o široké spektrum

alternatívneho ľudského sexuálneho správania. Za iné sexuálne praktiky je treba považovať rôzne
praktiky, ktoré smerujú k sexuálnemu vzrušeniu páchateľa.

Z prehratého záznamu, ale predovšetkým z výpovede priamych svedkov skutku, ako aj matky
poškodeného, jednoznačne vyplýva, že išlo o pohyby panvou obžalovaného stojaceho blízko za

poškodeným, ktorý bol v predklone, pričom u obžalovaného išlo o to, aby dosiahol sexuálne ukojenie.
Priamy svedok skutku jednoznačne vnímal uvedené ako análny styk dvoch osôb doprevádzaný
aj vzdychaním. Na základe uvedeného konanie obžalovaného krajský súd kvalifikoval ako zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ prokurátor namietal, že skutok mal byť kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200
ods. 2 písm. b/ Tr. zák., teda, že čin mal byť spáchaný na chránenej osobe, čo je osoba mladšia ako 15
rokov, tu je potrebné uviesť, že podľa § 139 ods. 2 Tr. zák. sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak trestný
čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. V tomto prípade
teda bolo potrebné, čo krajský súd opakovane vytýka orgánom činným v trestnom konaní, výslovne v

skutku uviesť skutočnosť, že skutok bol spáchaný, resp. páchateľ sa tohto trestného konania dopustil
v súvislosti s vekom poškodenej osoby, aby jednoduchšie dosiahol, čo chcel, alebo z iných dôvodov.
Keďže v skutkovej vete už od vznesenia obvinenia táto súvislosť nie je výslovne vyjadrená, podľa § 139
ods. 2 Tr. zák. nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného aj podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., keďže
v tomto prípade by bolo potrebné doplniť dokazovanie, pričom prokurátor ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania v danom prípade nemal.

Keďže ani krajský prokurátor nenavrhol doplniť dokazovanie, nebolo možné doplniť skutok aj o zneužitie
bezbrannosti.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že čas vyhotovenia nahrávok nekorešponduje s výpoveďou matky
poškodeného, v ktorom čase mal byť obžalovaný s poškodeným, a taktiež nekorešponduje s časovými
údajmi svedkov H. a D., tu je treba uviesť, že ustálenie úplne presného času, resp. nie úplne na hodinu a
dátum presne určené momenty, kedy boli obžalovaný s poškodeným spolu, nie sú tak podstatné údaje,
ktoré by robili výpoveď, či už svedkov H. a D., matky a brata poškodeného za svedecké výpovede

dôkazne nedôveryhodné, pretože ide o detaily, ktoré nie sú podstatné, nakoľko jednoznačne bolo
preukázané, že osobou na videonahrávke je obžalovaný ml. D. Y.. Skutočnosť, že z nahrávky nie je
zrejmý nátlak, alebo násilie, ešte neznamená, že tak k násiliu alebo nátlaku nedošlo, keďže podstatnou v
tomtosmereprinahrávkejevýpoveďsvedkaH.aD.,ktoríneuviedli,žebysnáďvideliobochvchádzaťdokabínky, avšak svedok H. začal nahrávať udalosti v kabínke WC až po tom, čo už ku skutku dochádzalo,
čiže vojdenie do toalety na nahrávke nie je zaznamenané.

Státie obžalovaného za poškodeným, obtieranie sa pri pohybe panvou vpred a vzad o zadnú časť tela
poškodeného spojené so vzdychaním nie je, podľa krajského súdu, možné vysvetliť inak, ako konanie za
účelom sexuálneho uspokojenia, keď navyše priamy nestranný svedok toto takto vnímal. Prvostupňový
súd sa nezaoberal ani výpoveďou svedka H., ktorý jednoznačne povedal, že obžalovaný mal nohavice
dole. Taktiež je nelogický záver prvostupňového súdu, že išlo o simuláciu análneho pohlavného styku

u obžalovaného. Práve svedok G. H. vnímal situáciu tak, že obžalovaný má s poškodeným análny
pohlavný styk, navyše vo svojej výpovedi uviedol, že po vzhliadnutí videozáznamu videl na zázname aj
obnažený pohlavný úd obžalovaného. Takýto videozáznam však súdu predložený nebol. Jednoznačne
však svedok H. potvrdil, že obžalovaný mal nohavice dole. Vyslovene v prípravnom konaní svedok
uviedol, že vyšiel von za kamarátom A. D., kde mu povedal, že „v kabínke je Y. a že dáva chlapcovi
do riti, tak to chcel natočiť“.

Pokiaľ ide o kvalifikáciu ako ju ustálil súd prvého stupňa, v konaní obžalovaného vzhliadol prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/,e/ Tr. zák., teda, že obžalovaný sa dopustil na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti, alebo výtržnosti tým, že napadol iného a vyvolával verejné
pohoršenie vykonávaním pohlavného styku, alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných

patologických sexuálnych praktík, je táto kvalifikácia rozporná s odôvodnením, kedy prvostupňový súd
konštatuje, že obžalovaný nekonal v úmysle dosiahnuť sexuálne uspokojenie, na druhej strane v ňom
vidí sexuálny exhibicionizmus. Tu krajský súd konštatuje, že kabínka WC umiestnená v priestoroch
verejného WC nie je miesto verejnosti prístupné.

Pri výroku o treste vychádzal krajský súd zo zákonnej trestnej sadzby, kde Trestný zákon v prípade
zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody od piatich až do desiatich rokov. Vzhľadom ale na to, že u obž. D. ide o mladistvého páchateľa,
je potrebné v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák. trestnú sadzbu stanovenú v ust. § 200 ods. 1

Tr. zák. znížiť na polovicu, pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov
a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky. V danom prípade bolo možné ukladať trest odňatia
slobody od dvoch až do siedmich rokov. Pri ukladaní trestu vychádzal krajský súd z charakteristiky
obžalovaného vypracovanej základnou školou, z ktorej plynie, že obžalovaný dosahoval slabé výsledky
vo vyučovacom procese, v školskom roku 2014/2015 za prvý polrok mu bolo udelené pokarhanie

triednou učiteľkou za porušenie školského poriadku, a to bezdôvodné odmietanie cvičenia na hodinách
telesnej výchovy, za nepripravenosť na vyučovacieho hodiny, nenosenie si pomôcok na hodiny a
neospravedlnené hodiny. V 7. ročníku mu bolo navyše udelené pokarhanie riaditeľkou školy za svojvoľné
opustenie školy, v 8. ročníku bolo riešené údajne nevhodné a neprimerané správanie sa k žiakom nižších
ročníkov. Obžalovaný ml. D. Y. nebol v minulosti ani trestne stíhaný, ani priestupkovo postihnutý. Preto je

obžalovanému potrebné pričítať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda, že obžalovaný
v minulosti viedol riadny život. Krajský súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, bol mu teda uložený trest odňatia slobody vo výmere
2 rokov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň
uložil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na tri roky. Takto uložený trest považuje krajský súd za

trest zákonný a primeraný, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, teda potrebný
na prevýchovu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti.

Odvolanie obžalovaného krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné, keďže
mal za to, že tento sa skutku dopustil. K tomu ešte krajský súd navyše dodáva, že obžalovaný sa

snažil uvádzať, že to bol práve poškodený, ktorý vyhľadával jeho. Tak z výpovede matky, ako aj brata
poškodeného však plynie pravý opak, a to, že práve obžalovaný vyhľadával opakovane poškodeného,
a to za situácie, že ide o osobu takmer o dva roky mladšiu, ku ktorej sa, podľa výpovede brata
poškodeného, správal zle, nie ako ku priateľovi, keď doňho strkal a posmieval sa mu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.