Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209903
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912209903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporkyni F. za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov č. 5, Prešov, IČO
42 176 778 zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie 1.867,20

eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania
vo výške 401,22 eur na účet vedený v Tatra banke, a.s., pobočka Lučenec, číslo účtu XXXXXXXXXXX/

XXXX, VS 8127112 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na povinnosť zaplatiť
žalovanúsumutitulomuzavretejzmluvyopôžičke,ktorúuzavreljejmanželeštesprávnympredchodcom
navrhovateľa VÚB, a.s., kde odporkyňa pristúpila k pôvodnému záväzku.
Odporkyňa sa na pojednávanie vo veci nedostavila, hoci bola riadne predvolaná, preto súd v zmysle §
101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.

Vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, poukázal
na tú skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil od úverovej zmluvy dňa 08. 01. 2007,
kde uplynula premlčacia lehota a jeho nárok je premlčaný.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa
a vedľajšieho účastníka, oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 29. 03. 2005,
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 04. 2007, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB,
dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23. 04. 2009, výzvami zo dňa 07.

04. 2012, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26. 06. 2015 a 30. 06. 2015 a zistil nasledovný skutkový stav.
Manžel odporkyne uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa VÚB, a.s. zmluvu o pôžičke v zmysle §
497 a nasl. Obch. zákonníka dňa 29. 03. 2005, v zmysle ktorej zmluvy veriteľ poskytol mu úver vo výške
50.000,- Sk. Veriteľ postúpil pohľadávku titulom úveru na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 12. 04. 2007, kde predmetom postúpenia bol zostatok pohľadávky v celkovej výške
56.251,16 Sk.

Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a manželom odporkyne, t.j.
zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade
jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a manželom odporkyne má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a manžel odporkyne ako spotrebiteľ,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech
spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú

zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva
bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - manžel
odporkyne nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď
mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného
zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka pokiaľ
nejde o použitie kogentných ustanovení Obchodného zákonníka, v danom prípade úpravu premlčania
v Obchodnom zákonníku.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku navrhovateľ zobral podaný návrh späť voči

manželovi odporkyne Ladislavovi Lakatošovi, ktorý pôvodne bol vedený ako odporca 1./ a konanie voči
tomuto odporcovi bolo na pojednávaní zastavené.
Navrhovateľ v rámci konania súdu predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
ktorú podpísala odporkyňa, v zmysle ktorej dohody bodu 1.3 odporkyňa pristúpila k záväzku podľa §
533 Obč. zákonníka a uznala záväzok pôvodného veriteľa v celkovej výške 1.342,73 eur istiny, ktorý na

navrhovateľa prešiel na základe postúpenia.
V súvislosti s touto dohodou je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom
a odporkyňou, ktorý bol založený na zmluve o splátkovom úvere, ktorá jednoznačne má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, je taktiež vzťahom svojím charakterom spotrebiteľským, keďže ustanovenia
spotrebiteľského práva sa aplikujú nielen na hlavný právny vzťah medzi účastníkmi konania, v danom

prípade zmluvu o úvere, ale aj na právny vzťah, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Pri uzatváraní tejto dohody o splátkovom kalendári
a uznaní dlhu je teda potrebné zisťovať, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá by bola v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá v podstate narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe (smernica Rady a

EP 2005/29, bod 18 preambuly).
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.
V zmysle článku 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29ES o nekalých obchodných
praktikách nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa článku 8 citovanej smernice obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti
berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti obťažovaním, nátlakom, vrátane použitia fyzickej sily alebo

neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Pristúpením k záväzku a uznaním záväzku odporkyňou došlo jednoznačne k zhoršeniu postavenia
odporkyne - spotrebiteľa, kde v prípade platnosti tohto právneho úkonu by došlo k predĺženiu premlčacej

lehoty na 10 rokov, kde jednoznačne bez podpisu tohto uznania záväzku v čase podania návrhu
navrhovateľom by nárok navrhovateľa bol premlčaný s poukazom na odstúpenie od zmluvy, ku ktorému
došlo dňa 08. 01. 2007, kde v čase uzavretia dohody o uznaní uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia
lehota. V situácii, keď ide o premlčané právo v čase jeho uplatnenia na súde treba obzvlášť prísne,
vzhľadom na spotrebiteľské právo, hodnotiť právne úkony, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany, kde aj v prípade nečinnosti odporkyne ako spotrebiteľa navrhovateľ musí
preukázať, že pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku konal s odbornou starostlivosťou a odporkyňa
podpísala uznanie s plným vedomím následkov tohto právneho úkonu a že sa navrhovateľ nedopustil
nekalej obchodnej praktiky.Na jednej strane je potrebné povedať, že súd v iných obdobných konaniach, kde boli osobne vypočutí
odporcovia ako spotrebitelia, ktorí taktiež podpísali dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku,
zistil, že navrhovateľ, resp. jeho pracovníci pri podpisoch týchto dohôd sa dopustili nekalých obchodných

praktík tým, že vyhľadávali odporcov v mieste ich bydliska, zisťovali ich adresy pracoviska u susedov,
nechávali podpisovať dohody pod rúškom dohodnutia si splátkového kalendára, prípadne im bolo
povedané, že podpisom dohody sa vyhnú exekútorskému vymáhaniu dlhu. Toto správanie pracovníkov
navrhovateľa jednoznačne možno chápať ako nekalé obchodné praktiky, ktoré sú v zmysle citovanej
smernice neplatné.

Navrhovateľ počas konania nenavrhol žiadny taký dôkaz, ktorým by bol preukázal, že navrhovateľ
alebo jeho pracovníci pri podpise dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku postupovali s
odbornou starostlivosťou, že by odporkyni pri podpise bolo vysvetlené o čo ide, aké právne následky
má podpis tejto dohody pre ňu, že dôjde k zhoršeniu jej postavenia, že ide o premlčaný dlh, ktorý
podpisom uznania dlhu sa bude môcť znovu súdne vymáhať, kde všetky tieto povinnosti vyplývajú pre
navrhovateľa zo spotrebiteľského práva, ktoré je upravené jednak v Občianskom zákonníku § 52 a nasl.,

v citovanej smernici o nekalých obchodných praktikách, či smernici 93/13EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že spotrebiteľ - odporkyňa
neiniciovala uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, práve naopak, pracovníci
navrhovateľa vyvíjali enormnú snahu k uzavretiu tejto dohody, kde už len samotné koncipovanie dohody
nasvedčuje tomu, že základom by mala byť dohoda o splátkach dlhu, kde uznanie dlhu je koncipované

až v ďalších ustanoveniach dohody. Súd vychádzal z toho, keďže navrhovateľ túto skutočnosť nevyvrátil,
že navrhovateľ pri uzatváraní dohody sa dopustil nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná. Svojím
konanímnavrhovateľsledovalcieľpredĺžiť,resp.obnoviťplynutienovejpremlčacejdobyužpremlčaného
dlhu, čím došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, kde nie je preukázané, že tento úmysel a túto
vedomosť o právnych účinkoch uznania dlhu odporkyňa vôbec mala, či vedela, že ide o premlčaný dlh

v čase podpisu dohody, kde v tejto súvislosti treba prihliadnuť aj na to, že hlavným predmetom činnosti
navrhovateľa je inkaso pohľadávok, čiže navrhovateľ vyvíja enormnú snahu po odkúpení pohľadávok vo
väčšine premlčaných nájsť spôsob nie vždy v súlade s čestnou obchodnou praxou dosiahnuť vymoženie
pohľadávky. Pokiaľ ide o právny úkon pristúpenie k záväzku, ktorý podpísala odporkyňa na základe
uzavretej dohody zo dňa 23. 04. 2009, súd má za to, že ide o neplatný právny úkon. Každý právny úkon

musí spĺňať potrebné kritériá, preto, aby mohol byť platný, musí byť riadne prejavená vôľa tento právny
úkon uzavrieť, právny úkon musí byť uzavretý určite, slobodne a vážne, inak je neplatný s poukazom
na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. V predmetnej dohode mala odporkyňa pristúpiť k záväzku,
ktorý mal manžel odporkyne voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. Pristúpenie k záväzku je pritom
koncipované len jednou vetou v rozsahu „osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Zákona

č. 40/1964 Zb.“. V tomto odseku nie je vôbec uvedené, k akému záväzku odporkyňa pristupuje, aké
sú následky tohto pristúpenia, je tu len odkaz na ustanovenie § 533 Obč. zákonníka bez bližšieho
vysvetlenia, to znamená, že bežný spotrebiteľ nemusí ani vedieť, čo samotný význam slova pristúpenie
k záväzku znamená. Nemusel mať ani vôľu takýto záväzok - právny úkon uzavrieť. Za daných súvislostí
nemožno považovať tento právny úkon za platný jednak pre nedostatok vôle na strane odporkyne,

ktorá nemala ani vôľu uzavrieť právny úkon - pristúpenie k záväzku, nebolo preukázané, že jej bolo
vysvetlené, čo daný pojem znamená, v samotnom pristúpení nie je špecifikovaný ani záväzok, ku
ktorému má odporkyňa pristúpiť, tento je špecifikovaný len pri uznaní záväzku, čo je iný právny úkon a
takto pristúpenie k záväzku nie je určitým právnym úkonom.
Súd má teda za to, že uzavretá dohoda o splátkovom kalendári, uznaní záväzku a pristúpení k záväzku

bola uzavretá zo strany navrhovateľa pomocou nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná berúc
do ohľadu všetky jej črty a okolnosti, kde navrhovateľ využíva pri uzatváraní dohody obťažovanie,
neprimeraný vplyv, prípadne nátlak, ktorá praktika je spôsobilá ovplyvniť správanie priemerného
spotrebiteľa.
Túto dohodu súd považuje aj za neplatnú zo všetkých horeuvedených dôvodov pre jej rozpor s dobrými

mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka s poukázaním na všetky horeuvedené dôvody s prihliadnutím
na to, akým spôsobom navrhovateľ sa snažil dosiahnuť súdne vymáhanie pohľadávky s poukazom
na cieľ navrhovateľa maximalizovať svoj zisk bez ohľadu na všeobecnú zásadu dobrej viery a čestnej
obchodnej praxe, kde navrhovateľ nenavrhol počas konania žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že konal
s dostatočnou obchodnou starostlivosťou zohľadňujúc aj záujem odporkyne ako spotrebiteľa - slabšej

zmluvnej strany pri uzatváraní dohody, ktorá je krajne nevýhodná pre odporkyňu, ktorá mala uznať
už premlčaný dlh bez preukázania skutočnej vedomosti odporkyne o premlčaní dlhu a o vedomosti
odporkyneoskutočnýchnásledkochprávnehoúkonu-dohody.Súdvrámcikonanianemôžepodporovať
také obchodné praktiky, ktoré nahrávajú takým podnikateľským subjektom, ktoré zneužívajú neznalosťa neskúsenosť druhej zmluvnej strany, kde je vecou už navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu,
z akého dôvodu nebol vymáhaný pôvodný dlh od manžela odporkyne v čase, keď ešte nebol premlčaný
tento dlh, kde nebol by žiadny problém pre povolenie súdneho vymáhania už aj premlčaného dlhu za

preukázania, že odporkyňa svojím podpisom na dohode túto dohodu podpísala s plným vedomím čo
podpisuje a aké to má právne následky.
Za daného stavu súd vychádza z toho, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je neplatná a neúčinná voči odporkyni, a preto nedošlo k obnoveniu plynutia novej premlčacej doby a
vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu pristúpenia k záväzku odporkyňou nevznikol platne právny

vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou, na základe ktorého by si mohol navrhovateľ uplatňovať svoj
nárok voči odporkyni, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
Pokiaľ by odporkyňa aj platne pristúpila k záväzku pri neplatnosti uznania pohľadávky, nedošlo by k
obnoveniu novej 10-ročnej premlčacej lehoty, nárok navrhovateľa voči odporkyni by bol premlčaný,
keďže právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy o úvere dňa 08. 01. 2007, na základe ktorej
skutočnosti sa zmluva od počiatku zrušuje s poukazom na ustanovenie § 48 Obč. zákonníka a každý

z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v súlade s ustanovením § 457
Obč. zákonníka. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe v
súlade s ustanovením § 107 ods. 1 Obč. zákonníka a v objektívnej 3-ročnej premlčacej lehote, a keďže
navrhovateľ podal návrh na súd dňa 30. 07. 2012, ide o návrh podaný zjavne po uplynutí 2 aj 3-ročnej
premlčacej lehote. Na premlčanie súd prihliadol jednak na námietku premlčania vznesenú vedľajším

účastníkom na strane odporkyne, ako aj z úradnej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 5b) Zákona
č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd znovu uvádza, že na strane odporkyne
nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, keďže zmluvu o úvere podpísal len jej manžel, kde i prípadný
nárok titulom bezdôvodného obohatenia by bol premlčaný a návrh by bolo potrebné zamietnuť aj z tohto
dôvodu.

Súd vyzval navrhovateľa na predloženie dokladu - výzvy jeho právneho predchodcu VÚB, a.s.
adresovanú manželovi odporkyne pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa. Navrhovateľ takúto
výzvu súdu nepredložil. Ak VÚB, a.s. písomne nevyzvala manžela odporkyne v súlade s ustanovením
§ 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa, nedošlo
platne k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa, keďže z horeuvedeného ustanovenia vyplýva, že

len ak napriek písomnej výzve banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní,
môže banka postúpiť písomnou zmluvou svoju pohľadávku inej osobe, a to nie len banke. Keď takáto
výzva nebola urobená, pohľadávka bola postúpená v rozpore so zákonom, ide o neplatné postúpenie
a navrhovateľ nie je oprávnený vymáhať pohľadávku od odporkyne - nesvedčí mu aktívna legitimácia v
konaní. Aj z tohto dôvodu by bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd podal návrh na konanie pred Ústavným súdom
ohľadom aplikácie ustanovenia § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., v tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že tunajší súd nemá povinnosť predložiť takýto návrh na Ústavný súd, kde súd je toho názoru, že
predmetné ustanovenie je v súlade s Ústavou a s princípom zákazu diskriminácie a taktiež s princípom
právnej istoty, keďže predmetné ustanovenie je súčasťou spotrebiteľského práva a sleduje legitímny

cieľ, vyrovnávanie slabšieho postavenia spotrebiteľa v rámci zmluvných vzťahov, ide o primeraný zásah
do práv a povinností účastníkov konania, kde v danom prípade nebolo ani potrebné, aby súd ex
offo prihliadal na premlčanie nároku, keďže námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník na strane
odporkyne. Čo sa týka námietky navrhovateľa ohľadom toho, že odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu
podal vedľajší účastník na strane odporcov ako neoprávnená osoba, tým, že Krajský súd v Banskej

Bystrici rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, je týmto rozhodnutím tunajší súd
viazaný a nebolo možné na túto námietku v danom štádiu konania prihliadnuť.
Keďže odporkyňa si trovy konania neuplatňovala, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.
Zároveň súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov konania v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keďže vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý mal vo veci

plný úspech, má právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z 3 úkonov právnej pomoci po 81,33
eur (prevzatie veci, odvolanie vo veci samej, doplnenie dovolania vo veci samej), 2 x režijný paušál po
7,63 eur za úkony z roku 2012, 1 x režijný paušál 7,81 eur za úkon v roku 2013, spolu 267,06 eur, ktoré
úkony sú vykonané bez DPH, ďalej 1 úkon právnej pomoci po 81,33 eur za pojednávanie dňa 05. 10.
2015, 1 x režijný paušál 8,39 eur, cestovné za cestu Lučenec - Rimavská Sobota a späť za 60 km pri

základnej náhrade 0,183 eur/1 km v spotrebe 7 litrov/100 km a cene PHM 1,245 eur/1 liter je náhrada
spolu 16,209 eur, kde právny zástupca si uplatňoval len polovičku vo výške 8,10 eur, ďalej náhrada
za stratu času za 2 polhodiny po 13,98 eur, spolu 27,96 eur, kde právny zástupca si uplatňoval len
polovičku, kde mu súd priznal 13,98 eur. Pokiaľ si právny zástupca uplatňoval náhradu za stratu času za3 polhodiny, súd mu priznal náhradu len za 2 polhodiny, keďže podľa vedomostí súdu cesta Rimavská
Sobota - Lučenec trvá max. 1 polhodinu. Takto spolu predstavuje náhrada 111,80 eur + 22,36 eur DPH,
spolu úkony s DPH predstavujú 134,16 eur a celkovo s úkonmi bez DPH 401,22 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.