Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617201732
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617201732.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletú L. C., nar.XX.XX.XXXX , bytom u otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. E. XXX a
L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. XXXX, o zníženie výživného , takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 02.03.2017 návrh na zníženie výživného na maloletú L., v
ktorom návrhu uviedla, že doposiaľ stanovené výživné v sume 80,- eur nie je schopná platiť vzhľadom

na jej finančnú situáciu. Žiadala znížiť výživné zo sumy 80,- eur na sumu 30,- eur, od 01.03.2017.

2. Návrh doplnila v tom smere na pojednávaní dňa 30.03.2017, že je v súčasnej dobe nezamestnaná a
je evidovaná na úrade práce a okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

3. Otec s návrhom nesúhlasil a uviedol, že za mesiac marec 2017 mu matka nezaplatila výživné, pričom
maloletá L. začala navštevovať strednú školu.

4 .Kolízny opatrovník doporučil návrh matky zamietnuť, nakoľko návrh nie je na prospech maloletého
dieťaťa.

5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov , správami o povesti, správou zamestnávateľa otca a
matky, správou zo školy, správou kolízneho opatrovníka, pripojením spisu Okresného súdu Topoľčany
sp.zn. 11P/169/2015 a zistil tento skutkový stav:

6.Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11P/169/2015 zo dňa 05.11.2015 bola maloletá L. C.,
nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu v
sume 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2015.

7. V čase poslednej úpravy výživného matka bola SZČO v oblasti poskytovania rýchleho občerstvenia
v obci D. P., ktorá prevádzka nie je spustená. Má hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni, ktorý spláca

mesačne v sume 237,63 eur. Matka mala vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom.8. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval vo firme G. P., s.r.o s priemerným mesačným
príjmom 502,37 eur. Mal pôžičku vo VÚB banka, ktorú splácal mesačne v sume 80,- eur a z nebankovky
mesačne v sume 50,- eur. Mal vyživovaciu povinnosť k maloletej L..

9. V súčasnej dobe matka pracuje od 01.04.2017 ako pokladník-predavač s priemerným mesačným
príjmom 412,21 eur. Obýva rodinný dom, kde platí poplatky v sume 10,- eur plyn, elektrina 33,90 eur,
voda 12,68 eur štvrťročne, internet + rozhlas 39,47 eur. Vyživovaciu povinnosť okrem maloletej L. má
k maloletej K. G., nar. XX.XX.XXXX.

10. Otec v súčasnej dobe je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, pretože má záujem sa
zamestnať. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou L. a s matkou, ktorej prispieva sumou 150,- eur na
domácnosť. Okrem maloletej L. má vyživovaciu povinnosť k maloletej J. N., nar.XX.XX.XXXX, s matkou
maloletej J. nežijú v spoločnej domácnosti.

11. Zo správy zo školy na čl.58 vyplýva, že maloletá L. navštevuje od 01.09.2017 1.ročník študijný odbor
- pracovník marketingu a náklady na štúdium predstavujú sumu 3.087,20 eur.

12.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

15.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

18.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

19.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

20.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.21.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

22.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

23.Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov,
ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za

celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu
zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62
ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v
pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR,
podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných

pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

24.Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti

a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.

25.Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;

právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

26.Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z
rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne
hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

27.Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zníženie výživného je
neopodstatnený, keďže matka v súčasnej dobe od 01.04.2017 je v pracovnom pomere. V čase podania
návrhu na zníženie výživného matka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, avšak došlo v

tomto smere na jej strane k zmene pomerov. Pokiaľ ide o otca, tento ukončil pracovný pomer, avšak má
záujem sa zamestnať. Maloletá L. od 01.09.2017 začala navštevovať strednú školu, prípravu na budúce
povolanie, je teda nepochybné, že otcovi sa zvýšili náklady na jej celkové zaopatrenie.

28. Súd návrh matky na zníženie výživného zamietol, majúc za to, že tento nie je na prospech maloletého

dieťaťa.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).