Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113228711
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113228711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu S. V., nar. X.X.XXXX,
bytom Š., P.Q. XXX/X, zast. JUDr. Gabrielom Turzom, advokátom, Želiezovce, Schubertova 12, proti
žalovanému: G. S..D.., so sídlom T., C. X, IČO: 36 175 421, zast. JUDr. Vlastimilom Klepáčom,
advokátom, Košice, Krmanova 16, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku 24Cpr 3/2013-134 zo 17.3.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru listom žalovaného z 19.8.2013 a listom z 30.8.2013, je neplatné. Priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania (trovy právneho zastúpenia) proti žalovanému vo výške
1.834,35 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Gabriela Turzu,
advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej

dňa 28.2.2013 medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah a žalobca pracoval u žalovaného vo
funkcii technik, koordinátor stavby, s miestom výkonu práce C., pracovný pomer bol dojednaný na
neurčitú dobu. Žalovaný listom zo dňa 19.8.2013 okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer z
dôvodu zistenia, že dňa 15.8.2013 na stavbe Ž. G. žalobca používa služobné motorové vozidlo na
súkromné účely bez súhlasu majiteľa spoločnosti, čím závažne porušil pracovnú disciplínu a pracovný
poriadok. Následne žalovaný listom z 28.8.2013 odstúpil od okamžitého skončenia pracovného pomeru
z dôvodu nespĺňajúcich formálnych náležitostí v zmysle Zákonníka práce. Listom z 30.8.2013 (žalobcovi

doručeným dňa 2.9.2013) žalovaný opätovne okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ ZP, v ktorom skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru tak, že od 1.8.2013 do 5.8.2013 a od 16.8.2013 do 18.8.2013 žalobca používal služobné
motorové vozidlo na súkromné účely bez súhlasu majiteľa spoločnosti, čím sa v zmysle čl. 6 ods.
b/ Pracovného poriadku dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Súd vec právne posúdil
podľa ustanovení § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 a 2, § 70, § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka
práce (ďalej aj „ZP“) a zistil, že žalobca neplatnosť skončenia pracovného pomeru podanou žalobou

uplatnil v hmotnoprávnej lehote ustanovenej v § 77 ZP. Primárne súd posudzoval zachovanie zákonom
stanovených lehôt na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom v
zmysle § 68 ods. 2 ZP a dospel k záveru, že subjektívna, ako aj objektívna lehota na uplatnenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru bola zachovaná, lebo žalovaný sa prvýkrát začal zaoberaťdôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 2.8.2013, kedy vykonal kontrolu na stavbe
Ž.R. G.. Súd konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom
skončenia pracovného pomeru, ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku

skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia
zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, o.i. pre porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom
závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti
zamestnanca [§ 47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82 Zákonníka práce]. Na okamžité skončenie pracovného

pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, ktoré
musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia
pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej
disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom sa považuje napríklad opakovaná
neospravedlnená neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod. V
posudzovanom prípade podľa interného predpisu žalovaného - Pracovného poriadku č. PrP-R1/02

vydaného dňa 28.12.2012 (článku 6 písm. b/) za závažné porušenie pracovnej disciplíny (okrem
iného) sa považuje aj použitie motorového vozidla spoločnosti na súkromné účely bez súhlasu majiteľa
spoločnosti. Uvedené je v súlade s vymedzením základných povinností zamestnanca v zmysle § 81
písm. e/ ZP, podľa ktorého je zamestnanec povinný hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v

rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Dôkazné bremeno na preukázanie, že zamestnanec
porušil pracovnú disciplínu spôsobom vymedzeným v okamžitom skončení pracovného pomeru, je na
zamestnávateľovi. Pokiaľ ide o obdobie vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru od
1.8.2013 do 5.8.2013, kedy mal žalobca použiť motorové vozidlo na súkromné účely - v konaní nebolo
sporné (žalovaný to nespochybňoval), že v uvedenom čase bolo motorové vozidlo zn. E. P. EVČ: T. XXX

N. na servisnej prehliadke v Y. D., na ktorú ho dňa 1.8.2013 odniesol zamestnanec žalovaného D.Í. Y.
a dňa 5.8.2013 vozidlo zo servisu aj vyzdvihol. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo žalobcovi prvýkrát dané dňa 19.8.2013, a to napriek tomu, že v uvedený deň
už žalovaný (vedenie spoločnosti) nepochybne musel mať vedomosť o tom, že vozidlo bolo na servisnej
prehliadke (z vykonaného dokazovania vyplynulo, že faktúra od servisu bola žalovanému doručená dňa

13.8.2013). Vo vzťahu k druhému skutku, ktorý bol dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru
so žalobcom listom žalovaného zo dňa 30.8.2013 tým, že žalobca mal používať predmetné motorové
vozidlo na súkromné účely v období od 16.8.2013 do 18.8.2013, súd po vyhodnotení vykonaných
dôkazov dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal tvrdené porušenie pracovnej disciplíny žalobcom,
teda že žalobca v danom čase používal predmetné motorové vozidlo na súkromné účely, a z uvedených

dôvodov uzavrel, že v tejto časti je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Vykonaným
dokazovaním mal nesporne preukázané, že v čase vymedzenom v okamžitom skončení pracovného
pomeru,žalobcavprácinebol-čerpalnáhradnévoľno,resp.dovolenku(uvedenáskutočnosťvyplynulaz
evidenciedochádzkyaodpracovanýchhodín),atedaobjektívnetotomotorovévozidlovôbecnevyužíval,
a to ani na služobné účely. Vzal do úvahy, že žalovaný pred okamžitým skončením pracovného

pomeru so žalobcom nevykonal s ním žiadny pohovor, nepredvolal ho za účelom vysvetlenia, aby
svoje podozrenie v tomto smere podporil relevantnými dôkazmi. V konaní nebolo preukázané (ani to
žalovaný netvrdil), že by bol žalobca niekedy upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný
v konaní nedokázal súdu ozrejmiť, na základe čoho dospel k dôvodu vymedzenému v okamžitom
skončení pracovného pomeru, keď pre potvrdenie podozrenia mu postačovali stazky (evidencia jázd)

a evidencia dochádzky a fakt, že pri vykonaní kontroly sa na stavbe nenachádzalo ani vozidlo, ani
žalobca. O skutočnosti, že vozidlo išlo na servisnú prehliadku, mali pritom okrem D. Y. vedomosť aj
nadriadený žalobcu G. J. - výrobný riaditeľ, ako aj P. G. C.. - vedúci dopravy. Súd prihliadol na tvrdenia
žalobcu, ktorý uviedol, že motorové vozidlo po skončení pracovného dňa 15.8.2013, pred nástupom
na dovolenku odparkoval pred budovou kancelárie v C. a odišiel domov. Uvedená skutočnosť, t.j. že

vozidlo ostalo zaparkované v R. celý víkend až do utorka, vyplynula aj z evidencie jázd a z výpovede
svedka G. G.. Súd nepokladal za relevantnú skutočnosť, že žalobca pred nástupom na dovolenku (po
odstavení vozidla v C.), kľúče od vozidla vzal so sebou, a nenechal ho k dispozícii pre výkon pracovnej
činnosti žalovaného počas čerpania svojej dovolenky - posúdenie uvedenej otázky podľa názoru súdu
nebolo a ani nemohlo byť predmetom konania, pretože skutok, pre ktorý bolo žalobcovi dané okamžité

skončenie pracovného pomeru, bol vymedzený inak - použitím služobného vozidla na súkromné
účely žalobcu počnúc dňom 16.8.2013, ktorý skutok žalovaný v konaní nepreukázal. Súd poukázal
na - neprehľadný a nejednoznačný proces a formu prideľovania služobných motorových vozidiel v
spoločnosti žalovaného, keď samotní zamestnanci žalovaného vrátane vedúcich zamestnancov, sitento proces vrátane kompetencií zodpovedných osôb, vykladajú rozdielne, v spoločnosti neexistujú
interné doklady, ktoré sa zaoberajú prideľovaním služobných motorových vozidiel a aj uvedený fakt
nepochybne znižuje právnu istotu účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Poukázal na tvrdenie žalobcu,

že štandardne schvaľoval prideľovanie služobných motorových vozidiel jeho priamy nadriadený G. J.,
výrobný riaditeľ, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné vozidlo bolo pridelené osobne žalobcovi
na plnenie úloh vyplývajúcich z jeho pracovného zaradenia, vrátane presunu náradia zo stavby R. na Ž.
G., a že podľa rozhodnutia vedenia spoločnosti sa žiadna osobitná dohoda o zverení motorového vozidla
do osobnej starostlivosti so zamestnancami neuzavierala, okrem vedenia spoločnosti a riaditeľov. P. G.,

vedúci dopravy potvrdil, že žalobca mal žiadanku na prepravu, ktorú schválil G. J.. Žalobca však nemal
k dispozícii formulár, na základe ktorého sa zveruje konkrétne motorové vozidlo do osobnej starostlivosti
konkrétneho zamestnanca, teda predmetné motorové vozidlo bolo pridelené na stavbu, nie konkrétnej
osobe a mohol na ňom jazdiť nielen žalobca, ale aj iný zamestnanec. Z uvedených dôvodov súd určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru listom žalovaného z 19.8.2013 a listom z 30.8.2013, je
neplatné. Okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 19.8.2013 považoval za absolútne

neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti a pre absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí, čo
napokon žalovaný ani nespochybňoval, keď sám odstúpil od okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo dňa 19.8.2013. Vzhľadom na to, že žalobca s odvolaním tohto úkonu nesúhlasil, pri analogickom
použití ust. 61 ods. 4 ZP súd rozhodol aj o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
listom žalovaného z 19.8.2013.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznalnáhradutrovkonaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniaprotižalovanému,ktorývspore
bol zastúpený advokátom, vo výške 1.834,35 €. Súd posúdil výšku trov právneho zastúpenia podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov
právnej služby a priznal tarifnú odmenu a náhradu hotových výdavkov za jednotlivé úkony právnej služby
v sume 347,44 €, ako aj náhradu cestovných výdavkov (základnú náhradu 409,92 € a náhradu za
spotrebované pohonné látky 231,07 €) a náhradu za stratu času vo výške 857,60 € podľa § 15, § 16 ods.
4 cit. vyhl., § 73 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., § 7 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných

náhradách, § 1 písm. b/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. o
sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Spolu
trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 1.846,03 €, a keďže právny zástupca žalobcu si
uplatnil náhradu v nižšom rozsahu, súd priznal náhradu trov v uplatnenej výške 1.834,35 € a podľa §
149 ods.1 O.s.p. uložil žalovanému zaplatiť ju k rukám právneho zástupcu žalobcu.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vytkol súdu prvej

inštancie, že nepovažoval za preukázané použitie motorového vozidla žalobcom na súkromné účely
v čase od 16.8.2013 do 18.8.2013 napriek tomu, že žalobca potvrdil, že motorové vozidlo pred
nástupom na dovolenku odstavil v C. a nenechal ho k dispozícii pre výkon pracovnej činnosti žalovaného
počas čerpania svojej dovolenky. Žalobca dňa 15.8.2013 preukázateľne vykonal cestu z G., kde
bolo jeho pracoviskom do C., čo bola nesporne súkromná jazda. Podľa žalovaného je potrebné aj

dispozíciu žalobcu s motorovým vozidlom počas dovolenky považovať za použitie motorového vozidla
na súkromné účely bez súhlasu majiteľa, čo je podľa článku 6 písm. b/ Pracovného poriadku č. PrP-Rl/02
vydaného dňa 28.12.2012, považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa žalovaného
výlučnú dispozíciu s motorovým vozidlom počas čerpania dovolenky žalobca potvrdil tým, že kľúče od
motorového vozidla po jeho odstavení na parkovisku v C. vzal so sebou.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci
ktorého zistil správne skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Navrhol napadnutý rozsudok v
plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania
za jeden úkon právnej služby.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods.2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako včas
podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1,
2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470

ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodne podané. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 28.12.2016 o 12.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. poschodie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 22.12.2016 na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Žalovaný odvolanie proti rozsudku podal dňa 2.6.2015 a v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody
upravené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016,

pričom namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací súd v súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP posúdil podmienky prípustnosti
podaného odvolania a jeho dôvody podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku

účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania. Po preskúmaní napadnutého
rozsudku v medziach uplatnených odvolacích dôvodov a z hľadiska námietok žalovaného obsiahnutých
v odvolaní, odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie
a právnym posúdením prejednávanej veci, i so správnymi a presvedčivými dôvodmi napadnutého
rozsudku, na ktoré v súlade s cit. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu poukazuje.

11. Súd prvej inštancie skutkový stav veci objasnil v dostatočnom rozsahu, pri svojom rozhodovaní vzal
doúvahyvšetkyrozhodujúceskutočnosti,ktorévyplynuliztvrdeníúčastníkovavykonanýmidôkazmiboli
preukázané,nazistenýskutkovýstavaplikovalsprávneprávnepredpisyavyvodilzodpovedajúceprávne
závery o právach a povinnostiach strán. Správny je záver súdu, že žalobca sa nedopustil porušenia

pracovnej disciplíny závažným spôsobom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP, ktoré bolo dôvodom
okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru zo strany žalovaného listom z 30.8.2013, resp. že
žalovaný vytýkané závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom v tomto spore nepreukázal.

12. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri svojom rozhodovaní, preto odvolacie
námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska
skutkových zistení ani z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej veci. Súd sa správne vysporiadal
s námietkami žalovaného aj vo vzťahu k tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom tým
spôsobom, že pred nástupom na dovolenku a po odstavení služobného motorového vozidla pred

budovou kancelárie v C. žalobca opomenul odovzdať kľúče od vozidla svojmu zamestnávateľovi, resp.
ním poverenému zamestnancovi, a tým neumožnil žalovanému dispozíciu s motorovým vozidlom.
Vo vzťahu k tejto námietke súd prvej inštancie správne poukázal na to, že toto konanie žalobcu
nebolo predmetom (dôvodom) okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru zo strany žalovaného.
Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce listom z 19.8.2013 (odvolaným písomným zrušovacím prejavom žalovaného z 28.8.2013
pre jeho neplatnosť z dôvodu nedostatku formálnych náležitostí) a následne listom z 30.8.2013
pre skutok používania služobného motorového vozidla na súkromné účely bez súhlasu majiteľa
spoločnosti, a súd správne uzavrel, že nebol daný skutkový dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobcom, lebo v období od 1.8.2013 do 5.8.2013 predmetné motorové vozidlo bolo

na servisnej prehliadke (preto nemohlo byť žalobcom používané) a ani v období od 16.8.2013 do
18.8.2013 žalobca služobné vozidlo na súkromné účely nepoužíval, lebo v tomto čase mal náhradné
voľno, resp. dovolenku a pred nástupom na dovolenku služobné vozidlo ponechal zaparkované
pred budovou kancelárie v C.. Súd pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny žalobcom (jehointenzity) zohľadnil všetky rozhodujúce skutkové okolnosti a správne prihliadol aj na zistené nedostatky
týkajúce sa používania služobných motorových vozidiel zamestnancami žalovaného v rozhodnom
období a neexistujúcu jednoznačnú právnu úpravu vnútorným predpisom žalovaného (interným aktom)

upravujúcim prideľovanie a používanie služobných vozidiel zamestnancami žalovaného, i kompetencie
zodpovedných vedúcich zamestnancov v tejto oblasti. Neobstojí ani námietka žalovaného, že použitie
služobného vozidla zamestnancom žalovaného na súkromné účely bez súhlasu majiteľa spoločnosti
podľa Pracovného poriadku žalovaného č. PrP-R1/02 je považované za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. K uvedenej argumentácii žalovaného odvolací súd poukazuje na doterajšiu judikatúru súdov,

z ktorej vyplýva, že pri hodnotení porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom (jeho stupňa a intenzity)
súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise
alebo pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie
pracovnej disciplíny (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 71/2003, uverejnený Zo súdnej
praxe č. 6/2005).

13. So zreteľom na uvedené, keďže odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené a
uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané, odvolací súd podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako
vecne správny.

14. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom nebol úspešný a trovy
vynaložené v odvolacom konaní úspešným žalobcom, odvolací súd nepokladá za účelne vynaložené,
lebo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného (podanie zo 16.7.2015) neobsahuje žiadne procesne
významné skutočnosti, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako
strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné,
ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v

sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa
neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej
mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§
422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).