Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Hanuščaková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202391
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214202391.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne V. E., N..
XX.X.XXXX, C. A. N. XXX/XX, A., zast. advokátkou JUDr. Janou Švantnerovou, Hviezdoslavova 9,
Bardejov, proti žalovanému M. B., N.. XX.X.XXXX, A. K. XXX/XX, A., C..Č.. S. X, A., F. R., zast. Z. B.,
N.. X.X.XXXX, A. K. XXX/XX, A., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.3.2014 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Bardejov, bytu č. X vo vchode č. 12 na 1. poschodí obytného
bloku C 11a, ktorý je na parcele XXX/X, súp. č. XXX v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXX. Návrh odôvodnila tým, že odporca

M. B. je jej jediný vnuk. V roku 2007 nadviazal známosť s V. K. a neskôr sa zobrali. Ona sa rozhodla, že
mu daruje byt, pretože sa nádejala, že sa o ňu bude starať a že si v byte dožije spokojne starobu. Vnuk
dar prijal aj s vecným bremenom, kde mala zabezpečené doživotné právo bývania v celom byte. Vnuk
sa však ku nej ako darkyni nespráva tak, ako by sa to vyžadovalo. Vôbec sa o ňu nezaujíma, neberie
jej telefón, nechce ju vidieť. Žalovanému dala
i sumu 40.000,-Sk, určenú na pohreb. Žiadala, aby jej všetko vrátil, jeho správanie je pohoršujúce a

urážlivé.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.3.2015 prostredníctvom ustanoveného
opatrovníka uviedol, že nie je pravdou, aby bol jej jediný vnuk. Uviedol ďalej, že pre darovanie bytu
žalovanému sa žalobkyňa rozhodla sama, bez nátlaku. V čase prijatia daru žalovaný pracoval na
Slovensku, často svoju babku navštevoval a všemožne jej pomáhal, vozil ju na vyšetrenia, do kostola,

pomáhal s nákupmi a domácnosťou. Tvrdenie, že žalovaný neberie telefón, ani to, žeby povedal, že ju
nechce vidieť sa nezakladá na pravde. Žalovaný hotovosť, ktorú žalobkyňa opisuje má stále pripravenú
na účel, na ktorú bola určená. Na žiadosť žalobkyne jej už z tejto čiastky bola časť /250eur/ vrátená.
K dôležitému prelomu v ich vzťahu prišlo v čase, keď sa rozviedol. Má podozrenie, že zmena vzťahu k
žalovanému bola spôsobená blízkym priateľstvom žalobkyne a matky jeho bývalej manželky. Neexistujú
žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že žalovaný nejaví žiadny záujem o žalobkyňu, napriek zmene

vzťahu žalobkyne k nemu si on k nej prechováva úctu a je pripravený v rámci svojich možností pomáhať
žalobkyni aj naďalej. Žiadal preto, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 20.4.2016 sa dostavili účastníci konania a ich zástupcovia.

V tejto právnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobného návrhu na

začatie konania zo dňa 25.3.2014, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č.
XXXXX, darovacou zmluvou napísanou formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX,N. XXXXX/XXXX zo dňa 10.9.2007, ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, výsluchom účastníkov
konania, výsluchom svedkyne P. K., V. E. a bol zistený tento skutkový stav:

Podaním zo dňa 27.3.2015 žalobkyňa uviedla, že má aj iné vnúčatá, ale byt darovala žalovanému, preto
lebo mu dôverovala a sľuboval jej, že sa o ňu bude starať a zabezpečovať potreby a že s ňou pôjde
k lekárovi a na nákupy. V čase zmluvy robil na Slovensku, potom odišiel, nenavštevoval ju, nezaujímal
sa o ňu. Nie je pravdou, aby ju navštívil. Odporca sa správa v rozpore s dobrými mravmi. Neexistuje
pre neho, nezatelefonuje jej, neprejavuje záujem, nevie kde je. Komunikoval s jej právnou zástupkyňou

mailom v inej veci. K tejto veci sa nevyjadril.

Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice č. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N.
XXXXX/XXXX dňa 10.9.2007 notárom JUDr. Q. S. došlo medzi žalobkyňou ako darcom, žalovaným
ako obdarovaným k darovaniu nehnuteľnosti v katastrálnom území Bardejov, a to bytu č. 4 vo vchode č.
12 na 1. poschodí obytného bloku C 11a, ktorý je na parcele XXX/X, súp. č. XXX v podiele 1/1 a podielu

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXX. Obdarovaný
dar prijal do svojho výlučného vlastníctva. Zároveň sa účastníci dohodli na zriadení vecného bremena
vo forme doživotného bývania a užívania celého bytu. Vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne. V čl.
X zmluvy sa udáva, že obdarovaný berie na vedomie poučenie, že darkyňa sa môže domáhať vrátenia
daru, ak sa obdarovaný správa k nej alebo k členom jej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Záverom notárskej zápisnice sa udáva menom notára, že túto notársku zápisnicu napísal, účastníkom
prečítal a vysvetlil, títo ju na znak súhlasu pred ním podpísali.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že žalovaný M. B., N.. XX.X.XXXX je titulom darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena vlastníkom nehnuteľností parcely č. XXX/X o výmere
395m2 zastavané plochy a nádvoria s spôsobom využitia parcely na pozemok, na ktorom je postavená

bytová budova označená súpisným číslom a evidovaná na liste vlastníctva XXXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný M. B., N.. XX.X.XXXX je titulom darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena vlastníkom nehnuteľností - bytu č. 4 vo vchode č. 12 na 1.
poschodí obytného bloku C 11a, ktorý je na parcele XXX/X, B.. Č.. XXX v podiele 1/1 a podielu priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX.

Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra Bardejov povolený pod č. M. XXXX/XX.

Z ospravedlnenia žalovaného ( čl. 93 ) vyplýva, že pracuje v Nemecku ako manažér Pre Nemecko pre

spoločnosť Spiš Market, spol. s r.o..

Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvajú na podanom návrhu. Od podania návrhu doposiaľ
sa nič nestalo. Vnuk si neplní povinnosti, správa sa pohoršujúco, narušuje tým dobré mravy. Odkedy
bol podaný návrh babku nenavštívil, vyhýba sa pojednávaniu. O uvedenom správaní svedčí aj to, že

príde na 1-2 dni domov a starú matku nenavštívil, aj to svedčí o jeho charaktere. Poukázala na § 630
OZ. V prípade jej smrti byt chcú predať a mať z toho zisk. Návrh považuje za opodstatnený, pretože
navrhovateľka považuje správanie odporcu voči svojej osobe za také, ktoré hrubo porušuje dobré mravy.
Hrubé porušenie dobrých mravov vidí v tom, že odporca ako obdarovaný sa voči jej osobe správa
neúctivo, nenavštevuje ju, nekomunikuje s ňou písomne, ani iným spôsobom, nezaujíma sa o jej zdravie

a o to, či má z čoho žiť a ako žije. Neprejavuje ochotu sprevádzať ju na lekárske ošetrenia a ak je
aj chorá, v nemocnici, ani v domácnosti ju nenavštevuje a neprinesie jej žiadny darček, prípadne iné
potraviny, čím by jej ako dôchodkyni uľahčil živobytie. Okrem toho navrhovateľka odporcovi po spísaní
darovacej zmluvy dala aj sumu 40.000 Sk na svoj pohreb. Do dnešného dňa ju odporca neinformoval,
čo je s týmito peniazmi. Navrhovateľka sa obáva, že v prípade jej smrti, ju osoby, ktoré jej t.č. pomáhajú,

nebudú mať ani za čo ju pochovať. Taktiež navrhovateľka vidí v správaní odporcu podvod v tom, že
jej neoznámil, že pri spisovaní darovacej zmluvy do tejto nebolo ako vecné bremeno vložené, že je
obdarovaný povinný sa o ňu aj postarať v starobe, aj chorobe. Bolo tam len napísané, že má možnosť
v byte bývať. Podľa uvedenia navrhovateľky táto celý čas žila vo viere, že za to, že svojmu vnukovi
dala byt, tento nielenže jej umožní v byte bývať, ale bude sa aj voči nej ako vnuk správať, teda, že jej

zabezpečí a pomôže ako v nákupe potravín, tak aj v prípadnej chorobe. Podľa názoru navrhovateľky,
ak odporca jej vnuk nemôže tieto veci splniť, podľa jej názoru mal mať toľko charakteru, že on sám jej
mal byt vrátiť s tým, že vzhľadom na to, že žije v zahraničí sa nemôže o ňu postarať a aby peniaze,
príp. byt dá osobám, ktoré jej zabezpečia v jej starobe nielen bývanie, ale aj opateru. Navrhovateľka jeuž v t.č. vo veľmi zlom zdravotnom stave a v prípade, že bude umiestnená do nejakého zariadenia pre
dôchodcov, z dôchodku nemá finančné prostriedky zabezpečiť si solídne bývanie v solídnom ústave.
Ak by sa mohla na svojho vnuka spoľahnúť, že je to za hodnotu bytu, ktorý získa po jej smrti, nikdy by

sa nedomáhala vrátania daru, ale navrhovateľka túto istotu nemá a preto podľa jej názoru je správanie
odporcu ako obdarovaného také, že porušuje hrubo mravy. Navrhovateľka sa o skutočnosti, že v zmluve
nie je zakotvené, že sa obdarovaný má o ňu v starobe a chorobe postarať, dozvedela v podstate až
vtedy, keď jej to bolo vysvetlené pri
návšteve advokátskej kancelárie, kde jej bolo prečítané znenie vecného bremena a bola upozornená

na to, že je tam napísané len doživotné právo bývania. Navrhovateľka naďalej tvrdí, že pri spisovaní
darovacej zmluvy u Dr. S. žiadala aj doživotnú opateru a že ústne bola utvrdená v tom, že sa to aj
uskutoční a preto je pravdou, že pri podpisovaní zmluvy si túto ani neprečítala, verila svojmu vnukovi
a aj notárovi a darovaciu zmluvu podpísala. Vyššie uvádzané skutočnosti preto považujeme za hrubé
porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 OZ a navrhujeme návrhu vyhovieť a odporcu zaviazať
na zaplatenie trov konania. Navrhovateľka chce byt pre seba. Čo sa týka p. Kratochvílovej, tak je to

bývalá svokra p. odporcu. Táto by byt ani nechcela. Dnes je tu preto, že dnes ju nemal kto doviesť na
pojednávanie. Poukazuje tiež na jej zdravotný stav. Nie je iná osoba, ktorá by sa o ňu postarala.

Zástupca žalovaného ( aj v pozícii jeho opatrovníka ) uviedol, že nesúhlasia so žalobou, navrhujú
ju zamietnuť. Tvrdenia v nej sú účelové domnienky bez predloženie listinných dôkazov a svedeckých

výpovedi. Žalovaný sa ničím neprevinil, ani neporušil dobré mravy. Syn Viliam je slušný a vážený
občan, ktorého si vážia v práci, pracuje na manažérskej funkcii a riadi najmenej 50 zamestnancov. Je
uznávaný aj v svojom okolí, je ochotný a obetavý. To, že ho momentálna ekonomická situácia prinútila
hľadať si prácu v zahraničí nič nehovorí o tom, aby tým mal porušiť dobré mravy. Pracuje tam po celý
čas asi od roku 2011, 2012. Doma bol len 2 x a to na krátko, aby si odpočinul a šiel ďalej. Postoj

navrhovateľky sa k synovi zmenil po tom, čo sa rozviedol so svojou bývalou manželkou ( rodenou
Kratochvílovou ), ktorej matka ( svedkyňa p. K. ) mala vplyv na navrhovateľku. Navrhovateľka pod
vplyvom týchto okolností neschvaľovala tento rozvod a sama pomáhala v diskreditácii terajšej priateľky
odporcu. Syn sa nevytratil, len si našiel prácu v zahraničí. To, že počas práce a počas pobytu na
Slovensku nenavštevoval navrhovateľku a že jej vôbec nepomáhal, sa nezakladá na pravde, lebo sám

môže dosvedčiť, že mnohokrát sa jeho pýtal, čo bude robiť. Odpovedal, že ide za babkou, lebo
ho požiadala o pomoc. Napriek tomu, že vzťahy jeho osoby ako bývalého zaťa s ňou neboli najlepšie,
schvaľoval to. Hovoril mu, že je to pekné, že pomáha babke a vôbec jeho rozhodnutie nespochybňoval,
ani mu v tom nebránil. V stanovisku sa uvádza, že odporca hrubo porušuje dobré mravy. Toto tvrdenie
nie je podložené žiadnym dôkazným materiálom. Rovnako sa nezakladá na pravde a nie je ničím

podložené tvrdenie, že navrhovateľka pre odporcu neexistuje a že o ňu neprejavuje záujem. Tvrdenie,
že navrhovateľka pre odporcu neexistuje a že jej nezatelefonuje, nie je pravdivé a potvrdil, že bol
svedkom toho, keď syn telefonoval s navrhovateľkou a vypočul si od nej samé nepekné veci a nadávky.
Najprv od neho navrhovateľka žiadala peniaze a keď jej povedal, že už jej dal v rámci svojich možností
a momentálne jej nemôže pomôcť, vypočul si nadávky a vyhrážky. Výpoveď žalobkyne je plná rozporov

a domnienok a je založená na klamstve. Syn nikdy nepovedal, že navrhovateľku nechce vidieť do smrti.
K vecnému daru 40.000 Sk sa vyjadrili písomne. Táto je určená na vystrojenie pohrebu navrhovateľky.
Peniaze sú na účte odporcu a je pripravený za nich vystrojiť jej pohreb, aj napriek tomu na jej žiadosť
jej poukázal späť sumu 250 eur. Odporca je pripravený, ak o to žalobkyňa požiada celý zbytok peňazí
vrátiť a prehlasuje, že aj napriek tomu jej pohreb na vlastné náklady vystrojí. Namietal výpoveď svedkyne

Kratochvílovej, keďže jej svedecká výpoveď nebude nestranná a bude účelová. Navrhuje, aby ju súd
zamietol alebo nebral k úvahe. Svedecká výpoveď p. Kratochvílovej bola len spleťou domnienok a
citových výlevov. Odporca nikdy nepovedal navrhovateľke, že ju nechce do smrti vidieť. Odporca je
pripravený hotovosť vrátiť napriek tomu, že ju nemusel ani priznať, lebo nebola podložená písomnou
darovacou zmluvou. Aj keby k vráteniu tohto daru prišlo, napriek tomu syn vyhlasuje, resp. odporca

vyhlasuje, že je pripravený na vlastné
náklady tento pohreb vykonať. Tak ako bolo uvedené v svedeckej výpovedi p. E., skutočne boli vzťahy
odporcu a navrhovateľky dobré do chvíle, kým sa nerozviedol so svojou manželkou, ktorá bola dcérou
svedkyne p. Kratochvílovej. Čo sa týka svedeckej výpovede p. E., ten sa nevedel vyjadriť, kedy
a ako došlo ku konfliktom, nebol toho svedkom. Žiadny konflikt nevznikol, ani nebol. Keď odporca

nenavštívil navrhovateľku počas hospitalizácie, bolo to len a len z pracovných dôvodov. On tam vlastne
už žije. Je tam prihlásený k prechodnému pobytu, z jeho miezd sa tam odvádzajú odvody. Odporca od
ukončenia štúdií bol zárobkovo činný a nebol nikdy závislý na finančnej podpore ani otca, ani babky,
teda navrhovateľky. Nie sú pravdivé tvrdenia, že mal k babke chodiť len pre peniaze. Vo veci okolnostiokolo spísania darovacej zmluvy, sú presvedčení o tom, že navrhovateľka bola v čase jej podpisu pri
plnom vedomí a bola informovaná o tom, čo zápisnica o obdarovaní obsahuje. Neboli od protistrany
doteraz informovaní o tom, aby samotná darovacia zmluva bola spochybnená. V prípade rozhodnutia

súdu o vrátení bytu, navrhovateľka ho chce prepísať na p. K.. Žaloba bola položená na krivých a
nepravdivých tvrdeniach. Tieto neboli potvrdené ani výpoveďami svedkov. Navrhovateľka je pod silným
citovým vplyvom p. Kratochvílovej, ktorej dôveryhodnosť, ako svedka spochybnili. Odporca má zato, že
dôkazy uvedené v žalobe sú len fiktívnymi domnienkami žalobkyne a preto navrhuje žalobu zamietnuť.

Výsluchomžalobkyne súdzistil,že vnukpovedal,žejunechcevidieťdosmrti.Chce,abybolpredvolaný,
všetko je vymyslené všetky veci, čo popísal. Je to román.
Na otázku súdu, nech žalobkyňa uvedie, prečo žiada o vrátenie daru a pod., žalobkyňa uviedla, lebo
ju nechce vidieť a ani počuť do smrti. Povedal to telefonicky. Počula to aj jej priateľka Kratochvílová,
telefonicky, spolu telefonovali, obe počúvali, má taký bezdrôtový telefón. Bolo to pred troma rokmi.
Potom uviedla, že teraz.

Na otázku súdu, nech žalobkyňa uvedie, či má aj iné dôvody na vrátenie daru, žalobkyňa uviedla, že
starala sa o neho aj 40.000 Sk mu dala. Najprv ich dala neteri B., tá ich preložila na jeho účet, keď sa
už o ňu bude starať. Ani jej nezdvíha telefón, keď mu volá. Keď mu zavolá, tak jej nezdvihne. Naposledy
jej volal asi pred 2-3 rokmi, on je na otcovi závislý. Nevie kedy presne.
Naotázkusúdu,nechžalobkyňauvedie,akosavnuksprával,keďmudarovalanehnuteľnosť, žalobkyňa

uviedla, že vtedy to bol dobrý chlapec, chodil s ňou.
Na otázku súdu, nech žalobkyňa uvedie, ako sa správal po darovaní, žalobkyňa uviedla, že nevedel jej
zatelefonovať, nadával jej. Vtedy telefonicky.
Na otázku súdu, nech žalobkyňa uvedie, keď jej vnuk nadával, či to oznámila napr. na polícii, žalobkyňa
uviedla, že nie. Nie je taká osoba. Chce sa ho opýtať, prečo to tak urobil . On sa nedostavil 3x na súd.

Má pevnú linku, mobil nie.
Na otázku súdu, nech žalobkyňa uvedie, kedy sa naposledy s vnukom stretli, žalobkyňa uviedla, že
nikdy. Odvtedy, keď zavolal nechodí, len čo zavolá.
Na otázku súdu, nech žalobkyňa uvedie, či jej teda vnuk volá, či nie, žalobkyňa uviedla, že volá a nehlási
sa alebo ona zavolá a on sa neohlási.

Žalobkyňa uviedla, že to, čo urobil Viliam je nehorázne. Martin jej pomáha, Viliam absolútne nie, peniaze
jej bral, teraz ju nechce ani vidieť, ani ju nevidel, ani telefonicky. Od posledného telefonátu ju ani nevidel.
On ho buntuje proti mne. Nič nie je pravdou. Chce byt pre seba.

Výsluchom žalovaného súd zistil, že je pracovne vyťažený v Nemecku. K vzťahom medzi ním a

žalobkyňou uviedol, že po rozvode jeho rodičov sa odmlčali, ale následne k sebe našli cestu. Babku
navštevoval, bral ju k lekárovi, staral sa o ňu, snažil sa jej vždy vyhovieť
a pomôcť. Ich vzťah bol dobrý počas jeho manželstva. Zmenil sa v roku 2012, kedy natrvalo zostal
v Nemecku v práci a jeho manželský vzťah sa nevyvíjal podľa jeho predstáv, požiadal o rozvod, čo
možno bolo prekvapením pre babku, ale následne ho požiadala, aby prišiel aj s novou priateľkou, čo

sa aj stalo. Bola k nim veľmi milá, aj k priateľke, upratovali vtedy kuchyňu s tým, že sa dohodli, že
ďalšie upratovanie urobia neskôr. Tak musel odísť do zahraničia a nastala taká situácia, že mu volala
mama jeho priateľky, že mala nepríjemný telefonát, ktorého obsahom boli nepekné, vulgárne slová,
nadávky, ako vychovala dcéru. Jednalo sa o telefonát z čísla pevnej linky. Jednalo sa o číslo jeho babky.
Samozrejme ona telefonát poprela. Vtedy sa rodine priateľky ospravedlnil a požiadal babku, aby to

nerobila. Takýto telefonát sa opätovne opakoval, zrejme sa jednalo o telefonát jeho priateľke, keďže
tam odzneli nadávky. Babka zrejme nevedela, komu volá. Chce podotknúť, že telefónne číslo dala p.
Kratochvílová, myslí si, že nastal tlak od p. Kratochvílovej. Babky sa pýtal, prečo to robí a povedal jej, že
keď to neprestane, tak nemá dôvod sa s ňou rozprávať, stýkať a tváriť sa, že sa nič nedeje. Snažil som
sa predísť konfliktom, aj preto vtedy povedal, že ak to neprestane, tak ho nemusí vidieť. Je pravdou, že

babka často volala, ale nedvíhal. Raz zodvihol, boli to urážky, nadávky, prečo sa rozviedol a pod.. Čakal
od nej iné správanie, keď vtedy k nim bola milá. Keď s ňou bol niekedy koncom septembra 2012, tak jej
ešte dal 300 eur, lebo hovorila, že nemá peniaze, potrebovala zaplatiť nejaké splátky z teleshopingov.
Ešte jej bol kúpiť aj lieky za 30-50 eur, už si presne nepamätá. Osobne bol pritom, ako matka jeho
priateľky mala neprijatý hovor z pevnej linky babky. Povedal jej, že nech tie telefonáty neprijíma, hanbí

sa za tie telefonáty. Prekročila hranice. Vtedy jej už povedal, že si takéto správanie neželá. Aj sa ho
pýtala, prečo nepríde. Mal však informáciu o tom, že je hospitalizovaná v nemocnici, v tom čase bol v
zahraničí, komunikoval s bratrancom, ktorý ho uistil, že nie je žiaden problém, že chodí, komunikuje, že
sa o ňu postarajú s mamou. Teda nebola taká informácia, akú mal o jej zdravotnom stave z Ameriky.Bratranec taktiež ako pracujúci tam tiež chodil, až tak nie často. Vtedy sa ho opýtal, či by babke nebolo
lepšie v domove dôchodcov, kde by sa o ňu postarali, na čo mu odpovedal, že nie, že to už riešia
na mestskom úrade. On bol pracovne v zahraničí. Musí povedať, že zmena v ich vzťahu nastala po

rozvode. Myslí si, že je to vplyvom p. Kratochvílovej, ktorá tiež bola nepríjemná k jeho rodine, aj k rodine
jeho priateľky. Vyporiadanie BSM nie je ukončené, nevyvíja sa to podľa ich predstáv, chceli by ho obrať
o všetko. Vždy si spomenul na babku, priniesol jej nejaký darček, ako napr. nočnú košeľu a pod.. Mali
spolu dobrý vzťah. Keď bol na Slovensku, telefonoval jej, zobral ju na nákup, na návštevu, k lekárovi,
ešte si od otca požičal auto. Aktuálny stav je taký, že sa nekontaktujú, ale len preto, aby sa vyvaroval

konfliktom. Babku si váži, prechováva k nej úctu. Nikdy jej hrubo nenadával, vždy sa k nej správal s
úctou a pokorou, nikdy k nej nebol nezdvorilý. Vždy jej pomohol, ak bol na Slovensku. Vyjadrenia, že
ju nechce vidieť, alebo že jej praje smrť sú vymyslené, nič také nepovedal. Nikdy by si nedovolil také
povedať nielen k babke, ale všeobecne. Všetko bolo spôsobené len tými telefonátmi, že sa odmlčí, čo
aj urobil. Nikdy sa k nej tak nesprával tak, aby to bolo v rozpore s morálkou či dobrými mravmi. Uviedol,
že má tie peniaze na pohreb. Babka podľahla rôznym nákupom z teleshopingu, nakúpila rôzne veci,

čo nemohla z dôchodku finančne zvládať. Aj preto jej vtedy nechal tých 300 eur. Myslí, že sa jednalo o
nejaký matrac. Preto mal podozrenie, aby tieto peniaze neboli minuté na tento účel. Nemá problém
jej peniaze vrátiť a trvá na tom, že vykoná pohreb, aby bola pochovaná s úctou, tak ako sa patrí. Tie
peniaze drží kvôli tomu, aby boli použité na ten účel, na ktorý boli určené. Tie peniaze boli na účte v
spoločnosti, ktorá už neexistuje. Bol tam určený za správcu, bola tam babka a aj p. B.. Peniaze vzal

k sebe. Mohlo sa jednať v prepočte o cca 1.000 eur, bolo to ešte v slovenských korunách. Nevie už
presnú sumu. Pozdravil všetkých pred pojednávaním dobrý deň. Návrh na darovanie prišiel od babky
s tým, že povedala, že Martin už dostal dosť, že
toto je pre neho. Jediné, čo chcela je, aby v tomto byte mohla dožiť do smrti. Za týmto účelom sa
zriadilo vecné bremeno. V jednom telefonáte mu povedala, že ak k nej nepríde, tak jej má vrátiť byt.

Bolo to niekedy v r. 2013, lebo na to o 3-4 mesiace mu prišla informácia o začatí súdneho konania.
K výpovedi p. K. uviedol, že nie je pravdou, aby k babke chodil len pre peniaze, keďže už počas
štúdia si zarábal brigádne, bol na brigádu aj v Nemecku. Chodil k nej na návštevu, ale nie pre peniaze,
samozrejme babka mu dala nejaké peniaze na prilepšenie. Pani K. je zaujatý svedok. Tiež spomínala,
že mal vystrájať. Je človek, čo má svoj názor, čo si za ním stojí. Pri debatách vyslovil vždy svoj názor.

Nie je pravdou, že povedal, že ju do smrti nechce vidieť. Povedal len, že keď sa bude takto správať, tak
ho nemusí vidieť, čo je rozdiel. Že jej mal nadávať, byť v amoku, k tomu uviedol, že nie je psychický chorý
človek, denne pracuje s ľuďmi, kde musí konať rázne a so svojim názorom. K veci sa vyjadruje vecne,
konkrétne a nie emotívne. Nikdy na ňu slovne neútočil. Povedal si svoj názor, ktorý si obhájil. Udávala,
že sa to malo stať niekedy rok po rozvode, tak asi ťažko mohla prebehnúť nejaká komunikácia, keď už

bolo p pojednávanie. Vyjadrovala sa k tomu, že babku nenavštevoval. Navštevoval ju pravidelne, až do
konfliktu s telefonátmi. Čo sa týka listov či pohľadníc, radšej zatelefonoval. Že ho nevidela jej pomáhať,
či upratovať, k tomu udával, že tam chodil, hlavne jej tam vysával. Upratať jej tam bol aj s bývalom
manželkou, aj s terajšou priateľkou. Nehovorí, že to bolo každý týždeň, vždy prišiel, keď bolo treba
niečo opraviť, vyniesť smetie a pod.. P. Kratochvílová jej vyčítala, prečo ho tak zneužíva a volá k sebe,

že sa má venovať jej dcére a nie jej, že sa oženil s jej dcérou, nie s babkou. Dokonca jej telefonicky
povedala, nech sa nestará do jej vzťahu, preto bol prekvapený z toho vzťahu teraz a je rád, že sa cez
to preniesli. Jeho vzťah s babkou bol vždy dobrý až do konfliktu s tými telefonátmi, preto sa vyjadril
tak, ako sa vyjadril. Ešte k výpovedi svedka V. E. uviedol, že on tam chodil oveľa menej ako on pred
konfliktom, lebo bol tiež pracovne vyťažený. Vtedy ohľadne domova to bola len otázka, lebo obaja boli

pracovne zaťažení, ale keďže povedal, že to s matkou zvládnu, tak súhlasil. Počas hospitalizácie babky
bol pracovne v Nemecku.

Výsluchom svedkyne Kratochvílovej Alžbety, súd zistil, že navrhovateľku pozná, jej vnuk bol jej zaťom,
jej dcéra ho mala za manžela, rozviedli sa. Pani E. ostala sama, nechcela ju odkopnúť. Vnuk k nej

chodil len vtedy, keď mu babča dávala peniaze, inak k nej nechodil. Stretával sa s ňou pravidelne. Ona
od nej nechcem nič. 3 mesiace bola v nemocnici a on si nenašiel čas, aby za ňou prišiel. Vzťah k nemu
nemá žiaden, ale nepraje mu nič zlé za to, čo jej spravil, ako ju odkopol. Raz u nich doma hovoril Viliam
o svojej matke. Hovorila o nej aj p. E. o nebohej dcére. Viliam začal vystrájať za prítomnosti dcéry a to,
že vie aká bola jeho matka. Bolo to ešte niekedy pred svadbou a druhýkrát to bolo telefonicky, keď babči

povedal, že ju nechce vidieť do konca života. Počula to cez odposluch. Viliam nadával. Čo sa babča
do toho stará. Nevie to tak popísať, ale v amoku pobehoval, bol nervózny. Nehovoril jej vulgárne, ale
kričal. Bola tam aj dcéra, musela ho upokojovať. Nenapadol ju, len nadával, že nech mu dáme všetci
pokoj, že vie aká bola jeho matka. Útočil slovne, že čo ona vie. Pre neho bola mama zlá, najhoršia, otecnajlepší, bol ním zmanipulovaný. Potom neskôr mal výstupy aj na ňu. Telefonát bol niekedy po rozvode,
asi rok, neviem presne, bola smutná z toho, že jej tak povedal. Ine rozpory neboli, len menšie doma.
Pohľadnicu neposlal, lebo by sa tým pochválila.

Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či odporca chodil na návštevy k babke, svedkyňa uviedla,
že nemá o tom vedomosť, nevidela ho tam, ona o tom nehovorila.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či odporca niekedy doniesol babke darček, svedkyňa uviedla,
že nevie, nevidela to, skôr ona potom dávala, aj Viliamovi dávala peniaze. Dala mu aj 1.000 Sk, mal
to dať aj svojmu bratovi.

Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či odporca navštívil žalobkyňu v nemocnici, keď bola chorá
a či sa zaujímal o jej zdravotný stav, svedkyňa uviedla, že povedala mu o tom sesternica z Ameriky cez
skype, sľúbil, že na Vianoce pôjde tam, a že urobí poriadok, ale neprišiel.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či odporca niekedy žalobkyni pomohol upratať alebo v
domácnosti, svedkyňa uviedla, že o tom nepočula, nevidela som to. Dcéra ho tam posielala, on odišiel,
ale k nej neprišiel a potom im volala, že prečo ho dcéra k nej nepustila.

Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, aký vzťah mal podľa nej odporca k babke, svedkyňa uviedla,
že asi žiadny, že ju nechcel vidieť. Ona mala ťažký život, pochovala obe deti a manžela. Viliam mal
čas sa s ňou zmieriť za tie roky, tri roky.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne na svedkyňu nech uvedie, kto zabezpečuje navrhovateľke

nákupy, či návštevy lekára, svedkyňa uviedla, že sem tam ona, aj na obedy k nim príde, aj do nemocnice
chodila k nej, lebo ona volala a nikto neprišiel. Vnuk Martin tam bol asi 2x aj exnevesta, berie ju tak
z ľudského hľadiska, nemôže ju odkopnúť.

Výsluchom svedka V. E.P. súd zistil, že navrhovateľka je jeho babka, odporca bratranec. Jeho otec

a jeho matka boli súrodenci, myslí, že má dobrý vzťah s oboma. Priamym svedkom incidentov nebol. V
kontakte je skoro každý týždeň s babkou. Jedinou nemorálnu vec, ktorú chce uviesť je, že pred pár rokmi
spolu dobre vychádzali, mrzelo ho potom, keď mali medzi sebou nejaký konflikt a to ani nevedel, že je
tam nejaký dar, a za tie 3 roky sa mohol pokúsiť to napraviť. Babke by to pomohlo, ak by sa kontaktovali.
Neviem presne aký konflikt, nebol prítomný, len mu z oboch strán bolo povedané o konflikte. Ako vie,

tak niekoľko rokov nie sú vo fyzickom kontakte, nenavštevuje ju. To, či sú v inom kontakte sa nevie
vyjadriť. Podľa jeho informácii jej nedoniesol darček či neposlal pohľadnicu ( nemá takú informáciu ).
Vie, že v nemocnici nebol, ale teoreticky sa o ňu zaujímal, keďže ho počas hospitalizácie 2x kontaktoval,
aj keď predtým neboli v kontakte. Mal informácie o jej stave, vtedy sa pravdepodobne o ňu zaujímal.
Vtedy sa vlastne nezhodli na tom, že by mala ísť babka do domova dôchodcov. On bol názoru, aby bola

umiestnená. Od konfliktu jej nemal pomôcť v domácnosti. O darovaní nevedel, nevie sa vyjadriť kedy k
nemu došlo. Pred konfliktom mal s ňou taký vzťah ako on, občas sa zastavil v rámci možností ako on.
Istú dobu sa potom o ňu zaujímal aktívnejšie, čomu bol rád a po konflikte už nebola aktivita žiadna.
Na otázku súdu na svedka nech uvedie, kto zabezpečuje navrhovateľke nákupy, či návštevy lekára,
svedok uviedol, že občas tá pani, ktorá tu bola pred chvíľou a ak treba niečo opraviť, alebo ju niekam

odviesť, tak on v rámci možností.
Na otázku opatrovníka žalovaného na svedka, nech uvedie, či od navrhovateľky bol poskytnutý nejaký
vecný dar, či svedkovi alebo jeho otcovi, svedok uviedol, že nie priamo, vie len, že otec mal prepísať
nejaký majetok na babku s tým, že ak to ona predá, tak mu za to kúpi byt.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4P/103/2012 zo dňa 5.12.2012, právoplatného dňa
10.12.2012 bolo manželstvo žalovaného s manželkou V.. V. B., T.. K. rozvedené.

Podľa § 151n ods. 1, 3 OZ ( účinného ku dňu podpisu zmluvy ) vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pokiaľ sa účastníci
nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať
cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej
vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 38 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 628 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a

ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a
pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva,
podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom

jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Vzhľadom na žalobcom vymedzený predmet konania a to vrátenie daru v zmysle § 630 OZ, sa súd
zaoberal splnením podmienok vymedzených týmto ustanovením.

V zmysle citovaného ust. § 630 OZ právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych
skutočností:
a) kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny,
b) jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje
k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca
k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený
písomne.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným
došlo k uzavretiu riadnej darovacej zmluvy, a to formou notárskej zápisnice, pričom predmetom tejto
zmluvy bol byt č. 4 vo vchode č. 12 na 1. poschodí obytného bloku C 11a, ktorý je na parcele XXX/
X, B.. Č.. XXX v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele XXXX/XXXXX. Túto zmluvu je potrebné považovať za platnú, nakoľko spĺňa všetky

zákonom požadované náležitosti, obsahuje presné vymedzenie okruhu jej zmluvných strán, presnú
špecifikáciu predmetu darovania a nakoľko išlo o darovanie nehnuteľnosti, je dodržaná aj písomná
forma vyžadovaná Občianskym zákonníkom pre tento zmluvný typ. Zároveň bolo zriadené aj vecné
bremeno v prospech žalobkyne a to právo doživotného bývania a užívania predmetného bytu. K
uvedenému súd dodáva, že v priebehu konania nebolo zistené, aby boli splnené podmienky vyslovenia

neplatnosti právneho úkonu ( § 37 ods. 1 OZ, § 38 OZ či § 39 OZ ). Zmluva bola uzavretá slobodne a
vážne, určito a zrozumiteľne. Žalobkyňa sama uviedla, že nehnuteľnosti chcela obdarovanému darovať
a obdarovaný ich prijal. Zmluva bola uzavretá písomne, na jej základe došlo k vkladu vlastníckeho
práva v prospech obdarovaného. V čase uzavretia zmluvy, právny úkon ani neodporoval zákonu, ani
ho neobchádzal ani sa nepriečil dobrým mravom. Naviac zmluva bola vyhotovená formou notárskej

zápisnice prostredníctvom štátom určenej osoby - notárom, ktorý zmluvné strany poučil a zmluvu
prečítal, pričom na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpísali. Neobstojí teda tvrdenia
žalobkyne, že nevedela, čo podpisuje, resp. v akom rozsahu je určené vecné bremeno ( aj keď plnenie
z vecného bremena nie je predmetom tohto konania a je pre konanie irelevantné, či bolo zriadené a vakom rozsahu ). S predmetom konania rovnako nesúvisí spomínaná finančná hotovosť, ktorú žalobkyňa
ponechala žalovanému na usporiadanie svojho ,, pohrebu,,.

Ako vyplýva z návrhu na začatie konania a jej vyjadrení, žalobkyňa sa ním voči žalovanému domáha
vrátenia daru uložením povinnosti žalovanému spočívajúcej vo vydaní bytu č. 4 vo vchode č. 12 na 1.
poschodí obytného bloku C 11a, ktorý je na parcele XXX/X, B.. Č.. XXX v podiele 1/1 a podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXX.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Aj keď „dobré mravy“ nie sú zákonom definované, možno ich považovať za všeobecné normy morálky,
na ktorých rešpektovaní má záujem široká verejnosť. Pre úspešné domáhanie sa vrátenia daru je
podľa názoru súdu potrebné, aby sa obdarovaný, čiže v tomto prípade žalovaný, dopúšťal intenzívneho

konania, resp. správania, ktoré hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním sa voči darcovi alebo členom
jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých
mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru.

Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce

značnú intenzitu alebo ide o porušenie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne,
nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Vypočutí svedkovia, dokonca ani sama žalobkyňa
pred súdom nepredložila také dôkazy, ktoré by preukázali hodnoverne, aby sa žalovaný, prípadne
členovia jeho rodiny, takéhoto konania dopustili.

Súd neprihliadala na výpoveď svedkyne p. K., nakoľko má za to, že možno mať pochybnosti o jej
nezaujatosti s ohľadom na vzťah k žalovanému a to skrz rozvodu manželstva s jej dcérou, čo môže mať
objektívne negatívny dopad na jej vzťah k žalovanému, aj keď tvrdila opak. Naviac z jej výpovede súd

nezistil také okolnosti, ktorí by odôvodňovali prijať záver, že žalovaný sa správal k žalobkyni v rozpore
s dobrými mravmi.

Súd tiež dospel k záveru, že dôvody, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha vrátenia daru, spočívajú
v jej subjektívnych dojmoch a pocitoch, pričom ňou uvádzanú nevšímavosť a nezáujem žalovaného

nie je možné vyhodnotiť ako konanie hrubo porušujúce dobré mravy, keďže vyplýva skôr z toho,
aby sa žalovaný vyhol konfliktom s ňou a to z dôvodu, že sa rozviedol s dcérou svedkyne p.
Kratochvílovej a následne došlo ku konfliktom s rodinou jeho novej priateľky. Uvedenému možno
prisvedčiť, už aj s poukazom na samotné nevhodné správanie sa žalobkyne vo vzťahu k žalovanému,
či jeho zástupcovi v priebehu pojednávaní, na čo bola opakovane upozorňovaná súdom. Skutočnosť,

že žalovaný pracuje nepretržite v zahraničí sama o sebe tiež nemôže znamenať porušovanie dobrých
mravov. Nevhodné správanie sa žalovaného nevyplýva ani zo svedeckej výpovede p. E., ktorý nebol
nikdy účastný akýchkoľvek konfliktov medzi účastníkmi, aj keď sa o ňom zmienil. Naviac potvrdil,
že v čase hospitalizácie žalobkyne, sa žalovaný zaujímal o jej zdravotný stav a zamýšľal sa nad jej
starostlivosťou v určitom zariadení, čo bolo odmietnuté. Vyjadril sa jedine k tomu, že má vedomosť o

tom, že nie sú v kontakte a že jej nezabezpečuje nákupy, či návštevy lekárov. Teda ani z výpovede
svedka nevyplývajú skutočnosti tvrdené žalobkyňou. Naviac aj jej tvrdenia sú zmätočné, nepresvedčivé,
bez toho, aby ich bolo možné preukázať dôkazmi.

Na základe týchto skutočností súd žalobný návrh žalobkyne na vrátenie vyššie špecifikovanej

nehnuteľnosti ako nedôvodný zamietol, nakoľko v konaní nebolo preukázané, aby zo strany žalovaného
došlo k takému konaniu, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov voči
žalobkyni. Žalobkyňa neuniesla ,,tzv. dôkazné bremeno ,, tvrdenia a označenia a predloženia dôkazov
za účelom ich preukázania, aj napriek procesným poučeniam podľa § 120 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom. Žalobkyňa ako neúspešná nemá právo na ich náhradu a žalovaný si ich náhradu
neuplatnil návrhom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.