Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoZm/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209142
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113209142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta

a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/3, Zábrdovice,
602 00 Brno, IČ: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanému: A. Y., trvale bytom Ď. XXXX/XX, J., o
zaplatenie 288,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
19CbZm/41/2013-153 zo dňa 11.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v danej veci v rozsahu žalobcom uplatneného

nároku na zaplatenie zmenkovej sumy 288,- eur, ďalej ročného úroku 6 % zo zmenkovej sumy 358,- eur
od10.2.2011do1.10.2012,zosumy288,-eurod2.10.2012dozaplateniaazmenkovejodmenyvsadzbe
1/3 zmenkovej sumy, t.j. v sume 1,19 eur zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal podľa
§ 142 ods.1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). V dôvodoch uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom na začatie konania
sa žalobca tiež domáhal proti žalovanému zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo

sumy 358,- eur od 27.11.2010 do 1.10.2012, zo sumy 288,- eur od 2.10.2012 do zaplatenia, pričom
o tejto časti nároku rozhodol súd rozsudkom zo dňa 24.2.2015 č.k. 19CbZm/41/2013-99 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovezodňa23.9.2015č.k.1CoZm/8/2015-140,ktorýmrovnakovyhlásil
za neprijateľnú zmluvnú podmienku vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti J., R..K..S..
v bode 17 (správne v bode 14). Okresnému súdu bola vo veci predložená žalobcom zmenka, o ktorej
v návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, žalovaným vystavenej
dňa 7.6.2010 na zmenkovú sumu 358,- eur, pričom sa žalovaný zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku

vo výške 0,25 % denne od 27.11.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa J., R..K..S.. so
sídlom v L.. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil na zmenkovej
sume 70,- eur a na úrokoch neuhradil nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. So žalobcom predloženej zmluvy úvere zo dňa 7.6.2010 č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný
uzatvoril s predchodcom žalobcu - so spoločnosťou J., R..K..S.. zmluvu, na základe ktorej mal byť
žalovanému žalobcom poskytnutý úver v sume 200,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 12mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 22.6.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený
poplatok vo výške 196,- eur, pričom poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN.

3. Žalovaný dňa 7.6.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti J., R..K..S.. sumu 358,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od
27.11.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť J.,

R..K..S.., indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková
suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené
odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo vzorového tlačiva.

4. K vyplneniu zmenky došlo na základe všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktorý

obsahuje dohodu o vyplnení zmenky v bode 14. V ňom sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúce z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodnú, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po

sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň keď v zmysle týchto podmienok sa stal splatný celý
dlh. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy

XXXXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa spoločnosti J.,
R..K..S...

5. V ďalších dôvodoch súd konštatoval, že ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi
konania, predmetom ktorého je spor zo zmenky, a preto postupoval pri jej preskúmavaní zo záverov

spoločnéhoObčianskoprávnehoaObchodnoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSRzodňa20.10.2015,
zverejneného pod č. 93 Zbierky stanovísk a rozhodnutí súdov SR 8/2015 a úpravy ochrany spotrebiteľa
vo vzťahu k zmenkám podľa časovej pôsobnosti v znení § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch - platného do 31.12.2007, zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení od 1.1.2011 do 30.4.2014 v § 17 ods. 3, 4 a napokon podľa § 5 ods. 1, 5 a § 5a ods. 1

písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dohodu o vyplnení zmenky vo všeobecných
obchodných podmienkach považuje okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

6. Nakoľko, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť

jeho splnenie zmenkou alebo šekom, súd nárok ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 27.4.2016. Navrhol
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu,

že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o
znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak neuvádza, ktorá sporová

strana listinné doklady v konaní predložila alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu
sporových strán. Žalobca, a podľa dostupných informácií, ani žalovaný nenavrhli doplnenie žiadnych
dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,
ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto

skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnychnámietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v konaní

bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a
ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný

nie je legitimovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd
z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky

uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho
dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je
neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je
garantovanéčl.46ods.1ÚstavySR,akoajčl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.

Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou J., R..K..S.., uzatvoril zmluvu o úvere,
ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania ktoré
si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani

žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný

záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách na šekoch.
Zaurčitýchokolnostíjeprípustnéuplatňovaťtzv.kauzálnenámietkyvočižalobcovi,avšaknámietkamusí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu
dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom, nezávislým dokonca
na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu pokiaľ ide o odklon
od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že
by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských

súdov v Banskej Bystrici a Prešove.

8. Odvolací súd prejednal predložené odvolanie žalobcu s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2
CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne
účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú

zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané
27.4.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal
odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Princíp právnej istoty je
nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného

pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný
právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu
alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť
právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konanianeexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Žalobca svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými
v Občianskom súdnom poriadku, a týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať.

Procesné pravidlá a očakávania s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho
priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov
konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď.
Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS/3559/15).

9.Nazákladetýchtodôvodovodvolacísúdprejednalodvolaniežalobcupodľa§212ods.1O.s.p.,pričom
dospelkzáveru,ženiejedôvodné.Podľa§212ods.3O.s.p.navadykonaniapredsúdomprvéhostupňa
prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k takým vadám konania, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z
neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí konštatuje

správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie ich správnosti dopĺňa nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s veriteľom, obchodnou spoločnosťou
J., R..K..S.., dňa 7.6.2010. Podľa tejto zmluvy mu veriteľ poskytol úver vo výške 200,- eur a žalovaný
sa zaviazal túto sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 196,- eur, spolu 396,- eur, a to v 12 mesačných

splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 22.6.2010. Číslo zmluvy je XXXXXXXXX, pričom to isté číslo
zmluvy je uvedené na zmenke, ktorú žalovaný vystavil v rovnaký deň 7.6.2010, na ktorej je uvedená
zmenková suma 358,- eur, ktorú mal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.11.2010.
Z uvedených skutočností vyplýva, že táto zmenka v zmysle dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená
v rozpore s § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak, ako to správne

konštatoval súd prvej inštancie. Toto ustanovenie platilo aj čase, kedy bola uzavretá úverová zmluva a
vystavená zmenka.

11. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou

súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadať na ne aj cez prizmu
dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor súd zistí sám
pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lége. Dobré mravy

pôsobia ako korektív, najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v
zjavnej nerovnováhe.

12. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej,
ako abstraktného cenného papiera, nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom

na abstraktnosť cenného papiera, žalovaný pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť namietať.
Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na
strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľa. Ako judikoval Ústavný súd ČR v Náleze sp.zn. Pl.ÚS 16/12 zo dňa 16.11.2012, súčasné
napätie spojené so zmenkami je spojené s ich nevhodným používaním (zneužívaním), najmä voči

subjektom, vo vzťahu ku ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy
spravodlivo požadovať. Ústavný súd ČR v Náleze sp.zn. IV.ÚS 457/10 z 18.7.2013 sa nestotožnil so
záverom všeobecného súdu, že nie je možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie
sú splnené podmienky § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov
nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak

súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona
o zmenkách a šekoch nie je možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Ústavný súd ČR vo svojom
rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 290/15 konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne
formálnejpovaheinštitútuzmenkyajehohistorickýmkoreňom,povinnévždyprihliadnuťajkokolnostiam
konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa, o ktorého sa jednalo v prípade dotknutia práv v prejednávanej

veci konaním remitenta zmenky, potom všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od špecifických záujmov a
postavenia. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane, v neprospech
niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tu je potrebné tiež akcentovať už v uvedenom Nálezesp.zn. IV.ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom,
a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje,
takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonom práva, ktoré

je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou
chránenými právami.

13. Z týchto dôvodov, nadväzujúc na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd podľa § 219
ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto mu nemohli byť priznané, hoci
bol úspešný.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).