Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203754
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313203754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: D.L.H. spol. s r.o. so sídlom
Hlavné námestie 19, 936 01 Šahy, IČO: 00 596 183, zastúpeného: JUDr. Ľudovít Didi, advokát so sídlom
Hontianska cesta 4, 936 01 Šahy, proti žalovanej: V.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko S. XX, XXX XX
M., zastúpenej: JUDr. Roman Foltín, advokát so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 534,99

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice z 13. októbra 2015 č.k.
11Cpr/7/2013-152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 534,99 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
24.12.2012 do zaplatenia z titulu náhrady vynaložených nákladov na školenie žalovanej. Svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 153, § 154 ods. 1, 2, 3, § 155 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6

Zákonníka práce, v znení účinnom k 07.03.2008. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalovaná sa ako zamestnankyňa žalobcu zúčastnila školení v dňoch 24.03.2009, 12.08.2009, 03. -
04.09.2009, 06. - 07.10.2009. Školenia sa uskutočňovali za účelom skvalitnenia predajného procesu
pre predajcov značkových predajní Orange. Účasť zamestnankyne na týchto školeniach bol žalobca,
ako zamestnávateľ, povinný od žalovanej vyžadovať podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení Orange
Slovensko, a.s., v značkovej predajni obchodného zástupcu z 27.03.2007. Príloha č.11 k uvedenej

zmluve upravuje Školenia pre predajcov značkových predajní spoločnosti Orange Slovensko. Vyplýva
z nej, že spoločnosť Orange Slovensko, a.s., za účelom skvalitnenia predajného procesu organizuje
povinné školenia vedomostného a zručnostného charakteru pre predajcov značkových predajní, pričom
pod pojmom predajca značkovej predajne sa rozumie zamestnanec obchodného zástupcu v trvalom
pracovnom pomere s miestom výkonu práce v jeho značkovej maloobchodnej predajni Orange
Slovensko, a.s. Obchodný zástupca je povinný zabezpečiť účasť svojich zamestnancov na vstupných a
pravidelných odborných školeniach, ktoré bude pre nich zabezpečovať spoločnosť Orange Slovensko,

a.s. v záujme zvyšovania ich odbornej úrovne, pracovnej zdatnosti a kvality obchodným zástupcom
uskutočňovaného výkonu jej obchodného zastúpenia. Na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že školenia, ktorých sa žalovaná v uvedených dňoch zúčastnila, boli školeniami za účelom
skvalitnenia predajného procesu, ktoré nemali za účel meniť podstatu kvalifikácie žalovanej a ktoré jej
umožnili ďalší výkon dohodnutého druhu práce podľa pracovnej zmluvy. Ich účelom bolo prehlbovanie
kvalifikácie žalovanej. Uvedený záver vyplýva aj z toho, že žalovaná nepožiadala o možnosť zvyšovania

kvalifikácie formou účasti na týchto školeniach a žalobca účasť žalovanej na týchto školeniach
považoval za výkon práce, keďže jej vyplácal mzdu za dobu účasti na týchto školeniach. Ak ide o
prehlbovanie kvalifikácie na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, dohoda o prehlbovaní kvalifikácie saštandardne neuzatvára. Prehlbovanie kvalifikácie je totiž právnou povinnosťou zamestnanca a pokiaľ sa
zamestnancom prehlbovanie kvalifikácie vykonáva formou určenou zamestnávateľom, považuje sa za
výkon práce zamestnanca. Ustanovenie § 155 ods. 5 Zákonníka práce síce umožňuje zamestnávateľovi

uzavrieť dohodu podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce aj pri prehlbovaní kvalifikácie, za podmienky, že
predpokladané náklady dosahujú aspoň tam uvedenú výšku. V takom prípade dohoda o prehlbovaní
kvalifikácie musí obsahovať náležitosti stanovené § 155 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnancovi
však nemožno uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Zamestnanec sa musí sám dobrovoľne pre
prehlbovanie kvalifikácie rozhodnúť, nakoľko z dohody mu vzniká záväzok vrátiť zamestnávateľovi

náklady v príslušnej výške. Konštatoval, že v danom prípade si žalobca uplatňuje voči žalovanej nárok
na úhradu nákladov, ktoré vynaložil na úhradu školení na základe faktúr vystavených spoločnosťou
Orange Slovensko, a.s., a na vrátenie náhrady mzdy od žalovanej. Základom nároku žalobcu je
dohoda uzavretá so žalovanou dňa 07.03.2008 v rámci pracovnej zmluvy. Podľa tohto dojednania je
žalovaná povinná pri rozviazaní pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady za školenie, ktorých
sa zúčastnila za posledné dva roky. Považoval za nevyhnuté posúdiť, či je predmetná dohoda platná.

Konštatoval, že dohoda, ktorú žalobca so žalovanou uzavrel, je svojou podstatou dohoda podľa § 155
ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom dňa 07.03.2008. Musí teda obsahovať podstatné
náležitosti vyžadované ust. § 155 ods. 2 Zákonníka práce, ktorými sú druh kvalifikácie a spôsob jej
prehlbovania, študijný odbor a označenie školy, dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať
u zamestnávateľa v pracovnom pomere, druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude žalovaná

povinná uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas
dohodnutej doby. Dohoda účastníkov v čl.11 pracovnej zmluvy však neobsahuje údaj o dobe a ani
záväzok žalovanej zotrvať po určitú - dohodnutú dobu v pracovnom pomere u žalobcu. Zo záväzku
žalovanej nahradiť náklady za školenie, ktorých sa zúčastnila žalovaná za posledné dva roky nevyplýva,
že sa žalovaná zaviazala v pracovnom pomere u žalobcu zotrvať po určitú - dohodnutú dobu. V

dohode nie sú uvedené ani druhy nákladov, ktoré je povinná uhradiť zamestnávateľovi v prípade
zotrvania u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby (ktorá tiež nie je uvedená), a nie je
uvedená ani celková suma týchto nákladov. Považoval dohodu o povinnosti žalovanej pri rozviazaní
pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady za školenie, ktorých sa zúčastnila za posledné dva roky
za neplatnú, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje dohoda o prehlbovaní

kvalifikácie podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce s poukazom na ust. § 155 ods. 5 Zákonníka práce.
Len na základe platne uzavretej dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzavretej v zmysle § 155 ods. 2 a
5 Zákonníka práce by mohol žalobca ako zamestnávateľ úspešne uplatňovať svoj nárok na úhradu
- vrátenie nákladov, ktoré mu vznikli pri prehlbovaní kvalifikácie žalovanej formou školení. Uzavretie
dohody o prehlbovaní kvalifikácie by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by predpokladané náklady

pri prehlbovaní kvalifikácie dosahovali sumu aspoň 100.000,- Sk a v prípade zamestnávania menej
ako 20 zamestnancov sumu aspoň 50.000,- Sk. Nakoľko samotná dohoda účastníkov je neplatná pre
nesplnenie podstatných náležitostí požadovaných v zmysle ust. § 155 ods. 2 Zákonníka práce, už sa
bližšie nezaoberal skúmaním, či táto podmienka bola splnená. Uzavrel, že žalobca nepreukázal, že svoj
nárok na úhradu vzniknutých nákladov pri prehlbovaní kvalifikácie žalovanej formou vyššie uvedených

školení opiera o platnú dohodu o prehlbovaní kvalifikácie. Ďalej konštatoval, že k platnému uzavretiu
kúpnej zmluvy z 25.03.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou FRANCO, s.r.o., ktorou sa odpredávala
časť podniku žalobcu, nemohlo dôjsť. Platné uzavretie zmluvy o predaji podniku (jeho časti) sa podľa
§ 476 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vyžadovali osvedčené podpisy kupujúceho a predávajúceho
Uvedená kúpna zmluva osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho neobsahuje. Nemohlo preto

dôjsťani kprechoduprávapovinnostízpracovnoprávnychvzťahovzožalobcunaspoločnosťFRANCO,
s.r.o.,vzmysle§31ods.1Zákonníkapráce. Žalovanáskončilapracovnýpomersožalobcomnazáklade
dohody o skončení pracovného pomeru z 27.03.2011. Uzavretím pracovnej zmluvy zo dňa 28.03.2011
s novým zamestnávateľom FRANCO, s.r.o., jej vznikol nový pracovný pomer. Preto nedošlo k prechodu
nároku uplatneného žalobcom v tomto súdnom konaní, na nového zamestnávateľa FRANCO, s.r.o.

Zároveň podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil alebo zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň žiadal priznať

trovy odvolacieho konania. Dôvodil, že nesúhlasí s konštatovaním súdu o neurčitosti, nejasnosti a
nezrozumiteľnosti písomnej dohody podľa čl. 11 pracovnej zmluvy, podľa ktorého bola žalovaná v
prípade akéhokoľvek skončenia pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady na školenie, ktorých sa
zúčastnila za posledné dva roky. Žalovaná absolvovala školenia podľa prílohy č. 11 Školenie predajcovznačkových predajní Orange. Žalobca nemal povinnosť s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 3
Zákonníka práce uzatvárať písomnú dohodu s náležitosťami podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce,
ktorá sa týka výlučne štúdia popri zamestnaní a nie školenia, ktorých sa žalovaná zúčastnila. Mal

za to, že v dohode je jasne koncipovaná povinnosť žalovanej vrátiť náklady za školenie v prípade
akéhokoľvek skončenia pracovného pomeru. Aj nový zamestnávateľ žalovanej, spoločnosť FRANCO
s.r.o. Šamorín, v bode 15 pracovnej zmluvy zakotvil povinnosť nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú
škodu v prípade skončenia pracovného pomeru. Namietal, že súd nebral do úvahy čl. 1 ods. 6 Zmluvy
o prevode práv a záväzkov zo dňa 25.03.2011, podľa ktorého prevádzajúci bol povinný vo vzťahu k

zamestnancom vysporiadať sa zákonným spôsobom aj na úplnom uspokojení všetkých ich oprávnených
pracovnoprávnych a mzdových náležitosti a uspokojiť prípadné ich oprávnené pohľadávky. Tvrdil, že
súd prvej inštancie nesprávne cituje ust. § 155 ods. 1 Zákonníka práce, preto jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia.

3.Žalovanásakodvolaniuvyjadrilapísomne.Poukázalanato,žepracovnázmluvaneobsahujedohodu,

ktorej obsahom je stabilizácia zamestnanca a bod 11 neplní ani kvalifikačnú funkciu. Prvé školenie
absolvovala až rok po nástupe do zamestnania, čo vylučuje, aby sa jednalo o zaškolenie. Poukázala na
dôvody, pre ktoré skončila pracovný pomer. Hoci šlo o dohodu, jej dôvodom bola skutočnosť, že žalobca
predával časť podniku. Preto nemohla v pracovnom pomere u žalobcu zotrvať. Uviedla, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za správne a žiada, aby ho odvolací súd potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané stranou
vzákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V predmetnej veci sa žalobca odvoláva na dohodnutú podmienku v bode 11. pracovnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom so žalovanou. Tento bod stanovuje povinnosť zamestnanca pri rozviazaní
pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady za školenie, ktorých sa zúčastnil za posledné dva roky.
Žalobca sa domáha úhrady nákladov vzniknutých na školenie žalovanej v dňoch 24.03.2009, 06. až.
07.11.2009, 03. až 04.09.2009, 06. až 07.10.2009.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola zamestnaná u žalobcu v pracovnom pomere založenom
pracovnou zmluvou uzavretou dňa 07.03.2008, na druh práce - predavač, s miestom výkonu práce -
obchodné prevádzky spoločnosti, s dňom nástupu do práce 10.03.2008. Pracovný pomer žalovaneju žalobcu bol skončený dohodou ku dňu 27.03.2011. V dohode o skončení pracovného je uvedený
dôvod skončenia pracovného pomeru: predaj časti spoločnosti a prechod všetkých práv a povinností
zamestnanca na novú spoločnosť FRANCO spol. s r.o. Šamorín, bez nároku na odstupné. Z uvedenej

dohody o skončení pracovného pomeru teda jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer žalobca ukončil
so žalovanou dohodou práve z dôvodu na jeho strane nakoľko, na základe Kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a spoločnosťou FRANCO spol. s r.o. Šamorín, došlo k predaju majetku žalobcu, ako
predávajúceho, nachádzajúceho sa v priestoroch značkovej predajne Orange, Hlavné námestie 35,
Šahy.

12. Odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Preto pokiaľ súd prvej
inštancie skúmal dojednanie v čl. 11 pracovnej zmluvy, pričom dospel k záveru, že je neplatné z dôvodu,
že neobsahuje náležitosti stanovené § 155 ods. 2 Zákonníka práce, je jeho záver správny. Odvolací súd

sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil,
s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387
ods. 2 CSP poukazuje.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že podmienku, uvedenú
v čl. 11 pracovnej zmluvy, o náhrade nákladov na školenie, je potrebné vyhodnotiť ako nejasnú a
neurčitú. A to jednak v súvislosti s ustanovením § 15 Zákonníka práce, ako aj s ustanovením § 37
Občianskeho zákonníka, Predovšetkým odvolací súd poukazuje na neurčitosť tejto podmienky, z ktorej

nevyplýva, akú sumu (minimálne musí byť určený spôsob výpočtu úhrady nákladov) má zamestnanec
uhradiť, či má uhradiť plnú sumu bez ohľadu na to, či pracovný pomer skončí nasledujúci deň po
ukončení školenia, alebo skončí neskôr, napr. až deň pred uplynutím dvojročného obdobia. Ďalej nie je
táto podmienka špecifikovaná pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ustanovenie
§ 15 Zákonníka práce určuje povinnosť hodnotiť právne úkony z pohľadu všetkých okolnosti, či sú v

súlade, resp. či nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Hodnotiac toto ustanovenie pracovnej zmluvy z
tohto pohľadu, je potrebné konštatovať, že takéto znenie je v rozpore s dobrými mravmi práve pre jeho
nejednoznačnosť a neurčitosť, ktorá skutočnosť navyše podľa § 37 Občianskeho zákonníka robí tento
úkon, túto podmienku, neplatnou. Aj skutočnosť, že k ukončeniu pracovného pomeru žalovanej nedošlo
v dôsledku jej rozhodnutia, prípadne v dôsledku iných skutočností na jej strane, ale z dôvodov na strane

žalobcu, ktorý podnik odpredal tretej strane, s poukazom na ustanovenie § 15 Zákonníka práce, nemôže
zakladať žalobcovi nárok na náhradu nákladov vzniknutých za školenie žalovanej. Záverom odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná sa predmetných školení zúčastnila ešte v roku 2009 a ku
skončeniu pracovného pomeru dohodou došlo dňa 27.03.2011, teda žalovaná svoje vedomosti, získané
týmito školeniami (v dňoch 24.03.2009, 06. až. 07.11.2009, 03. až 04.09.2009, 06. až 07.10.2009) v

podstatnej miere využila v prospech žalobcu. Preto aj z tohto dôvodu je v rozpore s dobrými mravmi,
keď si žalobca od žalovanej uplatňuje náhradu nákladov za tieto školenia.

14. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami
žalovaného uvedenými v odvolaní. Nakoľko podmienkou uvedenou v čl. 11 pracovnej zmluvy sa

odvolací súd podrobne zaoberal v bode 13 rozhodnutia, nepovažuje za potrebné opätovne opakovať,
prečo je uvedená podmienka neplatná. Preto námietku žalobcu voči záveru súdu prvej inštancie o
neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti písomnej dohody odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
Pokiaľ žalobca namieta, že s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 3 Zákonníka práce nemal
povinnosť uzatvárať písomnú dohodu s náležitosťami podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce, je možné

mu dať za pravdu, že naozaj nemal povinnosť uzavrieť písomnú dohodu. Žalobca ju však so žalovanou
uzavrel, o čom svedčí zmluvnú dojednanie bode 11 pracovnej zmluvy. Uzavretie dohody o prehlbovaní
kvalifikácie je možné len podľa § 155 ods. 5 a takáto dohoda musí spĺňať náležitosti stanovené v §
155 ods. 2 Zákonníka práce. Dôvody, prečo je toto dojednanie neplatné podrobne rozobral vo svojom
rozhodnutí súd prvej inštancie a odvolací súd nepovažuje za potrebné ich opakovať. K námietke žalobcu

voči tomu, že súd prvej inštancie nebral do úvahy čl. 1 ods. 6 Zmluvy o prevode práv a záväzkov z
25.03.2011, odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie stanovuje povinnosti žalobcu v postavení
prevádzajúceho vyporiadať nároky zamestnancov, teda aj žalovanej. A nie naopak. Zamestnancom sa
ním neukladá žiadna povinnosť voči zamestnávateľovi. Preto je aj táto námietka nedôvodná. Súd prvejinštancie v rozsudku cituje aj ustanovenie § 155 ods. 1 Zákonníka práce, aby poukázal na to, že v
danej veci nejde o zvýšenie kvalifikácie, ktoré zamestnávateľovi umožňuje požadovať úhradu nákladov
spojených so štúdiom.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).