Rozhodnutie – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/106/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611211846
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6611211846.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľky H. V. - PNEUSERVIS KÄPPLER DANA, s miestom podnikania Mýtna 91, 985 53 Mýtna,
IČO: 32 628 927, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Kováčom, so sídlom Mateja Bela 2, 984 03
Lučenec, proti odporcovi DARNER, s.r.o., so sídlom Erenburgova 16, 984 01 Lučenec, IČO: 36 053 121,
zastúpenému advokátom JUDr. Danielom Přibylom, so sídlom Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
16.876,40 Eur, o zaplatenie ušlého zisku a určenie povinnosti odporcovi, o odvolaní navrhovateľa a
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/129/2011-554 zo dňa 29. decembra 2014
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/129/2011-554 zo dňa 29. decembra 2014 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v napadnutom rozsudku v prvom výroku rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi 16.876,40 Eur. V druhom výroku rozsudku návrh navrhovateľa, čo do zaplatenia ušlého
zisku vo výške 525,-Eur mesačne od 15.9.2010 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zamietol. V
treťom výroku rozsudku zamietol návrh navrhovateľa, čo do určenia povinnosti odporcu demontovať
predmet zmluvy o dielo - samoobslužnú umyvárku inštalovanú v priestoroch navrhovateľky do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uložil navrhovateľke a odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania
štátu - Slovenskej republike v sume 1.864,01 Eur.

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa v návrhu domáhal zaplatenia sumy 19.997,36
Eur, pričom v priebehu konania upravil návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu
16.876,40 Eur a náhradu za ušlý zisk od 15.9.2010 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku tak, že
suma 525,- Eur sa vynásobí počtom uplynulých mesiacov od 15.9.2010 a tiež sa domáhal vyslovenia
povinnosti odporcovi demontovať predmet zmluvy o dielo v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uvedeného sa domáhala navrhovateľka na tom skutkovom základe, že dňa 15.7.2010 uzavrela s
odporcom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa, t.j. odporcu dodať objednávateľovi,
t.j. navrhovateľke technológiu samoobslužnej umývárky špecifikovanú v prílohe č. 1 zmluvy o dielo,
zabezpečiť dopravu, montáž a servis tejto technológie podľa podmienok stanovených zmluvou. Cena
za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 16.179,24 Eur vrátane DPH. Podľa zmluvy malo byť
dielo odovzdané do 30 dní od odovzdania priestoru pre inštaláciu technológie a priestory na montáž boli
odporcovi odovzdané dňa 6.8.2010, teda odovzdanie diela malo byť realizované ku dňu 15. 9.2010.
K dohodnutému termínu však dielo odovzdané nebolo, pričom dňa 14.9.2010 pri snahe pracovníkov
odporcu o odovzdanie diela , toto dielo vykazovalo také nedostatky, ktoré neumožňovali jeho využitie.

Následne navrhovateľka nahlasovala poruchy na diele, ktoré malo byť v skúšobnej prevádzke, a to
16.9.2010, 4.10.2010, 24.11.2010 a 26.10.2010. Aj napriek neustálym opravám zo strany pracovníkov
odporcu dielo, nebolo schopné prevádzky, a preto navrhovateľka dňa 12.12.2010 zaslala odporcovi
písomnú reklamáciu, v ktorej chronologicky uviedla, ako reklamovala nedostatky na diele, a zároveň
oznámila, že pokiaľ nebudú nedostatky odstránené, odstupuje od zmluvy. Odporca listom zo dňa
15.12.2010 navrhol výmenu elektrického riadiaceho systému, čo však nevykonal, a odpoveď na jeho
list mu bola zaslaná dňa 17.12.2010. Navrhovateľka po márnom úsilí dosiahnuť, aby odporca odstránil
nedostatky na dodanom diele, hoci mu poskytla dostatočne dlhú dobu na odstránenie vád v zmysle § 436
a nasl. Obchodného zákonníka a o týchto vadách ho včas oboznámila, sa rozhodla využiť svoje právo
odstúpiť od zmluvy podľa § 564 Obchodného zákonníka. Zároveň dala vyhotoviť znalecký posudok. Dňa
11.5.2011 odstúpila od zmluvy, žiadala vrátiť kúpnu cenu a oznámila odporcovi že vzájomné povinnosti
pri odstúpení od zmluvy bude riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a žiadala vrátiť zaplatenú
cenu za dielo. Listom zo dňa 16.5.2011 odporca označil odstúpenie od zmluvy za návrh odstúpenia od
zmluvy, čo je v rozpore so skutočnosťou. Odporca nebol ochotný akceptovať následky odstúpenia od
zmluvy, a preto dňa 26.7.2011 navrhovateľka zaslala odporcovi predžalobnú upomienku. Keďže nedošlo
k vyriešeniu sporu, podala navrhovateľka návrh na súd, v ktorom sa domáhala zaplatenia ceny diela
v sume 16. 876,40 Eur, náhrady ušlého zisku v sume 2. 790,- Eur, čo spolu predstavovalo sumu 19.
997,36 Eur. Neskôr v konaní zmenila návrh a žiadala, aby odporca aj demontoval umývárku.

Odporca uviedol, že predmetom plnenia zmluvy o dielo bolo uvedenie predmetu plnenia technológie
do funkčného stavu, a nie do prevádzkyschopného stavu, t.j. nebolo záväzkom zhotoviteľa vykonanie
úradných skúšok k objektu autoumývárky ako prevádzkovému celku, a teda ak navrhovateľka tieto
predpísané skúšky ako prevádzkovateľ zariadenia - celej prevádzky autoumývárky nevykonal, a z
toho dôvodu nie je prevádzkyschopný celý objekt autoumývárky, zodpovednosť nenesie odporca ako
zhotoviteľ a dodávateľ technologickej časti, ktorej funkčnosť je potvrdená znaleckými posudkami,
nakoľko zariadenie je funkčné. Znalcom zistené fakty nepovažuje odporca za vady, tieto sú odstrániteľné.
K ušlému zisku odporca uviedol, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, a to
ani k podstatnému, ani k nepodstatnému, nakoľko plnenie zo strany odporcu bolo a je riadne. Odporca
žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdil, že navrhovateľ nie je oprávnený užívať
prevádzku autoumývárne pre absenciu vykonania predpísanej úradnej skúšky a povolenia na užívanie
objektu, a preto tvrdil, že neexistuje vznik zodpovednosti odporcu za náhradu škody, navrhovateľom sa
domáhanú náhradu ušlého zisku, a preto žiadal aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietnuť.

Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
zmluvy o dielo, na základe ktorej si navrhovateľka, ako objednávateľka objednala u odporcu, ako
zhotoviteľa dodávky technológie samoobslužnej umývárky špecifikovanej v prílohe č. 1 zmluvy, spolu
so zabezpečením dopravy, montáže a servisu tejto technológie. Súd uviedol, že k odovzdaniu diela zo
strany zhotoviteľa objednávateľovi malo dôjsť 14.9.2010, pričom písomný doklad o odovzdaní nebol v
konaní predložený. V spise sa nachádza len preberací protokol, ktorý je potvrdený odporcom, avšak
navrhovateľka tvrdila, že dielo vykazovalo k uvedenému termínu také nedostatky, ktoré neumožňovali
jeho využitie. Navrhovateľka reklamovala vady diela týkajúce sa najmä systému riadiacej elektroniky
viacerými reklamáciami, čo odporca nepopieral. Súd bol toho názoru, že k odovzdaniu diela zhotoviteľom
objednávateľovi došlo fakticky jeho zhotovením v mieste prevádzky navrhovateľky, ktorá uvedené
zariadenie plánovala prevádzkovať, ako prevádzku autoumývárne. Keďže navrhovateľka neustále vady
reklamovala, súd bol toho názoru, že pre posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či dielo vykazuje vady, a
či tieto vady sú odstrániteľné. Okresný súd bol toho názoru, že z vykonaného znaleckého dokazovania
vyplýva, že dielo vykazuje vady, pričom dielo je užívaniaschopné, avšak nie je prevádzkyschopné.
Navrhovateľka viackrát vyzývala odporcu na odstránenie vád, odporca ich však neodstránil, resp. tieto
vady naďalej pretrvávali, preto navrhovateľka odstúpila od zmluvy o dielo a žiadala vrátiť plnenie spolu
s náhradou škody vo forme ušlého zisku.

Prvostupňový súd bol toho názoru, že z hľadiska vád diela je nutné vychádzať zo znaleckých posudkov
nachádzajúcich sa v spise, pričom všetci traja znalci, ktorí vykonávali úkony znaleckého dokazovania
dospeli k záveru, že dielo vykazuje vady, ktoré síce nebránia užívaniu tohto diela, avšak bránia samotnej
prevádzke tohto diela. Zariadenie, ako technologický celok je poskladané z viacerých elektrotechnických
zariadení vyrobených v rôznych krajinách, ktoré majú rôzne roky výroby, pričom znalec M. N.
konštatoval, že predložené vyhlásenia o zhode sú zavádzajúce a sú v nich uvádzané nesprávne

právne predpisy, podľa ktorých sa tieto zariadenia údajne skúšali. Toto kompletné zariadenie nespĺňa
požiadavky v zmysle zákona č. 264/1999 Zb. o technických požiadavkach na výrobky a o posudzovaní
zhody, a nie je ani v súlade s Nariadením vlády SR č. 436/2008 Z.z.. Posudzované elektrotechnické
zariadenie, ako technologický celok je poruchové a neslúži v plnej miere a požadovanej kvalite svojmu
účelu, na ktorý bolo pôvodne vyrobené. So závermi znaleckého posudku M. N. sa v podstate stotožnil
znalec K.. R. Y., ktorý uviedol, že elektrotechnické zariadenie - vysokotlakové čistiace zariadenie
vykazuje závady, a to tie, že rozvádzač RM nemá výrobný štítok, k vysokotlakovému čistiacemu
zariadeniu nebola dodaná výkresová dokumentácia a ovládacia skrinka v striekacom boxe nemá výrobný
štítok, nemá označené vodiče, káble a prístroje. Taktiež poukazoval na to, že nebola preukázaná zhoda
v zariadení s tým, že posudzované zariadenie, ako technologický celok je poskladané z viacerých
elektrotechnických zariadení zo zahraničia, predložené vyhlásenia o zhode sú úplne zavádzajúce a sú v
nich uvádzané nesprávne právne predpisy, podľa ktorých sa údajne skúšali. Preto je aj silná pochybnosť,
či toto zariadenie má svoju skúšku akosti a kompletnosti, ako technologický celok. Ako technologický
celok je poruchové a neslúži v plnej miere a požadovanej kvalite svojmu účelu, ako vysoko tlakové
umývacie zariadenie.

Okresný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na námietky odporcu bolo potrebné vo veci nariadiť kontrolné
znalecké dokazovanie. Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v
Bratislave podal kontrolný znalecký posudok, pričom vykonal ohliadku zariadenia, znalecký experiment
a vychádzal zo záverov a zistení počas tohto experimentu a dospel k záveru, že zariadenie nemalo
byť uvedené do prevádzky, nie je prevádzkyschopné do doby, kým sa nevykoná overenie bezpečnosti
výhradného technického zariadenia podľa Vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Zariadenie vykazuje vady
týkajúce sa najmä elektrického riadiaceho systému, elektromechanického počítadla, ktoré vady sú však
odstrániteľné. Poukázal tiež na nedostatky správy o prvej odbornej prehliadke elektrického zariadenia od
výrobcu. Bol toho názoru, že po zmontovaní na mieste, nebol doložený doklad preukazujúci bezpečnosť
elektrického zariadenia, nebola vykonaná odborná prehliadka, odborná skúška podľa § 13 Vyhlášky
č. 508/2009 Z.z. po zmontovaní vyhradeného elektrického technického zariadenia skupiny A a úradná
skúška podľa § 12 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Ďalej uviedol, že navrhovateľ doložil doklad o prehliadke
elektrického zariadenia z roku 1999, pričom podľa Vyhlášky č. 508/2009 Z.z. je potrebné opakovať
vykonanie daných prehliadok pre uvedené priestory v lehotách podľa tejto vyhlášky. Z týchto dôvodov
zariadenie nemôže byť uvedené do prevádzky.

Okresný súd na základe znaleckých posudkov bol toho názoru, že dielo je funkčné a užívania schopné,
avšak nie je prevádzkyschopné, pričom vykazuje vady, ktoré sú odstrániteľné. Tiež bol toho názoru,
že navrhovateľka tým, že odporcovi poskytla lehotu na odstránenie vád, pričom vady v stanovenej
lehote odstránené neboli a dielo vykazuje stále vady, tak z technického, ako aj z právneho charakteru,
navrhovateľka platne odstúpila od zmluvy o dielo a má nárok na vrátenie plnenia. Z uvedených dôvodov
okresný súd zaviazal odporcu na vrátenie plnenia týkajúceho sa zaplatenej zálohovej platby vo výške
5.000,-Eur a úhrady faktúry č. 100100697 vo výške 11.771,68 Eur a úhrady faktúry č. 1001000786 vo
výške 104,72 Eur, čím celkom bolo zaplatené zo strany navrhovateľky 16.876,40 Eur, na ktoré plnenie
súd zaviazal odporcu v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Čo sa týka návrhu navrhovateľky na vyslovenie povinnosti odporcovi demontovať predmet zmluvy o
dielo - samoobslužnú umývárku inštalovanú v priestoroch navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, súd bol toho názoru, že v tomto prípade plnenie mala vrátiť strana, ktorá odstúpila od zmluvy,
pričom má nárok na náhradu nákladov s tým spojených, a preto súd tento návrh navrhovateľky, ako
nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred
odstúpením prijala.

Uplatnený nárok navrhovateľky na priznanie ušlého zisku, ktorého sa domáhala z titulu porušenia
zmluvných povinností na strane odporcu, súd posúdil a bol toho názoru, že navrhovateľka požadovala
zaplatenie ušlého zisku z toho dôvodu, že nemohla prevádzkovať z dôvodov na strane odporcu
prevádzku autoumývárne v obci Y., kde technologické zariadenie dodával odporca. S tvrdeniami
navrhovateľky sa súd nestotožnil a bol toho názoru, že navrhovateľka nepredložila tak znalcom, ako
ani súdu príslušné doklady preukazujúce vykonanie príslušných úradných skúšok, prípadne odborných
prehliadok a odborných skúšok. Podľa názoru okresného súdu zariadenie nie je prevádzkyschopné do
doby, kým sa nevykoná overenie bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia podľa Vyhlášky č.
508/2009 Z.z. Nakoľko prevádzkovateľom zariadenia autoumývárne v Obci Y. bola navrhovateľka, mala

táto požiadať o vykonanie úradnej skúšky a opakovanej úradnej skúšky a mala zabezpečiť odbornú
prehliadku a odbornú skúšku vyhradeného technického zariadenia po ukončení výroby, montáže,
inštalácie na mieste budúcej prevádzky. K tomuto však nedošlo, preto súd bol toho názoru, že zariadenie
autoumývárne nebolo možné prevádzkovať z dôvodov tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane
odporcu, pričom zariadenie nebolo prevádzkyschopné práve z dôvodu nezabezpečenia príslušných
úradných skúšok a odborných skúšok prevádzkovateľom tohto zariadenia t.j. navrhovateľkou. Z týchto
dôvodov prvostupňový súd bol toho názoru, že navrhovateľka sa nemôže domáhať zaplatenia ušlého
zisku, a preto v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol, ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Súd uviedol, že účastníci mali vo veci úspech len čiastočný, pričom
pomer úspechu a neúspechu účastníkov, vzhľadom na vyčíslenie ušlého zisku, nie je možné číselne
kvantifikovať, teda má súd za to, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov je vyrovnaný.

Ďalej súd rozhodol o trovách konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a priznané znalečné, ktoré nebolo
kryté preddavkami, a ktoré predstavuje sumu 3.728,02 Eur bolo potrebné štátu nahradiť. Keďže pomer
úspechu a neúspechu v spore účastníkov bol vyrovnaný súd rozhodol tak, že každému z účastníkov
uložil povinnosť nahradiť trovy konania týkajúce sa znaleckého dokazovania v jednej polovici, t.j. každý
po 1.864,01 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí ušlého zisku, voči výroku o zamietnutí povinnosti
odporcu demontovať predmet zmluvy o dielo a voči výroku o trovách konania sa odvolala navrhovateľka
a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľky v plnom
rozsahu vyhovie a zaviaže odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania a trovy právneho zastúpenia,
ako aj trovy odvolacieho konania.

V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a samotné odôvodnenie rozsudku je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2
posledná veta O.s.p. Poukázala na konštatovanie súdu v napadnutom rozsudku, že navrhovateľka
nepredložila tak znalcom, ani súdu príslušné doklady preukazujúce vykonane príslušných úradných
skúšok, prípadne odborných prehliadok a odborných skúšok. V súvislosti s týmto konštatovaním
okresného súdu navrhovateľka poukázala na § 6 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., ako aj na prílohu č. 3 k
Vyhláške č. 508/2009 Z.z., ktorá hovorí o obsahu sprievodnej dokumentácie výhradného technického
zariadenia, pričom s poukazom na uvedené znenia uviedla, že pokiaľ by aj mal prevádzkovateľ,
teda navrhovateľka povinnosť zabezpečiť úradnú skúšku, resp. ju zabezpečiť zákonom stanoveným
odborníkom, môže tak len vtedy, ak z povinností podľa citovanej vyhlášky predloží dokumenty, ktoré sú
súčasťou dodávky od dodávateľa, ten ich však nepredložil.

Navrhovateľka má za to, že práve a len konaním odporcu došlo k strate zisku na strane
navrhovateľky, a to pri značne vysokej investícií, ktorú navrhovateľka zaplatila za dodávku nefunkčného
a neprevádzkovateľného zariadenia v prospech odporcu. Zároveň navrhovateľka poukázala na to, že
dva ďalšie znalecké posudky nepreukázali žiadne iné skutočnosti, ktoré by pozmenili znalecký posudok
K.. N., alebo by mali vplyv na rozhodnutie súdu. Práve naopak došlo k potvrdeniu stavu uvedenom v
znaleckom posudku K.. N.. Navrhovateľka sa teda domnieva, že podľa výsledku konania, podaného
návrhu, vykonaného dokazovania, súd mal použiť pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 142
ods. 3 O.s.p. a nie ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Na závery vypracovaných znaleckých posudkov sa
uloží povinnosť uhradiť trovy konania účastníkovi alebo jeho zástupcovi, ktoré by inak nevznikli, ak ich
spôsobili svojím zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Navrhovateľka
teda zastáva názor, že aj keď mala len čiastočný úspech, mal jej súd priznať plnú náhradu trov konania.

Odvolateľka tiež namietla, že nemá na demontáž predmetu zmluvy žiadnu kvalifikáciu, ani materiálne
predpoklady. Plnenie, ktoré jej súd ukladá, vrátiť plnenie bez toho, aby demontáž vykonal odporca, je
plnením nemožným. Povinnosť vykonať demontáž vyplýva odporcovi aj zo samotnej dikcie článku III.
Zmluvy o dielo, keďže sa v tomto prípade nejednalo len o dodávku zariadenia, ale aj o jeho montáž, ktorú
kvalifikovane môže vykonať len odporca. V súvislosti s rozhodnutím súdu o povinnosti vykonať demontáž
zariadenia navrhovateľkou poukázala na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 335/2012, z ktorého vyplýva,
že ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú

pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom
rozpore s princípmi spravodlivosti, ide o zjavnú neodôvodnosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia.

V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie aj odporca, a to voči výroku, ktorým bol zaviazaný
zaplatiť navrhovateľke 16.876,40 Eur, voči výroku o trovách konania, ako aj voči výroku, ktorým
bol zaviazaný nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike v sume 1.864,01 Eur. Odporca
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, a aby vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe tohto napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odporcu súd pri svojom vyhodnocovaní
vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil dôkazy preukazujúce splnenie podmienok pre platné
odstúpenie navrhovateľky od zmluvy, a to z dôvodu, že súd neodlíšil reklamáciu a uplatnenie vád
navrhovateľkou zo dňa 10. 12.2010, z jej voľbou odstúpenia od zmluvy, ktorá bola riadne a včas
dňa 17.12.2010 odporcom vybavená vykonaním navrhovateľkou požadovanej výmeny elektroniky,
teda z tohto dôvodu neexistujú dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Taktiež reklamácia zo dňa
29.4.2011 s voľbou opravy, ktorá bola podľa návrhu dôvodom pre odstúpenie od zmluvy dňa
11.5.2011, neexistuje dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Súd sa tiež nezaoberal vadami vytknutými
navrhovateľkou v reklamácii zo dňa 29.4.2011, teda pre hodnotenie splnenia zákonných dôvodov
odstúpenia navrhovateľky od zmluvy, ktorého platnosť a účinnosť je predmetom tohto súdneho konania,
je nevypovedateľný. Súd sa tiež nezaoberal skutočnosťou, že neobstojí tvrdenie navrhovateľky o
nefunkčnosti dodaného predmetu diela v období od 17.12.2010 - moment výmeny elektroniky do
29.4.2011 - moment reklamácie, sú zavádzajúce, nakoľko v tomto období nebola navrhovateľkou
reklamovaná ani namietaná žiadna vada dokonca si objednala u odporcu chémiu pre použitie do
autoumývárky. Odporca nezistil žiadne vady fungovania riadiacej elektroniky autoumývárky, mincovníka,
ani počítadla mincí, o čom odporca upovedomil navrhovateľku. Podľa názoru odporcu súd nesprávne
vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, nakoľko Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky,
Fakulta elektrotechniky a informatiky, Slovenská technická univerzita Bratislava v znaleckom posudku
5/2014 uviedol, že “...Posúdením a experimentom bolo zistenie, že elektrické zariadenie je funkčné ....“.
Odvolateľ tiež tvrdil, že súd sa nevysporiadal s tvrdením odporcu o predaji ním dodaného diela
navrhovateľkou. Sama navrhovateľka ponúkala zariadenie na predaj v máji 2012, ako dobrú investíciu
a podobne. Na základe uvedeného nakladala s odporcom dodaným dielom, ako s vlastným, a teda v
rozpore so svojím tvrdením o odstúpení, t.j. o zániku zmluvy o dielo, a teda o zániku jej vlastníckeho práva
k odporcom dodanému tovaru. Odporca tvrdí, že považuje odstúpenie od zmluvy za neplatné - nedošlo k
porušeniu zmluvnej povinnosti, a to ani k podstatnému, ani k nepodstatnému, nakoľko plnenie zo strany
odporcu s ohľadom na citované závery znaleckého dokazovania bolo a je riadne. Nakoľko zariadenie
je funkčné, neexistuje právo žiadať od odporcu vydanie prijatého plnenia, t.j. vrátenie zaplatenej ceny
diela, a teda tento nárok, ktorého sa navrhovateľ domáha je neoprávnený.

K výroku o trovách konania a k povinnosti nahradiť trovy konania štátu odporca uviedol, že odvolanie
podáva čo do týchto výrokov z dôvodu, že tieto súvisia s napadnutým výrokom rozsudku.

Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcu a uviedla, že dôvody odvolania považuje za nepravdivé,
zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou. Navrhovateľka od 14.9.2010 do 2.12.2010 deväťkrát
reklamovala nedostatky na dodanom zariadení. Reklamačným listom zo dňa 10.12.2010 oznámila
odporcovi svoj úmysel, v prípade neodstránenia závad, odstúpiť od zmluvy o dielo. Napriek tvrdeniu
odporcu, že nedostatky odstránil, v skutočnosti sa tak nestalo a navrhovateľka znovu reklamovala
vady zariadenia listom zo dňa 29.4.2011. Odporca od 17.12.2010 vykonával opravy na zariadení, a to
dňa 17.12.2010, 30.12.2010, 4.1.2011 a 10.3.2011. Odporca si vyhotovil sám zápisy o nezávadnosti
zariadenia, ktoré však nik nepotvrdil, napr. zápis z 9.5.2011, 10.3.2011 a 14.1.2011 - prílohy č. 24,
25 a 27 Znaleckého posudku č. 4/2011 K.. N.. Navrhovateľka tiež uviedla, že odporca sám predložil
ako prílohu k odvolaniu faxovú žiadosť navrhovateľky z 29.4.2011 na odstránenie vady, pričom v
odvolaní tvrdí, že žiadnu vadu navrhovateľka nenamietala. Navrhovateľka si tiež nikdy neobjednala
chémiu pre použitie autoumývarky. Odporca faxom zo dňa 28.4.2011 oznamuje navrhovateľke, že
má odložený šampón. Odporca sa hlavne domáha skutočnosti, že z jeho strany nedošlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti, a to ani k podstatnému, ani k nepodstatnému. Dôvodom odstúpenia od zmluvy
však boli vady diela, s postupom podľa § 564 Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie §
436 až § 441 Obchodného zákonníka. K tvrdeniam odporcu, že zariadenie je funkčné, navrhovateľka
uviedla, že nie je rozhodujúce, či je zariadenie funkčné, keďže funkčnosť je pojem samoúčelový, ale

skutočnosť, či je zariadenie prevádzkyschopné. Napriek viacerým výzvam odporca nedoložil odborné
stanovisko ku konštrukčnej dokumentácií výhradného technického zariadenia skupiny A. Vzhľadom na
to, že ani jeden takýto doklad predložený nebol, zariadenie nemalo byť uvedené do prevádzky. Uvedené
zariadenie teda nie je prevádzkyschopné do doby, kým sa nevykoná overenie bezpečnosti výhradného
technického zariadenia podľa vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Odporca je taktiež zo zákona povinný predložiť
dokumenty, ktoré sú súčasťou dodávky od dodávateľa. K tvrdeniu odporcu, že sa súd zaoberal inými
vadami, než vadami uplatnenými v reklamácii z 29.4.2011, navrhovateľka uviedla, že ani k odstráneniu
tejto nahlásenej vady nedošlo tak, ako tvrdí odporca, čo nakoniec vyplýva aj zo záverov všetkých troch
znaleckých posudkov. Tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní sú aj s poukazom na dôkazy, ktoré mal
prvostupňový súd k dispozícií, sú nepravdivé, a preto navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo výroku o základe prejednávanej veci potvrdil, ako vecne správne. V ostatnom
žiadala, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolania navrhovateľky.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle
§ 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. bolo verejného vyhlásenie rozsudku
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 23.9.2015.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 17.8.2011 domáhala
proti odporcovi zaplatenia sumy 19.997,36 Eur, pričom túto sumu žiadala zaplatiť titulom vrátenia ceny
za dielo v sume 16.876,40,-Eur a náhrady za ušlý zisk od 15.9.2010 do 17.12.2010 v sume 2.790,-
Eur. Svoj návrh oprela o uzatvorenú Zmluvu o dielo zo dňa 15.7.2010, na základe ktorej mal odporca
navrhovateľke dodať technológiu samoobslužnej umývárky, zabezpečiť dopravu, montáž a servis tejto
technológie. Z dôvodu, že linka vykazovala vady, navrhovateľka opakovane uplatňovala reklamácie
a žiadala od odporcu zabezpečiť a odstrániť vzniknuté vady. Z dôvodu, že vady odstránené neboli,
podaním zo dňa 11.5.2011 odstúpila od uzatvorenej zmluvy o dielo. V odstúpení požiadala o vrátenie
celej zaplatenej ceny za dielo, a keďže odporca jej cenu diela nevrátil, podaním zo dňa 16.7.2011,
nazvaným posledný pokus o zmier - predžalobná upomienka vyzvala odporcu na uhradenie sumy
21.476,96 Eur. Túto sumu žiadala vrátiť ako celkovo zaplatenú sumu za dielo v sume 16.876,40 Eur,
náhradu za ušlý zisk za 93 dní po 30,-Eur v sume 2.790,-Eur a náklady za vypracovanie znaleckého
posudku v sume 330,96,-Eur. Ako dôkaz o oprávnenosti svojho návrhu priložila znalecký posudok
č. 4/2011 vypracovaný znalcom K.. M. N., z ktorého záveru vyplýva, že posudzované elektronické
zariadenie - Umývacie zariadenie O. s ohrevom , výrobné číslo: D., Typ: I., ako technický celok je
poruchové a neslúži v plnej miere a v požadovanej kvalite svojmu účelu, na ktorý bolo pôvodne
vyrobené. Prvostupňový súd dňa 19.9.2011 vydal platobný rozkaz č.k. 13Rob/237/2011-146, proti
ktorému v zákonnej lehote podal odporca odôvodnený odpor a žiadal návrh navrhovateľky v celom
rozsahu zamietnuť. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní, a to listinnými dôkazmi predloženými
v spise, ako aj nariadením znaleckého dokazovania, ako aj nariadením kontrolného znaleckého
dokazovania dospel k záveru, že linka vykazovala vady, následkom čoho navrhovateľka platne odstúpila
od uzatvorenej zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu na vrátenie zaplatenej ceny za
dielo navrhovateľke. Čo sa týka uplatneného ušlého zisku zo strany navrhovateľky, ohľadne ktorého
v priebehu konania zmenila petit tak, že žiada ho zaplatiť ušlý zisk vo výške 525,-Eur mesačne od
15.9.2010 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, súd v tejto časti zamietol návrhz dôvodu, že zo
znaleckého posudku č. 99/2012 vypracovaného znalcom PEMMO spol.s.r.o., Banská Bystrica, ako
aj z kontrolného znaleckého posudku č. 5/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom elektrotechniky
informatiky Fakulty elektrotechniky a informatiky STÚ v Bratislave zistil, že navrhovateľka nepredložila
doklady týkajúce sa vykonania odbornej prehliadky a odbornej skúšky, ako aj úradnej skúšky v zmysle
§ 12 a 13 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., a preto zodpovedá aj navrhovateľka za skutočnosť, že zariadenie
nebolo prevádzkyschopné. Z tohto dôvodu uplatneného ušlého zisku návrh navrhovateľky zamietol.
Čo sa týka navrhovateľkou uplatneného petitu, o ktorý rozšírila svoj návrh v priebehu konania, čo do
určenia povinnosti odporcovi demontovať predmet zmluvy o dielo - samoobslužnú umývárku inštalovanú
v priestoroch navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, prvostupňový súd návrh zamietol,
nakoľko podľa názoru prvostupňového súdu po platnom odstúpení od zmluvy, sú strany povinné si vrátiť
vzájomné plnenia v súlade s § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu okresný súd uviedol,
že povinnosť vrátenia linky odporcovi je na navrhovateľke, pričom si u odporcu môže uplatňovať náklady,
ktoré jej s demontážou a vrátením linky vzniknú.

Okresný súd v napadnutom rozsudku rozhodol aj o trovách konania štátu, ktoré predstavujú priznané
znalečné, ktoré nebolo kryté preddavkami v sume 3.728,02 Eur. O týchto trovách konania rozhodol
podľa § 148 ods. 1 O.s.p., teda uložil každému z účastníkov konania nahradiť trovy konania štátu v
jednej polovici, t.j. v sume každý po 1.864,01 Eur, lebo o samotných trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo pomer úspechu
a neúspechu účastníkov konania je vyrovnaný.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu
patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v
primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 445 Obchodného zákonníka, strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne
vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho
práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným
zaplatením kúpnej ceny.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a
na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu

diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však
nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., úradná skúška sa vykoná pred uvedením technického
zariadenia do prevádzky na vyhradenom technickom zariadení skupiny A a na vyhradenom technickom
zariadení plynovom uvedenom v prílohe č. 1 IV. časti skupine B písm. a) až c) s médiom acetylén
a písm. g) po ukončení inštalácie na mieste budúcej prevádzky a po ukončení rekonštrukcie, a ak
ide o vyhradené technické zariadenie tlakové skupiny A a vyhradené technické zariadenie plynové
skupiny A, aj po ukončení opravy tlakového celku zváraním. Úradnou skúškou sa overuje, či vyhradené
technické zariadenie podľa prvej vety, ktoré nebolo uvedené do prevádzky podľa osobitného predpisu,
8) je spôsobilé na bezpečnú prevádzku vrátane jeho bezpečnej obsluhy, a či zodpovedá konštrukčnej
dokumentácii, ku ktorej bolo vydané odborné stanovisko k dokumentácii.

Podľa § 12 ods. 2 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., opakovanou úradnou skúškou vykonávanou v pravidelných
lehotách sa overuje, či vyhradené technické zariadenie skupiny A a vyhradené technické zariadenie
plynové uvedené v prílohe č. 1 IV. časti skupine B písm. a) až c) s médiom acetylén spĺňa požiadavky
na bezpečnú prevádzku a či je obsluhované bezpečným spôsobom. Opakovaná úradná skúška sa
vykonáva
a) v lehotách podľa príloh č. 5, 7 a 10,
b) najneskôr po každých desiatich rokoch prevádzky technického zariadenia elektrického,
c) pred opätovným uvedením technického zariadenia do prevádzky podľa § 9 ods. 2 písm. c).

Podľa § 12 ods. 3 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., úradná skúška a opakovaná úradná skúška sa vykonáva
na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľa v dohodnutom termíne.

Podľa § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., odbornou prehliadkou a odbornou skúškou sa
kontroluje stav bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia po ukončení výroby, montáže,
inštalácie na mieste budúcej prevádzky, rekonštrukcie a opravy a počas jeho prevádzky. Odborná
prehliadka a odborná skúška sa vykonáva v rozsahu a v lehotách podľa príloh č. 5 až 10 a podľa
bezpečnostnotechnických požiadaviek.

Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., odbornú prehliadku a odbornú skúšku nahrádza úradná
skúška alebo opakovaná úradná skúška, ktorá bola vykonaná v rovnakej lehote. Dňom vykonania
úradnej skúšky alebo opakovanej úradnej skúšky začínajú plynúť lehoty nasledujúcich odborných
prehliadok a odborných skúšok.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená Zmluva o
dielo zo dňa 15.7.2010, na základe ktorej bol odporca, ako zhotoviteľ povinný dodať navrhovateľke,
t.j. objednávateľke technológiu samoobslužnej umývárky špecifikovanú v Prílohe č. 1 tejto zmluvy a
zabezpečiť dopravu, montáž a servis technológie podľa podmienok v zmluve stanovených. Navrhovateľ
si splnil svoje povinnosti odovzdať priestory odporcovi na montáž, a to dňa 6.8.2010, pričom dielo malo
byť zo strany odporcu odovzdané dňa 15.9.2010. Odporca sa síce snažil dielo navrhovateľovi odovzdať
dňa 14.9.2010, avšak navrhovateľka preberací protokol o odovzdaní a prevzatí diela nepodpísala
z dôvodu, že dielo vykazovalo také nedostatky, ktoré neumožňovali jeho využitie. Tieto skutočnosti
navrhovateľka v priebehu konania prvostupňovému súdu relevantnými listinnými dôkazmi preukázala.
Taktiež hodnoverným spôsobom preukázala, že nedostatky na dodanom zariadení opakovane viackrát

reklamovala v období od 14.9.2010 do 2.12.2010, pričom reklamačným listom zo dňa 10.12.2010
oznámila odporcovi svoj úmysel v prípade neodstránenia závad, odstúpiť od zmluvy o dielo. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že vady zo strany odporcu odstránené
neboli, aj napriek skutočnosti, že opakovane vykonával opravy na zariadení, avšak z vypracovaných
znaleckých posudkov je jednoznačne preukázané, že dielo aj počas súdneho konania v dobe
vypracovania znaleckých posudkov vykazovalo vady. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
za vadu diela sa považuje aj právna vada, t.j. nedodanie relevantných dokladov k odovzdanému dielu,
ktoré vyžaduje zákon. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom
okresného súdu, že odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany navrhovateľky je platné a zastáva názor,
že boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka pre
platné odstúpenie od zmluvy. Z tohto dôvodu vzniklo navrhovateľke po odstúpení od zmluvy o dielo právo
požadovať vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 16.876,40 Eur.

Odvolací súd sa teda v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu ohľadne
prvého výroku napadnutého rozsudku, a preto ho považuje za vecne správny.

Čo sa týka uplatneného ušlého zisku zo strany navrhovateľky odvolací súd uvádza, že v prípade
platného odstúpenia od zmluvy nezaniká navrhovateľke právo na nárok na náhradu škody vzniknutú
porušením zmluvy, pričom v zmysle § 379 Obchodného zákonníka sa nahrádza skutočná škoda a ušlý
zisk. V danom prípade si navrhovateľka uplatnila právo na zaplatenie ušlého zisku v zmysle § 381
Obchodného zákonníka. Je nesporné, že navrhovateľka si v danom prípade uplatnila tzv. abstraktný zisk,
nakoľko v konaní nepredložila žiadne relevantné dôkazy o skutočnosti, že by mala zazmluvnené s tretími
subjektami služby, na základe ktorých by vedela preukázať výšku skutočného ušlého zisku. Zákonné
ustanovenie § 381 Obchodného zákonníka síce umožňuje požadovať aj náhradu zisku dosahovaného
spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v
okruhu podnikania, v ktorom podniká, avšak dôkazné bremeno aj ohľadne tohto zisku je na strane
poškodenej, t.j. navrhovateľky. Výšku obvyklého zisku v tomktorom odvetví, vychádzajúc z konkrétneho
porušeného záväzku, je možné zistiť aj znaleckým dokazovaním, čo sa však v danom prípade nestalo.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka žiadnym hodnoverným spôsobom výšku uplatneného
ušlého zisku nepreukázala. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že obvyklý zisk nie je
možné priznať vtedy, ak by poškodený nemal nárok na ušlý zisk, teda ak by nebol býval dosiahol
vôbec svoj zisk. Z dikcie zákona totiž vyplýva, že poškodená strana môže požadovať obvyklý ušlý
zisk ako alternatívu namiesto skutočne ušlého zisku. Z tohto dôvodu odvolací súd zastáva názor, že
navrhovateľka žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala oprávnenosť uplatneného ušlého zisku,
t.j. sumu, ktorú si uplatnila titulom nahradenia ušlého zisku. Odvolací súd sa z tohto dôvodu stotožnil
s výrokom prvostupňového súdu, ktorým nárok navrhovateľky na náhradu ušlého zisku zamietol, ale z
iných právnych dôvodov, ako uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

Čo sa týka napadnutého výroku rozsudku, ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, aby bola
odporcovi určená povinnosť demontovať predmet zmluvy o dielo - samoobslužnú umývárku inštalovanú
v priestoroch navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd sa plne stotožňuje s
právnym názorom vysloveným prvostupňovým súdom, nakoľko v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka je povinná plnenie po odstúpení od zmluvy vrátiť navrhovateľka odporcovi, a preto aj keď nie je
schopná demontáž uskutočniť sama, musí si zabezpečiť odbornú spoločnosť, ktorá demontáž uskutoční
a následne má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia
totiž vyplýva, že každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala.
Odvolací súd podotýka, že toto plnenie sa nestáva bezdôvodným obohatením, ale ide o vrátenie
zmluvného plnenia. Nemôže byť teda uložená povinnosť, ktorá obligatórne viazne na navrhovateľke
súdnym rozhodnutím odporcovi, a preto aj ohľadne tretieho výroku napadnutého rozsudku považoval
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu za vecne správny.

Odvolací súd sa tiež plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku ohľadne trov konania, ktorý
aplikoval na trovy konania ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., pričom žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal, keďže účastníci konania mali v spore pomerný úspech. V tejto súvislosti je vecne
správny aj výrok prvostupňového súdu o povinnosti nahradiť Slovenskej republike trovy konania štátu,
ktoré neboli zaplatené preddavkovo, pričom prvostupňový súd postupoval správne, keď tieto preddavky
rozdelil v polovici pre každého z účastníkov konania po 1.864,01 Eur, nakoľko týmto postupom konal v
súlade s pomerom úspechu účastníkov konania v konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vecne
správne, aj keď u ušlého zistku s iným právnym názorom, ako vyslovil odvolací súd v tomto rozhodnutí,
a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a
žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko obidvaja účastníci konania
mali v odvolacom konaní čiastočný úspech.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.