Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209921
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812209921.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX,XX, XXX XX D. nad R.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Ján Havlát, advokát AK HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo

nám. 1, 811 01 Bratislava, o neplatnosť revolvingovej zmluvy, o odvolaní žalobkyne a vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/421/2012-173 zo dňa 25.11.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobkyne.

Z r u š u j e rozsudok súdu 1. stupňa a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 2 písm. a); 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 80
Občianskeho súdneho poriadku, §§ 34; 35 ods. 1; 37 ods. 1; 39; 52 ods. 1 až 3; 53 ods. 1, 3, 5, 6; 54
ods. 1, 2; 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §§ 261 ods. 3 písm. d); 497; 502 ods. 1; 503 ods. 2;
504 Obchodného zákonníka.

Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa
02.02.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede
žalobkyne je zrejmé, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur a žalobkyňa sa
zaviazala platiť žalovanému splátky v minimálnej výške po 77,05 Eur mesačne. Žalobkyňa vo svojej
výpovedi uviedla, že žalovaný jej poskytol fyzicky finančné prostriedky len vo výške 1.100,- Eur.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť
záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len

„smernica“).Súd prvého stupňa tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo
Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez
Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98 a na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo

veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 a ďalej
konštatoval, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú
neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi a vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného

vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku, sa aj takto dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa, teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a

dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, či je v súlade s podmienkami zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a so Smernicou Rady č. 93/13/EHS, ktorú je
nevyhnutné používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim

spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorej je v právomoci súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nekalá, čo znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným
podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ
nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jej jednotlivých ustanovení.

Pokiaľ sa jedná o sporný článok 1 odsek. 1.1 a 1.2 zmluvy, súd má za to, že tvrdenia žalobkyne, že ide
o prípad, ako dodávateľ v praxi na ujmu a v neprospech spotrebiteľa využíva svoju faktickú nadvládu v
zmluvnom vzťahu pri uzatváraní zmluvy, sú nepodložené a v konečnom dôsledku irelevantné.

Podľa § 44 zákona č. 40/1964 OZ vzniká zmluva okamihom, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, kedy navrhovateľovi dôjde vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu.

Podľa právnej doktríny sú predpokladom vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu dva
jednostranné úkony, v tomto prípade žalobkyne a žalovaného. Súhlas bol žalobkyňou preukázaný
podpisom na predmetnej revolvingovej zmluve a jednostranným úkonom zo strany žalobkyne

smerujúcim k uzavretiu zmluvy bolo samotné podpísanie a predloženie žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru. Preto nie je možné toto ustanovenie považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku tak, ako to prezentuje žalobkyňa.

Súd v tomto prípade nezaregistroval, aby tu dochádzalo k prevažovaniu práv na stranu žalovaného.

Žalobkyňa dostatočne prejavila vôľu predmetnú zmluvu podpísať a byť ňou viazaná.K námietke žalobkyne ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienke v podobe Zmeny RPMN súd prvého
stupňa konštatoval, že RPMN je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy. Nie je preto možné
dojednanieotom,žeRPMNbudedlžníkovioznámenéneskôr,akosauzatváraZmluva.Jetoukazovateľ,

na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, o tom, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie.

Podľa ustanovenia § 2, písm. d) zákona č. 278/2002 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je RPMN sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 zákona spojených so spotrebiteľským úverom a výšku
spotrebiteľského úveru.

Exaktná výška RPMN je súčasťou zmluvných dojednaní a je presne špecifikovaná v bode 5. Zmluvy,
pričom priemerná výška RPMN je definovaná aj v oznámení o schválení úveru. RPMN je v zmluve
presne a exaktne definovaná ako obligatórna náležitosť zmluvy, a preto ani v tomto prípade nie je možné
tvrdiť, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Čo sa týka ďalších jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré žalobkyňa namieta a tvrdí, že sa jedná o
neprijateľné zmluvné podmienky, mal súd za to, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko tieto podmienky
nevykazujú znaky neprijateľných zmluvných podmienok.

Ako bolo vyššie uvedené, nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej

zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa označuje ako
neprijateľné, nie sú v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, teda slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Je potrebné uviesť, že už samotná teória a prax
označujú tento vzťah za fakticky nerovný, nevyvážený. O tom, že je zmluvná podmienka neprijateľná,
by nemala existovať žiadna závažná pochybnosť.

Súd prvého stupňa po preskúmaní jednotlivých zmluvných podmienok každej zvlášť a po preskúmaní
týchto podmienok ako celku a v súvislosti dospel k názoru, že tieto zmluvné podmienky nie je možné
označiť za neprijateľné, keďže nepredstavujú hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa.

Podľa zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej RÚ), ktorej súčasťou sú zmluvné dojednania spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., je v osobitnej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka. V zmysle
tejto rozhodcovskej doložky si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní

alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej
zmluve. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy o RÚ spočíva na žalovanom.

Podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej doložky popri spotrebiteľskej zmluve
je samo osebe neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 3,4 OZ neplatná.

O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským súdom a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd ma zato, že spotrebiteľ v porovnaní
s dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ - žalobkyňa nemala možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko zmluva o revolvingovom úvere
odkazuje na zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy. Z toho vyplýva, že povaha zmluvy je
adhézna a žalobkyňa ju mohla prijať buď ako celok, alebo ju odmietnuť, a teda obsah rozhodcovskej

doložky bol vopred daný žalovaným - dodávateľom. Je však potrebné uviesť, že podľa § 41 Občianskeho
zákonníka, ak zmluva obsahuje jednu alebo viacero neprijateľných podmienok, nie je nutné, aby celá
takáto zmluva bola vyhlásená za neplatnú. Taktiež zo Smernice Rady 93/13/EHS, konkrétne článku 6
vyplýva, že členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby neprijateľná zmluvná podmienka obsiahnutá v
zmluve nebola pre spotrebiteľa záväzná a tiež sú povinné zabezpečiť, aby bola zmluva podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná aj bez nekalých podmienok.

Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu žiadala vyhlásiť celú zmluvu za neplatnú. Súd prvého stupňa
bol však toho názoru, že v tomto prípade pokiaľ ide o vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú,neexistuje právny záujem žalobkyne. Tento by existoval jedine v tom prípade, ak by bol podaný návrh
na rozhodcovský súd, prípade by bolo rozhodcovským súdom vo veci už rozhodnuté, teda došlo by k
výraznému zhoršeniu postavenia žalobkyne.

V danej právnej veci však chýba spomínaný právny záujem na strane žalobkyne. Nič z toho preukázané
nebolo. Taktiež sa voči žalovanej nevedie žiadne súdne konanie, ktorým by sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia ešte nejakej dlžnej sumy. Žalovaná uhradila žalobcovi istinu, nezaplatila mu žiadne
úroky ani iné poplatky, nič z tohto v konaní nepreukázala.

K tomuto názoru dospel súd prvého stupňa na základe skutočnosti, že úver z revolvingovej zmluvy je
celý splatený a hlavne, že proti žalobkyni sa nikdy neviedlo a súčasne ani nevedie žiadne rozhodcovské
konanie, ktoré by odôvodňovalo právny záujem v spojitosti s rozhodcovskou doložkou.

Preto súd prvého stupňa uzavrel, že návrh žalobkyne vyhlásiť rozhodcovskú doložku za neprijateľnú je

neopodstatnený.

Základným zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby sa spotrebiteľ mohol
domáhať voči dodávateľovi toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. Žalobkyňa také
podmienky, ktoré by jej v skutočnosti bránili ako spotrebiteľovi v uplatňovaní a realizácii takýchto práv

(zrejme nepreukázala).

Nemožno vyhlásiť celú zmluvu za neplatnú a navyše má žalobkyni chýba právny záujem. Žalobkyňa
v žiadnom prípade reálne nepreukázala, že jej niektorá z označených zmluvných podmienok bránila v
uskutočnení jej práv.

Sama žalobkyňa nežiadala vyhlásiť len niektoré zmluvné podmienky za neprijateľné, ale žiadala, aby
bola za neplatnú vyhlásená celá revolvingová zmluva. Súd nemôže konať ultra petit, teda ísť nad rámec
žalobného návrhu a vyhlásiť za neprijateľnú len niektorú zmluvnú podmienku.

Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu tiež žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur.

Podľa názoru súdu prvého stupňa účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu,
ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom

finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy.

V tomto prípade žalobkyňa dostatočne nepreukázala, že jej nejaká finančná či psychická ujma vôbec
vznikla. Ako uviedla vo svojej výpovedi, bol jej poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- Eur a
fyzickydostalasumu1.100,-Eur,pričomnadotazsúdu,akúfinančnúsumudoterazsplatilauviedlasumu

1.500,- Eur. Nič však žalobkyni nebráni domáhať sa od žalobcu v tomto smere vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa ani na pojednávaní dňa 04.11.2013 nevedela súdu presne ozrejmiť, na základe
čoho si finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur uplatňuje, akú ujmu utrpela. Uviedla len, že k
tejto sume dospela po dohode s jej právnym zástupcom. Preto je zrejmé, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala a neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Neutrpela žiadnu ujmu tým, že napríklad

zaplatila mnohonásobne viac finančných prostriedkov, ako jej bolo poskytnuté.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobu v celej časti primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500,- Eur zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.

Konštatoval, že v danom prípade o trovách rozhodol podľa uvedeného ustanovenia, pretože nie je
zatiaľ možné o trovách konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie

tohto rozsudku, pričom účastníci sú povinní vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa a vedľajší účastník na strane žalobkyne.Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd určí, že zmluva o revolvingovom úvere
číslo 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, a aby vo výroku určil

neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve.

Vedľajší účastník na strane žalobkyne v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zistil
skutkový stav, neaplikoval na vec relevantné právne normy na ochranu spotrebiteľa a aj tie, ktoré
aplikoval, aplikoval nesprávne. Dopustil sa v každej otázke nesprávneho právneho posúdenia veci.

Je nepredstaviteľné, aby zmluvy o úvere a obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné
podmienky. Pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere mal súd prihliadnuť
najmä na okolnosť, že podmienky predformuloval profesionál - žalovaný, ktorý má povinnosť odbornej
starostlivosti a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol vo finančnej tiesni. Žalovaný mal postupovať v súlade
s dobrými mravmi a mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich používanie
v spotrebiteľských zmluvách. V slušnej spoločnosti podmienky dojednaní žalovaným nemôžu obstáť

za žiadnych okolností. Vychádzajúc zo stránky Národnej banky Slovenska, základná úroková sadzba
banky v čase uzavretia zmluvy bola 6,76 %, čo znamená, že úrok, ktorý bol stanovený zmluvou, viac
ako desaťnásobne prevyšuje túto sadzbu. Ak je odplata ako podstatná náležitosť zmluvy v rozpore s
dobrými mravmi, je neplatný právny úkon ako celok. Zmluva je neplatná ako celok pre neprimeranú
výšku odplaty, a teda ide o absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa sa tiež dopustil kardinálneho nesprávneho posúdenia veci, pokiaľ ide o náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva neobsahovala pri jej podpise zákonom vyžadovaný údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa má vrátiť žalovanému iba istinu, nič viac,

žiadne úroky, poplatky. Súd nesprávne právne posúdil vec, keď nevykonal dokazovanie v takej závažnej
otázke, akou je údaj o RPMN. Uvedené bolo v súlade s pokynmi na predmetnom formulári, kde je v
záhlaví jednoznačne uvedené, ktoré kolónky bolo potrebné vyplniť. Pri kolónke článok VI. je uvedené,
že tento sa nevypĺňa. Takto vyplnený a podpísaný návrh žalobkyňou dňa 02.02.2011 na uzavretie
zmluvy o revolvingovom úvere bol zaslaný žalovanému, ktorý doplnil údaje v článku VI. a podpísal

dňa 07.02.2011. Túto následne zaslal žalobkyni. Žalovaný sa pri uzatváraní predmetnej zmluvy dopustil
nekalej obchodnej praktiky o cene poskytnutej pôžičky v zmysle §§ 7, 8 zákona č. 250/2007 Z. z.
Je zrejmé, že žalobkyňa nebola pred uzavretím zmluvy informovaná o RPMN. V čase prejavu vôle
žalobkyne na uzavretie zmluvy zmluva neobsahovala podstatné náležitosti tak, ako to vyžaduje ust.
§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý uvádza, že spotrebiteľský úver, ktorý neobsahuje údaje v § 9 ods.

2, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa trvá na tom, že zmluva obsahuje početné
neprijateľné zmluvné podmienky.

Vo vzťahu k nepriznaniu finančného zadosťučinenia vedľajší účastník na strane žalobkyne v odvolaní
namietal, že ujma spotrebiteľovi vznikla a je potrebné brať do úvahy aj povahu primeraného finančného

zadosťučinenia, ktoré má na jednej strane pokryť ujmu a na druhej strane má byť aj majetkovou
sankciou pre škodcu práv spotrebiteľa. Súd prvého stupňa porušil európske právo - Smernicu 98/7/
ES, resp. Smernicu 2008/48, rozhodol v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá sa k tejto
Smernici viaže. Svojim rozhodnutím porušil súd prvého stupňa práva žalobkyne podľa čl. 38 Charty
základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a tiež záväzok lojality k EÚ. Tiež bola

porušená Smernica 93/13/EHS. Súd prvého stupňa nenaplnil článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS
a neposkytol spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách a nenaplnil § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku, keď vo výroku neurčil neprijateľné
zmluvné podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve. Žalobkyňa poukazuje na neprijateľné sankcie v
obchodných podmienkach (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) a na rozhodcovskú doložku (§ 53 ods. 4 písm.

r) OZ). Neprijateľnosťou zmluvných podmienok sa mal súd prvého stupňa zaoberať aj v prípade, ak
dospel k záveru, že zmluva ako celok nie je neplatná. V návrhu na neplatnosť celého právneho úkonu
je vždy zahrnutá aj neplatnosť jednotlivých časti, a preto by nemohol obstáť záver, že by súd išiel nad
návrh, ak by rozhodol o neprijateľnosti niektorej zmluvnej podmienky (vo väčšom je obsiahnuté menšie).
Spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky prinajmenšom z

dôvodu primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.K odvolaniu žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

potvrdil a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie

žalobkyne je potrebné odmietnuť a odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne je dôvodné.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne odvolací súd konštatuje:

Podľa ust.§204ods.1vetaprvázák.č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskorších
predpisov ( ďalej len OSP), odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ust. § 57 ods. 1, 2, 3 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. A tak

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím
označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,
posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť.

Žalobkyni bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa údajov na doručenke doporučenej zásielky, doručený
do vlastných rúk dňa 03.12.2013. Nasledujúceho dňa (04.12.2013) začala plynúť lehota na odvolanie

(§ 57 ods. 1 OSP). Posledným dňom na podanie odvolania bol deň 18.12.2013. Odvolanie bolo
odvolateľkou podané na pošte až dňa 20.12.2013, teda až po lehote.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Pretože odvolanie podané žalobkyňou bolo podané oneskorene, bolo v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia odvolacím súdom odmietnuté.

Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne je formálne i obsahovo totožné s odvolaním
žalobkyne. Preto aj keď bolo odvolanie žalobkyne podané oneskorene, odvolacie námietky obsiahnuté

v tomto odvolaní boli predmetom preskúmania odvolacím súdom. Z odvolania žalobkyne, tak ako bolo
podané, vyplýva logicky i súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka na jej strane a stotožnenie sa s
jeho odvolacími námietkami v plnom rozsahu.

Preto vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne odvolací súd konštatuje, že

prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je nekonzistentný a súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú.

Podľa ust.§ 157 ods.2 O.s.p. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie podstatný obsah prednesov, stručne a
jasne vyloží ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav
podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.Toto zákonné ustanovenie treba z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods.1
DohovoruvykladaťauplatňovaťajsohľadomnapríslušnújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie je výsledkom
náležitého vyhodnotenia všetkých rozhodujúcich skutočností a že nie je svojvoľné.

Vprípade,keďsúprávnezáveryvextrémnomnesúladesvykonanýmiskutkovýmizisteniamialeboznich
v žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie

považovať za stojace v rozpore so zásadami spravodlivého procesu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok nie je logicky súladný
a odôvodnenie rozsudku nie je vecne konzistentné vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého je v
rozpore so skutočnosťami, na ktoré súd prvého stupňa sám poukázal.

Predovšetkým je potrebné poukázať na nesprávny záver prvostupňového súdu, že pokiaľ ide o
vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú, neexistuje právny záujem žalobkyne.

V tejto súvislosti odvolací súd vyslovuje právny názor, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
spotrebiteľskej zmluvy o úvere je vždy daný.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z
dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu

výslovne uvedenie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Zo samotných citovaných zákonných ustanovení vyplýva priamo právny záujem žalobkyne ako
spotrebiteľky na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky), ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Preto ak súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že naliehavý právny
záujem by bol daný len v prípade, ak by bol podaný návrh na rozhodcovský súd, prípadne by bolo
rozhodcovským súdom vo veci už rozhodnuté, teda došlo by k výraznému zhoršeniu postavenia
žalobkyne, nemožno takýto záver prvostupňového súdu považovať za správny a v súlade so zákonom,

práve s ohľadom na zákonný podklad naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobkyňa má, a to s
poukazom na citované zákonné ustanovenia, predovšetkým vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov SR v obdobných prípadoch, kde

bolo v skutkovo podobných prípadoch konštatované, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.Konštatovanie súdu prvého stupňa, že v danom prípade bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo
výške 1.500,- Eur, pričom namietala, že fakticky jej bolo poskytnutých len 1.100,- Eur, avšak doposiaľ
už zaplatila 1.500,- Eur, nič jej nebráni domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia,

je vzhľadom na vyššie uvedené neakceptovateľné.

Žalobkyňa ako spotrebiteľka má podľa názoru odvolacieho súdu tak ako bolo uvedené vyššie naliehavý
právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok, a to z dôvodu, aby jej právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to už aj vzhľadom na

povahu spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o revolvingovom úvere). Je pritom irelevantné, či žalovaný už
uplatnil (alebo bol daný dôvod na uplatnenie) právo na plnenie, alebo či sa žalobkyňa ako spotrebiteľka
obrátila na súd za účelom zabezpečenia svojej právnej istoty tak, aby nebola potencionálne ohrozená
uplatnením nárokov zo strany žalovaného zo zmluvy, vo vzťahu ku ktorej, alebo k jej jednotlivým
ustanoveniam, doposiaľ nebola určená neplatnosť.

Odvolací súd ďalej konštatuje nesprávny záver prvostupňového súdu, ktorý súd vyslovil vo vzťahu k
ročnej percentuálnej miere nákladov.

Súd prvého stupňa síce správne popísal predpoklady vzniku zmluvy, čo však v danom prípade
neznamená, že podpísanie návrhu na uzavretie zmluvy malo za následok vznik zmluvy.

Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva, ktorou
nepochybne zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je, vzniká na základe návrhu na
uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie
zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb,

dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky.

Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných
strán, inak platná zmluva nevznikne.

Zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nepochybne vyplýva, že výška RPMN je iná v
návrhu na uzavretie zmluvy (predpokladaná RPMN za úver v % 70,01) , ako je v akceptácii (68,77 %),
a tiež predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % - 64,19 v návrhu na uzavretie zmluvy
a 60,19 % v akceptácii návrhu - článok 6. zmluvy. Z hľadiska zmluvného práva je pritom irelevantné, či
takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol

prijatý bezvýhradne.

Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh.

Z uvedených dôvodov je potrebné preskúmať, či dojednanie o RPMN možno považovať za platné
zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, ak zmluvnému konsenzu medzi
zmluvnými stranami nedošlo.

Súd prvého stupňa na vyššie uvedenú skutočnosť nijako neprihliadal, a preto aj z tohto dôvodu je

spochybnený jeho záver o nedôvodnosti nároku žalobkyne aj vo vzťahu k tejto časti zmluvy.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ vyslovil záver, že v
prípade, ak žalobkyni bolo podľa jej tvrdení vyplatených v skutočnosti len 1.100,- Eur namiesto 1.500,-
Eur tak, ako to deklaruje zmluva, nič jej nebráni domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného

obohatenia.

Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa náležite sa zaoberať žalobou žalobkyne. Žalobkyňa ako
spotrebiteľ zvolila spôsob svojej ochrany žalobou, ktorá je predmetom tohto konania a súd má prihliadať
na neprijateľné zmluvné podmienky ex offo. Tak ako bolo konštatované vyššie.

Súd prvého stupňa mal teda ex offo skúmať, či žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške,
v akej je uvedený v zmluve, teda či aj v danom prípade nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda
nejde o nesprávny, klamlivý a zavádzajúci údaj v dotknutej zmluve.Odvolacím súdom vyššie konštatované nedostatky v zistení skutkového stavu a v právnom posúdení
veci majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho
súdneho poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať nárokom žalobkyne,

vysporiadať sa s odvolacími námietkami vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne a nové rozhodnutie
náležite odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo skutkovému stavu vyplývajúcemu zo spisu,
a to v súlade s vnútroštátnou a komunitárnou úpravou ochrany práv spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, ktorého sa
domáhala,odvolacísúdpoukazujenaustanovenie§3ods.5zák.č.250/2007Z.z.,zktoréhovyplýva,že

spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na priznanie finančného

zadosťučinenia, vysloví súd v ďalšom konaní, pričom súd prvého stupňa bude mať na zreteli, že
priznanie finančného zadosťučinenia je závislé len na tom, či spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie
svojho práva alebo povinnosti a ak áno, fakultatívnou stránkou tohto nároku je len posúdenie výšky
nároku, nie jeho dôvodnosť pri úspechu v konaní o tejto otázke.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania podľa ust.§ 224
ods.3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.