Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. december 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206108
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2711206108.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpený: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700
proti žalovanému: K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., štátny občan SR, zastúpený
splnomocnencom: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873 o
zaplatenie sumy 17.975,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.975,99 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 13.502,71 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne zo sumy 4.473,28 eur od 25.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.430,56
eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 12.9.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
13.502,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 26.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodil tým, že dňa 11.1.1992 o cca 20.00 hodine žalovaný spôsobil dopravnú nehodu
na ulici H. v H. pred domom č. XXX, pričom zrazil pri pravom okraji idúceho pána S. N.. Žalovaný z miesta
nehody odišiel bez toho, aby zranenému poskytol prvú pomoc a podľa znaleckého posudku MUDr.
Miroslava Hagaru mal žalovaný v čase dopravnej nehody 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi. Škoda

bola spôsobená žalovaným pri jazde na motorovom vozidle zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: I.. Zo zákonného
poistenia uvedeného vozidla bola z poistnej udalosti č. PU:02/908/08672 za obdobie od 09/2008 do
08/2011 poškodenému pánovi S. N. vyplatená náhrada vo výške 13.502,71 eur. Trestné konanie voči
žalovanému bolo vedené na Okresnom súde Senica, č.k. 1T/46/1992, pričom bol právoplatne uznaný za
vinnéhozťažkéhoublíženianazdraví.Zaplateniežalovanejsumyžalobcažiadazdôvodu,žeakoprávny
nástupca poisťovne má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený

v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy, tento plnenie odmietol s tým, že je pohľadávka premlčaná.

Žalovaná suma predstavuje nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite nasledovne:
Rozpis vyplatenej náhrady zo strany Allianz - Slovenskej poisťovňa a.s.
- strata na zárobku po PN 355,01 eur - dňa 24.9.2008

- strata na zárobku po PN 355,01 eur - dňa 27.10.2008
- strata na zárobku po PN 355,01 eur - dňa 24.11.2008
- strata na zárobku po PN 355,01 eur - dňa 17.12.2008
- strata na zárobku po PN- doplatok na rente 24,67 eur - dňa 13.1.2009- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 26.1.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 23.2.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 25.3.2009

- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 24.4.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 25.5.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 24.6.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 27.7.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 24.8.2009

- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 24.9.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 26.10.2009
- strata na zárobku po PN 379,68 eur - dňa 23.11.2009
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 23.12.2009
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 25.1.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 22.2.2010

- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 25.3.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 23.4.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 24.5.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 24.6.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 26.7.2010

- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 25.8.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 24.9.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 25.10.2010
- strata na zárobku po PN 391,26 eur - dňa 24.11.2010
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 27.12.2010

- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 24.1.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 21.2.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 25.3.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 21.4.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 24.5.2011

- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 24.6.2011
- strata na zárobku po PN 398,30 eur - dňa 25.7.2011

V danej veci bol vydaný Okresným súdom Skalica platobný rozkaz č.k. 1Ro/315/2011-66 zo dňa
13.2.2012. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 10.4.2012, ktorý odôvodnil tým, že

je pravdou, že spôsobil dopravnú nehodu, ktorou spôsobil ťažkú ujmu na zdraví chodcovi S. N., no z
podanej žaloby nie je zrejmé, čo presne predstavuje žalovaná suma 13.502,71 eur, t.j. či sa jedná o
náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti poškodeného alebo po skončení alebo či sa jedná
o náhradu za vyplácanie dôchodkovej dávky. Žalovaný svoj odpor ďalej odôvodil tým, že poisťovňa má
nárok na to, aby mohla uplatňovať svoje právo v zmysle ust. 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991

Zb. na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, len
ak poistený spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah
alkoholu vo výške nad 0,30 ‰, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové
vozidlo, čo žalobca žalobou nepreukázal, preto žiada žalobu zamietnuť.

Žalobca sa k odporu vyjadril tak, že špecifikácia žalovanej pohľadávky bola k žalobe pripojená a
predstavuje rentu (náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
invalidite), ktorá bola poškodenému S. N. vyplatená v období od 24.9.2008 do 25.7.2011 (4 x 355,01
eur, 24,67 eur, 11 x 379,68 eur, 12 x 391,26 eur, 8 x 398,30 eur). Uvedené je žalovaný povinný
uhradiť žalobcovi, lebo právo poisťovne na postih vznikne dňom výplaty plnenia zo zákonného poistenia

poškodenému, pričom žalovaný v čase predmetnej dopravnej nehody mal 1,93 až 2,45 promile alkoholu
v krvi.

Žalobca podaním zo dňa 24.9.2012 rozšíril žalobný návrh o sumu 4.437,28 eur, t.j. za plnenie ktoré po
začatí súdneho konania ešte poškodenému S. N. plnil nasledovne: od 24.8.2011 do 24.11.2011 vo výške

398,30 eur mesačne, t.j. 4 x 398,30 eur, od 23.12.2011 do 25.6.2012 vo výške 411,44 eur mesačne, t.j.
7 x 411,44 eur, pričom o uvedenom plnení predložil výpis z účtu č. XXXXXXXXXX Allianz - Slovenskej
poisťovne, a.s. Preto žalobca žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 17.975,99 eur s 9,5 %úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.502,71 eur od 26.8.2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 4.473,28 eur od 25. 9.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.9.2012 pripustil zmenu petitu žaloby v nasledovnom
znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.975,99 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od
26.8.2011 zo sumy 13.502,71 eur do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.473,28
eur od 25.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.“

Žalobca na podanej žalobe trval.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11. júna 2013 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 17.975,99 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.502,71 eur
od 26.8.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.473,28 eur
od 25.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 999,44 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

Krajský súd v Trnave na základe podaného odvolania zo strany žalovaného uznesením č.k.
25Co/139/2014-265 zo dňa 11. februára 2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia dospel k záveru, že z podanej žaloby ani ďalších
písomných vyjadrení žalobcu sa nedá jednoznačne vyvodiť, aký nárok z dôvodu škody na zdraví je
predmetom regresnej pohľadávky žalobcu ako uplatnenej náhrady poistného plnenia v tomto konaní,

ktorý bol vyplatený poškodenému z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla žalovaného, teda či predstavuje vyplatenú náhradu straty zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo nárok na náhradu za stratu na dôchodku. Preto je potrebné ustáliť aký nárok z
dôvodu škody na zdraví je predmetom regresnej pohľadávky žalobcu a potom aj pristúpiť k preskúmaniu
jeho nárokovateľnosti a to práve v uplatnenej výške. I keď právo na tzv. postih (regres), nie je nárokom

na náhradu škody, ale má povahu osobitného nároku, u ktorého nemožno jeho vznik odvodzovať od
škodovej udalosti, ale od momentu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu, nič
to nemení na tom, že tento nárok je limitovaný rozsahom výšky škody, ktorú bol zodpovedný subjekt
povinný uhradiť (tu žalovaný), ktorá musí byť v konaní preukázaná. V novom rozhodnutí prvostupňový
súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Žalobca v zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v podaní doručenom súdu dňa 23.9.2015
výslovne uviedol, že nárok uplatnený žalobou je strata na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite.
Zároveň súdu predložil podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku nasledovne:
Poškodený S. N. mal priznaný invalidný dôchodok od 21.12.1992 a to vo výške 2.181,- Sk.

Na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Kč, bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške
6.326,- Sk (291 x 21,74). Po odpočte priznaného invalidného dôchodku sumy 2.181,- Sk bola renta
vypočítaná na sumu 4.145,- Sk.
Uvedená suma bola následne valorizovaná a to v termínoch a výške stanovenej nariadením vlády a
následne opatreniami MPSVaR SR nasledovne:

NV č. 312/1997 Z.z. o 17 % na druhý polrok roka 1991
o 7 % za každý kalendárny štvrťrok roka 1992
o 5,5 % za každý kalendárny štvrťrok pre prvé tri štvrtiny roka 1993
o 4,9 % za štvrtý štvrťrok roka 1993
o 4,9 % za každý kalendárny štvrťrok roka 1994

o 15,2 % za rok 1995
o 13,3 % za rok 1996 účinnosť od 1.12.1997
NV č. 220/1999 Z.z. o 13,1 % za rok 1997
o 9,6 % za rok 1998 účinnosť od 1.10.1999
NV č. 277/2000 Z.z. o 7,2 % za rok 1999 účinnosť od 1.10.2000

NV č. 310/2001 Z.z. o 6,5 % za rok 2000 účinnosť od 1.10.2001
NV č. 388/2002 Z.z. o 8,2 % za rok 2001 účinnosť od 1.10.2002
NV č. 268/2003 Z.z. o 9,3 % za rok 2002 účinnosť od 1.10.2003
§ 293b z.č. 461/2003 Z.z. v znení z.č. 721/2004 Z.z. o 7,54 % účinnosť od 1.1.2005§ 293e z.č. 244/2005 Z.z. o 8,85 % - od 3.957,- do 10.937,- (ID 7.965,- Sk) účinnosť od 1.7.2005
Opatrenie MPSVaR SR č. 229/2006 Z.z. - 5,95 % účinnosť od 1.7.2006
Na základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.6.2007 bol s účinnosťou od 1.7.2007

poškodenému priznaný invalidný dôchodok vo výške 8.967,- Sk mesačne.
Opatrenie MPSVaR SR č. 197/2007 Z.z. zvýšilo rentu o 6,25 % s účinnosťou od 1.7.2007.
Do 30.6.2007 bola poškodenému vyplácaná renta 9.587,- Sk. Vzhľadom na zvýšenie dôchodkovej
dávky o 6,25 % sa suma renty zvýšila 599,- Sk. Na základe uvedeného bola od 1.8.2007 do 30.6.2008
vyplácaná mesačná renta vo výške 10.186,- Sk.

Nárok bol na súde uplatnený z renty vyplácanej počnúc 24.9.2008.
Opatrenie MPSVaR SR č. 136/2008 Z.z. zvýšilo rentu o 5,00 % s účinnosťou od 1.7.2008.
Od1.7.2008 bola mesačná renta zvýšená o 5 %, v dôsledku čoho sa renta 338,11 eur zvýšila na 355,01
eur. Od 24.9.2008 bola mesačne poškodenému vyplácaná renta vo výške 355,01 eur.
Opatrením MPSVaR SR č. 450/2008 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2009 mesačná renta zvýšená o 6,95
%, suma 355,01 eur sa zvýšila na 379,68 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná.

Opatrením MPSVaR SR č. 413/2009 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2010 mesačná renta zvýšená o 3,05
%, suma 379,68 eur sa zvýšila na 391,26 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná.
Opatrením MPSVaR SR č. 404/2010 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2011 mesačná renta zvýšená o 1,8
%, suma 391,26 eur sa zvýšila na 398,30 eur.
Rekapitulácia:

od 24.9.2008 do 17.12.2008 vo výške 355,01 eur mesačne, t.j. 4 x 355,01 eur
dňa 13.1.2009 doplatok na rente vo výške 24,67 eur
od 26.1.2009 do 23.11.2009 vo výške 379,68 eur mesačne, t.j. 11 x 379,68 eur
od 23.12.2009 do 24.11.2010 vo výške 391,26 eur mesačne, t.j. 12 x 391,26 eur
od 27.12.2010 do 25.7.2011 vo výške 398,30 eur mesačne, t.j. 8 x 398,30 eur

SPOLU: 13.502,71 eur
Zdôvodu,žežalobcamesačnevyplácalpoškodenémurentuajvďalšomobdobí,žalovanúsumužalobca
rozšíril o sumu 4.437,28 eur, a to za obdobie od 24.8.2011 do 25.6.2012.
od 24.8.2011 do 24.11.2011 vo výške 398,30 eur mesačne, t.j. 4 x 398,30 eur
Opatrením MPSVaR SR č. 344/2011 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2012 mesačná renta zvýšená o 3,3

%, suma 398,30 eur sa zvýšila na 411,44 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná.
od 23.12.2011 do 25.6.2012 vo výške 411,44 eur mesačne, t.j. 7 x 411,44 eur
Spolu teda titulom straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite (s
účinnosťou od 1.8.2004 podľa z.č. 404/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov - úrazová renta sa podľa § 879 h valorizuje podľa

všeobecných predpisov o sociálnou poistení) si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu vo výške
17.975,99 eur s príslušenstvom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/119 a
sp. zn. 5C 64/93, oznámením o poistnej udalosti, prípismi žalobcu, rozhodnutím Okresnej správy

sociálneho zabezpečenia zo dňa 21.11.1992, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku
poškodenému, výpismi z účtu žalobcu, rozpisom vyplatených náhrad, výsluchom a písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, ostatnými predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav veci:

Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 17.975,99 eur, ktorá predstavuje plnenie,
ktoré poskytli poškodenému S. N., nar. X.X.X.XXXX ako náhradu za stratu na zárobku po skončení
PN alebo pri invalidite. Uvedená náhrada bola poškodenému vyplácaná v období od 24.9.2008 do
25.6.2012. Žalobca vyplatil náhradu za stratu v žalovanej sume poškodenému z dôvodu, že žalovaný
spôsobil dňa 11.1.1992 pri vedení motorového vozidla zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: I. dopravnú nehodu

pod vplyvom alkoholu (1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi), pričom poškodenému spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví, ktorá viedla k invalidite poškodeného. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne
bol poškodený uznaný plne invalidný. V zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení práva a povinnosti zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
vzniknuté do 31.1.2001 prešli na „kanceláriu“, t.j. žalobcu Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, pričom

tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s.
t.č. so zmenou obchodného mena Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Z poistnej udalosti vedenej č.
PU:02/908/08672 bolo na základe škody spôsobenej na zdraví spôsobenou prevádzkou motorového
vozidla pri hore uvedenej dopravnej nehode plnené poškodenému a podľa Vyhlášky Ministerstvafinancií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja,

ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile.

Právny zástupca žalovaného v písomných vyjadreniach a tiež aj pri ústnych prednesoch namietal:
- nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní,
- premlčanie pohľadávky, ktorá je predmetom konania,

- nepreukázanie, že žalovaný spôsobil škodu v príčinnej súvislosti s požitím alkoholického nápoja a
nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a invaliditou poškodeného,
- samotný výpočet žalovanej sumy, ktorý považuje za neurčitý a zmätočný (keď priemerný zárobok
poškodeného bol vypočítaný z priemerného zárobku ďalších troch zamestnancov a nevychádza z
priemerného zárobku poškodeného),
- v danom prípade ide o komerčné poistenie, vzhľadom k tomu že to vymáha Slovenská kancelária

poisťovateľov došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy.

Z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/1992 vyplýva, že žalovaný
bol rozsudkom zo dňa 30.4.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1992, uznaný vinným z
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, trestného činu neposkytnutia

pomoci podľa § 208 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 201 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 11. januára 1992 asi o 20,00 hodine
pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo zn. Favorit 136 L, ŠPZ I. na H. ulici v H. smerom
do Skalice, pričom pred domom č. XXX zrazil pri pravom okraji vozovky chodca Jozefa Poláka, ktorý
utrpel zlomeninu spodiny lebečnej, zmliaždenie mozgu, otras mozgu, opuch záhlavovej časti lebečných

pokrývok a ďalšie ťažké zranenia, po dopravnej nehode z miesta nehody ušiel, pričom neposkytol
zranenému prvú pomoc a v čase dopravnej nehody podľa znaleckého posudku znalca z odboru súdneho
lekárstva MUDr. Miroslava Hagaru mal 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 5C 64/93 mal súd preukázané, že navrhovateľ

Jozef Polák sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 2.4.1993 domáhal náhrady škody od odporcu:
K. S., ktorú mu odporca spôsobil dňa 11.1.1992 motorovým vozidlom Favorit ŠPZ: I. v H., v dôsledku
toho navrhovateľ utrpel ťažký úraz (je na invalidnom dôchodku). Navrhovateľ pred začatím pojednávania
zobral návrh späť v celom rozsahu, pretože vedľajší účastník: Slovenská poisťovňa, a.s. sčasti jeho
nárok uspokojil, a preto súd uznesením zo dňa 7. 10.1994, právoplatným dňa 28.10.1994, konanie

zastavil.

Z oznámenia poistnej udalosti Slovenskej poisťovne č. 33-60 392/839-36 zo dňa 17.2.1994 podaného
na Slovenskej poisťovni a.s., pobočka Senica dňa 18.2.1994 mal súd preukázané, že žalovaný oznámil
vznik dopravnej nehody, jej priebeh a súčasne splnomocnil Slovenskú poisťovňu, aby za žalovaného

prerokovala a aj usporiadala nároky poškodeného S. N..

Z rozhodnutia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 21.11.1992 mal súd preukázané, že
poškodený S. N. je invalidný odo dňa 19.11.1992 z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

Z rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave mal súd preukázané, že poškodenému
S. N. bol odo dňa 21.12.1992 priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,- Kčs mesačne.

Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 17.5.1994, ktoré vydal SIGMA HODONÍN, štátny

podnik, mal súd preukázané, že poškodený S. N. bol neschopný práce od 11.1.1992 do 20.12.1992.

V potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996, ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o. je
uvedený priemerný zárobok pracovníkov za obdobie 3. štvrťrok 1992 nasledovne:
C. K. 299,-

N. S. 282,-
J. J. 292,-.Z prílohy k poistnej udalosti čís. 839/33 - 60392/36 vyplýva, že poškodenému S. N. bola renta (strata
na zárobku po skončení PN) vypočítaná na sumu 4.145,- Sk, keď na základe priemerného denného
zárobku, sumy 291,- Sk (vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992 a z porovnateľných

zárobkov 3 pracovníkov: C. K. 299,- Sk, N. S. 282,- Sk, J. J. 292,- Sk), bol vypočítaný mesačný zárobok
vo výške 6.326,- Sk (291 x 21,74) a následne odpočítaný priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,-
Sk.

Zo Zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 14.12.1993 vyplýva,

že poškodený S. N. je invalidný od novembra 1992, pričom ide o stav po fraktúre bázy a chirurgicky
riešenom hydrocefale s reziduálnou léziou n. VII. vľavo a frustnou dx. hemiparézou.

Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne - ústredie vo veci S. N. je preukázané, že S. N. je vyplácaný invalidný
dôchodok za obdobie:
- od 1.7.2008 v sume 9.416,- Sk mesačne

- od 1.1.2009 v sume 334,40 eur mesačne
- od 1.1.2011 v sume 350,90 eur mesačne
- od 1.1.2012 v sume 362,50 eur mesačne.

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. mal súd preukázané, že

poškodenému S. N. boli vyplácané plnenia postupne tak, ako sú uvedené v žalobe a v podaní, ktorým
došlo k rozšíreniu žaloby, a to v celkovej sume 17.975,99 eur.

Z listu žalobcu adresovaného žalovanému s dátumom vyhotovenia 22.6.2011 je preukázané, že
žalovanému bola oznamovaná aktuálna výška poskytnutého plnenia v prospech poškodeného S. N. v

sume 12.706,11 eur a súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie tejto sumy ako postihu za vyplatené
poistné plnenie.

Z listu žalobcu adresovaného žalovanému s dátumom vyhotovenia 6.9.2012 je preukázané, že
žalovanému bola oznamovaná aktuálna výška poskytnutého plnenia v prospech poškodeného S. N.,

t.j. za obdobie od 24.8.2011 do 25.6.2012 v sume 4.473,28 eur a súčasne bol žalovaný vyzvaný na
zaplatenie tejto sumy ako postihu za vyplatené poistné plnenie.

Z oznámení Allianz - poisťovňa a.s. adresovaných S. N. je zrejmé, že poškodenému bola oznamovaná
výška poskytovaného plnenia, nasledovne:

- v oznámení zo dňa 18.12.2008, že mu bude od 1.1.2009 zvýšená renta o 6,95 % mesačnej sumy renty,
t.j. celkom bude renta mesačne 379,68 eur
- v oznámení zo dňa 28.7.2008, že mu bude od 1.7.2008 zvýšená dôchodková dávka o 5 % mesačnej
sumy dôchodkovej dávky, t.j. celkom bude renta mesačne 10.695,-Sk /355,01 eur.

Z podania žalovaného zo dňa 6.7.2011 doručeného Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. je zrejmé, že
žalovaný oznámil žalobcovi, že nárok v sume 12.706,11 eur považuje za premlčaný, lebo ide o prípad
19 rokov starý.

Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že žalovaná suma sa mu zdá privysoká, pričom svojím

podaním doručeným žalobcovi namietal premlčanie nároku.

K poistnej udalosti (dopravnej nehode) došlo dňa 11.1.1992, a preto bolo potrebné aj predmetný nárok
posúdiť podľa právnej úpravy účinnej k uvedenému dátumu.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (účinného od 1.3.1991 do 28.2.2002), poistenie
sa vykonáva na základe zmluvy (zmluvné poistenie) alebo ako zmluvné poistenie uložené zákonom
(povinné zmluvné poistenie) alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona (zákonné
poistenie).

Podľa § 22a zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla je
poistený na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákonné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).Podľa § 29 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví
všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob tvorby a použitia rezerv a fondov poisťovne.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa
ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti , t.j. ku dňu 11.1.1992 (ďalej len
„cit. vyhláška“), zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, akciová

spoločnosť (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné poistenie sa vzťahuje, ak sa ďalej neustanovuje inak, na
zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorého typ podlieha evidencii
motorových vozidiel v Slovenskej republike, a ak ide o motorové vozidlo, ktorého typ tejto evidencii
nepodlieha, ktorého vlastník alebo ten, kto má k nemu právo hospodárenia (ďalej len "vlastník"), má
trvalé bydlisko (sídlo) v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na to, kde uvedené vozidlo má trvalé
stanovište v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ďalej len "tuzemské motorové vozidlo") a týka

sa jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla
1. v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,
2. v ostatných európskych štátoch, v Maroku, Tunisku, Iraku, Iráne a Izraeli.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa

vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu
a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému na zdraví alebo usmrtením.

Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. vyhlášky, poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovni

písomne oznámiť, že
a) sa proti nemu uplatnil nárok na náhradu škody, a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške,
b) v súvislosti so skutočnosťou, z ktorej škoda vznikla, sa začalo trestné alebo priestupkové konanie;
ďalej je povinný oznámiť poisťovni, v prípade, že sa poisťovňa zaviazala uhradiť trovy obhajoby podľa
§ 4 písm. a), meno a adresu svojho obhajcu a zabezpečiť, aby poisťovňa bola priebežne o stave a

výsledkoch tohto konania informovaná.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne
alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile,

alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

Podľa § 11 ods. 5 cit. vyhlášky, výška náhrady, na ktorú poisťovni vznikne právo podľa odsekov 1 až 4,
nemôže presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu poistnej udalosti.

Podľa § 13 cit. vyhlášky, za tuzemské motorové vozidlo vzniká povinnosť platiť poistné pridelením štátnej
poznávacej značky a trvá do zániku motorového vozidla. Za motorové vozidlo, pre ktoré sa štátna
poznávacia značka neprideľuje (ďalej len "motorové vozidlo bez štátnej poznávacej značky"), vzniká
povinnosť platiť poistné dňom nadobudnutia motorového vozidla a trvá do zániku tohto motorového
vozidla.

Podľa § 14 cit. vyhlášky, povinnosť platiť poistné má, kto je v čase vzniku tejto povinnosti zapísaný v
technickom preukaze ako držiteľ motorového vozidla (ďalej len "držiteľ"). V ostatných prípadoch má túto
povinnosť vlastník motorového vozidla.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, poistné sa platí naraz na celý kalendárny rok a je splatné najneskoršie
do konca februára tohto roka.

Podľa § 16 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, kto je povinný platiť poistné, je povinný sám si ho vypočítať podľa
príslušných ustanovení tejto vyhlášky. Poistné sa platí bez vyzvania prevodom z účtu vedeného v

peňažnom ústave alebo poštovou poukážkou osobitne za každé motorové vozidlo. Pri platení poistného
prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave sa platí zvlášť za každé motorové vozidlo, ak poistený
nemá viac ako 50 vozidiel. Na doklade o zaplatení poistného musí byť uvedená štátna poznávacia
značka motorového vozidla, za ktoré sa platí poistné. Ak ide o motorové vozidlo bez štátnej poznávacejznačky, uvedie sa evidenčné číslo pridelené prevádzkovateľom alebo číslo podvozku. Ak nemá číslo
podvozku, uvedie sa číslo karosérie, a ak nemá číslo ani karoséria, uvedie sa číslo motora.
Poistné sa platí na účet tej organizačnej jednotky poisťovne, v obvode ktorej je motorové vozidlo v

evidencii, a ak ide o motorové vozidlo bez štátnej poznávacej značky, v obvode ktorej je trvalé bydlisko
(sídlo) držiteľa alebo vlastníka.

Podľa § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú
podľa doterajších právnych predpisov.
Práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára
2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie
Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie
zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

Podľa§489zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),záväzkyvznikajúzprávnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných
skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

Podľa§447ods.1,2,3OZvzneníúčinnomvčasevznikupoistnejudalosti,náhradazastratunazárobku

po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred
poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku
alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným invalidným dôchodkom
alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva

pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda
bola spôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady
aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou.
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej republiky môže vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji
mzdovej úrovne, upraviť nariadením podmienky, výšku a spôsob náhrady za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite.

Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré
z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 195 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.1992, náhrada za
stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity
sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne pracovníkovi v takej
výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s

pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho
istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na
zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisovo sociálnom zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok
pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o
priemernomzárobkuvzneníúčinnomdo29.2.1996,priemernýzároboknapracovnoprávneúčelyzisťuje
zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby
odpracovanej v rozhodnom období. Do hrubej mzdy sa nezahŕňa mzda, ktorá je úplne alebo sčasti
oslobodená od dane zo mzdy; to neplatí, ak ide o mzdu oslobodenú od dane zo mzdy

a) podľa medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia,
b) preto, že nedosahuje zdaniteľnú výšku,
c) poskytovanú nevidomým zamestnancom alebo členom záchranných zborov zriadených podľa
osobitných predpisov pre rizikové pracoviská za činnosť pri záchranárskom zásahu.
Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok;
priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného
zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec
dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, prípadne ako priemerný denný
(smenový) zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného

zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného
počtu pracovných hodín (dní) pripadajúcich v roku na jeden mesiac.

Podľa § 879h OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného
alebo pri invalidite priznaná pred 1. augustom 2004, ktorá sa vyplácala k 31. júlu 2004 a nárok na jej

výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V roku 2004 sa táto náhrada
zvýši od 1. októbra 2004.

Podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na

dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa
považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na
zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Podľa § 293 zák. č. 461/2003 Z.z., ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods.
3 považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293 ods. 1 a 2, sa zohľadnil
počas trvania nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok
na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky
splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 %

minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k
31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť jej
poberateľa.Aksumaúrazovejrentyurčenápodľaprvejvetyjenižšiaakosumaúrazovejrentyvyplácanej
k 31. decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z).

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. /v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania/, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v

rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že predmetom konania je návrh žalobcu
na uplatnenie úhrady regresnej pohľadávky vo výške 100 % z vyplateného poistného plnenia,
ktoré predstavuje sumu 17.975,99 eur. Žalovaná suma predstavuje plnenie, ktoré bolo vyplatené
poškodenému S. N., nar. XX.X.XXXX ako náhrada za stratu na zárobku po skončení PN alebo pri

invalidite v období od 24.9.2008 do 25.6.2012. Zaplatenie žalovanej sumy žiada z dôvodu, že ako právny
nástupca poisťovne má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený
v krvi obsah alkoholu vo výške 0,30 promile.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prvom rade namietal nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu s tým, že poukazuje na to, že doposiaľ nebola zo strany žalobcu predložená
príslušná poistná zmluva. V zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a svedčí stav z hmotného

práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, lebo práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s.,
vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. V zmysle § 1 ods. 1
uvedeného zákona je kancelária Slovenská kancelária poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti uplatňuje
a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. V zmysle právnych predpisov
účinných v čase vzniku poistnej udalosti ku dňu 11.1.1992 t.j. § 1 ods .1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva

financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motor. vozidla (ďalej len „vyhlášky“) Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská
poisťovňa, akciová spoločnosť (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné poistenie sa vzťahuje, ak sa ďalej
neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorého

typ podlieha evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike. V zmysle § 13, 14 vyhlášky za
tuzemské motorové vozidlo vzniká povinnosť platiť poistné pridelením štátnej poznávacej značky a
trvá do zániku motorového vozidla, pričom povinnosť platiť poistné má, kto je v čase vzniku tejto
povinnosti zapísaný v technickom preukaze ako držiteľ motorového vozidla (ďalej len "držiteľ"). V
ostatných prípadoch má túto povinnosť vlastník motorového vozidla. S poukazom na ust. 15 ods. 1, §

16 ods. 1 vyhlášky poistné sa platí naraz na celý kalendárny rok a je splatné najneskoršie do konca
februára tohto roka a kto je povinný platiť poistné, je povinný sám si ho vypočítať podľa príslušných
ustanovení tejto vyhlášky. Poistné sa platí bez vyzvania prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave
alebo poštovou poukážkou osobitne za každé motorové vozidlo. Z uvedeného vyplýva, že v roku 1992
existovalo len zákonné poistenie, ktoré monopolne vykonávala Slovenská poisťovňa a.s. (t.č. Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s.) a neboli uzatvárané písomné poistné zmluvy. Poistné vzniklo priamo zo
zákona, a to okamihom pridelenia štátnej poznávacej značky príslušnému motorovému vozidlu a trvalo
až do zániku motorového vozidla.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní a to v
zmysle citovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., konkrétne ustanovenia § 28 ods. 2 a ods. 3 ,

z ktorých vyplýva, že od 1.1.2002 zo zákona prešli všetky práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.12.2001, čo je aj
v danej veci, na žalobcu s tým, že tieto v jeho mena a na jeho účet vykonáva po zmene obchodného
mena spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.Žalovaný sa k veci vyjadril, že ak sa v roku 1992 uzatváralo zákonné poistenie, v podstate

išlo o komerčné poistenie, a teda o spotrebiteľskú zmluvu. Súd a ani žalobca uvedený argument
nespochybňuje, ale nevidí podstatný súvis s prejednávanou vecou, lebo predmetom konania je
zaplatenie regresu, ktorý plnil žalobca v súvislosti s poistným plnením s poukazom na poistnú udalosť
zo dňa 11.1.1992 vedenú u Slovenskej poisťovne, a.s. pod č. PU:02/908/08672. Súd nespochybňuje
názor žalovaného, že všetky zmluvy, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ a na druhej strane

dodávateľ sú spotrebiteľskými zmluvami, pričom spotrebiteľskú zmluvu do Občianskeho zákonníka
zaviedla jeho novela vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola tak implementovaná smernica č. 93/13/
EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neskôr túto úpravu zmenil zákon č.
568/2007 Z.z. o spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný neuviedol, ktorá konkrétna podmienka (podmienky)
by mali byť v súvislosti so zákonným poistením neplatné - neprijateľné, prípadne nedané do súladu
so zákonom, a preto sa ani žalobca nemohol vyjadriť v rámci kontradiktórneho procesu k námietkam

žalovaného.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, súd má za to, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania
nie je premlčaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo 284/2010 z 28. októbra

2011 vyslovil právny názor, že právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá
za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody. Toto regresné
právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej

dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo
poškodenému plnené. Prvý uplatnený nárok zo strany Allianz - poisťovňa, a.s. bol plnený dňa 24.9.2008
a žaloba bola podaná na súd dňa 12.9.2011, teda v zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§
101 OZ). Žalovaný namietal premlčanie bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia, keď neuviedol žiadne
tvrdenia na podporu dôvodnosti ním vznesenej námietky premlčania, a preto sa ani súd nemal možnosť

bližšie vyjadriť k úvahám žalovaného smerujúcim k tvrdeniu o premlčaní pohľadávky, ktorá je predmetom
konania.

Čo sa týka samotného nároku žalobcu, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tento

je v celom rozsahu dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný dňa 11.1.1992 spôsobil
motorovým vozidlom zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ: I.. dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil poškodenému
Jozefovi Polákovi ťažkú ujmu na zdraví. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Senica č.k. 1T/46/92
malsúdpreukázané,žeosobnémotorovévozidlozn.ŠkodaFAVORIT,ŠPZ:I.počasuvedenejdopravnej
nehody viedol žalovaný pod vplyvom alkoholu. Z priloženého znaleckého posudku znalca z odboru

súdneho lekárstva MUDr. Miroslava Hagaru je preukázané, že v čase dopravnej nehody počas vedenia
motorového vozidla mal 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi. Ďalej z obsahu trestného spisu je zrejmé,
že žalovaný z miesta dopravnej nehody ušiel, pričom zranenému S. N. neposkytol prvú pomoc a taktiež
na hlavnom pojednávaní súdu vypovedal, že išiel motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu. Za tento
skutok bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného

zákona, trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Senica
sp. zn. 1T/46/1992 zo dňa 30.4.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1992. Vzhľadom na
uvedené súd nebral za dostatočnú obranu žalovaného, ktorou sa bránil tým, že žalobca nepreukázal,
že by mal nárok na regresný nárok za plnenie, ktoré plnil v rámci poistnej udalosti č. PU:XX/XXX/

XXXXX, lebo nebolo dostatočne preukázané, že alkohol, ktorý mal žalovaný v čase dopravnej nehody
v krvi bol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorú spôsobil. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré
vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil
škodupopožitíalkoholickéhonápoja,akbolzistenývkrviobsahalkoholuvovýškenad0,30promile.Súd

vychádzal z toho, že dostatočne obsahom súdneho spisu Okresného súdu Senica č.k. 1T/46/92 bolo
preukázané, aký obsah alkoholu v krvi mal žalovaný v čase spôsobenia dopravnej nehody. Žalovaný
zapríčinil veľmi vážnu dopravnú nehodu s ťažkým následkom na zdraví poškodenému S. N., motorové
vozidlo viedol v ťažkom stupni opitosti a z miesta nehody ušiel, čo dostatočne preukazuje príčinnúsúvislosť škody, ktorú v súvislosti s nehodou zapríčinil žalovaný a požitím alkoholu. Iná príčina dopravnej
nehody nebola žalovaným preukázaná.

Žalobca sa o poistnej udalosti dozvedel v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Senica pod
sp. zn. 5C 64/93. V rámci tohto konania bol vypočutý žalovaný, z výpovede ktorého vyplynulo, že poistnú
udalosť nenahlásil ani poisťovni ani polícii. Žalobca sa až po doručení žaloby v tomto konaní dozvedel
o nároku poškodeného, ktorý mu vznikol. Žalovaný oznámil vznik dopravnej nehody až na základe

oznámenia poistnej udalosti zo dňa 17.2.1994 podaného na Slovenskej poisťovni a.s., pobočka Senica
dňa 18.2.1994. Žalobca podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991
Zb. uhradil za žalovaného poškodeným preukázané a uplatnené nároky na náhradu škody. V konaní
nebolosporné,žežalobcavyplácapoškodenémuS.N.náhraduzastratuzárobkuposkončenípracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity z dôvodu, že poškodený S. N. bol odo dňa 19.11.1992 uznaný
plne invalidným a odo dňa 21.12.1992 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Žalobca si žalobou uplatnil

od žalovaného právo na náhradu súm vyplatených v období od 24.9.2008 do 25.6.2012 v celkovej sume
17.975,99 eur s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyššie cit. vyhlášky, pretože žalovaný
bol poistený v zmysle ustanovenia § 3 cit. vyhlášky, bol vodičom motorového vozidla, prevádzkou
ktorého bola spôsobená škoda a v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu. Žalovaný v konaní namietal okrem iného i nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi dopravnou

nehodou a invaliditou poškodeného. Uvedenú námietku žalovaného však súd taktiež nepovažoval za
dôvodnú, keďže obsahom súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/92 a tiež aj posudkovou
spisovou dokumentáciou Sociálnej poisťovne bolo jednoznačne preukázané, že poškodený S. N. sa stal
invalidným v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 11.1.1992.
Z nálezu a posudku MUDr. Miroslava Hagaru - znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo,

ktorý je súčasťou súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/92, vyplýva, že poškodený
S. N. pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu, zmliaždenie mozgu, zlomeninu spodiny lebečnej,
opuch v záhlavovej časti pokrývok lebečných, krvné podliatinky v podkolenných jamách. Poranenia boli
spôsobené s ťažkým bezvedomím, areflexiou. V závere posudku je uvedené, že v danom prípade ide o
úraz ťažký - vážnu poruchu zdravia, ktorá je v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ktorý sa stal dňa

11.1.1992 pri dopravnej nehode v obci H., na H. ulici.
Z obsahu posudkovej spisovej dokumentácie Sociálnej poisťovne týkajúcej sa poškodeného S. N., a
to konkrétne zo Zápisnice o rokovaní Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Okresnej správy
sociálneho zabezpečenia Senica zo dňa 24.11.1992 vyplýva, že poškodeného dňa 11.1.1992 zrazilo
auto. Poškodený je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať

akékoľvek sústavné zamestnanie. V posudkovom závere je uvedené, že ide o stav po kontúziou
cerebri (zmliaždenie mozgu), fractúram baseoscranií 1. sin. (zlomenina spodiny lebečnej) s liqorelou
a poúrazovom SAK. Stav po ventriculoperitoneálnej drenáži pre 4-komorový poúrazový hydrocefalus,
pričom v závere je výslovne uvedené, že invalidita je následkom úrazu.
Na základe uvedeného má súd za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že invalidita

poškodeného nastala v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 11.1.1992, ktorú spôsobil žalovaný a v
súvislosti s ktorou bol rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/1992 zo dňa 30.4.1992, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1992, uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa §
224 ods. 1, 2 Trestného zákona, trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona a
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, pričom

tunajší súd je v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. týmto rozhodnutím viazaný.

Rovnako sa súd stotožnil aj s výškou vyplácanej renty. Výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite sa do 31.7.2004 vyčísľoval v zmysle ust. § 447 OZ ako rozdiel

medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním
prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Počnúc dňom 1.8.2004 v
zmysle novelizovaného ustanovenia § 447 OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma
úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t.j. podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení. Na zvyšovanie úrazovej renty platí primerane ustanovenie § 82 cit. zákona. Z prílohy
k poistnej udalosti čís. 839/33 - 60392/36 vyplýva, že poškodenému S. N. bola renta (strata na zárobku
po skončení PN) vypočítaná na sumu 4.145,- Sk, keď na základe priemerného denného zárobku,
sumy 291,- Sk (vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992 a z porovnateľných zárobkov 3pracovníkov: C. K. 299,- Sk, N. S. 282,- Sk, J. J. 292,- Sk), bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške
6.326,- Sk (291 x 21,74) a následne odpočítaný priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,- Sk.
Takto vypočítaná renta sa následne zvyšovala s poukazom na príslušné valorizačné opatrenia. Žalovaný

namietal v konaní samotný výpočet žalovanej sumy, ktorý považuje za neurčitý a zmätočný, keďže
priemerný zárobok poškodeného bol vypočítaný z priemerného zárobku ďalších troch zamestnancov a
nevychádza z priemerného zárobku poškodeného.
V zmysle ust. § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom
zárobku v znení účinnom do 29.2.1996 (teda v rozhodnom čase), priemerný zárobok na pracovnoprávne

účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období
a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny
štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak však
zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného
zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec
dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Poškodený S. N. bol odo dňa 19.11.1992 uznaný plne invalidným a odo dňa 21.12.1992 mu bol priznaný
invalidný dôchodok. Rozhodným obdobím pre zistenie priemerného zárobku poškodeného tak bol 3.
štvrťrok 1992. Keďže podľa potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 17.5.1994, ktoré vydal
SIGMA HODONÍN, štátny podnik, poškodený S. N. bol neschopný práce od 11.1.1992 do 20.12.1992
(teda v rozhodnom období nedopracoval aspoň 22 dní), bolo potrebné použiť namiesto priemerného

zárobku pravdepodobný zárobok.
Za pravdepodobný zárobok treba považovať zárobok, ktorý by poškodený dosiahol pri práci,
zodpovedajúcej jeho schopnostiam a kvalifikácii, nebyť poškodenia zdravia. Pravdepodobný zárobok
pritom treba určiť ku dňu, v ktorom poškodenému vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity (por. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.

septembra 2006, sp. zn. 3 Cdo 80/2005; Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2002, sp.
zn. 2 Cdo 32/2002 ).
Ak teda žalobca vychádzal pri určení priemerného denného zárobku poškodeného z priemerných
zárobkov iných zamestnancov, ktorí v rozhodnom období vykonávali obdobnú prácu a ktorých výšku
zárobku mal preukázanú v potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996 (ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ

ARMATURKA spol. s r.o.), súd takýto postup žalobcu považuje za správny. Súd zároveň v tejto súvislosti
poznamenáva, že žalobca zároveň predložil v konaní i listinu označenú ako „Sdělení“, datovanú dňa
7.1.1993, ktorú vydala SIGMA HODONÍN, štátny podnik a ktorá obsahuje priemerný denný zárobok
3 zamestnancov, totožných ako v prípade potvrdenia, ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA
spol. s r.o., pričom obe potvrdenia sa líšia vo výške zárobku u jedného z týchto zamestnancov. Keďže

však v listine, ktorú vydala SIGMA HODONÍN, štátny podnik nie je uvedené, akého obdobia sa týkajú
priemerné zárobky týchto zamestnancov, žalobca tak nemal dôvod z tohto potvrdenia vychádzať a
podľa jeho vyjadrenia z neho ani nevychádzal. Z prílohy k poistnej udalosti čís. 839/33 - 60392/36
vyplýva, že poškodenému S. N. bola renta (strata na zárobku po skončení PN) vypočítaná na základe
priemerného denného zárobku, sumy 291,- Sk, vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992

a z porovnateľných zárobkov 3 pracovníkov: C. K. 299,- Sk, N. S. 282,- Sk, J. J. 292,- Sk, pričom
uvedené sumy korešpondujú so sumami uvedenými v potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996, ktoré
vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o. Na základe vyššie uvedeného sa tak súd v plnom
rozsahu stotožnil s výškou vyplácanej náhrady za stratu na zárobku, pričom v podrobnostiach súd
zároveň poukazuje na podanie žalobcu doručené súdu dňa 23.9.2015, ktoré obsahuje podrobný spôsob

výpočtu výšky náhrady vyplácanej v jednotlivých mesiacoch s poukazom i na príslušné valorizačné
opatrenia.

Dôvodom, prečo na poistiteľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody

spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď
poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poistiteľa. Ide o zákonný prechod práva,
ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Prechod sa týka len práva na náhradu škody a
je obmedzený výškou sumy, ktorú vyplatil poistiteľ poistenému. Existenciu postihového práva možno
odvodiť z tzv. odškodňovacej zásady, ktorá v oblasti poistného práva zakazuje poisteným obohatiť sa v

dôsledku existencie poistno-právneho vzťahu. Postihové právo poistiteľa predpokladá existenciu práva
poisteného na náhradu škody proti tretej osobe. Toto právo môže vzniknúť pri rôznych skutkových
situáciách, napriek tomu, však bude rozhodujúce to, že vznikla škoda a škodca za ňu zodpovedá podľa
zákona. Navrhovateľ uplatnil regresnú náhradu voči žalovanému za škodu, ktorú spôsobil dopravnounehodou ako prevádzkovateľ motorového vozidla z dôvodu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu. Predpokladmi zodpovednosti sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi. V konaní bolo žalobcom

dostatočne preukázané, že prišlo ku škode na zdraví, dôvodom vzniku zodpovednosti za spôsobenú
škodu bola okolnosť, že žalovaný riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a tiež bola preukázaní
i príčinná súvislosť s uvedenými skutočnosťami. Medzi účastníkmi konania prišlo k vzniku záväzkového
vzťahu zo spôsobenej škody, ktorú žalobca plnil poškodenému, a na ktorú má žalobca právo, lebo
žalovaný je zodpovedný podľa všeobecného princípu zodpovednosti. Žalovaný je v zmysle § 11 ods.

1 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu
spôsobenú prevádzkou motor. vozidla povinný na náhradu súm, ktoré vyplatila poisťovňa z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití
alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Žalobca v konaní
preukázal výšku súm, ktoré plnil uvedeným titulom poškodenému. Žalovaný v konaní žiadnym dôkazom
nepreukázal zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu v súvislosti s jeho konaním v rozpore so

zákonom, ktoré bolo predmetom trestného konania vedeného na súde. Súd preto žalobe žalobcu v
celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu v časti sumy 13.502,71 eur po siedmich dňoch,

kedy bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie dlhu /ktoré bolo formulované v listine žalobcu zo dňa 4.8.2011,
doručenej žalovanému dňa 10.8.2011/, a preto sa 18.8.2011 dostal do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo
právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho
predpisu (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. ako o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), čo je v danom prípade vo výške 9,50
% ročne. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 26.8.2011, pričom súd je v zmysle § 153
ods. 2 O.s.p. týmto návrhom viazaný, nemôže ho prekročiť a prisúdiť viac než čoho sa žalobca domáha,
pretože takéto konanie nie je možné začať bez návrhu a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob
vyrovnania medzi účastníkmi, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až od tohto dátumu. Žalovaný

sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu v časti sumy 4.473,28 eur po piatich dňoch, kedy bol
žalobcom vyzvaný na zaplatenie dlhu /ktoré bolo formulované v listine žalobcu zo dňa 6.9.2012, ktorá sa
vrátila žalobcovi ako nedoručená dňa 17.9.2012/, a preto sa 25.9.2012 dostal do omeškania. Žalobcovi
tak vzniklo právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
vykonávacieho predpisu (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3

Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ako o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), čo je v danom
prípade vo výške 8,75 % ročne. Súd preto žalobcovi priznal i uplatnený nárok na zaplatenie úroku z
omeškania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 ods. 1 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo
veci úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému
ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznané trovy konania predstavujú náhradu za zaplatený

súdny poplatok za podanie žaloby v sume 1.078,50 eur a náhradu hotových výdavkov - cestovné
zástupcu žalobcu v sume 352,06 eur (za cestu na pojednávanie dňa 25.9.2012, 21.2.2013, 21.5.2013
z Bratislavy do Skalice jedna cesta a späť 219 km, pri náhrade za 1 km v sume 0,183 eur, priem.
spotrebe 6,9 l/100 km - použitého motorového vozidla Škoda Fábia EČ: BA154TR, cena 1,589 eur/1NATURAL95dňa25.9.2012,cena1,510eur/1NATURAL95dňa21.2.2013,cena1,475eur/1NATURAL
95 dňa 21.5.2013; za cestu na pojednávanie dňa 13.10.2015, 3.11.2015, 8.12.2015 z Bratislavy do
Skalice jedna cesta a späť 219 km, pri náhrade za 1 km v sume 0,183 eur, priem. spotrebe 5,3

l/100 km - použitého motorového vozidla Škoda Fábia EČ: BL853CJ, cena 1,222 eur/1 NATURAL 95
dňa 13.10.2015, cena 1,221 eur/1 NATURAL 95 dňa 3.11.2015, cena 1,216 eur/1 NATURAL 95 dňa
8.12.2015 - cena pohonných látok bola zistená zo Štatistického úradu SR, nakoľko žalobca nepredložil
doklad o cene použitého paliva), t.j. trovy konania v celkovej sume 1.430,56 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).