Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212990
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5613212990.12

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: C. T. M..I., E. H. H.
J. XXX, XXX XX A. E., O.: XXXXXXXX, F.. XX.X.XXXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47258748, proti
žalovanému: IR. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. E., právne zastúpený JUDr. Barborou Stehlíkovou, advokátkou
so sídlom J. Mazúra č.4418/14, Martin, o zaplatenie 9451,03 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1901,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,00%
ročne zo sumy 101,60 eura od 14.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne
zo sumy 750 euro od 14.6.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
150 euro od 14.7.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 900 euro
od 14.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa, žalobou podanou dňa 11.12.2013 žiadala zaviazať žalovaného k súhrnnej úhrade 9451
eura s príslušenstvom s tým, že k podanej žalobe pripojila faktúry, ktoré v lehote splatnosti žalovaný

nezaplatil. Bližšie skutočnosti nešpecifikovala. Následne na výzvu súdu podaním zo dňa 29..4.2014
zaslala listinné doklady, a to návrh zmluvy o ustajňovaní a ošetrovaní koní, s výzvami na prevzatie koňa
Miltona a s výzvami na zaplatenie dlžnej čiastky.

2. Po doplnení žaloby súdom bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorý bol uznesením zrušený, pretože
ho nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Následne žalovaný pripojil do spisu plnú moc

pre právnu zástupkyňu D.. T. J. a súdom boli vytýčené termíny pojednávania, na ktorých súd vykonal
dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov D. Z., D. Z. E.., L. E.S., D. T., J. S., H. P., D. A.,
O. Č., A. E., listinnými dokladmi - faktúrami č.XXXXXXX, Č..XXXXXXX, XX, XX, XX, XX, XX, návrhom
zmluvy o ustajnení zo dňa 30.9.2010, výzva na prevzatie koňa zo dňa 9.4.2013, zasielaním faktúry zo
dňa 22.6.2011 a zistil skutkový stav.

3. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla sumárne len faktúry, ktoré vystavila vo vzťahu k žalovanému.
Prostredníctvom právneho zástupcu doplnila žalobu dňa 15.4.2015 o skutkové okolnosti a právny
záver. Tu uviedla, že dňa 24.5.2010 ustajnil v priestoroch žalobkyne žalovaný svojho koňa Miltona,
ktorého ustajňuje dodnes. Následne 30.7.2010 ustajnil žalovaný koňa Kevina na štyri mesiace a 13 dní,
24.8.2010 ustajnil ďalšie dva kone Polára a Everesta. Polára tu ponechal 13 dní a Everesta 3 mesiace
a 18 dní. Dňa 25.9.2010 priviedol žalovaný posledného koňa Victory Braun, ktorý bol u žalobkyne dva

mesiace a 17 dní. Z dôvodu, že žalovaný požičal druhovi žalobkyne sumu 900 euro, táto po dohode
so svojím druhom súhlasila s ustajnením koňa Miltona po dobu 5 mesiacov v jej priestoroch. Koncommesiaca júla ustajnil žalovaný v priestoroch žalobkyne koňa Kevina, keď pre účely zabezpečenia jeho
stravy poskytol sumu 650 euro. Na ďalšie dva kone Polára a Everesta poskytol sumu 300 euro na
prerobenie stajne. Medzičasom koňa Polára predal a podľa žalobkyne nedodržal ústne uzavretú dohodu

o vyrovnaní sa za úschovu a opateru koní. V mesiaci september potom, ako bol ustajnený kôň Victory
Braun predložila žalobkyňa žalovanému zmluvu o ustajnení a ošetrovaní s tým, že okrem ustajnenia
je potrebné o kone sa primerane starať, jazdiť ich, keď ponúkla za ustajnenie jedného koňa 150 euro.
Súčasne poučila žalovaného, že pre prípad nepodpísania zmluvy mu bude za každého koňa účtovať
sumu ustajnenia vo výške 200 euro mesačne ako obvykle zvykla účtovať iným klientom.

Žalobkyňa vystavila žalovanému faktúry : 1/ faktúra č.XXXXXXX - vystavená dňa 22.6.2011 na sumu
1380 euro splatná 30.6.2011, 2/ faktúra č.XXXXXXX - vystavená 22.2.2011 na sumu 4103,70 eura
splatná 9.3.2011. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na prijaté sumy od žalovaného táto ich započítala
na úhradu týchto faktúr, čím došlo k úhrade celej faktúry č.XXXXXXX a k čiastočnej úhrade faktúry
č.XXXXXXX. Neuhradená zostala časť faktúry č.XXXXXXX vo výške 3639,70 eura.
3/ faktúra č.XX vystavená dňa 3.7.2011 v sume 1350 euro splatná 17.7.2011 (vystavená za ustajnenie

a jazdenie koňa Miltona od 1.1.2011 do 30.6.2011). 4/ faktúra č.XX vystavená dňa 31.12.2011 na
sumu 1350 euro splatná 31.12.2011 (vystavená za ustajnenie a jazdenie koňa Miltona od 1.7.2011 do
31.12.2011). 5/ faktúra č.XX vystavená dňa 31.5.2012 na sumu 1125 eura, splatná 3.6.2012 (vystavená
za ustajnenie a jazdenie koňa Miltona od 1.1.2012 do 31.5.2012). 6/ faktúra č.XX vystavená 30.6.2012
na sumu 270 euro, splatná 14.7.2012 (vystavená za ustajnenie a jazdenie koňa Miltona za mesiac

jún 2012). 7/ faktúra č.XX vystavená 1.7.2012 na sumu 1620 euro splatná 15.7.2012 (vystavená za
ustajnenie a jazdenie koňa Miltona od 1.7.2012 do 31.12.2012). Žalobkyňa tvrdila, že kôň Milton bol
viac ako pol roka v roku 2010 ustajnený v priestoroch žalobkyne a tento bol bez pohybu, agresívny,
kopal, bolo nutné začať ho jazdiť. Pre agresívne až nebezpečné správanie ho bola schopná jazdiť len
jazdkyňa O. Č.. Za jazdenie koňa jej vzhľadom k okolnostiam, za ktorých jazdkyňa sa starala o koňa a

za ktorých ho jazdila nemohla účtovať bežnú sumu za jazdenie koňa 25 euro za mesiac. Z uvedeného
dôvodu vznikla škoda vo výške 25 euro mesačne za jazdenie koňa Miltona, ktorý by pre prípad, že by
na inom koni jazdkyňa jazdila, bol príjmom žalobkyne.

4. Ku skutkovým okolnostiam faktúry č.XXXXXXX zo dňa 22.2.2011 uviedla žalobkyňa, že táto bola

vystavená na základe dohody medzi ňou a žalovaným o účasti koňa Everesta ako jazdca D. Z. E.. I. Q.
D. Z. J.. na pretekoch v meste Brno, ktoré sa konali v októbri 2010. Tvrdila, že sa so žalovaným dohodli
o účasti označených osôb a uvedeného koňa, keď žalobkyňa na preteky mala zobrať za účelom účasti
aj vlastného koňa. Žalovaný sa zaviazal zabezpečiť auto a vodiča a hradiť výdavky, spojené s účasťou
na cestu na preteky v Brne a to v polovici. Nakoľko svoj záväzok splnil len čiastočne, keď zabezpečil

výlučne automobil, žalovaná uhradila všetky súvisiace poplatky, cestovné výdavky, štartovné, ujazdenie
pre jeho koňa Everesta, ubytovanie a stravovanie pre šoféra, jazdca a trénera. Všetky tieto po sčítaní
predstavovali sumu 200,66 eura, ktorú v rovnej polovici uplatnila faktúrou č.XXXXXXX zo dňa 22.2.2011.
Následne podaním zo dňa 4.4.2016 pripojila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
právne posúdenie vo veci, vychádzajúceho z tvrdenia pri podaní žaloby aj v priebehu do apríla 2016,

že uplatnený nárok je v súlade s ustanovením § 51 Občianskeho zákonníka na základe, ktorého bola
uzatvorená zmluva o ustajnení a ošetrovaní koní žalovaného u žalobkyne. Následne tento právny
názor bol zmenený a tvrdené, že došlo k založeniu vzťahu medzi stranami sporu podľa § 747 ods.1
Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o úschove, kedy došlo k prevzatiu vecí do úschovy na riadnu
opateru.

5. Žalovaný poprel uzavretie zmluvy, ktorá bola predložená žalobkyňou a to zmluvy o ustajnení a
ošetrovaní koní zo dňa 30.9.2010. Táto zmluva žalovaným podpísaná nebola a priebehu konania
žalovaný tvrdil, že kone u žalobkyne boli ustajnené na základe dohody, že tam bude nosiť krmivo, všetko
potrebné pre kone. Sám sa podieľal na úhrade niektorých nákladov, ktoré boli z pretekmi koní zo strany

žalobkyne. Tvrdil, že všetko robil na základe vzájomnej dohody. Nestotožnil sa jej tvrdím vlastníctva
koňa Miltona, na čo navrhol vypočuť svedkov.
Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku žalobkyne, ktorá pokiaľ
si uplatňovala nárok bez uzavretia zmluvy, teda titulom bezdôvodného obohatenia, uplatňovala si ho po
lehote. Po úprave právnej kvalifikácie vo vzťahu k žalobe teda, že medzi stranami sporu bola uzavretá

zmluva o ustajnení, bola vznesená námietka premlčania s poukazom na tú skutočnosť, že v danom
prípade v súlade s ustanovením § 753 Občianskeho zákonníka lehota na vymáhanie práv z úschovy je
šesť mesiacov po vrátení veci, inak zaniknú. Žalobkyňa podala žalobu 11.12.2013 a jednotlivé kone boli
vrátené v roku 2010, pričom žalovaný tvrdil, že kôň Milton nie je jeho koňom.6. Pre ustálenie právneho základu uplatneného nároku žalobkyňou súd posudzoval úkon, od ktorého
odvodzovala svoj nárok vo vzťahu k žalovanému.

Žalobkyňa predložila návrh zmluvy o ustajnení a ošetrovaní koní, ktorá bola datovaná 30.9.2010, ale táto
žalovaným podpísaná nebola. Teda vzťah, ktorý medzi nimi vznikol nemohol byť odvodzovaný od tejto
zmluvy ako zmluvný dojednaný vzťah. V takomto prípade by bolo možné nárok žalobkyne posudzovať
akonárok,vyplývajúcizbezdôvodnéhoobohatenia.Onavšakeštevpriebehukonaniauviedla,žeprávny
vzťah, ktorý vznikol medzi ňou a žalovaným nezakladá nárok, vyplývajúci zo zmluvy. Namieste by bolo

uplatnenie nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Zo strany žalobkyne došlo k zmene žaloby v tom,
že podľa nej medzi stranami sporu vznikla zmluva v súlade s ustanovením § 747 ods.1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ktorého vznikne zložiteľovi právo uschovávať hnuteľnú vec prevzatú do úschovy
riadne opatrovať, t.j. zmluva o úschove.
Vzťah, ktorý vznikol medzi zúčastnenými stranami súd neposudzoval ako zmluvu o úschove, pretože
jednak úschova predstavuje úschovu hnuteľnej veci na riadne opatrovanie a z takejto zmluvy o úschove

nevyplynú ďalšie náležitosti opatrovania zvierat, zabezpečovania ich potravy, lekárskej starostlivosti,
výbehov a podobne. Pod pojmom opatrovať v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia takáto
starostlivosť o kone nemôže byť zahrnutá pod slovo opatrovanie. Vo vzťahu k tomuto avšak je zrejmé,
že žalobkyňa ktorá alternatívne označovala právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu ako zmluvu
o úschove mal žalovaný namietnutý jej nárok námietkou premlčania s odôvodnením, že v zmysle §

753 Občianskeho zákonníka vzájomných práv z úschovy sa možno domáhať iba do šiestich mesiacov
po vrátení veci, inak zaniknú. Kone boli nasledovne umiestnené u žalobkyne 30.7.2010 kôň Kevin
na čas štyri mesiace trinásť dní, 24.8.2010 Polár na trinásť dní, Everest na tri mesiace a osemnásť
dní, 25.9.2010 Victory B dva mesiace a sedemnásť dní. Žalobu podala žalobkyňa 11.12.2013, z tohto
pohľadujezrejmé,žebydošlokpremlčaniunárokuapovznesenínámietkyžalovanýmbytentonemohol

byť priznaný.
Pokiaľ išlo o koňa Miltona, tento bol umiestnený 24.5.2010, a do t.č. sa nachádza u žalobkyne.

7. Žalobkyňa uplatnila ustajnenie a ošetrovanie koňa Miltona faktúrou č.X v období od 1.1.2011 do
30.6.2011 vo vzťahu k podanému návrhu na začatie konania, je tento podaný po uplynutí dvojročnej

lehoty. Faktúru č.X za obdobie od 1.7.2011 do 31.12.2011 v tejto časti bol nárok do 11.12.2011 premlčaný
a následne za obdobie od 11.12.2011 do 31.12.2011 bol nárok podaný včas v trvaní 21 dní v číselnom
vyjadrení 101,60 eura. Faktúrou č.X vyfakturované obdobie od 1.1.2012 do 31.5.2012 toto obdobie
nebolo premlčané, a za toto obdobie uplatnená čiastka 5x 150 euro t.j. 750 euro. Faktúrou č.XX za
obdobie júna 2012 vyfakturovaná čiastka súdom uznaná 150 euro. Faktúrou č.XX obdobie od 1.7.2012

do 31.12.2012 6x po 150 euro je 900 euro.
Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že uplatnený nárok žalobkyňou je posudzovaný v tejto časti
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý najbližšie možno ustáliť v zmysle podanej
žaloby, resp. návrhu zmluvy o ustajnení, v ktorej žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému mesačne uplatnila
nárok na sumu 150 euro mesačne za jedeného koňa, v čom bolo zahrnuté kŕmenie, kydanie, čistenie

koní a ustajňovanie koní. V tomto smere súd akceptoval výšku bezdôvodného obohatenia, pretože
žiadaná výška 200 euro nemá opodstatnenie, nepreukazujú ju žiadne listinné doklady. Pokiaľ išlo o
otázku výšky, ktorá bola stanovená inými chovateľmi tak, ako to predložila žalobkyňa v konaní, títo tu
presne špecifikovali v akých podmienkach sú kone, čo je pre ne zabezpečené, toto však vo vzťahu k
žalobkyni absentuje, takže porovnať možnosti ustajnenia koní u iného chovateľa by bolo možné len,

keby žalobkyňa presne špecifikovala svoje podmienky pri starostlivosti o kone a potom by ich bolo
možné takýmto spôsobom porovnať. Sama však uviedla, že prijateľná pre ňu suma 150 euro mesačne
za jedného koňa a tu súd vychádzal z tej skutočnosti, že pokiaľ je táto suma primeraná pre žalobkyňu a
je porovnateľná aspoň okrajove s inými chovateľmi, tak je možné priznať ju titulom náhrady za vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Vydanie bezdôvodného obohatenia súd špecifikoval len u koňa Miltona, ktorý bol u žalobkyne od
24.5.2010 a bol tam aj v čase rozhodovania súdu. Ostatné kone boli u žalobkyne v čase, kedy tento
spadal do obdobia septembra až decembra 2010, teda po tomto období už kone boli odsťahované a
pokiaľ žalobkyňa podala žalobu 11.12.2013, pri uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
boli tieto nároky vzhľadom na vznesené námietky premlčania posúdené ako premlčané a súd ich

nepriznal. Teda inak povedané žalobkyňa si uplatnila nárok za obdobie viac ako dva roky dozadu od
podania žaloby.8. Podľa ustanovenia § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že pri nepodpísaní zmluvy medzi ňou a žalovaným došlo k
bezdôvodnému obohateniu a bolo jej zrejmé, kto sa na jej úkor mal obohatiť, preto v danom prípade
plynula premlčacia dvojročná lehota za jednotlivé obdobia ustajnenia koňa žalovaného, resp. koní
žalovaného u žalobkyne.

9.PriposúdenínárokuvovzťahukukoňoviMiltonovisúdšpecifikovalobdobia,ktorézostalinepremlčané
v rámci jednotlivých faktúr a ustálil sumu za toto obdobie, ktorá predstavovala čiastku 1901,60 eura.
Na záver je potrebné posúdiť vlastníctvo koňa Miltona, pretože žalobkyňa ani žalovaný sa nehlásili k
tomuto koňovi, ani jeden netvrdil, že je jeho vlastníctvom. Preto súd skúmal okolnosti nadobudnutia koňa
a následne úkony spojené s jeho ošetrovaním a zabezpečením jeho ustajnenia. V konaní bolo nesporne
preukázané, že koňa Miltona boli kúpiť na základe návrhu p. Z. staršieho žalovaný spolu so svojím

priateľom a J. S.. Podľa vyjadrenia svedka D. Z. J.. koňa boli kúpiť u chlapa v Mikuláši na vidieku, ktorý
ho chcel predať. Dohodnutý bol predaj za 500 euro a kastrovanie 200 euro. Keď prišli do dediny koňa
vyplatili a vtedy kôň ho napadol, musel ísť na ošetrenie do Mikuláša. Po dvoch týždňoch sa vrátili a koňa
zobrali. Čo sa týkalo kúpy koňa, tohto kúpil Q., ktorý za neho zaplatil a zaplatil aj za kastrovanie. Tento
kôň zostal v Mikuláši. Koňa si kúpil podľa svedka Q. s tým, že on sa bude o neho starať, pokiaľ dostali

papiere aj s rodokmeňom, tieto si zobral Q. od majiteľa. Papiere Q. mal posúvať svedkovi, ale tento si
ich nezobral. Dohoda medzi nimi bola taká, že koňa vychovajú, vycvičia a potom ho predajú.

10. K okolnostiam jazdenia koňa sa vedeli vyjadriť svedkyne Č. I. E.. Uvedené svedkyne boli súdom
vypočuté vo vzťahu k vlastníctvu koňa a uviedli, že vlastníctvo koňa vnímali tak, že patrí Q.. K tomuto

svedkyňa E. uviedla, že u p. T. má svojho koňa, kde ho má ustajneného a chodí s ním jazdiť. V období,
keď ešte nemala koňa, priniesol p. Q. koňa Miltona. O koňa sa staral len tak, že keď prišiel, doniesol
mu pár jabĺk. Na pretekoch chodieval za ňou aj jej kamarátkou a ponúkal koňa Miltona. Oni však boli
študentky, takže by ho nemali čím živiť. Kôň Milton však sám na preteky nechodil. Kým Q. koňa ponúkal,
vyjadroval sa ako vlastník, takto to vnímali. Výslovne nepovedal, že kôň je jeho, ale z rozprávania p. Q.

vyplynulo, že hovoril o ňom ako o svojom koňovi.
Svedkyňa O. Č. k uvedenému uviedla, že kôň Milton mal byť u p. T. určitú dobu, kým sa spraví, potom
bude na kšeft predaný. Jazdila ho aj ona. Podľa svedkyne kôň Milton je koňom p. Q., pretože, keď prišiel,
tak im povedal, že priviezol som Vám koňa na jazdenie. Na pretekoch ponúkal Q. dievčatám kúpiť koňa.
Takto to vnímal aj D. Z. J..

11. Ku koňovi Miltonovi sa vyjadril aj v čestnom prehlásení D. T., vlastník koňa Miltona, ktorý prehlásil, že
koňa Miltona predal kupcovi z Martina, ktorý mu na ruku vyplatil 500 euro a taktiež mu do ruky odovzdal
pas koňa menom Milton. Aj kastráciu tohto koňa zaplatil pán z Martina, ktorého meno nepoznal. Išlo o
majiteľakoní,kuktorémužalovanéhozaviedolD.Z.E..atukoňakúpili.Žalovanýnepopreltúskutočnosť,

že by za koňa zaplatil, ako za zviera ako následne aj za kastráciu, tvrdil však, že koňa kúpil Z. a po
predaji koňa si peniaze rozdelia. Táto skutočnosť však ničím preukázaná nebola.

12. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného, že zabezpečoval stravu pre svoje kone, ktoré mal u žalobkyne,
čiastočnenoseniestravypotvrdilivypočutísvedkovia,alenievtakomrozsahu,žebytobolodostačujúce.

Skôr išlo o sporadické zabezpečenie stravy pre kone. Žalobkyňa tvrdila, že zabezpečovala pre kone
všetko, čo potrebovali a preto si žiadala uhradiť náklady s týmto súvisiace. Zo strany žalovaného neboli
predloženétakrozhodujúcedôkazy,ktorébyvyvrátilitvrdeniežalobkyneotom,žebytátozabezpečovala
kone, resp. stravu pre kone a ošetrenie. Svedkovia, ktorí boli súdom vypočutí na návrh strán sporu sa
vyjadrovali predovšetkým k spôsobu starostlivosti žalobkyne o zvieratá. Jediní svedkovia, ktorí potvrdili,

že nosil stravu žalovaný pre zvieratá, boli svedkovia J. S., I. D. A., nevedeli sa však vyjadriť k množstvu,
ktoré boli dovezené, či je postačujúce pre kone na dlhé obdobie, alebo podobne, skôr išlo o sporadické
dovezenie stravy. Toto bolo skúmané z toho dôvodu, lebo žalovaný tvrdil, že stravu pre kone zabezpečil.
Žalobkyňa však uplatňovala nie len kŕmenie, ale aj kydanie, čistenie koní, ustajnenie koní, tréning koní
a jazdenie koní s trénerom. Pretože zo strany žalovaného nebolo jednoznačne preukázané v akom

množstve a pre ktoré kone vozil stravu, nebolo možné túto žiadnym spôsobom do toho konkrétne
započítať, preto súd pri priznávaní uplatneného nároku zo strany žalobkyne za jednotlivé obdobia,
zodpovedajúce faktúram, ktoré vystavila, priznal žalobkyni mesačne 150 euro za koňa, teda pri faktúra
č.X, ktorá bola vystavená za obdobie od 11.7.2011 do 31.12.2011 súd priznal len nepremlčané dni ato obdobie od 11.12.2011 do 31.12.2011, t.j. 21 dní - 101,60 eura pri splatnosti 14.1.2012. U faktúry
č.X za obdobie od 1.1.2012 do 31.5.2012 mesačne 150 euro x 5, t.j. 750 euro splatnosť stanovená na
14.6.2012. Faktúra č.XX jún 2012 splatná 14.7.2012 faktúra č.XX za obdobie od 1.7.2012 do 31.12.2012

stanovená splatnosť 14.1.2013 6x po 150 euro, t.j.900 euro. Celkove ide o sumu 1901,60 eura. Teda
je to čiastka, ktorá zodpovedá obdobiu, kedy kôň Milton bol už žalobkyne a vo vzťahu k jej nároku je
za toto obdobie nárok nepremlčaný. Faktúru splatnosti ustanovil súd podľa štandardných podmienok,
pretože zo strany žalobkyne boli uplatňované aj splatnosti v rovnaký deň, za ktorý sa uplatňoval nárok,
takto by faktúry žalovaný nemohol uhradiť bez omeškania.

13. Súdom boli vypočutí ešte ďalší navrhnutí svedkovia D. Z. E.., L. E., D. T., H. P.Ý., ktorí sa v podstate
vyjadrovali k starostlivosti žalobkyne o kone, prípadne sa vyjadrovali k osobným konfliktom, ktoré mali s
ňou. K uzavretiu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným sa nevedel vyjadriť ani jeden z týchto svedkov.

14. Po zistení skutkového a právneho stavu súd priznal žalobkyni nárok vo výške 1901,60 eura s

príslušenstvom a to úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
O úroku z omeškania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka
a ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z.. Výška úrokov bola určená osem
percentuálnych bodov zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak,
že žalovanému voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 60% podľa pomeru úspechu vo
veci. Žalobkyňa uplatnila žalovanú sumu vo výške 9451,03 eura s príslušenstvom, úspešná bola vo
výške 1901,60 eura s príslušenstvom, a neúspešná vo výške 7949,43 eura s príslušenstvom. Úspech

predstavoval 20%, neúspech 80%. Pri pomere úspechu a neúspechu bol žalovaný úspešný v rozsahu
60%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.