Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3P/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616204815
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3616204815.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci

navrhovateľky: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., S. XXX/XX, zast. JUDr. Marianou Pirťanovou,
advokátkou so sídlom Partizánske, Jesenského 230/7, proti manželovi: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T.,S.XXX/XX,zast.JUDr.MartinomKákošom,advokátomsosídlomTopoľčany,Bernoláková1546/32,o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. H. T., nar. XX.XX.XXXX
a N. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo L. T., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a F. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 20.08.2005

v Partizánskom, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo zväzku 13,
ročník 2005, strana 138, por. číslo 60, r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode súd z v e r u j e maloletého H., nar. XX.XX.XXXX a maloletého N., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletého H. sumou
200,- € mesačne a na výživu maloletého N. sumou 200,-€ mesačne, ktoré sumy je otec povinný
platiť vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, s účinnosťou od

právoplatnosti rozsudku o rozvode.

III. Na spravovanie majetku a zastupovanie maloletého H., nar. XX.XX.XXXX a maloletého N., nar.
XX.XX.XXXX sú oprávnení obaja rodičia.

IV. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 21.11.2016 návrh na rozvod manželstva uzavretého
dňa 20.08.2005 a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým H. a N. na čas po
rozvode. V návrhu uviedla, že manželstvo už dávno nespĺňa funkciu z dôvodu povahových, výchovných
a názorových rozdielov. Navrhovateľku jej manžel nepovažuje za rovnocennú, podlamuje jej už tak slabé
sebavedomie. Nepovažuje ju za dobrú manželku, gazdinú, matku, pretože nie je dostatočne prísna.
Má prehnané nároky. Používa krik na zastrašovanie a umlčanie. Nedávno ju napadol aj fyzicky. Chce
ju formovať podľa jeho predstáv, aby nemala žiadne koníčky a so všetkým súhlasila. Majú oddelené

účty a ona od neho dostáva len toľko, koľko on uzná za vhodné, preto má často nedostatok financií
a privyrába si amatérskym fotením alebo si požičiava. Osočuje ju, že je nezamestnaná, avšak to z
dôvodu zdravotných problémov. Pod týmto tlakom zo strany manžela sa jej zhoršili depresie a musela
vyhľadať odbornú pomoc. Peniaze, ktoré posiela nestačia pre 3 osoby. Pred niekoľkými rokmi začalanavrhovateľka pracovať na pozitívnom myslení, samostatnosti a sebavedomí a to je problém. Nevie
veci povedať ohľaduplne, taktne a citlivo. Z vyššie uvedených dôvodov žiada manželstvo rozviesť
a maloletých zveriť do jej osobnej starostlivosti. Zároveň s návrhom žiadala priznať oslobodenie od

súdnych poplatkov.

(2) Súd uznesením č.k. 3P/14/2016-14 zo dňa 01.12.2016 priznal navrhovateľke oslobodenie od
súdnych poplatkov.

(3) Súd uznesením č.k. 3P/14/2016-18 zo dňa 13.01.2017 ustanovil maloletým za opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len opatrovník).

(4) Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.

(5) Dňa 10.02.2017 doručil tunajšiemu súdu správu bývalý zamestnávateľ navrhovateľky. V správe

uviedol, že dochádzka navrhovateľky bola dobrá, rovnako ako pracovná morálka a v kolektíve nemala
žiadne problémy. Pracovný pomer bol s ňou ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu nedostačujúcich
pracovných výkonov. Navrhovateľka bola odmeňovaná úkolovou mzdou.

(6) Dňa 14.02.2017 doručilo Mesto Partizánske správu o povesti. V správe je uvedené, že navrhovateľka

žije v 2-izbovom nájomnom mestskom byte s manželom a s dvoma mal. deťmi, s H. (XX) a s N. (XX).
Náklady na byt predstavujú cca 220 eur nájom, cca 16 eur internet, cca 5 eur káblová televízia, cca
4 eurá plyn, cca 35 eur elektrická energia, cca 150 eur pôžičky, cca 220 eur poistky a cca 300 eur
iné výdavky na domácnosť. Navrhovateľka je ŤZP. t.č. je nezamestnaná a nie je vedená na UPSVaR.
Nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Poberá prídavky na deti a jej manžel poberá daňový bonus. Žiadosť

o rozvod podala ona. Podľa jej tvrdenia, manžel jej po rozvode bude finančne pomáhať, keďže ona je
momentálne nezamestnaná a celý chod domácnosti financuje on. Deti majú v byte vlastné postele a aj
vytvorený priestor na učenie. Obe mal. deti navštevujú ZŠ Radovana Kaufmana v Partizánskom, mal.
H. je žiakom 8. ročníka a malol. N. je žiakom 5. ročníka. Obaja majú pravidelnú školskú dochádzku.
Manžel navrhovateľky pracuje ako kamionista s príjmom cca 2200 eur. Pracuje tri týždne v mesiaci a

doma je týždeň. Po rozvode manželstva si, podľa jeho vyjadrenia, bude hľadať ubytovanie, no ešte
nevie ako sa bude s mal. deťmi stretávať. Tvrdí, že mal. deti zanedbávajú školskú prípravu, čo sa
odráža na ich prospechu. Ďalej tvrdí, že aj domácnosť je zanedbaná. Podľa jeho vyjadrenia je jeho
manželka psychiatrický pacient a užíva psychiatrické lieky. Voči účastníkom konania nebolo dosiaľ nikdy
vedenépriestupkovékonanieamestoPartizánskeneeviduježiadnenedoplatkynakomunálnomodpade

a daniach.

(7) Dňa 16.02.2017 doručil tunajšiemu súdu správu zamestnávateľ manžela navrhovateľky. V správe
uviedol, že manžel má primeranú pracovnú morálku a nebol na PN počas roka 2016. Priemerne v čistom
zarobí 1.013,71 eur.

(8) Dňa 01.03.2017 doručil tunajšiemu súdu správu opatrovník maloletých. V správe uviedol, že mal.
H. je žiakom 8.ročníka Základnej školy R. Kaufmana v Partizánskom. Má diagnostikovaný reflux. Mal.
N. je žiakom 5.ročníka Základnej Školy R. Kaufmana v Partizánskom. Je alergik. Obe deti absolvovali
liečenie vo Vysokých Tatrách. Navrhovateľka je nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzačka o

zamestnanie. Spolu s manželom a mal. deťmi bývajú v 2-izbovom byte, kde uhrádzajú nasledovné
výdavky spojené s bývaním: nájom v sume 227.50 eur mesačne, plyn v sume 4 eur mesačne, el.
energia v sume 34,90 eur mesačne, komunálny odpad v sume 90 eur ročne, TV v sume 4 eur mesačne,
internet v sume 16,56 eur mesačne. Splácajú pôžičku v sume 150 eur mesačne a platia poistku
spoločnú pre všetkých členov domácnosti v sume 205 eur mesačne. Mal. deťom platia poplatok za

stravu v školskej jedálni v sume 30 eur mesačne a poplatok za družinu v sume 3 eur mesačne.
Navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. Manželstvo považuje za
trvalo rozvrátené a o odporučenú pomoc RPPS neprejavila záujem. Ako ďalej uviedla, od detstva trpí
depresiami,t.č.navštevujepsychiatrickúambulanciuMUDr.HudecovejvPrievidzi.Maloletíúdajnevedia
o situácii, matka nesúhlasí s uskutočnením pohovoru s deťmi, nepovažuje to za potrebné. Manžel

navrhovateľky je zamestnaný vo firme Transkit s.r.o. Nemšová ako vodič kamiónu. Uviedol, že s
návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Manželstvo nepovažuje za trvalo rozvrátené, prejavil záujem
o uskutočnenie konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb. V čase uskutočnenia
šetrenia v domácnosti práve odchádzal do práce (pracuje 3-4 týždne súvislé), preto konzultáciu zatiaľnebolo možné zrealizovať. Je presvedčený, že s mal. deťmi má veľmi dobrý vzťah, deti ho rešpektujú.
Deti podľa názoru manžela o návrhu na rozvod nevedia, preto nesúhlasí s pohovorom, chce najskôr
absolvovať konzultáciu na RPPS. V prípade, že by napriek jeho nesúhlasu bolo rozhodnuté o rozvode

manželstva, žiada zveriť maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v tom prípade je
ochotný zmeniť i prácu. Na základe uvedených skutočností odporúča opatrovník odročiť pojednávanie
vo veci rozvodu manželstva za účelom realizácie konzultácie na Referáte poradensko-psychologických
služieb ÚPSVaR Partizánske.

(9) Dňa 09.05.2017 bolo súdu doručené doplnenie návrhu o rozvod manželstva. Týmto doplnením
navrhovateľka žiada zaviazať manžela prispievať na výživu oboch detí 700 eur, teda 350 eur na každé
z detí.

(10) Dňa 14.08.2017 doručil súdu manžel navrhovateľky vyjadrenie k doplneniu návrhu na rozvod. Vo
vyjadrení uviedol, že s výživným vo výške 700 eur na obe deti nesúhlasí. Súhlasí s rozvodom a aj so

zverením maloletých do starostlivosti matky. Navrhuje určiť výživné vo výške 150 eur na každé z detí,
dokopy teda 300 eur mesačne. Jeho mesačné výdavky sú: 200 eur cestovné do a z práce, 227 eur byt,
35 eur elektrina, 4 eurá plyn, 16.56 eur internet, 4.99 eur káblová televízia, 207 eur zdravotné a životné
poistenie rodiny, 150 eur splátka pôžičky branej na bytové zariadenie, 100 eur sporenie, ktoré sporím
na predčasné vyplatenie pôžičky, 6 eur vedenie účtu v banke, 20 eur faktúra na mobil, 300 eur strava,

6 eur vedenie účtu pre manželku, 350 eur prispieva navrhovateľke na jej stravu a stravu detí, 35 eur
stravenky deťom do školy. Ročnými výdavkami sú 86,87 eur komunálny odpad, 115,61 eur poistenie
na škody spôsobené zamestnávateľovi (povinné v práci), 108,10 eur PzP auto. Priemerne tak mesačné
náklady predstavujú 1.587,416 eur. Každý mesiac posiela navrhovateľke na jeden z účtov na ktoré má
prístup len ona peniaze na oblečenie, obuv, lieky, školské potreby i výlety, darčeky, cestovné, a inú

hotovosť vždy keď mu dá manželka vedieť, že je to potrebné. Sumy sú rozdielne každý mesiac a vie
ich doložiť výpisom z banky. Vždy keď je doma majú väčšie výdavky na výlety, zábavu, lyžovanie či iné
činnosti s deťmi, ktorých sa manželka už dlhší čas nezúčastňuje, pretože sama nechce. Zároveň keď
je doma, tak deťom i manželke aj tak nakúpi potrebné oblečenie, obuv, či iné čo je potrebné. K tomuto
sa taktiež chcem vyjadriť. Oddelené účty majú už .veľa rokov z dôvodu finančného prehľadu. Finančný

obnos,ktorýnavrhovateľkaspomínajesumanaktorejsapouváženíakonzultáciisfinančnýmporadcom
obaja dohodli. Je to suma 350 eur určená výhradne na stravu detí a navrhovateľky. Prípadne na menšie
výdavky ako zubná pasta či základné hygienické potreby alebo lieky. O všetkých väčších výdavkoch ho
navrhovateľka informuje a posiela peniaze navyše. Je to preto, že majú rodinný rozpočet rozdelený tak,
aby mali prehľad na čo sa koľko utráca. V rodine členovia spolupracujú alebo si delia domáce práce a

povinnosti. Napríklad on trávi doma len pár týždňov v roku, takže nemôže vykonávať domáce práce ako
upratovanie či varenie. A keďže navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná je rozumné, že to vykonáva
ona. On má zase na starosti domáci rozpočet. Jednak je jediný zárobkovo činný a navyše sa tak dohodli
už pred veľa rokmi, že on drží kasu. Čo sa týka úpravy styku otca s deťmi, bol by rád, keby styk nebolo
potrebné upravovať, keďže je počas mesiaca dlhodobo v zahraničí a nemá pravidelné termíny, v ktorých

chodí domov. Preto verí, že sa na styku s deťmi s navrhovateľkou budú vedieť dohodnúť a umožní mu
byť s deťmi počas jeho príchodu na Slovensko čo najviac, nakoľko majú spolu veľmi dobrý vzťah a vždy
keď z pracovných ciest príde domov, tak všetok svoj čas venuje svojim deťom.

(11) Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, oboznámením sa s podstatným

obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

(12) Navrhovateľka na pojednávaní dňa 24.08.2017 uviedla, že na rozvode manželstva trvá. Zotrvala
na dôvodoch uvedených vo svojom návrhu. Uviedla, že viac ako rok sa s manželom intímne nestýka.
Známosť s iným mužom nemá. Nemá auto a je nemajetná. Pred dvomi mesiacmi sa zaevidovala

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná. O výživnom sa s manželom nebavili.
Žiada zaviazať manžela prispievať sumou 250 eur na mal. T.a sumou 200 eur na mal. N.. Právna
zástupkyňa doplnila, že manžel sa voči navrhovateľke agresívne správa. Fyzicky ju napadol (fackoval
ju) čo navrhovateľka na polícií nenahlásila.

(13) Manžel na pojednávaní dňa 24.08.2017 uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí. Manželstvo si
vyše roka už neplní biologickú funkciu. Je pravda, že manželke dal dve facky, pretože sa veľmi pohádali.
Rozpory začali asi pred 2-3 rokmi, pretože navrhovateľka sa osobnostne zmenila a to mu vadí. Všetky
náklady na domácnosť hradí on. Podľa jeho názoru nie je potrebné upraviť stretávanie sa s maloletými,pretože na tomto sa vedia dohodnúť, čo na pojednávaní potvrdila aj navrhovateľka. Jeho čistý mesačný
príjem vrátane cestovných náhrad činí 1.800 - 1.900 eur mesačne. S manželkou sa dohodli, že týždeň v
mesiaci keď bude doma sa o deti bude starať on. Je ochotný prispievať na výživu maloletých sumou 150

eur mesačne na každé z detí. Právny zástupca manžela navrhovateľky doplnil, že manžel by bol ochotný
prispievať aj vyššou sumou, ale má obavu, že prostriedky nebudú použité na potreby maloletých.

(14) V záverečných stanoviskách navrhovateľka, manžel navrhovateľky a opatrovník maloletých zotrvali
na svojich písomných a ústnych prednesoch.

(15) Súd zo správy bývalého zamestnávateľa navrhovateľky zistil, že za mesiac január počas skúšobnej
pracovnej doby zarobila navrhovateľka v čistom 280,10 eur

(16) Súd zo správy zamestnávateľa manžela navrhovateľky zistil, že jeho priemerná mesačná mzda za
rok 2016 bola v čistom 1.013,71 eur.

(17) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske súd zistil, že navrhovateľka, manžel a
dvemaloletédetispolubývajúv2-izbovombyte.Mesačnýmivýdavkaminadomácnosťsú:nájomvsume
227.50 eur mesačne, plyn v sume 4 eur mesačne, el. energia v sume 34,90 eur mesačne, komunálny
odpad v sume 90 eur ročne, TV v sume 4 eur mesačne, internet v sume 16,56 eur mesačne. Splácajú

pôžičku v sume 150 eur mesačne a platia poistku spoločnú pre všetkých členov domácnosti v sume 205
eur mesačne. Mal. deťom platia poplatok za stravu v školskej jedálni v sume 30 eur mesačne a poplatok
za družinu v sume 3 eur mesačne.

(18) Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

(19) Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(20) Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

(21) Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.

(22) Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(23) Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(24) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(25) Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave stykus maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(26)Podľa§62ods.1-5Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(27) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(28) Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

(29) Po zhodnotení výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na rozvod manželstva
účastníkov konania bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo
rozvrátené tak, ako to predpokladá § 23 Zákona o rodine a toto nemôže naďalej plniť svoj účel a tiež
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka v priebehu celého
konania jednoznačne prezentovala svoj postoj k ich manželstvu tak, že toto považuje za nefunkčné,

pričom za dôvod na rozvod manželstva označila psychický nátlak manžela, výchovné, názorové a
povahové rozdiely, čo vyústilo k vzájomnému odcudzeniu a ochladeniu ich vzťahu. Manželia spolu
nežijú intímne. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že aj manžel navrhovateľky súhlasí s rozvodom
manželstva. Ich manželstvo je už v súčasnosti v podstate len formálnym zväzkom a neplní svoj účel,
ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré by zabezpečilo riadnu

výchovu detí. Aj napriek skutočnosti, že z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, ktoré by si zaslúžili,
aby mohli vyrastať v harmonickej rodine, v danom prípade rozvod manželstva nie je v rozpore so
záujmom maloletých detí, v záujme ktorých nie je vyrastať v rozvrátenom rodinnom prostredí.

(30) Súd zveril maloletého H. a maloletého N. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky,

keďže s touto alternatívou vyslovila súhlas nielen ona, ale aj jej manžel a túto alternatívu odporučil aj
opatrovník maloletých.

(31) Súd rozhodol, že na spravovanie majetku a zastupovanie maloletých sú oprávnený obaja rodičia,
pretože je toho názoru, že aj keď sú maloletí zverení do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, nebráni

to druhému z rodičov vykonávať tieto rodičovské práva a povinnosti a mal by sa na výkone týchto práv
a povinností aktívne podieľať. Preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

(32) Súd zároveň neupravil styk otca s maloletými, pretože obaja rodičia zhodne uviedli, že nežiadajú,
aby súd upravoval styk otca s maloletými, vzhľadom na to, že na styku otca s maloletými sa vedia

dohodnúť.

(33) Rodičia maloletých sa nedokázali dohodnúť na výške výživného. Navrhovateľka na pojednávaní
dňa 24.08.2017 uviedla, že žiada výživné v sume 250 eur mesačne na maloletého H. a 200 eur
mesačne na maloletého N.. Manžel navrhovateľky počas celého konania žiadal určiť výživné v sume

150 eur mesačne na každé z detí, dokopy teda 300 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania súd
zistil, že manžel navrhovateľky priemerne za rok 2016 v čistom zarobil 1.013,71 eur. Sám však na
pojednávaní dňa 24.08.2017 uviedol, že v čistom aj s cestovnými náhradami mesačne zarobí 1.800 -
1.900 eur mesačne. Súd preto pri prihliadnutí na schopnosti povinného vychádzal z tejto sumy. Z tvrdenístrán je zjavné, že všetky výdavky na domácnosť platí manžel navrhovateľky, keďže navrhovateľka je
nezamestnaná a nemá žiadny príjem. Celkové náklady na domácnosť predstavujú sumu 294,46 eur.
Zároveň spláca pôžičku vo výške 150 eur mesačne a poistenia na členov rodiny v celkovej sume 205 eur.

Celkovo tak na domácnosť platí 649,46 eur. Manžel navrhovateľky zároveň vo vyjadreniu k doplneniu
návrhu uviedol, že jeho osobnými výdavkami sú 300 eur na stravu a 20 eur za mobilný telefón. Manželia
spoločne uviedli, že manžel navrhovateľky jej mesačne posiela 350 eur na stravu a hygienické potreby.
Celkovo tak výdavky manžela navrhovateľky predstavujú sumu 1.319,46 eur. Súd preto má za to, že
je v schopnostiach manžela navrhovateľky na maloletých prispievať sumou 200 eur na každé z detí.

Jednak právny zástupca manžela navrhovateľky na pojednávaní dňa 24.08.2017 uviedol, že otec by bol
ochotný prispievať na výživné aj vyššou sumou a zároveň súd prihliadol na to, že suma 350 eur, ktorú
momentálne manžel navrhovateľky dobrovoľne navrhovateľke prispieva na stravu a hygienické potreby
by bola súčasťou hradeného výživného. Po zhodnotení príjmov manžela navrhovateľky má súd za to,
že je v jeho schopnostiach prispievať na výživu maloletých sumou 200 eur na každého, a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

(34) O náhrade trov súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).