Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Třešková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/147/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010354

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616010354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Třeškovej a prísediacich S.
H. a S. K. v trestnej veci proti obž. O. C. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/

Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 6. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
O. C., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom J., D. XXX/XXX, v súčasnosti v Ústave na výkon väzby
Leopoldov od 11.08.2016,

uznáva sa za vinného, že

v presne nezistenom čase v mesiaci máj 2016 v Kútoch na D. ulici v rodinnom dome s popisným
číslom XXX zapaľovačom v ruke a dekou držiacou v druhej ruke sa vyhrážal svojej matke K. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., D. XXX/XXX, že ak mu nedá peniaze, zapáli deku a ňou podpáli celý
rodinný dom,

t e d a

inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/, e/ Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), s použitím § 36 písm. c/ Tr. zák., § 37 písm.

m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá i ochranné protitoxikomanické liečenie,
ktoré podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. N. XXX/XX/XXXX zo dňa 8.12.2016
súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec proti obžalovanému O. C. pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného

zákona a na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

v období od mesiaca január 2016 až do 06.08.2016 na D. ulici v Kútoch, a to najmä v rodinnom dome a
na pozemku rodinného domu s popisným číslom XXX, sa opakovane dopúšťal konania, ktoré spočívalo

v tom, že v mesiaci január 2016 v presne nezistenom čase za účelom kúpy drogy pre vlastnú potrebu
vulgarizmami, nadávkami a fyzickým útokom otvorenou dlaňou udieral matku K. C. nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J., D. č. XXX/XXX, po celom tele, čím ju prinútil, aby ho doviezla autom k bankomatu, ktorý
sa nachádza v Kútoch, cestou ju neustále bil do hlavy, fyzickým nátlakom ju donútil vybrať z bankomatu
zo svojho účtu finančnú hotovosť vo výške 50,- € a v následnom období v presne nezistenom čase do

dňa 06.08.2016 ju viackrát nadávkami a fyzickým útokom donútil, aby ho odviezla autom na D. ulicu
v Kútoch, kde si obstarával drogy pre vlastnú potrebu, takisto v priebehu vyššie uvedeného obdobia v
presne nezistenom čase v mesiaci máj 2016 zapaľovačom v ruke a dekou držiacou v druhej ruke sa
vyhrážal poškodenej, že ak mu nedá peniaze, zapáli deku a ňou podpáli celý rodinný dom,

ktorý skutok súd na hlavnom pojednávaní modifikoval a posúdil podľa menej prísneho ustanovenia
zákona ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, a právne ho kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. C., výsluchom
svedkyne a poškodenej K. C., výsluchom svedkyne Q. C., prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX
zo dňa 1.9.2016 vypracovaného MUDr. Ľ. V., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave,

odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES: N.-J.-D.-E.-XXXX/XXXXX zo dňa
12.10.2016, oboznámením listinných dôkazov a to fotodokumentácie zaistených vecí od obžalovaného
O. C., oznámenia Psychiatrickej nemocnice P. Pinela v Pezinku o hospitalizácii obžalovaného zo dňa
17.8.2016, hodnotiacej správy obžalovaného z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na
výkon väzby Leopoldov, pracovného posudku obžalovaného, správy o povesti, odpisu z registra trestov

a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania
zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný O. C. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku, čiže vyhlásil, že je nevinný zo spáchania zločinu vydierania.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo sa týka vydierania, skutok popiera, pretože o
vydieranie nešlo. Mama mu dávala peniaze dobrovoľne a nie pod nátlakom alebo v dôsledku fyzických
útokov. Mama ho chcela dať na liečenie, ale nie do väzenia, vyšetrovateľ to uviedol mylne. O tom svedčí
aj skutočnosť, že ho mama chodí pravidelne navštevovať, posiela mu peniaze, listy a balíky, a platí za

neho alimenty. Peniaze, o ktoré mamu žiadal, boli jeho výplata, lebo riadne pracoval. Nepopiera, že sa
hádali, ale matke neublížil. Je nelogické, aby ju bil počas šoférovania, to sa ani nedá. Určite mu mama
nechce zle, veď aj jeho maloletému synovi povedala, že je v Nemecku a že sa čoskoro vráti. Mama len
chce, aby sa dostal z drogovej závislosti. Výplatu dostával v čistom okolo 430,- až 450,- € mesačne,
ktoré išli na mamin účet. Zarábal viac, ale exekučne mu niečo stŕhali. Mama mu denne dávala z týchto

peňazí do roboty a na cestu do práce zhruba 10,- až 15,- €. Závislý je približne od januára 2016, dovtedykontakt s drogou nemal. Užíval marihuanu a pervitín, drogy začal brať okolo 16-tich rokov. Keď išiel
na vojnu prestal a potom si dal len občas, lebo robil vo Volkswagene, kde sa robili drogové testy. Pred
šiestimi až siedmimi rokmi sa však rozviedol a začal s tým nanovo. Následne ho dali do výkonu trestu

za alimenty a tam opäť prestal až do toho roku 2016, kedy sa do toho dostal opäť kvôli tomu, že ho
bývalá žena vydierala s alimentami, a aj kvôli hádkam s mamou, lebo na syna mal platiť 50,- € mesačne
a mama na neho posielala 100,- € mesačne, o čom nevedel. Pred vzatím do väzby užíval pervitín trikrát
do dvoch týždňov a marihuanu tiež tak, teda mohlo to byť tak šesťkrát do mesiaca, lebo pracoval ako
vodič vysokozdvižného vozíka. Pod vplyvom drog sa správa niekedy úplne normálne a inokedy ho úplne

vytočí nejaká hlúposť. Mama videla, že znovu berie drogy a nechcela, aby sa do toho dostal, tak to
urobila takýmto spôsobom. Drogy si zadovažoval z Kútov, D. ulica, jedna dávka drogy za cenu približne
5,- €. Liečiť sa nešiel, lebo mal dobrú robotu a nechcel o ňu prísť. Peniaze na drogy získaval od mamy,
ale boli to jeho peniaze, jeho plat. Hádka, ktorá vznikla 6.8.2016 vznikla preto, že mu mama povedala,
že už peniaze nemá, pričom on nevedel, že na alimenty dáva 100,- €. Peniaze si pýtal aj kvôli tabletu,
ktorý kúpil synovi. Niekedy mu mama dávala 7,- €, niekedy bola nahnevaná a dala mu len 2,- €. Je

pravdou, že občas jeho výdavky prevyšovali jeho príjmy, ale je to jeho mama, peniaze mu dala a to vždy
dobrovoľne. Hádali sa o to, ale nie tak, že by ju napadol alebo ju niekam dotiahol. Jej prvá veta keď
vypovedala bola, že sa bojí, že by jej mohol ublížiť, čiže jej neublížil. Prečo sa ho bojí, to sa dá vidieť aj
v TV, ako je to s drogami, pričom je pravdou, že bol agresívny a vykrikoval na ňu, ale nebolo to až také
strašné. Nepamätá si už, čo vykrikoval, jeho agresivita spočívala v tom, že bol nervózny a vykrikoval,

že ho to nebaví. Čo sa týka použitia násilia voči veci, kopal do steny a rozbil svoj hrnček od bývalej
ženy. Odtrhol aj spätné zrkadlo na aute, ale to bola náhoda, sám ho tam lepil, nedržalo veľmi dobre, ale
napísané je to tak, že išiel maminu udrieť a odletelo spätné zrkadlo, ale tak to nebolo a nechápe, ako by
to bolo možné. Na D. ulicu, kam si chodil po drogy, ho nikto voziť nemusel, má to sedem minút cesty od
domu, niekedy ho tam mama vysadila, keď išiel do práce, pričom nepopiera, že si tam niekedy kupoval

drogy. Neexistuje, že sa vyhrážal podpálením domu, on sám ho opravil, prečo by ho mal podpáliť. S
domom sa síce vyhrážal, ale to bolo sedem až osem rokov dozadu po rozvode, keď bol v Pezinku. Vtedy
sa vyhrážal podpálením domu a následne sa dostal do Pezinka, chcel tam vtedy ísť, lebo videl, že je
zle. Pokiaľ ide o fyzický kontakt medzi ním, mamou a sestrou pri hádke, dochádzalo len k žďuchaniu,
ždúraniu, niekedy ho mama udrela, ale to nič. Dochádzalo k tomu niekedy dvakrát za týždeň, niekedy

dvakrát za mesiac. Nebolo to kvôli drogám, no mama si myslela, že každých 5,- €, čo mu dala, bolo na
drogy. Jeho terajší vzťah k matke je taký, že mu je ľúto, že jej to je ľúto, plače mu pri návštevách, že takto
to nechcela a že malý stále plače a nevie, čo mu má povedať, preto klame, že je v Nemecku. Človek
si za pol roka vo väzbe uvedomí priority a rodina je základ. So sestrou má vzťah veľmi dobrý, majú sa
radi. Chcela mu s týmto pomôcť, čo si cení. Chcú ho vytiahnuť z drogovej závislosti, aby bol normálny,

lebo vidia, že väzenie mu nijako nepomôže. Videli, že pracoval, aj keď mal svoje výbuchy, a aj preto
chce absolvovať liečenie. Pre neho je vydieranie to, že musí niekoho fyzicky donútiť k tomu, aby mu
dal nejaké peniaze alebo majetok, čo on skrátka nespravil. Matku nedonútil fyzickým útokom, aby mu
dávala peniaze, ona mu ich dávala dobrovoľne. Keby jej fyzicky ublížil, išla by k lekárovi a nahlásila by
to, a keby ju vydieral, určite mu teraz neplatí alimenty a pôžičky, a ďalších 100,- € mu neposiela do väzby.

Svedkyňa a poškodená K. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je matkou obžalovaného a chce
hlavne to, aby išiel na liečenie a nie do väzenia. Chce, aby išiel na liečenie, lebo drogy robia zle jemu
aj celej rodine a ona ho potrebuje doma pri manželovi, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý a nevidí.
Potrebuje ho doma, ale nie drogovo závislého. Aj jeho syn ho potrebuje, stále plače, že kde je tatino.

Pri tom trestnom oznámení neklamala, obžalovaný robí zle. Keď potreboval drogy, robil zle, kričal a
škaredo jej nadával, a len peniaze a peniaze. Urobila aj chybu, keď mu tie peniaze dala, lebo nechcela
robiť krik. Dávali mu peniaze, dcéra predala byt a on vedel, že peniaze majú, tak pýtal a pýtal, drogy a
stále len drogy. Na liečení bol dobrovoľne, ale utiekol odtiaľ a nevedela si už inak pomôcť. Paragrafom
nerozumie, ale nechce, aby to bolo takto, lebo sa ani nedožije, kým sa vráti domov, o manželovi ani

nehovoriac. Drogy bral už skoro stále, každý druhý deň, a len pýtal peniaze. V minulosti mal pred ňou
rešpekt, aspoň ihly si schoval, ale ku koncu to už bolo všade, v zásuvke, pod matracom a aj v kuchyni,
pričom nechcela, aby to deti videli, tak mu tie peniaze radšej dávali. So synom má obžalovaný dobrý
vzťah, syn nevie o tom, že jeho otec berie drogy. Keď podávala trestné oznámenie nevedela, aký je to
paragraf, ale štyri roky nepripadajú do úvahy. Obžalovaný bol normálny, ale keď potreboval drogy kričal

tak, že ho bolo počuť u tretích susedov, že potrebuje peniaze. Obžalovaný jej pritom škaredo nadával
a kričal, že mu nerozumie, stupňovalo sa to a nechcela, aby to deti počúvali. Keď toho už bolo moc,
vypálila mu. Niekedy si zobral niečo z domu a predal to, aby mal na drogy, všetko sa točilo len okolo
drog. Keď mu vypálila, aj sa bránil. V tom aute, čo uviedla, si sám rozbil zrkadlo. Potreboval peniaze,ale keby nechcela, tak do toho bankomatu nepôjde. Odviezla ho tam dobrovoľne, lebo chcela mať od
neho pokoj. V tom aute ju išiel udrieť, ale netvrdí, že ho predtým aj sama netresla. Problémy s drogami
uňho v podstate boli už skôr, keď sa rozvádzal, chcel si siahnuť na život a psychicky to nezvládal. Vtedy

si sám ubližoval a bol aj v Pezinku. Vôbec si nedal povedať. Potom to v januári 2016 s drogami zase
začalo, začal vykrikovať, robiť zle, peniaze vtedy nemali a stupňovalo sa to. Neskôr vedel, že dcéra
peniaze má, že predala byt, tak mu ich radšej dala. Hovoril aj to, že si ublíži. Vzhľadom k rozporom
vo výpovedi svedkyne - poškodenej oproti prípravnému konaniu bola na návrh prokurátorky prečítaná
jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 12.08.2016 a zo dňa 04.11.2016, kde uviedla, že príčinou

všetkých problémov sú peniaze a drogy, nedá sa to už s obžalovaným vydržať, je zúfalá a bojí sa, že
by jej obžalovaný mohol ublížiť. Obžalovanému chodí na jej účet výplata, aby o ňu kvôli exekúciám
neprišiel, a ona mu z nej dávala na cestu a na výdavky. Dlho bol pokoj, ale od januára 2016 sa to opäť
začalo. Obžalovaný si pýtal peniaze a keď mu povedala, že nemá, začal jej nadávať a dal jej niekoľko
faciek. Takto ju prinútil ísť do auta a do bankomatu v obci Kúty, pričom počas cesty, keď sa mu snažila
dohovoriť, ju začal opakovane udierať do oblasti hlavy otvorenou dlaňou a tiež strhol spätné zrkadlo.

Bála sa ho, prinútil ju ísť do bankomatu a vybrať peniaze, dala mu asi 50,- €, lebo inak by vo svojom
správaní pokračoval. Zarába asi 400,- €, ale hneď ako ich minie, pýta ďalšie peniaze a ona mu ich
musí nasilu dávať. V máji 2016 po tom, čo svoje peniaze minul a ona mu svoje nechcela dať, fyzicky ju
napadol, udieral ju otvorenou dlaňou po hlave, na temeno hlavy, udrel ju asi aj päť až sedemkrát aj na
stranu pravého ucha. Na uchu musela nosiť strojček. Na ošetrenie nešla, dala mu nejaké peniaze, aby

jej dal pokoj a nebil ju. Syna vozieva na železničné nádražie v Kútoch, odkiaľ cestuje do práce, a stáva
sa, že ju nadávkami donúti, aby ho odviezla na D. ulicu, kde si chodí niečo kupovať, pravdepodobne
drogy. Keď nesúhlasí, dá jej facku a kričí po nej, bije ju hlava-nehlava a ona radšej ustúpi a spraví, čo
chce. Keď mu nechce peniaze dať, stáva sa, že rozbíja nábytok alebo hrnčeky. V máji chytil zapaľovač
a deku a vyhrážal sa, že podpáli dom, ak mu nedá peniaze, a keďže sa bála, že to myslí vážne, peniaze

mu dala. Peniaze pýta skoro každý deň a ona mu ich radšej dá, aby bol pokoj, inak ju bije a ona sa
bojí, že jej niečo spraví. Od začiatku roka 2016 mu nedobrovoľne mohla dať celkovo približne 1.600,- €.
Nemá už doma skoro žiadnu lyžicu, všetky má poohýbané, obžalovaný ich používa na aplikáciu drogy.
Naposledy dňa 06.08.2016 pýtal od nej peniaze a začal na ňu kričať. V tom čase prišla z Nemocnice v
Skalici, kde bola zhruba týždeň hospitalizovaná z dôvodu operácie žlčníka. Kričal na ňu i pred synom a

potom kričal aj po synovi. Peniaze mu nakoniec dala, aby nekričal. Keď obžalovaný potrebuje peniaze
na drogy, je agresívny, kričí, nadáva a keď mu peniaze nedáva, tak potom ju už aj udrie. Keď už peniaze
naozaj nemala, niečo ukradol a predal to. Kvôli peniazom išiel aj za dcérou a chcel ju kvôli peniazom
zobudiť. Je už teraz veľmi závislý, nevie ani čo robí, potrebuje sa zo závislosti vyliečiť. Po prečítaní
výpovede svedkyňa - poškodená K. C. uviedla, že to, že ju obžalovaný udrel - ona nestála a nečakala

na to, skrátka došlo k bitke, ale nehovorí, že by obžalovaný začal, väčšinou ho treskla niečím, čo držala,
bolo jej to jedno, bol nepríčetný. Áno, vyhrážal sa podpálením domu a držal deku, a ona mu povedala,
aby to podpálil, lebo vedela, že to nespraví. Rezignovala už a prikývla na všetko. Nie je typ, že by mu
ustupovala, aj sa navzájom bili a neudržala sa, ale neudala to tam, lebo chcela, aby išiel na liečenie.
Keď prvýkrát podávali trestné oznámenie, bolo tam napísané, že si ubližoval sám, že to nie je trestný

čin tie drogy, nevedeli, že majú podať odvolanie, jednoducho si povedala, že na to liečenie musí ísť, ale
nechce, aby išiel do väzenia. Nech si spláca dlžoby a chodí do roboty, ale keby robil toto ďalej, tak bude
bezdomovec, lebo by ho vyhodila z domu. Nečakal ani toto, že spraví, hovorili mu to, ale neveril, myslel
si, že sa mu len vyhrážajú. Uviedla síce, že sa ho bojí, že jej ublíži, ale nebojí sa ho. On sa jednoducho
neovládal, hocičo hodil, ale skôr sa bála, že by niekomu druhému ublížil, ak by sa dostal až do takého

štádia drog. Zaútočil, keď už potreboval drogy a peniaze mu nechcela dať, žďuchol do nej nejako, asi aj
prvá na neho útočila, nedalo sa to už počúvať. Keď sa vrátila z nemocnice, istotne ju udrel, ale takisto ona
jeho. Nedá si, čo drží v ruke, to po ňom tresne, kopla ho tak, že až odletel do skrine. Čo sa týka peňazí,
začal vždy pekne, ale keď mu povedala, že nemá, stále opakoval to isté, že má a že on ich potrebuje,
že mu robí zle a že ho nechápe. V poslednej dobe sa to už nestupňovalo, lebo nechcela hádky, tak mu

peniaze dávala dobrovoľne, najmä kvôli deťom, aby nevykrikoval a nepočuli ho. Ale čím viac peňazí
mu dávali, tým viac bol na drogách závislý. Obžalovaného neprinúti, aby išiel na liečenie, ale bola by
vďačná, keby išiel, dobrovoľne však ísť nechcel a utiekol odtiaľ. Pokiaľ ide o to, že ju mal udierať dlaňou
do hlavy, bolo to obojstranné, ale sa bála to pred vyšetrovateľom povedať. Keď mu náhodou peniaze
nedala alebo nemala, tak zobral veci a predal ich, napríklad mobilný telefón, váhu, mixér či televízor.

Marihuanu bral asi každý deň a pervitín ku koncu už každý druhý deň. Keď absolvuje liečenie, prijme
obžalovaného späť domov, strach z neho nemá. Ale keď bude brať po liečení drogy aj ďalej, nebude
u nich bývať. Obžalovaného chodí do väzenia navštevovať a chce mu pomôcť. V prípravnom konaní
vypovedala dobrovoľne a bez nátlaku, zápisnicu dobrovoľne aj podpísala.Svedkyňa Q. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej brat, pričom za jeho trestnou
činnosťou sú len drogy. Keď potreboval dávku, vôbec sa nekontroloval a stále pýtal peniaze. Keď ich

nedostal, vynútil si to nadávkami a aj fyzicky matku napadol, čoho bola jedenkrát svedkom. Bolo to
na dvore, postavila sa medzi nich, lebo obžalovaný chcel matku udrieť. On ju obišiel a matku udrel
spodnou časťou dlane do časti hlavy ako je ucho, ona spadla na zem a potom nepočula. Obžalovaný
je závislý dlho, ale časovo presne to ohraničiť nevie, mal medzitým prestávky. Ako vypozorovala, tak ku
koncu už každý tretí deň potreboval dávku. Finančné prostriedky na drogu si zabezpečoval tak, že si

pýtal peniaze od mamy. Toto prebiehalo najskôr normálne, potom mu mama povedala, že mu peniaze
nedá, tak sa začali hádať a kričať jeden na druhého, pričom mama mu tie peniaze napokon dala, aby
bol pokoj. Vynucoval si tie peniaze hádkami a jedenkrát bola svedkom toho, ako ju fyzicky napadol.
Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný sa mal vyhrážať podpálením deky alebo mikiny
a následne domu, je to pravda, vie o jednom prípade, bolo to ešte v máji hore v dome a vtedy mu ju sama
z ruky vytrhla, pričom matka následne tiež spomínala, že aj dolu chcel deku podpáliť. Keď obžalovaný

potreboval drogu, rozbil nábytok, stôl aj stoličku. To, že bral drogu každý tretí deň zistila podľa toho, že po
aplikácií drogy nešiel vôbec spať a aj podľa očí sa to dalo zistiť. Dvakrát videla, že obžalovaný prišiel za
mamou, že chce peniaze, pričom keď mu ich dala, bolo všetko v pohode, ale keď nie, začali si nadávať.
Potom im obidvom povolili nervy a boli tam už aj facky. Mama ho bila, už mu to potom vracala, lebo
sa to nedalo vydržať. Nevie presne, koľko obžalovaný zarábal, mohlo to byť okolo 400,- €. Peniaze si

nechal posielať na mamin účet a mama s nimi hospodárila tak, že v deň výplaty mu dala 100,- € na ruku
a potom, keď chcel a potreboval, mu peniaze dala. Nevie však, koľko si za mesiac vypýtal. Obžalovaný
si už potom zabezpečoval drogu každý tretí deň, peniaze si pýtal od mamy, ale od nej nie, lebo mala
len materskú a nemala by mu z čoho dať. Možno raz, dvakrát si pýtal, ale povedala mu, že nedá, lebo
nemá. Čo vie, tak obžalovaný predal z domu notebook, aby mal na drogy a mama jej rozprávala, že

aj nejaké záhradné veci. Jedenkrát našla pod matracom striekačky a ohnuté lyžičky, to bola pre ňu
posledná kvapka, a aj od mamy vie, že našla nejaké veci. Pred vzatím obžalovaného do väzby s nimi
bývala v spoločnej domácnosti. Strach z obžalovaného mama ani nemala, jednalo sa hlavne o tie deti,
aby neboli svedkami hádok. Mama aj obžalovaný majú rovnakú povahu, vybuchnú jeden aj druhý. Ak
bol obžalovaný v pohode, vzťah mali dobrý, pokiaľ ho nechytili tie drogy. Prečo sa nešiel liečiť nevie,

raz už išiel, no ušiel odtiaľ, a keď sa ho pýtala, prečo sa nejde liečiť, povedal, že drogy neberie. Medzi
ňou a obžalovaným bol vzťah vždy dobrý. Konkrétne nevie, ako to prebiehalo, keď si obžalovaný pýtal
od mamy peniaze, nebola tam a nevie, čo presne si hovorili. Priebeh hádky, ktorej bola svedkom, keď
obžalovaný mamu udrel, si už nepamätá, bolo to už dávno. Ako medzi nimi stála, aj mama sa snažila
obžalovaného udrieť, ona sa akože bránila. Keď sa to už nedalo vydržať, tak ho určite aj ona udrela, bolo

to vzájomné. Vzhľadom k rozporom vo výpovedi svedkyne oproti prípravnému konaniu bola na návrh
prokurátorky prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 12.08.2016, kde uviedla, že
obžalovaný je drogovo závislý, netuší na akej konkrétnej droge, ale s mamou našli doma striekačky s
ihlou, preto si myslí, že ide o tvrdé drogy. Obžalovaný stále potrebuje peniaze a vynucuje si ich krikom
od jej matky. Stalo sa, že matku fyzicky napadol, čoho bola dvakrát svedkom. Prvýkrát sa s mamou u

nich hádali, dátum si nepamätá, brat chcel od mamy peniaze a bol agresívny. Hádku inicioval brat, ona
sa medzi nich počas toho postavila, no brat sa jej vyšmykol a mamu udrel otvorenou dlaňou do ucha,
na čo spadla na zem. Nakoniec mu mama tie peniaze dala a bol pokoj, vždy sa upokojil, keď peniaze
dostal. Druhýkrát to bolo v máji 2016, to rozbil stôl a hodil na chodbu hrnček, kde sa rozbil. Mama bola
v kúpeľni a išla ten hrnček zobrať. Obžalovaný potom celou silou buchol do dverí, takže ak by sa mama

neuhla, dvere by ju zasiahli. Mama jej tiež spomínala prípad, že ju obžalovaný v aute počas jazdy udieral
rukami do hlavy a odtrhol i spätné zrkadlo, chcel od nej peniaze a ona mu vybrala z bankomatu 50,- € a
dala mu ich. Obžalovaný sa tak správa už dlhšiu dobu, ale posledného pol roka sa to stupňuje, myslí si,
že obžalovaný matku vydiera. po prečítaní výpovede z prípravného konania svedkyňa uviedla, že pokiaľ
ide o jej výpoveď v prípravnom konaní, súhlasí s tým, čo bolo povedané, aj keď si myslí, že vydieranie

to nebolo, skôr by povedala, že to bol taký psychický a fyzický nátlak.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 1.9.2016, vypracovaného MUDr. Ľ. V., znalkyňou z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria súd zistil, že obžalovaný v čase spáchania
trestného činu trpel závislosťou od psychoaktívnych látok (pervitín, marihuana, heroín) a zmiešanou

poruchou osobnosti, s tým, že heroín už dlhodobo neužíva, avšak od pervitínu a marihuany je u neho
rozvinutá silná psychická závislosť. Osobnosť obžalovaného je neharmonicky rozvinutá, vôľovo slabá, s
nedostatočne naučenými stratégiami zvládania stresu, s labilnou emotivitou, impulzivitou, málo vrúcna,
empatická a nerešpektujúca pravidlá, s disociálnymi črtami. Uvedená porucha a závislosť vysvetľujeu obžalovaného páchanie trestnej činnosti, ale na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vplyv
nemala, t. j. obžalovaný v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného

konania v plnom rozsahu. Je závislý na viacerých psychoaktívnych látkach a to pervitín, marihuana a
heroín s tým, že užívanie heroínu je už v remisii a pravidelne užíva len pervitín a marihuanu, na ktorých je
silne psychicky závislý. Pri abstinenčných stavoch je u obžalovaného prítomná podráždenosť, nepokoj,
zmeny nálad, impulzivita a agresivita. Drogy sú v centre jeho záujmu, okrem nich si plní už len svoje
pracovné povinnosti. Napriek negatívnym dôsledkom obžalovaný drogy stále užíva, voči svojej závislosti

je nekritický, zľahčuje ju alebo ju úplne popiera, k zmene životného štýlu nie je vôbec motivovaný. V čase
skutkov mal v dôsledku drogovej závislosti akútnu potrebu zabezpečiť si ďalšiu dávku drogy, k čomu
potreboval finančné prostriedky, ktoré získaval krádežami predmetov z domácnosti alebo vydieraním,
vyhrážaním sa matke. Abstinenčný stav u neho zvýraznil črty ako nízku empatiu, impulzivitu, agresivitu
a egocentrizmus. Ak bude obžalovaný aj naďalej užívať psychoaktívne látky, rozvinú sa u neho trvalé
psychické zmeny ako emočné otupovanie, strata morálnych zábran, úbytok motivácie k pracovnej

činnosti a podobne. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, pri
pokračujúcom konzume psychoaktívnych látok sa však nedá vylúčiť páchanie protispoločenskej činnosti
ako držanie omamných látok, krádeže, vynucovanie si finančných prostriedkov od matky, agresivita voči
najbližším príbuzným. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného je prítomná závislosť od psychoaktívnych
látok a skutok spáchal najmä v súvislosti s drogovou závislosťou, je dôvodné mu uložiť ochranné

protitoxikomanickéliečenieatoústavnouformou,nakoľkoambulantnebysaúčelliečbydosiahnuťnedal.
Zmiešaná porucha osobnosti, ktorou obžalovaný trpí, sa vyliečiť nedá, keďže ide o trvalý stav, no pri istej
snahe a životnej skúsenosti je jej nepriaznivé vlastnosti možné vykompenzovať - takpovediac naučiť sa
s poruchou žiť.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, odboru
prírodovednéhoskúmaniaakriminalistickýchanalýz,ČES:N.-J.-D.-E.-XXXX/XXXXXzodňa12.10.2016
súd zistil, že v stopách zaistených od obžalovaného : 3 ks prázdnych inzulínových striekačiek a 1
ks zvnútra znečistená sklenená trubička dlhá cca 8,5 cm, na jednom konci rozšírená a druhý koniec
stlačený, bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu patriaceho do II. skupiny psychotropných látok

(striekačky) a prítomnosť tetrahydrokanabinolu patriaceho do I. skupiny psychotropných látok (sklenená
trubička).

Z oznámenia Psychiatrickej nemocnice P. Pinela v Pezinku o hospitalizácii zo dňa 17.8.2016 súd zistil,
že obžalovaný bol v menovanej nemocnici hospitalizovaný v období od 10.8.2009 do 17.8.2009.

Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uznal súd obžalovaného O. C.
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, nakoľko bolo v konaní preukázané, že sa
obžalovaný svojej matke K. C., t. j. blízkej osobe a súčasne osobe vyššieho veku, vyhrážal spôsobením

ťažkej majetkovej ujmy - podpálením rodinného domu, ak mu nedá peniaze, a to takým spôsobom -
držiac v ruke zapaľovač a deku - že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoju vyhrážku uskutoční.

Okresná prokuratúra podala proti O. C. obžalobu pôvodne pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/

Trestného zákona, avšak vykonaným dokazovaním v priebehu hlavného pojednávania vyšlo najavo, že
skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná, je potrebné modifikovať a následne posúdiť ako iný trestný čin,
a to prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona.

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vydierania bolo nevyhnutné, aby obžalovaný svojím
úmyselným konaním - násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy (napr. majetkovej) svoju
matku K. C. donútil, aby mu za účelom kúpy drogy vydala peniaze, čím by obžalovaný neoprávneným
spôsobom zasiahol do objektu chráneného predmetným ustanovením zákona, teda do slobodného
rozhodovania jeho matky o tom, či jeho žiadosti o vydanie peňazí vyhovie alebo nie. Je nepochybné,

že k použitiu násilia v danom prípade došlo (údery rukou), avšak z výpovedí obžalovaného a najmä
jeho matky ako poškodenej v konaní vyplynulo, že išlo o obojstranné pôsobenie násilia, ktoré navyše
vo viacerých prípadoch iniciovala sama poškodená, pričom toto násilie nebolo dôvodom, pre ktorý
poškodená požiadavkám obžalovanému vyhovela, ale týmto dôvodom bola snaha poškodenej situáciuupokojiť, čo po odovzdaní peňazí obžalovanému napokon vždy nastalo. Sama poškodená vypovedala,
že peniaze dávala obžalovanému dobrovoľne, a ak by to tak nechcela, neurobila by to, a ďalej uviedla,
že urobila chybu, keď mu peniaze dala, ktorá formulácia jednoznačne svedčí o tom, že to považovala

za svoje vlastné, dobrovoľné rozhodnutie, ktoré neskôr týmto spôsobom oľutovala. Taktiež svedkyňa Q.
C. potvrdila, že sa obžalovaný s poškodenou hádali, navzájom na seba kričali a dokonca sa udierali,
lebo majú rovnakú, resp. podobnú povahu, avšak podľa svedkyne poškodená z obžalovaného strach
nemala, a teda ani tu sa nejaví ako pravdepodobným to, že by správanie sa obžalovaného malo na
konanie poškodenej rozhodujúci donucujúci vplyv. Je pravdou, že poškodená v prípravnom konaní

vypovedala inak, a síce že ju obžalovaný svojím násilným správaním donútil peniaze mu vydať, toto je
však možné pripísať najmä na vrub vyhrotenej situácii v súvislosti s potvrdenou drogovou závislosťou
obžalovaného, keď už matka ako jediné a krajné riešenie vzniknutého stavu videla podanie trestného
oznámenia na obžalovaného, keďže dohovorom ani presviedčaním nebolo možné obžalovaného primäť
k tomu, aby dobrovoľne podstúpil liečbu drogovej závislosti. Poškodená pri hádkach radšej ustupovala,
než by situáciu ďalej vyostrovala, čo však bolo jej vlastné rozhodnutie, predstavujúce jednu z viacerých

možných rekcií na správanie sa obžalovaného. Všeobecne možno povedať, že dosiahnutie podstúpenia
liečby závislosti u obžalovaného bolo a aj je rozhodujúcim prvkom v konaní a výpovediach poškodenej,
či už počas prípravného konania alebo počas hlavného pojednávania, s tým, že až po tom, ako sa
poškodenej nepodarilo toto dosiahnuť na dobrovoľnej báze, rozhodla sa podať na obžalovaného trestné
oznámenie. Táto skutočnosť vysvetľuje tiež dlhšie časové obdobie, počas ktorého poškodená volila

možnosť peniaze obžalovanému dať, hoci to vo svojej podstate neschvaľovala, nakoľko verila, že
obžalovaný môže s drogami prestať - tak ako už aj niekoľkokrát v minulosti - a tým mu vlastne dávala
šancu na takúto zmenu.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd preto skutkovú vetu obžaloby modifikoval spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaného uznal za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c/ a písm. e/ Trestného zákona. Súd uvádza, že obžalovaný okrem vyhlásenia, že je nevinný zo
spáchania zločinu vydierania poprel aj to, že by sa poškodenej - svojej matke vyhrážal podpálením
domu, avšak poškodená a tiež svedkyňa Q. C. potvrdili, že k takýmto vyhrážkam zo strany obžalovaného

došlo, čo podporuje aj tá skutočnosť, že obžalovaný sa už v minulosti podpálením domu vyhrážal, a v
dôsledku toho bol aj liečený v psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Zároveň bolo znaleckým dokazovaním
preukázané, že obžalovaný je drogovo závislý, čo má u neho za následok práve neprimerané,
výhražné správanie sa za účelom získania finančných prostriedkov na nákup drogy. Súd tak mal bez
ďalších pochybností preukázané, že zo strany obžalovaného došlo ku konaniu uvedenému vo výroku

tohto rozhodnutia, napĺňajúcemu pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa príslušných
ustanovení Trestného zákona, a o vine a treste obžalovaného za tento trestný čin rozhodol spôsobom
vo výroku rozsudku uvedeným.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný je prihlásený

k trvalému pobytu v Obci Kúty v rodinnom dome u svojich rodičov. Je rozvedený a má jedno
maloleté dieťa, ktoré býva s matkou. Komisiou na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol. Od
13.10.2015 do 31.8.2016 pracoval u F. I. s.r.o. Malacky ako operátor výroby, pričom pre neprítomnosť
v práci od 24.8.2016 do 31.8.2016, považovanú za závažné porušenie pracovnej disciplíny, s ním
bol ku dňu 31.8.2016 okamžite skončený pracovný pomer. Bývalým zamestnávateľom je obžalovaný

hodnotený kladne ako snaživý, zodpovedný, komunikatívny a nekonfliktný typ, ktorý si svoje povinnosti
plnil riadne a včas, a jeho výkon bol (odhliadnuc od absencie v práci v auguste 2016) plne uspokojujúci.
Z hodnotenia správania obžalovaného vo väzbe vyplynulo, že obžalovaný nemal problém s adaptáciou
na prostredie a podmienky väzby, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy
a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva. Podľa výpisu z Ústrednej

evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR nebol obžalovaný v priestupkovom konaní doposiaľ
postihovaný a v odpise z registra trestov má obžalovaný celkom štyri záznamy o odsúdení, ostatný
raz pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol trestným
rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 27.6.2011, právoplatným dňa 9.7.2011,
uznaný za vinného a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého

výkon mu bol neskôr nariadený a dňa 18.7.2014 došlo k jeho podmienečnému prepusteniu z výkonu
trestu so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému O. C. súd zistil existenciu jednej
poľahčujúcej okolnosti, a to že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami
svojej choroby - závislosti od psychoaktívnych látok, a existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to že

obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností súd vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere šesť mesiacov až tri roky,
a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej polovici tejto výmery - jeden rok. Pri ukladaní
trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
i poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, s tým,

že keďže obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XX/XXXX, s poukazom na ustanovenie § 49
ods. 2 Trestného zákona súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd zaradil
páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona). Zároveň súd

uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, nakoľko bolo v konaní
preukázané, že obžalovaný je závislý na psychoaktívnych látkach a spáchanie predmetného skutku
je dôsledkom práve tejto závislosti, pričom vzhľadom na nekritický postoj obžalovaného k závislosti
sa výkon ochranného liečenia v ambulantných podmienkach nejaví byť dostatočným a účelným. Na
základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.